Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/62/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501 o zaplatenie 251,65 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 251,65 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia 251,65 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania ročne od 18.5.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že dňa 08.03.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Ford Fusion, EČV: P ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený M. U., bytom XXX XX S. XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Renault, EČV: P v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Na poistnú udalosť, evidovanú pod č. 4800179818, bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 32/2018 zo dňa 08.03.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Citroen C4, EČV: W Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018043 zo dňa 19.03.2018, splatnú dňa 26.03.2018 na sumu 510,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 09.03.2018 do 19.03.2018, t.j. 12 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 40,- EUR. V sume 510,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. 4. Poškodený zároveň dňa 19.03.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 4800179818 zo dňa 08.03.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 510,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 28.03.2018. Z Oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 02.05.2018, zaslaného žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 03.05.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 258,35 EUR. Z výpočtu výšky škody, priloženého k Oznámeniu o výške poistného plnenia jednoznačne nevyplýva na základe akých kritérií došlo ku kráteniu uplatneného nároku. Náklady vo výške 510,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je

možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 02.05.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 18.05.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Uplatnený nárok vo výške 251,65 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške510,- EUR uvedenej na faktúre č. 2018043 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 258,35 EUR.

3. V upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. vydal súd dňa 11.07.2018 platobný rozkaz, voči ktorému podal včas žalovaný odpor.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.07.2018, č. k. uviedol, že dňa 13.03.2018 bolo poškodenému p. U. oznámené, že škodová udalosť č. 4800179818 bude riešená ako totálna škoda. Pri posudzovaní nároku vychádzali z ust. Obč. zák. a PZP s prihliadnutím na ust. PZP. Zdôraznil, že z judikatúry citovaného ustanovenia zákona - R/7/1992 vyplýva, že škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na zapožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinnú súvislosť, nemožno zamieňať so súvislosťou časovou. Oznámenie o totálnej škode bolo dňa 13.03.2018 a oznámenie o výške poistného plnenia - bolo dňa 02.05.2018. Poškodený sa o možnej totálnej škode a s výslovným upozornením neopravovať vozidlo a čakať na rozhodnutie pracovníka poisťovne (či sa oprava povolí alebo sa škodová udalosť bude riešiť ako totálna škoda) dozvedel pri osobnej prítomnosti pri obhliadke svojho vozidla pracovníkom žalovanej a zároveň zaslaním zápisu o poškodení na jeho mailovú adresu: M. dňa 09.03.2018. Dňa 13.03.2018 je zasielaný list poškodenému p. U. o došetrení a ukončení predmetnej škodovej udalosti ako totálnej škody, teda, že prípadná oprava jeho poškodeného vozidla je z ekonomického hľadiska nerentabilná a zodpovedá ust. v kontexte s ust. v platom znení. Doručením listu adresátovi s predpokladom 14 -15.03.2018 je možné mať za preukázané, že poškodený bol kvalifikovaným spôsobom uzrozumený o ukončení likvidácie škodovej udalosti ako totálnej škody, na základe ktorej následne dôjde k preplateniu škody na jeho vozidle, čo sa udialo listom zo dňa 02.05.2018. Postup je v súlade s názorom v rozhodnutí R/7/1992 o odlišnej príčinnej a časovej súvislosti medzi dobou zapožičania vozidla a dobou ukončenia likvidácie škodovej udalosti a vyplatením poistného plnenia. Poškodený dňa 08.03.2018 prevzal od žalobcu náhradné vozidlo. Poukázal však na čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 08.03.2018, kde poškodený bez toho, že by mal vedomosť na ako dlho bude mať prenajaté vozidlo „čestne prehlasuje" už dňa 08.03.2018, že od spoločnosti žalobcu mal zapožičané vozidlo od 08.03.2018 do 19.03.2018 a že jeho vozidlo bolo v autoservise po poistnej udalosti až do oznámenia o totálnej škode a dodával, že prenájom jeho vozidla bol pre neho nevyhnutný. Poškodený však uviedol skutočnosti o ktorých dňa 08.03.2018 ešte nemohol vedieť. Rozporoval aj potrebu náhradného vozidla v súvislosti s opravou a totálnou škodou. Ak by mal žalovaný doplatiť žalobcovi sumu vo výške 251,65 €, žalobca by dostal plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod, ktorý odpadol je doba zapožičania vozidla od 15.03.2018 do 19.03.2018.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. . Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Žalobca faktúrou č. 2018043 zo dňa 19.03.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. Citroen C4 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 32/2018 sumu vo výške 510,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky z 19.03.2018 podľa bodu 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy v spojení s , a zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 251,65

EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 510,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 258,35 EUR. Tým je daná aj jeho aktívna legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodený využíva náhradné motorové vozidlo na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo, a to po nevyhnutnú dobu. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný pri výpočte náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla svojvoľne určil za opodstatnenú dobu prenájmu len dobu 7 dní (08.03.2018-14.03.2018), a to s poukazom na predpokladaný dátum doručenia oznámenia o totálnej škode. Pokiaľ žalovaný uvádza, že poškodený sa o možnej totálnej škode dozvedel už pri prvotnej obhliadke poškodeného vozidla, skutočnosť považuje za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku, keďže táto informácia má pre poškodeného len predbežný charakter a o definitívnom vyhodnotení škodovej udalosti ako totálnej škody sa dozvedel až z oznámenia o totálnej škode zo dňa 13.03.2018. Žalovaný bez akéhokoľvek preverenia dátumu doručenia oznámenia o totálnej škode poškodenému, resp. či vôbec oznámenie bolo poškodenému doručené, považuje za primeraný nájom len do dňa 14.03.2018. Takýto postup zo strany žalovaného, kedy si svojvoľne stanovil nutnú dobu zapožičania náhradného vozidla vzhľadom na predpokladaný dátum doručenia listu (oznámenia o totálnej škode) jeho adresátovi, nemožno akceptovať. Len tvrdenie o predpokladanom dátume doručenia oznámenia bez predloženia konkrétneho dôkazu nijakým spôsobom nepreukazuje vedomosť poškodeného o danom spôsobe ukončenia likvidácie škodovej udalosti.

6. Uviedol, že z predloženého Čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že poškodený tento sa dozvedel o skutočnosti, že škoda na jeho vozidle je vyhodnotená ako totálna škoda z Oznámenia, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry dňa 19.03.2018. Čestné prehlásenie poškodeného je síce datované dňa 08.03.2018, no uvádzame, že v danom prípade ide len o chybu v písaní, keďže v čase zapožičania náhradného vozidla a uzavretia zmluvy o nájme poškodený ani žalobca objektívne nemohli vedieť vopred určiť dobu trvania nájmu. Uvedené čestné prehlásenie bolo vyhotovené a podpísané dňa 19.03.2018 pri ukončení nájomného vzťahu a uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom tento deň bol dňom kedy sa poškodený dozvedel o vyhodnotení škody ako totálnej a preto o tejto skutočnosti bezodkladne informoval žalobcu. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd v čo najmenšej sfére, ideálne vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu (a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo vyplatením ceny poškodeného vozidla), protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Náklady za prenájom náhradného vozidla je teda nutné považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Zdôraznil, že jedným z účelov poistenia je sanovať vzniknuté škody. Názor, podľa ktorého náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po zistení a oznámení tzv. totálnej škody na vozidle nie je možné považovať za nutné a účelné, je však v rozpore s deklarovaným účelom poistenia, pretože by u tej skupiny poistených, ktorým vznikla na automobile totálna škoda, viedol k vzniku poisťovňou nepreplácaných nákladov na ďalší prenájom, t. j. k popretiu nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia poškodeným, ktorých náklady sú neporovnateľne vyššie oproti nákladom poškodených, ktorých motorové vozidlo je opraviteľné a v dôsledku dopravnej nehody nie sú nútení vynakladať ďalšie finančné prostriedky na kúpu nového automobilu. Náklady vynaložené poškodeným na prenájom náhradného vozidla možno považovať za nutné a účelné až do doby vyplatenia poistného plnenia, no i napriek tomu poškodený vrátil náhradné vozidlo v deň oznámenia o totálnej škode, a to dňa 19.03.2018. Argumentáciu žalovaného ohľadom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. o nemožnosti plnenia, preto považuje za absolútne rozpornú so zásadami pre reparáciu škôd a produkovanú len v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej zákonnej povinnosti. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla zdôraznil, že predstavuje všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Z cenníka žalobcu vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. V tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.11.2017.

7. Žalovaný v duplike poukázal na to, že postup žalovaného v rámci neuznania sumy 251,65 € ako neúčelne vynaložených nákladov za používanie náhradného vozidla považuje za správny so závermi vyslovenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava zo dňa 19.01.2018, spis zn. XX a uviedol, že v prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu mal vedomosť z oznámenia poisťovne, že sa jedná o poškodenie motorového vozidla, ktoré poisťovňa uzavrela ako totálnu škodu a zároveň aj o výške poistného plnenia, mal žalobca má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla len do tohto dňa, teda do 17.10.2011 a nie do 18.10.2011, kedy poškodený predmetné motorové vozidlo skutočne vrátil. Poškodenému nič nebránilo, aby motorové vozidlo vrátil v deň doručenia oznámenia poisťovne o totálnej škode a výške poistného plnenia. Právny predchodca žalobcu sa o spôsobe vybavenia poistnej udalosti zo strany žalovaného dozvedel prvýkrát mailom dňa 17.10.2011, preto nič nebránilo žalobcovi. resp. jeho právnemu predchodcovi. aby motorové vozidlo aj dňa 1 7.10.2011 vrátil. Pokiaľ tak neurobil, náklady s ďalším prenájmom musí žalobca niesť zo svojho.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

9. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na ust. § 11 ods. 7 zák. o PZP, kde je stanovená povinnosť úhrady do 15 dní od ukončenia šetrenia. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený KS Košice v rozsudku zo dňa 9.4.2015 č.k. . Pokiaľ sa jedná o dobu zapožičania náhradného vozidla, s poukazom na čestné prehlásenie uviedol, že náhradné vozidlo bolo zapožičané do 19.3.2018, čo korešponduje aj s poslednou vetou, t.j. až do oznámenia o totálnej škode. Týmto je preukázané kedy bolo poškodenému doručené oznámenie o totálnej škode, teda do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ žalovaný poskytol plnenie 2202 eur, tak jednalo sa len o plnenie v súvislosti s priamou škodou na vozidle. Tento nárok teda nie je predmetom sporu, pretože predmetom sporu je len nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s nevyhnutnosťou užívať náhradné vozidlo.

10. Žalovaný nad rámec vyjadrení uviedol, že namieta aj uplatnený úrok z omeškania, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR a to v súvislosti s povinnosťami poisťovne vyplývajúce zo , pričom uviedol, že takýto nárok na úrok z omeškania vyplýva len v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej ust. cit. zákona a len v tom prípade môžu nastať sankcie podľa cit. zák. V súvislosti s nárokom uviedol, že dňa 2.5.2018 bola poisťovateľom poskytnutá p. U. ako poškodenému suma 2202 eur a zároveň listom mu bolo oboznámené, že spoločnosť od neho odkúpi zvyšky vozidla v hodnote 409 eur. Poškodený si nárok uplatňoval dňa 27.4.2018 osobne v kancelárií v Žiline a považoval za vylúčené, že by sa mohlo jednať o chybu v čestnom prehlásení vzhľadom na uvedené.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

12. V konaní nebolo sporné, že 08.03.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Ford Fusion, EČV: P ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený M. U., bytom XXX XX S. XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Renault, EČV: P v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Na poistnú udalosť, evidovanú pod č. 4800179818. Uvedené skutočnosti žalovaný nepoprel a preto ich súd podľa považoval za nesporné.

13. Súd z obsahu Zmluvy o nájme č. 32/2018 zo dňa 8.3.2018 zistil, že poškodený M. U. si na jej základe prenajal motorové vozidlo značky Citroen C4, EČ: ZA XXX CL od žalobcu. Zmluva obsahuje podpis na mieste nájomcu a prenajímateľa. Konanie podpisujúcich osôb nebolo spochybnené. Doba nájmu bola určená na dobu od 8.3.2018 do 19.3.2018, pričom údaj 19.3.2018 bol do tlačenej zmluvy vpísaný ručne.

14. V konaní však nebolo sporné, že doba nájmu a odovzdania vozidla bola v trvaní 12 dní v čase od 09.03.2018 do 19.03.2018, teda v čase rozhodovania o poistnom plnení. V tejto súvislosti súd považuje za irelevantné, či došlo k ukončeniu nájmu vpísaním dátumu do zmluvy pri odovzdaní vozidla, prípadne či by doba nájmu bola ohraničená vznikom inej skutočnosti a pod., prípadne do odovzdania vozidla na dobu neurčitú a ukončením dohodou alebo výpoveďou. Podstatné je, že došlo k dohode o ukončení doby nájmu a vráteniu veci, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Žalovaný v súvislosti s dĺžkou

nájmu neuviedol iné tvrdenia, len rozporoval účelnosť a primeranosť doby nájmu náhradného vozidla a pod.. V tejto súvislosti súd zistil, že podľa čestného prehlásenia poškodeného, mal zapožičané vozidlo po dobu od 8.3.2018 do 19.3.2018 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v autoservise až do oznámenia o totálnej škode. Tiež prehlásil, že nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom bol preň nevyhnutný. Hoci deň uvedenia čestného prehlásenia je uvedený ako deň 8.3.2018 je zrejmé, že vzhľadom na tvrdenia poškodeného muselo ísť o chybu v písaní a čestné prehlásenie podal najskôr dňa 19.3.2018, kedy podpísal aj odovzdanie vozidla v protokole o prenájme č. 32/2018 a postúpenie pohľadávky. Uvedenie chybného dátumu vykonania úkonu však nemá zásadnejší vplyv na uvádzané skutočnosti.

15. Podľa dôkazov predložených žalovaným, nárok na poistné plnenie bol oznámený škodcom, poistencom žalovaného oznámením o škodovej udalosti 9.3.2018. Priebeh nehody bol opísaný aj v správe o nehode z 8.3.2018. Opakovane bolo oznámenie o škodovej udalosti predložené poškodeným dňa 27.4.2018. Dňa 13.3.2018 vytlačil žalovaný zápis o poškodení vozidla so stanovením rozsahu s upozornením na možnú totálnu škodu, zatiaľ neopravovať.

16. Žalovaný ako poisťovňa listom z 13.3.2018 oznámil poškodenému, že s ohľadom na predpokladané náklady na opravu a rozsah poškodenia vozidla sa jedná o totálnu škodu so stanovením hodnoty zvyškov 409,- eur, ktoré odkúpi ním určená spoločnosť. Doručenie listu však preukázané nebolo a bolo sporné. Žalobca s poukazom na vyjadrenie poškodeného tvrdil, že bolo doručené 18.3.2018. Listom z 2.5.2018 bolo oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti vo vzťahu k nájmu náhradného vozidla poukázaním sumy 258,36 eur na účet žalobcu neuhnaním sumy 166,65 eur s odkazom na zaslanie oznámenia o totálnej škode 13.3.2018.

17. V tomto rozsahu však súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že poškodením veci v rozsahu, že nie je možné jej používanie na obvyklý účel, stratil poškodený možnosť ju užívať. V tomto prípade stratil možnosť užívať osobný automobil, dopravný prostriedok, ktorý je úplne bežne používaný na plnenie osobných potrieb, dopravu či už do zamestnania, realizáciu záujmov či iných osobných potrieb. Možno konštatovať, že väčšina vlastníkov či držiteľov osobného vozidla si ho obstaráva práve za účelom riešenia otázky prepravy, pretože motorové vozidlo je považované za komoditu (mimo veteránov a špecifických či mimoriadne luxusných áut), ktorá plynutím času výrazne stráca hodnotu, teda nejedná sa o predmet investície ako napr. nehnuteľnosti či uloženia finančných prostriedkov.

18. Pri poškodení osobného motorového vozidla nemožno žiadať po poškodenom, aby prestal riešiť potrebu prepravy, pretože by to znemožnilo realizáciu jeho obvyklých potrieb a tým spôsobená škoda by mohla rádovo presahovať priamo spôsobenú škodu (napr. neplatené voľno). Teda súd považuje za logické, že poškodený musí riešiť situáciu buď vypožičaním alebo nájmom vozidla, využívaním prostriedkov hromadnej dopravy, taxislužby a pod.. V danom rozsahu je poškodený povinný škodu minimalizovať, teda jej predchádzať. Poškodený požadoval nájom vozidla a deklaroval jeho nevyhnutnosť. Neúčelnosť využitia vozidla v konaní preukázaná nebola. Súd preto považoval nájom vozidla za účelný.

19. Súd sa ďalej zaoberal aj účelnosťou dĺžky nájmu. Nepochybne táto vzniká poškodením vozidla, ktoré nemožno používať na premávku po pozemných komunikáciách či už pre absenciu technickej spôsobilosti, nepojazdnosť či dobu opravy. Vo vzťahu k ukončeniu nevyhnutnosti nájmu vozidla je však súd názoru, že táto zaniká vtedy, keď dôjde k náhrade škody a to buď opravou vozidla, teda navrátením do pôvodného stavu alebo uhradením rozdielu v hodnote vozidla pred a po poškodení, pretože až reálne vtedy je poškodený schopný opäť požívať vozidlo alebo si obstarať obdobnú, zastupiteľnú vec. V tomto rozsahu by bolo možné uvažovať aj o primeranej dobe na obstaranie vozidla po poukázaní finančnej náhrady, čo však nebolo predmetom tohto konania. Určite však nezaniká potreba užívať náhradné vozidlo po oboznámení, že poistná udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda. Z oznámenia tejto skutočnosti je zrejmé, že nie je účelné vozidlo opravovať a bude hradený rozdiel v hodnote vozidla, avšak bez poukázania plnenia nie je možné reálne požadovať, aby si poškodený obstaral náhradnú veci. Hodnota motorového vozidla nie je zanedbateľná a nie je možné ho obvykle obstarať z bežných výdavkov. Súd teda ustálil, že potreba zapožičania náhradné vozidla zanikla po poukázaní poistného plnenia, ktoré aj podľa vyjadrenia žalovaného bolo až po 19.3.2018. Teda súd celkovú dobu nájmu od 09.03.2018 do 19.03.2018, t.j. 12 dní považoval za primeranú.

20. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018043 zo dňa 19.3.2018, splatnú dňa 26.3.2018 na sumu 510,- eur. Faktúra bola vystavená za obdobie od 09.03.2018 do 19.03.2018, t.j. 12 dní, pri výške denného nájomného 33,33 eur bez DPH, 40,- eur s DPH a jednorazového poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, spolu 510,- eur.

21. Podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.5.2018, je zrejmé, že týmto dňom žalovaný ukončil prešetrovanie nárokov s uplatnenou škodou titulom nájmu vozidla uplatnenou žalobcom a aj z tejto poistnej udalosti plnil v rozsahu 258,35 eur. Plnenie bolo podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poukázané na účet žalobcu.

22. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

24. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

25. Podľa cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na ).

26. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného na základe zmluvy o nájme. Nájomné vyúčtoval žalobca ako prenajímateľ nájomcovi, ktorý je pri poistnej udalosti poškodeným. Súd sa nestotožňuje s názorom, že škoda môže vzniknúť až vtedy, keď poškodený uhradí opravu či nájom. Škoda mu vznikne už samotným poškodením a to znížením hodnoty vozidla, prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu vozidla, teda aj v čase, keď takéto nároky poškodený neuhradil. Nesporne škodou poškodeného je aj vznik pohľadávky

opravovne (servisu) voči poškodenému za opravu vozidla ale aj prenajímateľa za nájom vozidla. Opačným výkladom by súd dospel do extrému, že ak by poškodený nebol schopný uhradiť náklady na opravu (nemal by na to prostriedky), tak škoda by mu nikdy nevnikla. Obdobne je to aj s nájmom vozidla (náhradného vozidla) počas opravy. Škoda predstavuje zníženie majetkovej hodnoty a tou je aj vznik záväzku, ktorý musí poškodený uhradiť. Záväzok nájomcu - poškodeného vznikol užívaním vozidla na základe nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté nájomné. Vznik záväzku nie podmienený vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcu poistnú udalosť. Jedná sa o synalagmatický záväzok. Obdobné uvedenému by bolo, keby poškodený uhradil vyúčtovanie kreditnou kartou, kde úhrady vykonáva zúčtovacia spoločnosť a platiteľ je v záväzku voči zúčtovacej spoločnosti, ktorá vydala kreditnú kartu. Preto ak poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorú má voči žalovanému ako poisťovni podľa titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a nárok za odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla, konal v rámci jeho možností a v súlade so zákonom. Poškodený mal pohľadávku zo spôsobenej škody voči škodcovi a poisťovni a žalobca ako prenajímateľ pohľadávku za nájom voči poškodenému. Teda poškodený sa sám zbavil dlhu a nárok prenechal na vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ale len dlh poškodeného voči žalobcovi. Teda cesia bola len vo vzťahu k náhrade škody. Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene, nakoľko takýto nárok mu bol postúpený. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu alebo iné. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca ako prenajímateľ prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. XX Obč. zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

29. Samotnú výšku primeranosti nájmu žalovaný nenamietal, rozporoval len úhradu poplatku 30,- eur a celkovú dobu nájmu. Súd teda výšku denného nájmu 40,- eur považoval aj s poukazom na nepopretie tejto skutočnosti za primeranú.

30. Vo vzťahu k primeranosti výšky nájmu súd však musí uviesť, že nemožno požadovať po poškodenom, aby vykonal lustráciu autopožičovní či určitý výber cien. Poškodením vozidla je totiž poškodený vystavený situácii, že zväčša poškodené vozidlo nie je spôsobilé premávky po pozemných komunikáciách, prípadne poškodenie priamo znemožňuje jeho užívanie a užívanie obmedzuje aj samotné vykonávanie opráv v servise či priamo poškodeným. Poškodený je zväčša nútený reagovať promptne, teda bezprostredne po nehode či odovzdaniu vozidla do servisu. Ak sa poškodený rozhodne si prenajať vozidlo, nemusí si prenajať najlacnejšie vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie cien a pod., postačuje, ak si prenajme (vypožičia) vozidlo za primeranú obvyklú cenu, ktorá výrazne neprekračuje ceny iných požičovní. Taktiež poškodený má právo, aby si prenajal vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlu, teda danej triede, výbave, ibaže by nebolo iné vozidlo k dispozícii. Nie je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej obmedzovaný v obvyklej činnosti či užívaní veci. Do výšky nájmu je preto potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie či čistenie prenajatého vozidla (prípadne poistenie, iné variabilné či fixné náklady), teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti a súhrne. Napríklad, denné poistné 30,- eur sa môže javiť ako výhodné, no nebude tomu tak vtedy, ak bude ďalej stanovená aj suma nájmu za jazdný výkon (napr. 1 euro za km), povinné poistenie zodpovednosti za škodu a pod.. Preto nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie vozidla vo výške 30 eur len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje a má túto službu zahrnutú v cene nájmu a pod.. Súd nezistil, že by poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného, že by nezodpovedal poskytnutej protislužbe, prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu vymôcť zvýšené nároky od poisťovne.

XX. Súd teda v konaní ustálil, že celková účtovaná výška nájmu zodpovedá obvyklému nájmu triedy zodpovedajúcej poškodenému vozidlu Ford Fusion patriacemu poškodenému a v rozsahu užívania 12 dní ju súd považuje za primeranú.

32. Súd v súvislosti s uplatnenými nárokmi súd poukazuje aj na ust. podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. a , teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu nie je dôvod pre reštriktívny výklad ust. v takom znení, že poistený má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci zodpovedajúce zníženej hodnote alebo navráteniu do predošlého stavu a nie napr. aj veci poškodené pri škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať, obdobne aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať náhradné motorové vozidlo. Naopak výklad musí byť vykonaný v súlade s účelom zákona a to úhradou škody poškodeným, za ktorú zodpovedá poisťovňa. V tomto rozsahu sa názor súdu odlišuje od podľa neho prekonaného názoru R/7/1992 vydaného v čase, keď nebolo bežné, aby každá rodina vlastnila vozidlo a toto denne využívala pre uspokojenie svojich potrieb.

33. Súd preto v konaní mal nárok žalobcu riadne preukázaný, dôvodný a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške 251,65 eur ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu vo výške 510,- eur a úhradou žalovaného vo výške 258,35 eur.

34. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa Obč. zák. a nar. vl. č. tak, že žalovaný sa v zmysle ust. s poukazom na ust. a uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa 2.5.2018 oznámením výšky poistného plnenia.

35. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

36. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

37. V súvislosti s nárokom na priznanie úrokov z omeškania podľa súd musí uviesť, že ust. a je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti tak, že pri ukončení šetrenia vo vzťahu k poistnému plneniu poskytnutím poškodenému písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poisťovateľ plniť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom sa poisťovateľ zbavuje povinnosti plniť len v prípade, že odmietnutie povinnosti plniť bolo dôvodné na základe skutočností známych poisťovateľovi z oznámenia poistnej udalosti a šetrenia. V opačnom prípade platí, že poisťovateľ bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Teda ak poisťovateľ bezdôvodne krátil plnenie, dostal sa do omeškania uplynutím doby 15 dní po ukončení šetrenia. Pri opačnom prípade by nastal stav, že by bolo výhodné vždy čakať na rozhodnutie súdu voči poisťovni, pretože táto by sa minimalizáciou nároku a podaním písomné odmietnutia plniť (vysvetlenia), nemohla dostať do omeškania ani vtedy, keď by súd deklaratórnym výrokom potvrdil nárok oprávneného. Zákon totiž predpokladá, že poisťovateľ si

povinnosti riade splní a prizná všetky dôvodné nároky a poistné plnenie poskytne do 15 dní od ukončenia šetrenia, vo zvyšku nepriznanie nárokov riadne odôvodní.

38. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 251,65 eur od 18.5.2018 do zaplatenia.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

42. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).