Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-191-2015.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/191/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom AK Bratislava, Karadžičova č. 8 proti žalovanej A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, L., o zaplatenie 1 788,90 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 788,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 09.10.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2014 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 1 788,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 09.10.2013 do zaplatenia titulom dlžnej sumy z povoleného prečerpania, ktoré žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s.. V žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalovanej zriadila Slovenská sporiteľňa, a. s. v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom jej poskytla úver v podobe povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. V dôsledku prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad podľa čl. 14 bod 14.1 obchodných podmienok, v dôsledku čoho v zmysle čl. 8.4.písm. a/ obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2 obchodných podmienok vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 08.10.2013. Žalovaná dlžnú sumu v tejto lehote neuhradila a to ani čiastočne. V doplnení žaloby doručenej súdu 20.02.2015 uviedol, že suma 1 788,90 € predstavuje debetný stav na účte žalovanej a pozostáva z úverovej istiny 1 593,31 € rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu a sumy 195,59 € rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Keďže žalovaná prekročila rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. 0068902166/0900, právny predchodca žalobcu dňa 27.03.2012 v súlade s čl. 9 bod 9.5 obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovanej, čím v súlade s čl. 11 bod 11.1 obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške zostatku nesplateného povoleného prečerpania v sume 1 593,31 € a debetný zostatok na účte žalovanej v celkovej výške 1 788,90 € sa technicky preúčtoval na debetný účet č. 05026983570/0900.
2. K žalobe pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o bežnom účte č. 0068902166/0900, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k účtu, dodatok k zmluve o bežnom účte, oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o postúpení pohľadávky adresované žalovanej, oznámenie žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, doručenku k tomuto oznámeniu, predžalobnú výzvu žalobcu adresovanú žalovanej,
podací hárok, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (ďalej len obchodné podmienky), uznanie dlhu, výpis obratov na úverovej zmluve č. 0526983570 a výpis obratov na úverovej zmluve č. 068902166.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30.03.2015, č.k. 4Ro/166/2014 - 72. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedla, že v žalobe uvádzaná zmluva o bežnom účte netvorí dôkazovú prílohu a ani zmluva o úvere poskytnutom na bežnom účte formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Preto nie sú zrejmé žiadne základné právne údaje - číslo zmluvy a dátum poskytnutia úveru. K oznámeniu o postúpení pohľadávky uviedla, že dôkaznú listinu netvorí zákonná zápisnica o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. s uvedením zákonných náležitostí. Prílohu oznámenia o postúpení pohľadávky tvorí len kópia poštovej doručenky na meno Štefan Slamka, Licince 85. Uviedla tiež, že dôkazová listina „uznanie dlhu“ netvorí dôkazovú prílohu, preto je právom možné pochybovať o jej existencii.
4. Vo vyjadrení doručenom súdu 15.12.2016 žalobca uviedol, že žalovanej bolo právnym predchodcom žalobcu poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 1 593,31 € s premenlivou úrokovou sadzbou 10,85 % ročne a obnovovanou konečnou splatnosťou úveru v zmysle čl. III bod. 1 zmluvy o kontokorentnom úvere. Právny predchodca žalobcu kontokorentný úver každoročne obnovoval k dátumu 28.09.. Opätovne poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca dňa 27.03.2012 zastavil povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte, čím v súlade s čl. 11 bod 11.1 obchodných podmienok nastala končená splatnosť pohľadávky. Uviedol, že z čerpanej sumy povoleného prečerpania vo výške 1 593,31 € a zo sumy 195,59 € predstavujúcej čerpanie peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy si uplatňuje len úrok z omeškania v zákonnej výške. K vyjadreniu predložil zmluvu o kontokorentnom úvere, výzvu Slovenskej sporiteľne adresovanej žalovanej na úhradu dlžnej sumy vo výške 102,82 €, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. a zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE. Uviedol tiež, že v spore riadne preukázal jeho aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Podporne poukázal aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2016, č. k. 5C/191/2015 - 140, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej v plnom rozsahu.
6. Na základe odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28.03.2018, č. k. 16Co/96/2017 - 169 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Urobil tak z dôvodu, že okresný súd bol povinný (čo neurobil) zisťovať súlad zmluvy a všetkých obchodných podmienok, ktoré sa stali jej súčasťou nielen s právnou úpravou v čase prvého uzavretia zmluvy, ale aj to, či obsah zmluvy (zmluvný vzťah žalovanej a právneho predchodcu žalobcu) k 29.09.2010 rešpektoval novú právnu úpravu zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a právnu úpravu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, pretože veriteľ má nárok na úroky a poplatky úveru len v prípade, ak sa úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.. Okresný súd sa podľa odvolacieho súdu tiež nevysporiadal s obranou žalovanej, ktorá spochybnila postúpenie pohľadávky na žalobcu. Riadnemu oznámeniu postupcu dlžníkovi, že pohľadávka bola postúpená nezodpovedá dôkaz, ktorým je výzva banky adresovaná žalovanej zo dňa 27.04.2011, ktorá sa týka pohľadávky splatnej k 31.03.2011 a v ktorej chýba upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky na inú osobu. Pri zisťovaní aktívnej legitimácie žalobcu sa okresný súd nemal uspokojiť iba s vyjadrením žalobcu, že jeho aktívnu legitimáciu preukazuje oznámenie Slovenskej sporiteľne, a. s., ako postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Uvedeným oznámením žalobca nepreukázal splnenie alebo nesplnenie predpísaného postupu podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré je v rozhodovacej činnosti súdov posudzované z hľadiska platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, a teda aktívnej legitimácie žalobcu. Preto žalovaná dôvodne namietala, že nemala vedomosť, ani možnosť plnenia pohľadávky žalobcovi.
7. V ďalšom konaní mal okresný súd znovu posúdiť, či bol pri prevode žalovanej pohľadávky dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, čo bude mať vplyv na odôvodnenie
aktívnej legitimácie žalobcu. Ďalej mal posúdiť zmluvný vzťah, z ktorého vznikla žalovaná pohľadávka a či táto pohľadávka zodpovedá predpisom na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ okresný súd zistí, že žalovaná peňažná pohľadávka je dôvodná, mal zvážiť sociálnu situáciu žalovanej, ktorá žiadala o možnosť uhradiť záväzok v splátkach.
8. V ďalšom konaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o sporožírovom účte, dodatkom k zmluve o bežnom účte, oznámením o postúpení pohľadávky Š. C. a doručenkou k nemu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalovanej a doručenkou k nemu, predžalobnou výzvou adresovanou žalovanej, podacím hárkom, obchodnými podmienkami SLSP, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, uznaním dlhu žalovanou, výpisom obratov na úverovej zmluve č. 5026983570 a úverovej zmluve č. 68902166, zmluvou o kontokorentnom úvere, výzvou adresovanou žalovanej zo strany SLSP, a.s. dňa 27.04.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
9. Z dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte vyplynulo, že žalovaná a Š. C., nar. 13.12.1966 ako majitelia účtu uzavreli s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o bežnom účte č. 0068902166/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre majiteľov účtu. V zmluve majitelia účtu vyhlásili, že sa oboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami banky účinnými od 01.08.2002, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať, pričom všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy.
10. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere mal súd preukázané, že dňa 29.09.2003 uzavreli žalovaná a Š. C., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníci s právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal dlžníkom poskytnúť úver vo výške úverového rámca 48 000,- Sk (1.593,31 €) pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,85 % ročne takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu, uvedeného v čl. 1 zmluvy aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca (čl. II ods. 1 zmluvy o kontokorentnom úvere). Dlžníci sa zaviazali splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase zaplatiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve (čl. II ods. 4 zmluvy o kontokorentnom úvere). Splatnosť úrokov nastávala podľa čl. I zmluvy mesačne. V zmluve sa dlžníci zaviazali uhradiť veriteľovi poplatok 2 % za poskytnutie úveru a platiť poplatok za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca. V čl. II ods. 8 zmluvy o kontokorentnom úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do jedného roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že sa doba trvania zmluvy predĺži vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem na predĺžení doby trvania zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. účinné od 01.08.2002. V čl. III ods. 3 zmluvy dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať.
11. Medzi stranami nebolo sporné a z výpisu obratov na zmluve č. 068902166 mal súd preukázané, že žalovaná na účte vyčerpala povolené prečerpanie v celom rozsahu 1 593,31 €. Vyplynulo z neho tiež, že dlžná suma na účte č. 0068902166/0900 bola ku dňu 27.03.2012 1 788,90 €. Vo výške 195,59 € sa jedná o nepovolený debetný zostatok (prečerpanie) na účte, ktoré tam vzniklo z dôvodu, zaúčtovávania úrokov z úveru a poplatkov za správu úveru. Tým, že účet žalovanej nebol krytý peňažnými prostriedkami, z ktorých by bola splácaná dlžná suma povoleného prečerpania, úroky z takto poskytnutého úveru a poplatkov banky, vznikol z tohto titulu žalovanej na účte nepovolený debetný zostatok (nepovolené prečerpanie). Z výzvy zo dňa 27.04.2011 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nepovoleného debetného zostatku vo výške 102,82 €. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovanou nebolo rozporované súdu vyplynulo, že žalovaná nepovolený debetný zostatok nevyrovnala. Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nespochybnila tiež vyplynulo, že z dôvodu existencie nepovoleného debetného zostatku na účte po dobu dlhšiu ako 5 dní právny predchodca žalobcu zastavil povolené prečerpanie.
12. Z nesporného tvrdenia žalobcu a výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 27.01.2011 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanú v roku 2011 vyzval na splnenie jej peňažného dlhu, ktorý bol v tom čase vo výške 102,82 €. Z nesporného tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná od doručenia výzvy svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi neuhradila.
13. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z nepovoleného prečerpania a doručenky k nemu mal súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 01.10.2013 pohľadávku voči žalovanej zosplatnil ku dňu 30.09.2013 a vyzval ju na jej úhradu do 08.10.2013. Z nesporného tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná svoj dlh do dnešného dňa neuhradila a to ani čiastočne.
14. Podľa čl.9 bod 9.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len Obchodné podmienky SLSP, a. s.) banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1 úverových podmienok a odkladacích podmienok uvedených úverovej zmluve až do výšky povoleného prečerpania. Po poskytnutí povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka.
15. Podľa čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok SLSP, a. s. povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.
16. Podľa čl. 11 bod. 11.1 Obchodných podmienok SLSP, a. s. dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.
17. Podľa čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok SLSP, a. s. pohľadávka banky je v čase do dňa konečnej splatnosti povoleného prečerpania podľa ods. 11.1 splácaná formou započítania pohľadávky banky, proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka a to vždy v momente vzniku pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú.
18. Podľa čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok SLSP, a. s. prípadmi porušenia sú najmä nasledujúce prípady a/ akékoľvek nepovolené prečerpanie, ktoré trvá viac ako 5 dní.
19. Podľa čl. 14 bod 14.2 Obchodných podmienok SLSP, a. s. ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená postupovať podľa bodu 8.4 alebo zastaviť povolené prečerpanie úplne, alebo až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania.
20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
21. Podľa ust. § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
22. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
23. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
29. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
30. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
31. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29.09.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
33. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
34. Podľa § 1 ods. 3 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak.
35. Podľa prechodného ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
36. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
37. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
38. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
42. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
43. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení iných zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
44. Po zrušení rozhodnutia súdu a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní opätovne posúdil nárok žalobcu podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere. Zároveň sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka lebo ju uzatvárali na jednej strane právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaná, ktorá je fyzickou osobou a pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti.
V zmysle prechodného ustanovenia § 897j k právnym úpravám účinným od 01.01.2008 súd nárok uplatňovaný žalobcom v predmetnom konaní posúdil podľa ustanovení § 52 až 62 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, nakoľko sa jedná o nárok vzniknutý po tomto dátume. V zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva nepodliehala režimu tohto zákona a teda sa tento zákon na ňu neaplikuje. Preto súd, pre účely posúdenia platnosti zmluvy alebo toho, či žalobca má alebo nemá nárok na úroky a poplatky úveru, nezisťoval, či zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa alebo nie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
45. Keďže zmluva a kontokorentnom úvere trvala aj po účinnosti zák. č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým bol nahradený pôvodný zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, bol súd prvej inštancie podľa právneho názoru odvolacieho súdu povinný skúmať, či zmluva rešpektovala novú právnu úpravu zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a právnu úpravu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, pretože veriteľ má nárok na úroky a poplatky úveru len v prípade, ak sa úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z..
46. Súd prvej inštancie zastáva názor, že na právne úkony, na základe ktorých boli založené právne vzťahy medzi ich účastníkmi, je potrebné s ohľadom na zachovanie právnej istoty posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, kedy k týmto právnym úkonom došlo a to bez ohľadu na to, či právne vzťahy založené týmito právnymi úkonmi trvajú aj po prijatí novej právnej úpravy. Preto zmluvu o kontokorentnom úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 29.09.2003, teda za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné z hľadiska dodržania formy zmluvy resp. z hľadiska či spĺňa alebo nie obsahové náležitosti predpísané zákonom, posúdiť podľa zákona prijatého niekoľko rokov neskôr, ako došlo k jej uzavretiu. Zásada právnej istoty sa premietla aj do prechodných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré v § 25 ods. 1, 2 stanovujú, že sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Z posledne uvedeného vyplýva, že na zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré vznikli do účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch a na vzťahy z nich vzniknuté možno aplikovať len ust. § § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 nového zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré však neupravujú ani spôsob uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani jej náležitosti. Napriek tomu však súd uvádza, že preskúmaním zmluvy o kontokorentnom úvere zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti, ktoré má zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.09.2010 obsahovať na to, aby nedostatok niektorej z predpísaných náležitostí nebola v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaný nezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmluva obsahuje druh spotrebiteľského úveru (§ 9 od. 2 písm. a), riadne označenie veriteľa (§ 9 ods. 2 písm. b), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. d), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/) pričom termín konečnej splatnosti úveru s ohľadom na typ spotrebiteľského úveru - povolené prečerpanie nie je možné uviesť, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g/) a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úver (§ 9 ods. 2 písm. i/). Súd mal tiež za to, že zmluva o kontokorentnom úvere neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), obsah ktorých by sa premietol do uplatneného nároku žalobcu.
47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu platne uzatvoril so žalovanou (ako aj so Š. C.) zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že právny predchodca žalobcu poskytne žalovanej a Š. C. ako spoludlžníkovi úverový rámec do výšky 1 593,30 € (45 000,- Sk) a do výšky tohto úverového rámca bude realizovať príkazy dlžníkov na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu, aj v prípade ak nebude existovať ich pohľadávka z účtu, ktorá by vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníkov alebo vkladom v hotovosti na tento účet. Dlžníci úverový rámec čerpali v celom rozsahu. Zmluva o kontokorentnom úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o úverovej zmluve (§ 497 až 507 Obchodného zákonníka). V zmysle čl. 11.1 Obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu boli dlžníci, teda aj žalovaná, povinní splácať čerpanú sumu povoleného prečerpania formou započítania pohľadávky banky proti ich
pohľadávke z účtu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dlžníkom nevznikla žiadna pohľadávka na ich účte, z ktorej by bolo možné formou započítania splácať poskytnuté a čerpané povolené prečerpanie. Dlžníci, teda ani žalovaná, na účte nedisponovali žiadnymi peňažnými prostriedkami, s ktorými by bolo možné pohľadávku právneho predchodcu žalobcu z titulu povoleného prečerpania započítať. Vždy k poslednému dňu v mesiaci sa stávali splatné úroky z povoleného prečerpania a poplatky banky za správu úveru. Preto sa dlžníci, teda aj žalovaná na účte dostala do nepovoleného debetného zostatku. Keďže, ako vyplynulo, z vykonaného dokazovania žalovaná bola v stave nepovoleného debetného zostatku dobu dlhšiu ako 5 dní, zastavil dňa 27.03.2012 právny predchodca žalobcu žalovanej povolené prečerpanie, čím nastala konečná splatnosť povoleného prečerpania v zmysle čl. 11.1 obchodných podmienok SLSP, a. s. a žalovaná bola povinná celú dlžnú sumu povoleného prečrpania vo výške 1 593,30 €, ale aj dlžnú sumu vzniknutú z titulu nepovoleného prečerpania vo výške 195,59 € uhradiť.
48. Na úhradu dlžnej sumy povoleného a nepovoleného prečerpania žalobca vyzval žalovanú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013 v lehote do 08.10.2013. Oznámenie bolo žalovanej doručené 04.10.2013, čo žalobca preukázal kópiou doručenky. Žalovaná dlžnú sumu povoleného a nepovoleného prečerpania na účte napriek výzve neuhradila. Preto sa dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na úhradu, 09.10.2013, dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a je od tohto dňa povinná platiť mu v zmysle § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 úroky z omeškania a to vo výške podľa predpisov občianskeho práva, teda o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 09.10.2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,50 % ročne, preto je žalovaná povinná platiť úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne.
49. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, nakoľko na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2013, ktorú súdu preložil a dokazovanie prečítaním ktorej súd vykonal, v súlade s § 524 ods. 1,2 OZ prešla pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanej so všetkým jej príslušenstvom, teda vrátanie úroku a úroku z omeškania. Súd mal za to, že pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, ktorým bola banka na nebankový subjekt, bolo dodržané aj ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Výzvou zo dňa 27.04.2011 pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s. vyzval žalovanú na splnenie jej dlhu voči banke, ktorá skutočnosť nebola v konaní medzi účastníkmi sporná, pretože ju žalovaná nijakým spôsobom nepoprela. Žalovaná bola napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti jej peňažného dlhu voči banke, preto bola banka oprávnená pohľadávku voči žalovanej postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou a to aj bez súhlasu žalovanej (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).
50. Skutočnosť, či žalovaná vedela alebo nie o postúpení a či jej postúpenie bolo zo strany postupcu, teda pôvodného veriteľa oznámené bez zbytočného odkladu, ako to predpokladá § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je irelevantné s ohľadom na posúdenie platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. na žalobcu, a teda aj s ohľadom na existenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Splnenie povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže mať význam len pri posúdení zániku dlhu žalovanej s plnením v prípade, ak by k plneniu došlo v prospech pôvodného veriteľa. Žalovaná však v konaní netvrdila ani nepreukazovala, že by nárok uplatnený v tomto konaní splnila právnemu predchodcovi žalobcu a to čo i len čiastočne.
51. Keďže z povahy plnenia, na ktoré boli dlžníci - žalovaná a Š. C. povinní z úverovej zmluvy vyplýva, že sú voči veriteľovi povinní plniť spoločne a nerozdielne, mohol veriteľ - po postúpení pohľadávky žalobca, v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, teda aj výlučne od žalovanej.
52. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu dôvodila, že jej jediným príjmom je dávka v hmotnej o čom pripojila potvrdenie o vyplatení dávok v rokoch 2016 a 2017. V zmysle § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. 3) je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Aj napriek uvedenému súd v danom prípade žalovanej neumožnil splácať nárok žalobcu v splátkach, pretože výška splátok, ktoré by boli pre žalovanú únosné s ohľadom na výšku jej mesačného príjmu, by bola tak nízka (max 5,- € - 10,- € mesačne), že by s ohľadom na dobu, v ktorej
by bol nárok žalobcu takýmto spôsobom splatený (pri splátkach 10,- €/mesačne by bol nárok splatený o 178 mesiacov t.j. 14,8 rokov) žalobca stratil záujem na takomto uspokojení svojho nároku.
52. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá v konaní úspešná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).