Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1268-2018.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1268/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Soňa Gazdíková, nar. 20.01.1974, bytom Rezedová 1489/21, 821 01 Bratislava, právne zast. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom AK v Bratislave, Záhradnícka 27, proti povinnému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 8 000 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou Ondrejkovou, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 02 Bratislava, pod sp. zn. 332EX 221/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/1268/2018 zo dňa 26.02.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.02.2019 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Po preskúmaní jeho návrhu zistil, že povinný uhradil sumu vo výške 9 355,- eur dňa 17.09.2018, t.j. po začatí exekúcie, ktorá sa začala dňa 06.09.2018. Nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 31.08.2018 povinný neuhradil ani v časti povinnosť priznanú exekučným titulom, exekučné konanie začalo dôvodne. Oprávnenému tak okrem pohľadávky priznanej exekučným titulom prislúchal aj nárok na trovy exekúcie. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol uhradenie dlhu ešte pred doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, vyšší súdny úradník uviedol, že v zmysle § 57 ods. 1 poslednej vety Exekučného poriadku, exekúcia začala už doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. dňa 06.09.2018, pričom od tohto momentu má povinný povinnosť uhradiť okrem povinnosti priznanej vykonateľným exekučným titulom a trov oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie aj trovy súdneho exekútora. Skutočnosť, že by povinný uhradil po začatí exekúcie napr. aj celú povinnosť priznanú vykonateľným exekučným titulom bez prislúchajúcich trov exekúcie a trov súdneho exekútora preto nemôže a ani neodôvodňuje záver, že konaním povinného nastali skutočnosti predpokladané zákonným ustanovením § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, spočívajúce v zániku vymáhaného nároku a teda odôvodňujúce zastavenie predmetnej exekúcie. Pre úplnosť ešte dodal, že povinný neuhradil celú povinnosť uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie, pretože neuhradil trovy exekúcie vo výške 270,94 eur a trovy súdneho exekútora.
2/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť povinný. Uviedol, že dňa 14.09.2018, teda v čase pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie došlo k úhrade celého dlhu povinného, a to poukázaním sumy 9 355 eur na účet oprávneného, pod označením „Úhrada dlhu za Michala U.“, t.j. povinný plnil v zmysle rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20.09.2016, sp. zn. 25C/61/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 15Co/64/2017, a nie v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie (nakoľko toto mu bolo doručené až dňa 24.09.2019), teda v čase úhrady nemal vedomosť o začatí exekučného konania. Povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že dňa 14.09.2018 došlo k úhrade dlžnej sumy. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 61f ods. 2 Exekučného poriadku
nastali účinky splnenia vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, o čom bol oprávnený povinný bezodkladne informovať exekútora. Podotkol, že nerozporuje oprávnenosť oprávneným uplatňovaného nároku, ani skutočnosť, že k plneniu došlo po začatí exekúcie, no pre zachovanie právnej istoty mal za to, aby súd vzhľadom na skutočnosť, že došlo k úhrade vymáhaného nároku (istiny a úrokov z omeškania podľa exekučných titulov) rozhodol o tom, v akom rozsahu sú naplnené podmienky na pokračovanie vo výkone exekúcie, resp. kto a v akej výške má znášať trovy exekúcie. S ohľadom na zánik nároku splnením v jeho prevažnej časti mal súd v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písma. a/ Exekučného poriadku exekúciu v sume 9355 eur zastaviť a následne podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnúť o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky. Povinnému nie je zrejmé, v akom rozsahu sa daná exekúcia aktuálne vymáha, ako ani to, či sú trovy predmetnej exekúcie uplatňované v oprávnenej výške. Preto by mal súd podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku konanie zastaviť, a tak isto by mal rozhodnúť kto a v akej výške má znášať trovy exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie súd neposudzoval opodstatnenosť rozsahu, resp. výšky nároku trov exekúcie uplatňovaného exekútorom povereným vykonaním danej exekúcie, čo povinný považoval za nesprávne právne posúdenie. Preto navrhol uznesenie vyššieho súdneho úradník zrušiť, resp. zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví.
3/ Oprávnený, ktorému bola súdom sťažnosť povinného zaslaná na vedomie, sa k nej nevyjadril.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
11/ Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Tu sudca poukazuje na ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15/ Na doplnenie správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca uvádza, že podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku. Jedným zo spôsobov zániku nároku je jeho splnenie, ktorého právna úprava je obsiahnutá v hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník). Podstatné však je, že k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie súd nevydáva. Rozhodujúcou skutočnosťou, s ktorou Exekučný poriadok spája účinky začatia exekúcie, posudzovania plnenia prijatého povinným, úhrady trov, a pod., je doručenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), nie doručenie upovedomenia o jej začatí povinnému. Pokiaľ povinný v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 61f Exekučného poriadku, toto pojednáva o určení platobného miesta, keď povinný, ktorému už bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, musí plniť tak, aby sa plnenie dostalo aj exekútorovi v rozsahu v akom mu prislúcha (t.j. na jeho trovy vrátane DPH) a notifikačnú povinnosť oprávneného o prijatých plneniach od povinného, čo však neznamená, že pokiaľ povinný plnil pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, že by plnil mimo rámca prebiehajúcej exekúcie.
16/ Nakoľko v posudzovanom prípade k plneniu povinného došlo po začatí exekúcie, čo v konečnom dôsledku nepopiera ani povinný, vyšší súdny úradník potom s poukazom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď nevydal rozhodnutie o jej zastavení, a preto ani nebol dôvod na zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom.
17/ Povinný v sťažnosti ďalej namietal, že sa súd vo vzťahu k trovám súdneho exekútora mal nimi vo svojom rozhodnutí zaoberať. K uvedenému sudca uvádza, že súd o trovách exekútora v prípade zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie nerozhoduje. Zákon mu túto povinnosť ukladá len v prípade jej zastavenia (§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku). Keďže o nich nerozhodoval, nebol povinný sa zaoberať ani napr. ich výškou. Trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Nemenej dôležitým je fakt, že súčasná právna úprava (účinná od 01.04.2017) neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje.
18/ Napriek tomu sudca pre odstránenie akýchkoľvek pochybností dodáva, že povinnosť úhrady trov súdneho exekútora niektorým z účastníkov exekučného konania je vymedzená v ustanoveniach § 199c Exekučného poriadku. Platí, že pokiaľ sa nejedná o prípady uvedené v odsekoch 1 až 3 citovaného ustanovenia, trovy súdneho exekútora uhrádza povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku). V § 199c ods. 3 Exekučného poriadku je hranica, či bude povinný hradiť trovy exekútora v prípade splnenia vymáhaného nároku, viazaná na okamih či k nej došlo pred alebo po začatí exekúcie (nie po doručení upovedomenia o začatí exekúcie). Včasnosť úhrady vymáhaného nároku však má vplyv na ich výšku podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
19/ Na záver možno dodať, že povinný mal podľa exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C/61/2015-338 zo dňa 20.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 15Co/64/2017-387 zo dňa 30.05.2018) svoju povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré podľa doložky právoplatnosť nadobudlo dňa 01.08.2018. Povinný sa tak sám oneskorenou úhradou dostal do rizika, že už v čase jeho úhrady mohlo byť začaté exekučné konanie, čo sa v posudzovanom prípade nakoniec aj stalo a v dôsledku uvedeného musí znášať aj náklady spojené s dôvodne začatým exekučným konaním.
20/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za správne, sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 76Ek/1268/2018 zo dňa 26.02.2019 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.