Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29C-59-2019.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/59/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: Y. Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, F., zast. matkou: U. X., nar. XX.XX.XXXX, zast. Mgr. Miroslav Staník, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: U. Ť.Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, F., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: U., obec: F. - Y. Č. U., vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX zapísané ako:
- rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX/X,
- samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra "C" číslo XXXX/X,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 231 m2,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 49 m2,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 1391 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 657.534,57 Eur.
II. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 16.09.2019 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vo výške 657.534,57 Eur v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: U., obec: F. - Y. Č. U., vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX zapísané ako:
- rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX/X,
- samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra "C" číslo XXXX/X,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 231 m2,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 49 m2,
- parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 1391 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej otcom. Manželstvo žalovaného a matky žalobkyne bolo rozvedené Kontumačným rozsudkom zo dňa 08.12.2014, č. X-XXX/XXXX. Maloletá žalobkyňa je v
osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia zo zákona zastupujú maloletú a spravujú jej majetok. Uviedla, že Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 21.08.2019, č. k.: 27P/109/2019-28 vyhovel návrhu jej matky a maloletej žalobkyni ustanovil kolíznu opatrovníčku na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia a uskutočňovanie všetkých potrebných úkonov v súvislosti s uvedenou právnou vecou. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný, po vzájomnej dohode s jej matkou, uzatvoril ako jej zákonný zástupca dňa 10.03.2014 v mene maloletej žalobkyne zmluvu s Tatra banka, a. s., predmetom ktorej bolo otvorenie Junior konta na účely sporenia žalobkyne a zhodnotenia vložených finančných prostriedkov prostredníctvom ich investovania v podielových fondoch. Žalobkyňa je vlastníčkou bankového účtu - Junior konta vedeného v Tatra banka, a.s. pod identifikačným údajom: XXXXXXXXXX. Sporené finančné prostriedky mali byť v zmysle vzájomnej dohody rodičov využité na štart do života pre žalobkyňu po dosiahnutí jej plnoletosti, a to na jej ďalšie štúdium na vysokej škole, na jazykový výmenný pobyt a na zabezpečenie štartovacieho bývania. Žalobkyňa mala na svojom bankovom účte rodičmi nasporenú sumu 650.000,- €. Dňa 03.05.2019 bol žalobkyni z Tatra banka, a.s. doručený výpis z bankového účtu, z ktorého sa dozvedela, že na jej vkladovom konte sa nenachádzajú nasporené finančné prostriedky. Žalovaný realizoval výplaty súm darovaných žalobkyni bez vedomia a bez súhlasu matky žalobkyne v celkovej výške 657.534,57- €, z toho sumu vo výške 650.000,- € predstavovali vklady rodičov pochádzajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a sumu vo výške 7.534,57- € predstavovali výnosy z týchto vkladov. Uvedené finančné prostriedky žalobkyne neboli použité na uspokojovanie potrieb žalobkyne ani na uspokojovanie potrieb rodiny, pričom žalobkyňa ani matka žalobkyne nemajú bližšiu vedomosť, ako žalovaný s finančnými prostriedkami naložil. Žalobkyňa má za to, že na vyplatenie finančných prostriedkov vo vlastníctve žalobkyne jednému z rodičov bol potrebný súhlas oboch rodičov resp. súhlas súdu, nakoľko ide o podstatnú otázku ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností. V nadväznosti na vyššie uvedené bol realizovaný výber finančných prostriedkov žalovaným v rozpore s citovaným ustanovením, vykonaný bez právneho dôvodu v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne a žalobkyni tým vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie žalobkyňa uviedla, že žalovaný koná zjavne účelovo s cieľom znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére na minimum. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.06.2019, sp. zn.: 13C/20/2018 súd schválil zmier žalovaného a matky žalobkyne, ktorým sa dohodli na vyporiadaní zaniknutého BSM. Do výlučného vlastníctva žalovaného pripadla jediná nehnuteľnosť tvoriaca masu BSM - rodinný dom v katastrálnom území U., obec: F. nachádzajúci sa na Č. G.. Č.. X U. F., v hodnote 940.000,- € vrátane hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie nehnuteľnosti v hodnote 10.000,-€. Dňa 29.08.2019 matka žalobkyne zistila, že žalovaný predáva jedinú nehnuteľnosť, v ktorej má uložené finančné prostriedky spôsobilé zabezpečiť budúcu exekúciu žalobkyne z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Na stránke www.nehnutelnosti.sk je rodinný dom žalovaného v ponuke na predaj za podhodnotenú cenu vo výške 799.000,- € s možnosťou okamžitého uvoľnenia. Matka žalobkyne dňa 09.09.2019 zistila, že predmetná nehnuteľnosť bola z TOP realitných stránok stiahnutá, čoho príčinou je s najväčšou pravdepodobnosťou existencia záujemcu o danú nehnuteľnosť a uzatvorenie rezervačnej zmluvy s týmto záujemcom. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, v dôsledku čoho je budúca exekúcia na jeho majetok ohrozená. Akékoľvek ďalšie dispozície žalovaného s jeho majetkom povedú k negatívnym dôsledkom v neprospech žalobkyne. Existuje dôvodná obava, že žalovaný má v úmysle v tomto konaní pokračovať a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam reálne previesť na tretie osoby.
3. Z listu vlastníctva č. XXX pre okres F. K., obec: F. - Y.. Č.. U., k. ú. U. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudol titulom uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13C/20/2018 zo dňa 18.06.2019. Z inzerátu uverejnenom na portály www.nehnuteľnosti.sk vyplýva, že rodinná vila na Č. G. je ponúkaná na predaj v cene 799.000 Eur. Zo Žiadosti o otvorenie konta zo dňa 09.03.2014 vyplýva, že investorom je žalobkyňa, zakladateľom je žalovaný. Z výpisu bankového účtu Tatra banka, a. s., zo dňa 03.05.2019, ktorého podielnikom je žalobkyňa, vyplývajú v období od 09.03.2014 do 13.10.2014 vklady (nákup) spolu vo výške 650.000 Eur a zároveň redemácia (vyplatenie podielových listov) v období od 23.05.2017 do 21.03.2018 spolu vo výške 657.534,57 Eur v prospech účtov žalovaného. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/109/2019 vyplýva, že súd uznesením č. k. 27P/109/2019-28 zo dňa 21.08.2019 maloletej žalobkyni ustanovil kolízneho opatrovníka, Y. L., ktorá je za maloletú oprávnená podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní proti žalovanému, zastupovať ju v predmetnom konaní a uskutočňovať všetky potrebné úkony súvisiace s
uplatňovaním práv maloletých detí v spojitosti s predmetnou právnou vecou. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2019.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
11. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky , ktorá musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže nariadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Zároveň sa musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, teda aby sa zamedzilo, zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a v prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť uvedená zásada do majetkových práv dlžníka aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
12. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami, súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že na základe pokynov na redemáciu (vyplatenie podielových listov) uskutočnených žalovaným, ako žiadateľom, bolo z účtu žalobkyne vyplatených spolu 657.534,57 Eur v prospech účtov žalovaného.
Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že tieto finančné prostriedky neboli použité na uspokojovanie potrieb žalobkyne ani na uspokojovanie potrieb rodiny a žalobkyňa, ani jej matka, nemajú bližšiu vedomosť ako žalovaný s finančnými prostriedkami naložil. Z predložených inzerátov je tiež zrejmé, že žalovaný nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve v celkovej hodnote 940.000 Eur ponúka na predaj za cenu 799.000 Eur.
13. Ako už bolo vyššie uvedené, jednou z podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj obava, že exekúcia bude ohrozená. V štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, avšak súd musí mať aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V danom prípade súd, vychádzajúc zo samotného návrhu a pripojených listinných dôkazov, mal osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný uskutočnil výbery z účtu žalobkyne vo výške 657.534,57 Eur, pričom žalobkyňa nedisponuje informáciou o použití týchto finančných prostriedkov, zároveň sa žalovaný pokúša predať nehnuteľnosť v hodnote 940.000 Eur za sumu 799.000 Eur.
14. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 336 ods. 1 uložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.
15. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava II v 2 vyhotoveniach,
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.