Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/60/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A., F. XXX, XXX XX G., 2/ E. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A., I. B. X, XXX XX G., 3/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A., F. XXX, XXX XX G., 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A., L. X, XXX XX A., zastúpených Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanému: TATRA GOLD spol. s r.o., so sídlom Beluša, Továrenská 422, IČO: 31 431 135, právne zastúpenému HAVEL & PARTNERS s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava - mestská časť Staré mesto, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2022, č.k. -143, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o vypratanie nehnuteľností:

oceľového prístavku SO 01, jednopodlažný, zastrešený pultovou strechou obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 5,500 m x 8,000 m, postavený na základe stavebného povolenia Obce C. zo dňa 11.04.2017, č.j. 01/004082/2017/Dus-4,

oceľového prístavku SO 02, jednopodlažný, zastrešený pultovou strechou obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 5,500 m x 8,000 m, postavený na základe stavebného povolenia Obce C. zo dňa 11.04.2017, č.j. XX/XXXXXX/XXXX/M., p o t v r d z u j e .

V zostávajúcej časti výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

III. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať špecifikované nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Púchov, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C., obec C., okres L. a odovzdať ich v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie žalobcom 1/ až 4/, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania v žalobe špecifikovaných nehnuteľností a ich odovzdania v stave, v akom ich žalovaný prevzal, s prihliadnutím

na obvyklé opotrebenie, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Uviedli, že dňa 31.12.2014 bola medzi F. F. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelým dňa XX.XX.XXXX ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v tom čase na LV č. XXXX (neskôr na LV č. XXXX - zmenené Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve). Po smrti F. F. C. nehnuteľnosti nadobudli ako zákonní dedičia. Dňa 26.10.2020 dali žalovanému výpoveď podľa ods. 10.1 písm. b) zmluvy o nájme. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.04.2021. Žalovaný však nehnuteľnosti nevypratal, preto sa obrátili na súd. Zároveň zistili, že žalovaný neoprávnene užíva aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú zapísané na LV č. XXXX a neboli predmetom nájmu, a to (i) oceľový prístavok SO 01, jednopodlažný, zastrešený pultovou strechou obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 5,5 m x 8 m a (ii) oceľový prístavok SO 02, jednopodlažný, zastrešený pultovou strechou obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 5,5 m x 8 m. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Súd prvej inštancie najskôr riešil otázku spôsobilosti žalobkyne 3/ konať v danom spore v plnom rozsahu, nakoľko to žalovaný opakovane namietal. Zo žiadneho z predložených dokladov podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalobkyňa 3/ trpela duševnou poruchou trvalého charakteru, prechodného charakteru, alebo že by nadmerne požívala alkoholické nápoje, omamné prostriedky či jedy, ktoré skutočnosti sú zákonným dôvodom pre obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa 3/ nie je obmedzená či pozbavená na spôsobilosti na právne úkony a nie je zrejmý (z dostupných dokladov) ani žiaden dôvod, pre ktorý by obmedzená na spôsobilosti mala byť. Čestné prehlásenie určitej osoby (súdu neznámej) o tom, že žalobkyňa 3/ je handicapovanou, nie je možné považovať za právne relevantné. Súd preto konštatoval, že žalobkyňa 3/ je spôsobilá konať v spore v plnom rozsahu. Ďalej sa súd zaoberal meritom veci, pričom uviedol, že kľúčovou otázkou v konaní bola platnosť Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017 k zmluve o nájme zo dňa 31.12.2014. Týmto dodatkom bola zmenená a doplnená zmluva o nájme zo dňa 31.12.2014 a nahradilo sa ním označenie listu vlastníctva. Súd bol toho názoru, že v tomto prípade ide nepochybne o platné zmluvné dojednanie a jeho platnosť nebola žiadnou sporovou stranou ani spochybnená. Nedošlo ním k zmene práv a povinností zmluvných strán, len sa zosúladil zmenený stav katastra so zmluvným textom. Ďalej sa doplnil článok VII. (Doba nájmu) o nový odsek 7.4, ktorý znie:

„Počas života prenajímateľa, počas doby nájmu a po smrti prenajímateľa, počas doby nájmu podľa predchádzajúceho odstavca, t.j. v lehote desať kalendárnych rokov, patrí pani K. F., A. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom N. O. XX, XXX XX C., štátne občianstvo: slovenské, ako oprávnenej právo na kúpu predmetu nájmu špecifikovaného v článku 1 tejto zmluvy. Pani K. F. má právo využiť právo na kúpu a nie povinnosť využiť ju. Dedičia prenajímateľa, resp. jeho právni nástupcovia, sú povinní splniť záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy ohľadne práva kúpy, ak oprávnená K. F. toto svoje právo využije. Právni nástupcovia prenajímateľa sú povinní uzavrieť kúpnu zmluvu na predmet nájmu špecifikovaný v článku 1 tejto zmluvy ihneď potom ako im bude doručené písomné oznámenie oprávnenej pani K. F. o uplatnení práva na kúpu prenajatej nehnuteľnosti. Kúpna cena bude vo výške 50 % z ceny nehnuteľností určenej znaleckým posudkom.“ Súd prvej inštancie uviedol, že toto ustanovenie ukladá povinnosť prenajímateľovi a jeho dedičom alebo právnym nástupcom v prospech oprávnenej K. F.. Netýka sa tak vzťahu medzi zmluvnými stranami a netýka sa nájomného vzťahu. Týka sa vlastníctva prenajatých nehnuteľností a práva K. F. na odkúpenie nehnuteľností od prenajímateľa, resp. jeho dedičov alebo právnych nástupcov. Toto ustanovenie tak nemá žiaden vplyv na právne postavenie zmluvných strán, týmto v súvislosti s nájmom neukladá žiadne právo a ani žiadnu povinnosť. Zakotvenie tohto ustanovenia do zmluvy malo len informačný charakter, keď zmluvné strany informovalo o zmluvnom dojednaní inej zmluvy (Zmluvy o práve kúpy k nehnuteľností). Nie je teda možné určiť (ne)platnosť tohto ustanovenia, nakoľko nejde o zmluvné ustanovenie, ktoré by zakladalo právo alebo povinnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany. Ďalej sa doplnilo sa ustanovenie článku X. (Záverečné, prechodné ustanovenia) o nový odsek 10.7, ktorý znie:

„Záväzky a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy prechádzajú na dedičov/ právnych nástupcov zmluvných strán.“

Toto ustanovenie podľa súdu prvej inštancie je prepisom zásady občianskeho práva, podľa ktorej povinnosť ani právo zmluvnej strany smrťou nezaniká, pokiaľ nejde o plnenie, ktoré môže vykonať len zomrelá osoba. Uvedená zásada je zároveň zakotvená v . Toto ustanovenie tak nemôže byť neplatným, nakoľko vychádza priamo zo zákona, resp. ho preberá do zmluvného textu. Napokon sa nahradilo ustanovenie článku VII. (Doba nájmu) ods. 7.1, ktoré po nahradení znie:

„Nájom predmetu nájmu podľa tejto Zmluvy sa dojednáva na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli, že dňom úmrtia prenajímateľa sa nájomná doba automaticky mení na dobu určitú a to na desať kalendárnych rokov počnúc 01.01. príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k úmrtiu prenajímateľa, za platnosti rovnakej výšky nájomného stanoveného pevnou sumou, aká bola stanovená počas pôvodného nájmu v článku IV. nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2014. Pred skončením takto upravenej doby nájmu možno zmluvu vypovedať iba zo strany nájomcu. Výška nájmu zostáva v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy pevne stanovená.“

Aj keď dodatok nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t.j. 11.05.2017, účinnosť zmeny doby trvania zmluvy, (ne)možnosti zmeny nájomného a (ne)možnosti strán vypovedať zmluvu bola stanovená až na okamih smrti prenajímateľa. To podľa súdu prvej inštancie znamená, že v zmysle vôle zmluvných strán bol dojednaný jeden právny režim pred smrťou prenajímateľa (za jeho života; konkrétne nájom na dobu neurčitú) a druhý právny režim po smrti prenajímateľa (keď jeho práva a povinnosti prejdú na právnych nástupcov - dedičov; konkrétne nájom na dobu určitú, nemožnosť zmeny nájomného a nemožnosť jednej strany vypovedať zmluvu). Právna skutočnosť - smrť prenajímateľa

- teda predstavovala zlom medzi jednotlivými právnymi režimami zmluvy o nájme. Prenajímateľ tak rozhodol o disponovaní so svojim majetkom pre prípad svojej smrti a určil práva a povinností svojich dedičov po svojej smrti. Prenajímateľ uložil svojim dedičom povinnosť desať rokov po svojej smrti prenajímať nájomcovi nehnuteľnosti, ktoré boli za jeho života v jeho (prenajímateľovom) vlastníctve. Dedičia prenajímateľa by tak zdedili nehnuteľnosti s tým, že nevstupujú do práv a povinností svojho právneho predchodcu tak, ako bol subjektom týchto práv a povinností on (poručiteľ), ale musia s nehnuteľnosťami disponovať tak, ako to poručiteľ chcel. Ide tak o povinnosť, ktorú poručiteľ ukladá svojim dedičom. To dedičské právo podľa súdu prvej inštancie nepripúšťa. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že ide o protiprávne disponovanie s majetkom pre prípad smrti. Toto dojednanie v rozsahu účinkov, ktoré majú nastať až po smrti prenajímateľa, je podľa súdu prvej inštancie neplatné pre rozpor so zákonom ( ). Preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia ako dedičia po prenajímateľovi vstúpili do jeho práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017, avšak len v rozsahu platnej časti tejto zmluvy, t.j. do Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017 bez časti článku VII. (Doba nájmu) ods. 7.1 nasledovného znenia:

„Zmluvné strany sa dohodli, že dňom úmrtia prenajímateľa sa nájomná doba automaticky mení na dobu určitú a to na desať kalendárnych rokov počnúc 01.01. príslušného kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k úmrtiu prenajímateľa, za platnosti rovnakej výšky nájomného stanoveného pevnou sumou, aká bola stanovená počas pôvodného nájmu v článku IV. nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2014. Pred skončením takto upravenej doby nájmu možno zmluvu vypovedať iba zo strany nájomcu. Výška nájmu zostáva v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy pevne stanovená.“

Podľa platnej Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017, do ktorej vstúpili žalobcovia dňom smrti prenajímateľa (XX.XX.XXXX), tak bol nájom dojednaný na dobu neurčitú (článok VII. ods. 7.1 zmluvy), pričom nájom možno skončiť aj výpoveďou (aj zo strany nových prenajímateľov) v šesťmesačnej výpovednej dobe, ktorá plynie od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane (článok X. ods. 10.1 zmluvy). Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie preukázali, že výpoveďou zo dňa 26.10.2020, ktorú doručili dňa 27.10.2020 konateľovi žalovaného (nájomcu), vypovedali Zmluvu o nájme zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017. Od 01.11.2020 teda plynula výpovedná doba a uplynula dňa 01.05.2021. Týmto dňom došlo k skončeniu Zmluvy o nájme zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.05.2017 a od nasledujúceho dňa žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Preto súd považoval žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania predmetných nehnuteľností za dôvodnú a vyhovel jej. Ďalej súd uviedol, že vyhovel žalobe aj v časti vypratania ďalších nehnuteľnosti a vecí (spoločné priestory, časti a zariadenia budovy, prístupové komunikácie a parkovisko, oceľové prístavky č. SO 01 a č. SO 02), ktoré boli nepochybne vo vlastníctve F. F. C. a jeho smrťou prešli na žalobcov. Žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenie žalobcov, že nemá právny titul na ich užívanie. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. a uviedol, že keďže žalobcovia boli v konaní plne úspešní, priznal im plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Namietal, že v zmysle ustanovenia odseku 7.1 Nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 je nájomná zmluva dojednaná na dobu určitú desať rokov a nájomný vzťah teda končí k 31.12.2027. Nemožno ju ukončiť výpoveďou podľa ustanovení ods. 10.1 písm. b) Nájomnej zmluvy. Uviedol, že v prípade ustanovenia odseku 7.1 Nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2014 v znení Dodatku č. 1 sa nejedná o právny úkon pre prípad smrti. V tomto ustanovení je riadne ohraničenie časového obdobia, v ktorom on môže uplatniť svoje právo. Právo a tomu zodpovedajúca povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu je tu časovo obmedzená. Ide podľa neho o platný právny úkon uzavretý v čase života poručiteľa s časovým ohraničením zmluvne dojednaného práva a povinnosti. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Ohľadne doby trvania, na ktorý bol uzavretý Dodatok č. 1, žalovaný zdôraznil, že táto doba nie je nijakým spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, ani nijak nepoškodzuje práva žalobcov, bežne sa uzatvárajú nájomné zmluvy na dobu určitú aj v trvaní 10 rokov, čo v tomto prípade má odôvodnenie, keďže on prevádzkuje v predmete nájmu výrobu, kde sú umiestnené stroje, kedy demontáž takéhoto jedného stroja trvá niekoľko mesiacov a ako nájomca tam má umiestnených 40 strojov. Poukázal na to, že Dodatok č. 1 bol uzavretý počas života poručiteľa, nejde o právny úkon pre prípad smrti, keďže sa tam neurčuje doba, na ktorú je nájomný vzťah uzavretý. Keďže zmluva určuje, že nájomný vzťah v zmysle Dodatku č. 1 môže vypovedať len nájomca, preto je ustanovenie bodu 10. 1 platné a nie je v rozpore s tým, že nemôže vypovedať zmluvu prenajímateľ, keďže je tam uvedené, že zmluvná strana, ktorá vypovedá zmluvu, ju vypovedá v 6-mesačnej výpovednej lehote. Neuvádza sa tam, že ju môže vypovedať prenajímateľ tak, ako si to vysvetlili žalobcovia. V tomto právnom úkone nevidí ani rozpor s dobrými mravmi ako tvrdia žalobcovia, keďže dispozícia s majetkom bola za života a v plnom rozsahu v rukách poručiteľa ako vlastníka tohto majetku. Namietal aj nevykonateľnosť napadnutého rozsudku, keď považoval za absolútne nereálne a nevykonateľné vypratať a odovzdať predmet nájmu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne upozornil, že súd prvej inštancie pochybil, keďže mu bola známa skutočnosť, že žalobkyňa 3/ podľa miestoprísažného vyhlásenia pani P. Q. od narodenia trpí duševnou poruchou a nie je schopná svojprávne konať. Otázku procesnej spôsobilosti žalobkyne 3/ súd neriešil samostatným konaním a nenariadil opatrovnícke konanie. Skutočnosť, že žalobkyňa 3/ nie je ani čiastočne spôsobilá na právne úkony, zakladá neplatnosť právneho úkonu udelenia plnomocenstva bratovi, resp. právnemu zástupcovi v tomto konaní. Poukázal na to, že súd konštatoval, že otázka procesnej spôsobilosti žalobkyne 3/ je podstatnou len pre časť konania, ktoré je vedené na základe jej žaloby. To znamená, že aj keby žalobkyňa 3/ nemala plnú procesnú spôsobilosť, absencia tejto procesnej podmienky by neviedla k zastaveniu celého konania, ale len jeho časti vo vzťahu k žalobkyni 3/. Konanie by sa tak aj naďalej viedlo, pričom vždy by bolo možné žalobe aj vyhovieť. Táto úvaha súdu prvej inštancie je podľa neho nesprávna. Okrem povinnosti súdu ex offo skúmať procesné podmienky konania poukázal aj na a nasl. a skutočnosť, že v tejto veci sa jedná o nerozlučné spoločenstvo, a teda otázka nespôsobilosti na právne úkony (vrátane právneho úkonu udelenia plnej moci) žalobkyne 3/ musí byť ešte pred rozhodnutím vo veci samej riadne preskúmaná a preukázaná. V prípade, ak žalobkyňa 3/ nebola v čase podpisu plnej moci (údajne udelenej v roku 2020) spôsobilá na právne úkony, žaloba je postihnutá vadou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Aj z toho dôvodu je podľa jeho názoru nevyhnutné skúmať spôsobilosť na právne úkony žalobkyne 3/ i spätne, a to od 01.01.2020 tak, ako to žiadal. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietne a uloží žalobcom povinnosť nahradiť mu trovy konania, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného podali prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovia vyjadrenie. Uviedli, že sa plne stotožňujú s napadnutým rozsudkom a odvolanie žalovaného nepovažujú za dôvodné. Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve považujú rovnako ako súd prvej inštancie za neplatný. Je v prvom rade v konflikte s dedičským právom, keďže účinky zmeny doby nájmu mali nastať ku dňu smrti poručiteľa, a teda ide z právneho hľadiska o právny úkon pre prípad smrti (mortis causa). Právny poriadok neumožňuje zo strany poručiteľa zásadnejšie obmedziť dedičov v nakladaní s dedičstvom, čo potvrdzuje okrem iného aj skutočnosť, že ani k závetu nie je možné pripojiť akékoľvek podmienky. Ak by aj Dodatok č. 1 nebol

priamo odporujúci zákonu, bolo by potrebné ho považovať za právny úkon, ktorý zákon obchádza. Dojednania v Dodatku č. 1 sú aj v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedli, že Dodatok č. 1 je podľa nich neplatný aj z dôvodu, že zmenu záväzku možno dosiahnuť iba súhlasom oboch zmluvných strán. O Dodatku č. 1 možno hovoriť ako o tzv. kumulatívnej novácii záväzku v zmysle . V spojení s je zrejmé, že dodatkom možno meniť záväzky, pokiaľ tento dodatok odsúhlasia obe strany. Vzhľadom na to, že Dodatok č. 1 mal meniť Nájomnú zmluvu (najmä dobu nájmu), okamihom smrti prenajímateľa boli vlastníkmi nehnuteľností oni ako dedičia prenajímateľa. Podľa platí, že každá plne spôsobilá osoba totiž môže vlastnými úkonmi brať práva a povinnosti len na seba, z čoho vyplýva, že zo zmluvy vznikajú práva a povinnosti len zmluvným stranám. Iné osoby nemožno zaväzovať. Dodatok č. 1 teda nemôže byť podľa platným záväzkom, keďže účinnosť záväzku meniť dobu nájmu (z neurčitej na dobu určitú) bol naviazaný na moment smrti poručiteľa, a teda účinky tejto zmeny mali nastať odo dňa smrti poručiteľa - vlastníka a prenajímateľa nehnuteľností. Takáto dohoda zmluvných strán zjavne odporuje zákonu a je teda v zmysle absolútne neplatná. Taktiež uviedli, že pre každú plne spôsobilú osobu platí, že práva a povinnosti zo zmlúv jej vznikajú iba za predpokladu, že je zmluvnou stranou ( ). Dodatok č. 1 preto nemôže byť platným právnym úkonom, keďže predĺženie doby nájmu malo nastať až smrťou poručiteľa ako prenajímateľa, a tak je táto zmluvná podmienka absolútne neplatná pre rozpor s a celkovo s koncepciou nadobúdania práv a povinností fyzických osôb. Ďalej uviedli, že tvrdenie žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku považujú za účelové a zavádzajúce. Žalovanému bola v zmysle nájomnej zmluvy doručená výpoveď dňa 27.10.2020, teda výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.11.2020 a k jej uplynutiu došlo o 6 mesiacov neskôr, t.j. dňa 30.04.2021. Žalovaný mal teda možnosť v 6-mesačnej lehote vypratať nehnuteľnosti, prípadne nájsť iné vhodné priestory na jeho podnikateľskú činnosť a odovzdať ich. To, že žalovaný tak neurobil, ešte neznamená, že teraz by mal mať k dispozícii dodatočnú lehotu na vypratanie. Je reálne, že žalovaný môže začať s vypratávaním ihneď a odovzdať predmet nájmu. Napadnutý rozsudok je preto podľa nich plne vykonateľný. Zdôraznili tiež, že žalobkyňa 3/ nie je obmedzená či pozbavená spôsobilosti na právne úkony a nie je zrejmý (z dostupných dokladov) ani žiaden dôvod, pre ktorý by obmedzená na spôsobilosti mala byť. S týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasia a námietky žalovaného v tomto smere považujú za nedôvodné. Preto žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

4. V priebehu odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, ktorým žiadal odvolací súd o prerušenie konania podľa , nakoľko sa v nemeckom G. začalo konanie o spôsobilosti na právne úkony žalobkyne 3/. Vyriešenie otázky procesnej spôsobilosti považoval žalovaný za esenciálne pre toto konanie, pričom prerušenie konania žiadal až do právoplatného skončenia konania v G..

5. Odvolací súd vyzval v priebehu odvolacieho konania sporové strany podľa , aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. , .

6. Na túto výzvu odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že aplikácia , je možná a dôvodná na danú vec a podrobne poukázal na doktrinálne názory. Súčasne ozrejmil, že podmienka v dotknutom zmluvnom ustanovení je platná. Preto považoval dojednanie doby nájmu aj po smrti poručiteľa za platné. Zmluvné strany sa dohodli na uložení času a v súlade s právom modifikovali dobu nájmu. Takéto dojednanie preto musí požívať ochranu súdu.

7. Žalobcovia na výzvu odvolacieho súdu vo svojom vyjadrení zopakovali, že stanovenie doby nájmu sporným dodatkom je neplatné. Stanovená podmienka o dobe nájmu odporuje zákonu. Jej účelom je obmedziť dedičov poručiteľa. Akékoľvek dojednania pre prípad smrti sú v konflikte s dedičským právom. Ako dedičom sa im zhoršilo právne postavenie. Dodali, že cieľom stanovenej podmienky je to, aby ako dedičia nemohli plne disponovať s dedičstvom. Ide tak o obchádzanie dedičského práva. Súčasne uviedli, že sporný dodatok je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednali sa ním totiž výhodné podmienky pre žalovaného, avšak bez ich vedomia a súhlasu. V ďalšej časti svojho podania sa žalobcovia vyjadrili k odvolaniu žalovaného, pričom sa pridržali skôr vedenej argumentácie o nesprávnosti tvrdení žalovaného.

8. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania ďalej doručil odvolaciemu súdu podanie označené ako „Právny rozbor“, s predmetom „Platnosť zmluvného dojednania pre prípad smrti“, ktorý mu spracovali M. K. F. J., L., H. a K. R. B., L.. V ňom sa konštatuje, že sporný dodatok k nájom zmluve je v súlade s platným právom.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne podľa zmeniť a žalobu zamietnuť a čiastočne podľa potvrdiť .

10. Odvolací súd sa najskôr zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania.

11. Prerušenie konania žalovaný odôvodňoval tým, že vo vzťahu k žalobkyni 3/ sa vedie konanie o spôsobilosti na právne úkony na nemeckom súde v G..

12. Návrh žalovaného na prerušenie konania odvolací súd nepovažoval za dôvodný, preto ho zamietol ( ). Nejestvuje totiž žiadne rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by bola žalobkyňa 3/ obmedzená, resp. pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Ani potvrdenie, že aktuálne prebieha v nemeckom G. konanie o spôsobilosti na právne úkony žalobkyne 3/, tento záver nevyvracia, a to naviac s vedomosťou, že takéto konanie bolo v minulosti už iniciované a následne zastavené (č.l. 107). Ani samotná pochybnosť o plnej spôsobilosti na právne úkony žalobkyne 3/ neopodstatňuje prerušenie konania.

13. Prípadné obmedzenie, resp. pozbavenie v spôsobilosti na právne úkony žalobkyne 3/ by spôsobovalo iba to, že za žalobkyňu 3/ by musel konať zákonný zástupca alebo procesný opatrovník ( ), pričom úkony žalobkyne 3/ v konaní už vykonané by neboli touto skutočnosťou dotknuté. To preto, že obmedzenie, resp. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je možné rozhodnutím nie do minulosti, ale iba do budúcnosti (ex nunc). I prípadné obmedzenie, resp. pozbavenie spôsobilosti žalobkyne 3/ na právne úkony preto nezakladá žiaden dôvod na prerušenie konania podľa . Dôvodným by bolo prerušenie konania z tohto dôvodu len vtedy, ak by otázka spôsobilosti na právne úkony žalobkyne 3/ mala vecný súvis s týmto konaním, čo však splnené nie je.

14. Pokiaľ ide o merito veci, je potrebné rozlíšiť nárok žalobcov na vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný mal spočiatku užívať titulom nájomnej zmluvy, od nároku žalobcov na vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva (od počiatku) bez právneho titulu (ide o oceľové prístavky č. SO 01 a č. SO 02). Žalovaný totiž odvolaním žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak, že žalobu žalobcov zamietne v celom rozsahu.

15. Súd prvej inštancie vyhovel v časti nároku žalobcov na vypratanie nehnuteľností žalovaným, ktoré užíval spočiatku titulom nájomnej zmluvy s odôvodnením, že žalobcovia dali žalovanému platne výpoveď.

16. Odvolací súd považuje za potrebné zopakovať kľúčové skutkové zistenia:

pôvodný prenajímateľ sa so žalovaným dohodol v nájomnej zmluve (konkrétne Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve, účinným dňom 11.05.2017), že nájomná zmluva bude za jeho života uzatvorená na dobu neurčitú a po jeho smrti (ktorá nastala dňa XX.XX.XXXX) sa zmení na nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, na 10 rokov, počnúc nasledujúcim rokom od jeho úmrtia. Pred skončením takto upravenej doby nájmu sa zároveň dohodli, že nájomnú zmluvu môže vypovedať iba nájomca.

17. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že pôvodný prenajímateľ, právny predchodca žalobcov, nemohol za svojho života učiniť dispozíciu so svojim majetkom tak, že uložil svojim dedičom povinnosť desať rokov po svojej smrti prenajímať nájomcovi nehnuteľnosti. Podľa súdu prvej inštancie ide tak o povinnosť, ktorú poručiteľ ukladá svojim dedičom, čo dedičské právo nepripúšťa. Tento záver súdu prvej inštancie žalovaný namietal.

18. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

19. Súd prvej inštancie nevzal na zreteľ ust. , . Preto odvolací súd, ako už uviedol vyššie, vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu týchto ustanovení .

20. Podľa , , vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

21. Podmienka je vedľajšie ustanovenie právneho úkonu. Účelom podmienky je, aby sa právne následky právneho úkonu - t.j. vznik, zmena a zánik práv a povinností, stali z vôle jej účastníkov závislými buď od neistej skutočnosti, alebo od istej skutočnosti s neistým okamihom naplnenia. Týmto skutočnostiam tak účastníci právneho úkonu prikladajú váhu a viažu s nimi právne následky. Doktrína zdôrazňuje, že podmienkou môže byť akákoľvek právotvorná skutočnosť - právny úkon, udalosť a iné.

22. Pritom platí, že „podmienky, na ktorých splnenie viažu účastníci právneho úkonu vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti, nepodmieňujú platnosť právneho úkonu, ale iba to, či právne následky nastanú (pri splnení odkladacej podmienky), resp. či následky už dané pominú (pri splnení rozväzovacej podmienky)“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.07.2011, sp. zn. ).

23. Zmenu obsahu právneho úkonu tak možno viazať aj na určenie dňa, o ktorom je isté, že nastane, ale nevie sa, kedy sa tak stane, teda typicky na okamih smrti.

24. V prejednávanom prípade sa pôvodný prenajímateľ (právny predchodca žalobcov) a nájomca (žalovaný) dohodli dodatkom k nájomnej zmluve na zmene obsahu právneho úkonu, ktorý bude viazaný na odkladaciu podmienku, konkrétne na smrť pôvodného prenajímateľa. Počnúc nasledujúcim rokom od úmrtia pôvodného prenajímateľa sa zmenila doba trvania nájmu z doby neurčitej na dobu určitú, na 10 rokov. Takéto dojednanie je platné a neukladá povinnosť dedičom. Dedičia vstúpili do pozície pôvodného prenajímateľa. Táto podmienka vyjadrila zmenu v obsahu právneho vzťahu, čo prípustné je.

25. Nájomná zmluva v časti jej trvania po smrti pôvodného prenajímateľa (na dobu určitú, na 10 rokov, počnúc nasledujúcim rokom od jeho smrti) nie je preto neplatná. Nájomná zmluva je v tejto časti platná.

26. Účastníci zmluvy si v nájomnej zmluve (doplnenej Dodatkom č. 1 z 11.05.2017) dohodli v čl. VII. (Doba nájmu) ods. 7.1., že pred skončením upravenej doby nájmu (mysliac tým 10-ročnú dobu) môže vypovedať zmluvu iba nájomca.

27. Nájomnú zmluvu však vypovedali prenajímatelia. Podľa nájomnej zmluvy tak učiniť prenajímatelia nemohli. Ani žiaden zákonný podklad pre výpoveď prenajímateľov nejestvuje (viď §, ), preto tak prenajímatelia nemohli učiniť ani podľa zákona.

28. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď prenajímateľov je neplatná.

29. Na užívanie sporných nehnuteľností má preto žalovaný právny titul, nájomnú zmluvu, a tak nie je dôvodné vypratanie nehnuteľností v časti, ktoré sú na jej základe žalovaným užívané. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov zamietol.

30. Iná situácia je však ohľadom nároku žalobcov na vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez právneho titulu. Ide o oceľové prístavky č. SO 01 a č. SO 02, ktoré boli postavené na základe stavebného povolenia obce C. zo dňa 11.04.2017, č.j. XX/XXXXXX/XXXX/M.. V čase smrti patrili pôvodnému prenajímateľovi a zdedili ich žalobcovia, pričom žalovaný ich užíva. Tieto skutočnosti boli nesporné pred súdom prvej inštancie (body 27., 28. a 29. napadnutého rozsudku).

31. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov v tejto časti vyhovel, nakoľko žalobcovia preukázali vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a žalovaný nerozporoval, že nemá právny titul na ich užívanie (bod 48. napadnutého rozsudku).

32. Žalovaný tento záver súdu prvej inštancie odvolaním vecne nespochybnil. Žalovaný na zamietnutie žaloby v tejto časti musel preukázať, že sporné nehnuteľnosti neužíva, prípadne užíva na základe právneho titulu. Ani jednu z týchto možností žalovaný nevyužil. Preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu žalobe žalobcov v tejto časti vyhovené dôvodne.

33. Zároveň žalovaný nepreukázal, že nie je opodstatnené vypratanie týchto nehnuteľností v zákonnej 3-dňovej lehote (prikrátku lehotu na vypratanie namietal žalovaný v odvolaní len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom nájmu, pričom tieto nehnuteľnosti predmetom nájmu nie sú). To je dôvodom na potvrdenie napadnutého rozsudku v tejto časti podľa .

34. Vzhľadom na zmenu rozsudku bolo potrebné rozhodnúť nanovo o náhrade trov celého konania. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s . Žalobcovia uplatnili žalobou dva nároky - jednak o vypratanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodne užívané na základe nájomnej zmluvy a jednak o vypratanie nehnuteľností, ktoré sú žalovaným užívané bez právneho dôvodu. V jednom nároku boli žalobcovia úspešní a v druhom nie. Úspech žalobcov a žalovaného je tak v konaní rovnaký. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov (prvoinštnčného a odvolacieho) konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).