Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Tos-134-2019.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/134/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému O. G., nar. XX.XX.XXXX v U., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 30.09.2019, č. k. 6T/87/2019 - 2877, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného O. G. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu Skalica bola žiadosť obžalovaného O. G. podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietnutá, nakoľko bolo konštatované, že naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzba obžalovaného zároveň dohľadom probačného a mediačného úradníka nahradená nebola. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vyjadrením obžalovaného ako i stanoviskom obhajoby a prokurátorky k žiadosti o prepustenie z väzby okresný súd zistil, že žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu nie je dôvodná, nakoľko dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 až 3 u obžalovaného naďalej trvá. Doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok (bod 1 až 3) pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, tento má znaky konkrétneho trestného činu, sú dôvody pre podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný a z konania obžalovaného, ako aj z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti rovnakého charakteru. Dôvodnosť vedeného trestného stíhania obžalovaného pre tento skutok doposiaľ podľa názoru okresného súdu vyplýva predovšetkým z výpovedí svedkov poškodených L. J., Y. V., L. W., X. N., O. X., Y. U., H. V., H. L., Q. T. (na č. l. 437 až 519), ďalších svedeckých výpovedí, ktoré sa nachádzajú v spise (na č. l. 805 až 875), ako aj znaleckých posudkov zabezpečených do konania a listinných dôkazov zabezpečených do konania. Čo sa týka dôvodu väzby § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku okresný súd uviedol, že tento dôvod väzby u obžalovaného pretrváva i v tomto štádiu konania, pričom okresný súd poukázal na odôvodnenie a ustálenie tzv. preventívnej väzby v ostatnom rozhodnutí o väzbe zo dňa 22.07.2019, právoplatnom dňa 22.07.2019, ktorým okresný súd ponechal obžalovaného vo väzbe v konaní pred súdom po podaní obžaloby pre skutok v bode 1 až 3 obžaloby, pričom v porovnaní s ostatným rozhodnutím o väzbe podľa názoru okresného súdu nenastala žiadna zmena odôvodňujúca pominutie uvedeného a naďalej trvajúceho dôvodu väzby. K dôvodnej obave, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti rovnakého charakteru svedčí (tak ako tomu bolo aj pri ostatnom rozhodnutí o väzbe) skutočnosť, že obžalovaný napriek vzneseniu obvinenia za prvé 3 väzobné skutky, mal podľa obžaloby pokračovať v páchaní rovnakej trestnej činnosti i po tomto vznesení obvinenia, čo je zrejmé zo skutkov 5 až 12. Uznesenia o vznesení obvinenia za prvé 3 skutky si prevzal obžalovaný v dňoch 28.10.2016, 09.09.2016 a 17.02.2017, pričom skutkov pod bodom 5 až 12 sa mal dopúšťať v následnom období
po tomto obvinení, v mesiacoch marec až október 2017. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcu obavu z pokračovania v trestnej činnosti majetkového charakteru je podľa názoru okresného súdu skutočnosť, že obžalovaný vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, jeho príjem mal byť podľa jeho vyjadrenia len cca 300 eur mesačne, teda bola a je obava, že trestnou činnosťou majetkového charakteru si zaobstarával prostriedky na krytie životných nákladov. Okresný súd tak konštatoval, že v prípade prepustenia obžalovaného na slobodu je naďalej dôvodný predpoklad, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti rovnakého charakteru. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že s názorom obžalovaného o porušení jeho práva na obhajobu pri preštudovaní spisu, poukazujúc na krátky čas mu poskytnutý v rámci preštudovania spisu, sa okresný súd nestotožnil. Uviedol, že pokiaľ ide o jeho význam, tento je potrebné vnímať tiež v kontexte vzťahu prípravného konania k hlavnému pojednávaniu (súdnemu konaniu), keď platí, že dôkazy získané v priebehu vyšetrovania primárne určujú (podľa úvah prokurátora) rámec, v ktorom bude trestný čin kladený obžalovanému za vinu prejednávaný (na podklade obžaloby) v konaní pred súdom. V naposledy uvedenom konaní je ťažisko dokazovania, pričom tu prokurátor nesie dôkazné bremeno. Jedine v súdnom konaní možno rozhodnúť o vine obžalovaného. Pokiaľ by teda aj súd mal za to, že lehota na preštudovanie vyšetrovacieho spisu poskytnutá obhajobe nebola primeraná (čo súd nemá) je uvedené možné zhojiť v ďalšom priebehu konania už v rámci súdneho konania poskytnutím obhajobe dostatku času a možností na prípravu obhajoby (inak aj povedané nepoznamenalo by to spravodlivosť konania ako celku). Okresný súd mal však za to, že obhajobe bol poskytnutý dostatok času na preštudovanie spisu a podanie prípadných návrhov na doplnenie dokazovania. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo dňa 02.07.2019 od 8.45 do 16.00 hod. Zároveň okresný súd poznamenal, že akýsi matematický výpočet obhajoby týkajúci sa potrebného preštudovania spisu o rozsahu 2700 strán je nedôvodný, nakoľko spis obsahuje aj množstvo strán opakujúcich sa poučení či už obžalovaného, poškodených, svedkov, ale i rozhodnutí, uznesení, príkazov, znaleckých posudkov, ktorými obhajoba disponuje už pred samotným preštudovaním spisu, tiež množstvom listín, ktoré pochádzajú od obžalovaného, či už listín zaistených mu pri domovej prehliadke alebo podaní, ktoré podal obžalovaný, resp. obhajcovia a teda ich obsah im je známy. Okresný súd poznamenal, že obžalovaný má dvoch obhajcov, pričom preštudovania sa zúčastnil len jeden obhajca, ktorý sa zúčastnil preštudovania len do 9.43 hod, teda ani len nevyužil poskytnutý čas mu vyšetrovateľom na preštudovanie spisu a druhý obhajca sa preštudovania nezúčastnil vôbec. Obžalovaný ako aj jeho obhajcovia mali v priebehu celého prípravného konania dostatok času a príležitostí zoznámiť sa s obsahom celého spisového materiálu za účelom prípravy obhajoby, resp. podania návrhov na doplnenie dokazovania. Obhajoba mala predovšetkým voľný prístup k spisu a teda kedykoľvek mohla využiť možnosť do neho nahliadať, robiť si výpisky, poznámky a tiež žiadať kópie spisov, pričom uvedené mohol žiadať samozrejme aj priamo obžalovaný. V kontexte uvedeného mal potom okresný súd za to, že obhajobe bola poskytnutá primeraná lehota na preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Napokon okresný súd uzavrel, že obžalovaný v žiadosti o prepustenie z väzby neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by privodili iné rozhodnutie o väzbe, než bolo učinené pri poslednom rozhodnutí o väzbe obžalovaného, naopak uvádza stále a tie isté dôvody, ktoré tu boli i v čase ostatného rozhodnutia o väzbe. Okresný súd sa pri rozhodovaní o väzbe tiež zaoberal otázkou, či u obžalovaného sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tomto smere okresný súd zvažoval, či a do akej miery prepustenie obžalovaného na slobodu zvyšuje riziko naplnenia konania, zakladajúceho väzobný dôvod podľa § 71 ods. l písm. c) Trestného poriadku a či intenzita zásahu do osobnej slobody obžalovaného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia uvedeného rizika. Okresný súd pri zohľadnení uvedeného mal za to, že väzbu nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Takáto substitúcia väzby s poukazom na charakter trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu v spojitosti s konkrétnymi vyššie popísanými skutočnosťami zakladajúcimi dôvod väzby sa okresnému súdu javila ako celkom nedostatočná. Jeho prepustenie na slobodu aj po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka i s uložením primeraných povinností a obmedzení by podľa názoru okresného súdu výrazne zvýšilo riziko pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote obžalovaný sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v nej, že prokuratúrou, políciou ako i súdom bolo realizovaných rad procesných pochybení, ktoré samé o sebe spôsobujú nezákonnosť existencie a trvania väzby u obžalovaného. Namietal, že už v prípravnom konaní mu bola lehota väzby predlžovaná z dôvodu potreby vykonať výsluchy svedkov v Českej republike, avšak o tomto úkone nebol on ani jeho obhajca informovaný a napriek tomu bola na neho podaná obžaloba. Namietal tiež, že jeden poškodený sa priznal k tomu,
že trestnú činnosť páchal aj on, avšak napriek tomu orgány činné v trestnom konaní nevyvodili z toho žiadne závery, k ostatným poškodeným vypočutý nebol, do konania bol neskoro pribratý znalec z odboru písmoznalectvo, ktorý však má skúmať podpisy na listinných dôkazoch o ktorých sám tvrdí, že ich podpísal a vyšetrovateľ použil ako dôkaz sms komunikácie keď telefón obžalovaného bol zadržaný a s telefónom tak disponovať nemohol. Vrcholom všetkého podľa neho bolo, keď vyšetrovateľ od neho požadoval, aby naštudoval v priebehu jedného dňa (za 5 hodín) vyšetrovací spis. Vyslovil názor, že keď sa chce on a jeho obhajca oboznámiť s výsledkami vyšetrovania, nie je nikto oprávnený im toto právo ukracovať a už vôbec nie s tvrdením, že sa mohli so spisom priebežne oboznamovať počas priebehu vyšetrovania. Poukázal na sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Harabina, ktorý vo verejnoprávnych médiách mal uviesť na otázku, koľko strán sa dá naštudovať zo spisu pri príprave na pojednávanie z jeho pohľadu, že je schopný naštudovať denne cca okolo 400 až 450 strán. Má za to, že najdôležitejší a najzávažnejší skutok je absolútne nepreukázateľný a to najmä pre procesné pochybenia a porušenia práv na obhajobu. V doplnenom odôvodnení sťažnosti obžalovaný uviedol, že České státní zastupitelství Brno žiadalo, aby krajská prokuratúra o termínoch úkonov vyrozumeli obhajcu aj obvineného a tak tvrdenie prokuratúry, že o termíne úkonov neboli upovedomení zavinením zo strany Českej republiky, nie je pravdivé. Z uvedených dôvodov žiadal, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu.
Prokurátor okresnej prokuratúry sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Krajský súd v Trnave na základe včas podanej sťažnosti obžalovaného O. G. v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného O. G. nie je dôvodná.
Krajský súd, po splnení prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného poriadku, v prvom rade konštatuje, že okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného, k jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu prednesenej na hlavnom pojednávaní, ihneď vypočul, posúdil jeho argumenty a dospel k správnym záverom o tom, že dôvody väzby obžalovaného G. podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sú naďalej prítomné.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa vzťahujú jednak k otázke, či trvá podozrenie zo spáchania trestných činov obžalovaným, ako i v otázke či existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti.
K zmene dôkaznej situácie tak, aby bolo konštatované, že podozrenie zo spáchania skutkov, pre ktoré je obžalovaný väzobne stíhaný a pre ktoré bola podaná obžaloba nie je dôvodné, nedošlo. Rovnako tak väzobné dôvody u obžalovaného G. v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú. Aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvody väzby u obžalovaného sú prítomné aj v tomto štádiu trestného konania, existujú doposiaľ nespochybnené dôkazy zakladajúce tak formálne ako aj materiálne dôvody väzby u obžalovaného tak, ako boli ustálené aj v predchádzajúcich rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave. Táto obava nie je nijakým spôsobom hypotetická alebo iluzórna, ale vyplýva z konkrétneho správania sa obžalovaného, ktoré v napadnutom uznesení popísal okresný súd.
K sťažnostným námietkam obžalovaného treba uviesť, že vyššie uvedené právne závery v podstate ani sám obžalovaný nespochybňuje. Žiada prepustiť na slobodu z dôvodu množstva procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali mať za následok prepustenie obžalovaného G. však ani sťažnostný súd nezistil. Orgány činné v trestnom konaní vedú trestné stíhanie proti obžalovanému, na ktorého už prokurátor podal dňa 04.07.2019 obžalobu, pričom prieťahy v konaní, pre ktoré je obžalovaný vo väzbe sťažnostný súd nezistil (a to ani zo strany súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní). Podľa názoru obžalovaného mala byť vec vrátená do prípravného konania, t. j. namieta konanie súdu prvého stupňa ešte v čase keď tento rozhodoval o ponechaní obžalovaného vo väzbe po podaní obžaloby. Len iná predstava obžalovaného o postupe okresného súdu nemôže zakladať dôvod na jeho prepustenie z väzby na slobodu. Okresný súd začal vykonávať dokazovanie a udržať obžalobu musí prokurátor. Pokiaľ obžalovaný nebol prítomný a ani upovedomený o výsluchu poškodených, tak sa prokurátor vystavuje riziku, že v tejto časti obžalobu neunesie (pokiaľ samozrejme kontradiktórnym spôsobom výsluch nevykoná súd), avšak táto samotná skutočnosť nie je
dôvodom na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu. Navyše treba uviesť, že obžalovaný nie je väzobne stíhaný vo vzťahu ku skutku pod bodom 4 obžaloby. Rovnako námietky obžalovaného, že iná osoba nie je v podstate trestne stíhaná, sú pre toto konanie irelevantné.
K namietanému porušenie práva na obhajobu z dôvodu neposkytnutia dostatku času pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu sťažnostný súd uvádza, že sa s názorom obžalovaného nestotožňuje. Pokiaľ obžalovaný poukazuje, že sudca Najvyššieho súdu SR dokáže naštudovať denne spis v rozsahu cca 400 až 450 strán, tak takéto porovnanie je nenáležité. Sudca študuje spis bez akejkoľvek znalosti spisu. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu nevyplýva, čo konkrétne obžalovaný nestihol preštudovať, naopak len účelovo a všeobecne sám uvádza, že 6 hodín je pre neho málo. Je zaujímavým faktom, že obhajca obžalovaného dokázal preštudovať spis od 08.45 hod. do 09.43 hod.
Aj výrok napadnutého uznesenia uvedený pod bodom II. je správny, pretože okolnosti prípadu ako i osoba obžalovaného neumožňujú použiť menej invazívne prostriedky uvedené v § 80 Trestného poriadku, ktoré by boli spôsobilé nahradiť väzbu obžalovaného, tak ako to bolo už niekoľkokrát deklarované súdmi oboch stupňov.
Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného O. G. v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.