Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: S. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XX-XXX A., Poľská republika, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého č. 4, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12675-3/2018-BA zo dňa 11.10.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 49919-1/2013-CA zo dňa 03.12.2013 rozhodla tak, že pánovi S. S. I., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení rozhodnutia poukazuje na čl. 11 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 3 základného nariadenia dôvodiac, že dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LL.M konateľa spoločnosti ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území SR a preto nemôže podliehať slovenských právnym predpisom ani podľa jedného z uvedených článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2013 podľa slovenskej legislatívy.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný rozhodnutím číslo: 12675-3/2018-BA zo dňa 11.10.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na čl. 11 ods. 3, čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa za vecne správne a v súlade so zákonom. Poukazuje na skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.11.2013 do 30.11.2015. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR vykonala v období od 26.02.2013 do 07.03.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca. V rámci vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti zamestnávateľ samostatnú kanceláriu nemá. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území SR. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom telefonicky, emailom alebo poštou. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonala kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnávateľa aj dňa 05.11.2013, pričom nezistila žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Vykonanými kontrolami sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie základných kritérií registrovaného sídla spoločnosti. Taktiež neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukazuje na čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a konštatuje, že záver správneho orgánu prvého stupňa podporuje aj určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zo strany ZUS, Oddzial v Bielsku - Bialej. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo doručené oznámenie ZUS, Oddzial w Bielsku - Bialej zo dňa 07.01.2014, ktorým ZUS v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila, že žalobca od 01.11.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V prvom rade namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Uvádza, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného absentuje skutočnosť a logicky aj spôsob jej vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným podkladom pre rozhodnutie, či Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca a žalovaný zisťovali, či sa rozhodnutie príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi stalo definitívnym. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje skutočnosti (len generálne konštatovania), ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Rozhodnutie žalovaného preto považuje žalobca za neodôvodnené a formalistické. Tvrdené skutočnosti je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na celkovú situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza a súčasne so zreteľom na jednotlivé špecifiká jeho postavenia. Žalovaný v rozhodnutí však žiadne individuálne skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie, na základe ktorých malo dôjsť k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi príslušnými styčnými orgánmi, neuvádza. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno prijať záver, že boli splnené podmienky pre definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný totiž neuvádza, kedy bolo oznámenie príslušnej poľskej sociálnej poisťovne doručené žalovanému, z čoho nemožno vo vzťahu k momentu vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zistiť, či boli dodržané všetky hmotnoprávne lehoty stanovené koordinačnými nariadeniami, až uplynutím ktorých by vzniklo Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca oprávnenie na vydanie rozhodnutia. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný musí vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne o určenie uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca namieta, že žalovaný vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný bol povinný pred vydaním rozhodnutia preskúmavať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru o nevzniknutí účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení na území SR, a to najmä nie však výlučne, za tým účelom získať podklady týkajúce sa predbežného určenia rozhodnej legislatívy príslušnou poľskou Sociálnou poisťovňou, ktoré nemohlo byť už v žiadnom prípade žalobcom napadnuté v správnom alebo súdnom konaní podľa právnych predpisov Poľskej republiky.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach uvádzajúc skutkové a právne dôvody totožne ako v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku). Na dôvažok uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z jednoznačnej preukázanej skutočnosti, že vo vzťahu k žalobcovi došlo zo strany ZUS ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym, v dôsledku čoho je nevyhnutné

uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. Prípadne administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Z uvedeného dôvodu sa inštitúcie členských štátov príslušné na určovanie uplatniteľných právnych predpisov o takýchto prípadných prebiehajúcich konaniach navzájom neinformujú.

5. Žalobca v stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

6. Ďalší účastník konania sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len ) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.10.2019 o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa z nasledovných dôvodov:

9. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa , povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Podľa , nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa článku 10 veta prvá základných zásad vykonávacieho nariadenia, aby sa určila príslušná inštitúcia, t.j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného štátu.

Podľa článku 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, na účely vykonávania tohto nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy.

Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

10. Zo správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len ZUS) v Bielsku-Bialej podaním zo dňa 07.01.2014 (doručeným žalovanému 16.01.2014) sp. zn. 020000/UBS/OM/503/PW , PESEL: 71120607295 dala žalovanému na vedomie, že ukončila formálne zisťovanie týkajúce sa určenia príslušnej legislatívy a zároveň (okrem iného) konštatuje, že od 01.11.2013 podlieha žalobca poľskej legislatíve v oblasti sociálneho poistenia. Predmetom vedeného formálneho zisťovania bolo určenie príslušnej legislatívy ohľadne vedenia činnosti, ktorú žalobca vedie ako SZČO v Poľsku a vykonávania prác na území Slovenska voči zamestnávateľovi -WEBUNG, s.r.o..

11. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne registračným listom fyzickej osoby, prihláškou ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. za obdobie od 01.11.2013.

12. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či bola daná právomoc správnych orgánov SR vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu právomoc bola daná ustanovením § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré správnym orgánom umožňovalo rozhodnúť o nevzniku jednotlivých povinných poistení žalobcovi, ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.11.2013. Bolo totiž preukázané, že zamestnávateľ žalobcu ako fyzickú osobu prihlásil do registra

Sociálnej poisťovne dňom 01.11.2013 a zároveň Sociálna poisťovňa má preukázané, že od 01.11.2013 sa na túto istú fyzickú osobu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, v dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, a preto nemôže byť poistencom na území Slovenskej republiky. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s citovaným ustanovením článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by ďalší účastník namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení - opatrení). Márnym uplynutím lehoty 2 mesiacov v zmysle cit. článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných predpisov ZUS v Bialsku-Bialej stalo sa definitívnym. Žalovaný bol informovaný o predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy (podaním doručeným dňa 16.01.2014), uplynutím dvoch mesiacov - dňa 16.03.2014 - tak nastal právny následok predvídaný citovaným ustanovením článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia keďže žalovaná neinformovala (uvedené ani v konaní netvrdila, ani uvedené v konaní z obsahu administratívneho spisu nevyšlo najavo) ZUS v Bialsku-Bialej o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné právne predpisy určené na základe odseku 4 článku 16. Je potrebné podotknúť, že v tomto konaní neboli dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských štátov, keďže v danej veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej by bolo potrebné aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol nahradený rokovaním dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Pre úplnosť je potrebné dodať, že dohodovacie konanie v intenciách článku 16 ods.4, (ktoré nevyhnutne predpokladá medzi inštitúciami členských štátov existujúcu pochybnosť v určení uplatniteľnej legislatívy, ktorá pochybnosť v prejednávanej veci nebola daná) je potrebné odlíšiť od výmeny informácií medzi inštitúciami členských štátov v rámci spolupráce pri uplatňovaní základného a vykonávacieho nariadenia napr. čl. 10 základných zásad vykonávacieho nariadenia alebo čl. 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, v zmysle ktorého na účely vykonávania základného nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. Takáto spolupráca (o akú išlo medzi poľskou a slovenskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v prejednávanej veci) nie je dôkazom existencie „neistoty“ v intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

13. V preskúmavanej veci teda nastala v zmysle listín administratívneho spisu situácia ktorú predvída ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. v nadväznosti na § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď na jednej strane bolo definitívne rozhodnuté o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3 v nadväznosti na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra poistencov Sociálnej poisťovne bola zo strany zamestnávateľa - ďalšieho účastníka podaná k tomu istému obdobiu, na ktoré sa vzťahovala pre žalobcu poľská legislatíva. Preto rozhodnutím správnych orgánov bol tento sporný stav odstránený, pričom práve ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení je zákonodarcom prijatý na riešenie aj takýchto situácií. Oprávnenie žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi nevzniklo povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky plynie z citovaných ustanovení § 20 ods. 1, § 172 ods. 5, 178 ods. 1 písm. a) bod 1, § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných nedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca potom, čo bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov žalovanej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 27.04.2018).

14. Ak žalovaná (okrem iného) rozhodla na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov poľským orgánom sociálneho zabezpečenia (o ktorom bola oboznámená opatrením, z ktorého obsahu vychádzala a ktorým je v intenciách citovaného čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia viazaná, tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého sa na žalobcu povinné poistenia na Slovensku nevzťahujú, a to konkrétne od 01.11.2013, kedy bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, rozhodla vecne správne. Je potrebné poznamenať že po definitívnom určení uplatniteľnej legislatívy žalovanému už neprináležalo sa meritórne zaoberať otázkou reálneho

výkonu práce žalobcom na území SR a preskúmavať závery správneho orgánu prvého stupňa ohľadne tejto otázky (pre nedostatok právomoci správneho orgánu hodnotiť túto otázku), tento nedostatok však nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia žalovanej.

15. V tejto súvislosti správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (napr. rozsudok súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05) uviesť, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných nedávkových konaní bola oprávnená podľa názoru správneho súdu rozhodnúť aj o tom, že nevzniklo povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka po tom, čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej (a to podľa cit. ust. § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná tak rešpektovala cieľ koordinačných nariadení v zmysle citovaného článku 11 ods. 1 základného nariadenia, ktorým bolo zamedziť situáciám aby jedna osoba podliehala sociálnemu poisteniu (v zmysle uplatniteľnej legislatívy) dvoch resp. viacerých členských štátov. Správne orgány tak nekonali v rozpore s cieľmi a zmyslom koordinačných nariadení, naopak, ich rozhodnutie bolo nevyhnutné v záujme zamedzenia akýmkoľvek pochybnostiam o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu na území SR keďže bola žalobca do registra prihlásený.

16. Pokiaľ ide námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd podotýka, že táto námietka je vznesená len vo všeobecnej rovine. Teda nemá (v zmysle judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR) atribút tzv. námietky konkrétnej, formulovanej dostatočne jasným a presným spôsobom. Odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ ide o otázky vzťahujúce sa k vyhodnoteniu „reálneho výkonu činnosti“ (ktorými sa správny orgán prvého stupňa zaoberal v dôvodoch svojho rozhodnutia) žalobcom ako zamestnancom ďalšieho účastníka ako zamestnávateľa, správny súd uvádza, že posudzovanie týchto otázok je už nadbytočné. Relevantným dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia bolo, že poľská legislatíva bola pre žalobcu definitívne určená v zmysle čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia na základe oznámenia ZUS v Bialsku-Bialej zo dňa 07.01.2014 (doručeným žalovanému 16.01.2014), ktorá sa stala definitívnou v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uplynutím lehoty dvoch mesiacov, t.j. dňom 16.03.2014. Táto skutočnosť bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia a vzhľadom na súčasnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne od 01.11.2013 potom žalovaná rozhodla zákonne ak potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nevzniku týchto poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jej registri. Teda všetky otázky týkajúce sa nedostatku dôvodov, pre ktoré nebola činnosť žalobcu vyhodnotená ako reálny výkon činnosti, nemôžu byť v tomto súdnom konaní už dôvodné, preto sa s nimi súd ani z úradnej moci ( ) nezaoberal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prípadné námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s činnosťou žalobcu na území SR bolo potrebné vzniesť v konaní pred ZUS v Bialsku- Bialej, resp. inštančnom postupe a prípadnom správnom súdnom konaní, a to na území Poľskej republiky. Pokiaľ by aj o tejto otázke bolo rozhodnuté poľskými inštitúciami nesprávne (t.j. v rozpore so základným a vykonávacím nariadením), súdy Slovenskej republiky, ani správne orgány Slovenskej republiky si túto otázku po jej definitívnom určení už nemôžu posúdiť inak (obdobne rozsudok NS SR č.k. zo dňa 27.04.2016).

17. Žalobca ďalej namieta absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý neuviedol žiadne individuálne skutočnosti, ktoré mali byť podkladom rozhodnutia, a na základe ktorých malo dôjsť k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy. Žalobca je toho názoru, že nie je možné z odôvodnenia zistiť, kedy boli splnené podmienky definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný totiž neuvádza kedy bolo oznámenie ZUS doručené žalobcovi. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje riadne hoc stručné odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia totiž žalovaný uviedol podľa akých ustanovení nariadení postupoval (najmä čl. 16 ods. 2,3 vykonávacieho nariadenia), označil podklad rozhodnutia (oznámenie ZUS o určení uplatniteľnej legislatívy), z ktorého vyvodil (vzhľadom na skutočnosť, že sám predbežné určenie poľskej legislatívy v stanovenej lehote nenamietal) správne skutkové zistenie, t.j. že márnym uplynutím lehoty 2 mesiacov od doručenia oznámenia došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy v zmysle č.l. 16 ods. 3 vykonávacieho

nariadenia a na žalobcu sa od 01.11.2013 vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Hoci mal žalovaný pre úplnosť vo svojom rozhodnutí označiť deň doručenia oznámenia ZUS sociálnej poisťovni (16.01.2014) ako aj deň keď nastali účinky definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy (t.j. uplynutím lehoty 2 mesiacov odo dňa doručenia t.j. 16.03.2014), uvedený nedostatok nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, nakoľko žalobca z odôvodnenia rozhodnutia mohol vyrozumieť pre vec podstatné závery a to, že na žalobcu sa od 01.11.2013 vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a to v dôsledku definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ ďalej žalobca namieta, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje dátum, kedy malo byť definitívne určenie oznámené žalobcovi, správny súd udáva, že táto skutočnosť z hľadiska aplikácie ust. § 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia nie je právne relevantná. Účinky definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia viaže na informovanie dotknutej inštitúcie členského štátu a nie účastníka konania.

18. Ďalej správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej mal správny orgán najskôr vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. K uvedenému správny súd uvádza, že v administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení. Je preto potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V administratívnom konaní nevyšlo najavo, že by členský štát (Poľská republika) zrušil resp. vyhlásil za neplatné oznámenie ZUS v Bialsku-Bialej, uvedené netvrdil v konaní ani žalobca. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy za takejto skutkovej situácie je viazané na splnenie podmienok, ktoré má na mysli citované ustanovenie čl. 16 ods. 3, t. j. na uplynutie lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia ZUS v Bialsku-Bialej, podľa ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na žiadnu ďalšiu skutočnosť vykonávacie nariadenie definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy neviaže.

19. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že mu náhrada trov nebola priznaná, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že mu súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi ( a contrario), pretože taktiež neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - správny súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, vo vzťahu ku ktorej by došlo k vzniku trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.