Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-1S/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch

- Club Hotel OLYMPIA, s miestom podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marek Radačovský, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101687399/2020 z 05.11.2020, vo veci nadmerného odpočtu DPH a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 02.12.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101687399/2020 z 05.11.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) č. 100388041/2020 zo 07.02.2020, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daň z príjmov“) v sume 39 513,80 Eur za zdaňovacie obdobie 2015, aby boli tieto rozhodnutia zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Zamestnanci Colného úradu Prešov (ďalej tiež len „colný úrad“) vykonali 23.10.2017 u žalobcu na predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA, Poprad miestne zisťovanie zamerané na používanie elektronickej registračnej pokladnice (ERP), pričom zamestnanci colného úradu urobili dva kontrolné nákupy a to jeden v celkovej výške 20,78 Eur, pričom obsluhou neskôr stotožnenou podľa občianskeho preukazu ako A. B., bol odovzdaný pokladničný doklad č. 0019, číslo účtu 152310 z 23.10.2017, s časom tlače 12:37 hod. s prideleným DKP 7171020729358002 a druhý kontrolný nákup v celkovej výške 25,37 Eur, pričom obsluhou neskôr stotožnenou podľa občianskeho preukazu ako C. D., bol odovzdaný pokladničný doklad bez uvedenia čísla, číslo účtu 152313 z 23.10.2017, čas tlače

12:50 hod. s prideleným DKP 7171020729358002. O miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1406203/2017, pričom zamestnancami colného úradu, ktorí sa preukázali obsluhe služobnými preukazmi, a ústnym vyhlásením „Finančná správa Slovenskej republiky“, bol zamestnancom žalobcu zakázaný akýkoľvek kontakt s ERP z ktorej na výzvu colníkov prítomný manažér vytlačil prehľadovú uzávierku zo dňa 23.10.2018, čas tlače 13:00 hod. s počtom dokladov zahrnutých do prehľadovej uzávierky 25 so sumou obratu 219,76 Eur a následne manažér na výzvu colníka zaúčtoval a vytlačil pokladničný doklad bez uvedenia čísla, číslo účtu 152318 z 23.10.2017 na sumu 1,10 Eur tak, že použil funkciu Hotovosť*, ktorý doklad bol vytlačený cez tlačiareň (nefiškálna), ktorá sa nachádzala pod fiškálnou tlačiarňou E-Fox. Následne bola vytlačená ďalšia prehľadová uzávierka zo dňa 23.10.2017, čas tlače 13:01 hod. s počtom dokladov zahrnutých do prehľadovej uzávierky 25 hod. so sumou obratu 219,76 Eur. Následne colníci odpojili fiškálnu tlačiareň E-Fox od počítača a pripojili ju k služobnému počítaču, kde prostredníctvom programu od výrobcu fiškálnej tlačiarne ELCOM s.r.o., názov programu Service FP verzia 1.7.1. vykonali tretiu prehľadovú uzávierku zo dňa 23.10.2017, čas tlače 13:38 hod. s prideleným DKP 7171020729358002, s počtom dokladov zahrnutých do prehľadovej uzávierky 25 so sumou obratu 219,76 Eur a stiahli kontrolné záznamy od 28.12.2011 do 23.10.2017. Kontrolou kontrolného záznamu zo dňa 23.10.2017 bolo potvrdené, že pokladničný doklad z druhého kontrolného nákupu (číslo účtu 152313) a pokladničný doklad vytlačený na základe výzvy colníka manažérom (číslo účtu 152318) neboli zaznamenané v kontrolnom zázname. Vzhľadom na závery z miestneho zisťovania bola ERP zabezpečená za účelom vykonania technickej expertízy Colným úradom Bratislava, oddelením certifikácie a forenznej expertízy (ďalej tiež len „Colný úrad Bratislava“), pričom ERP bola zložená z počítača, fiškálnej a nefiškálnej tlačiarne. Podľa výsledku expertízy č. 3449/2018, spis č. 25909/2018 z 03.01.2018 na fiškálnej tlačiarni označenej ako predmet č. 1 nebol zistený žiaden hardvérový alebo softvérový zásah, pričom z tohto zariadenia vychádzali všetky pravé pokladničné doklady vrátane ich kópií a z fiškálnej tlačiarne boli tlačené aj kópie falošných pokladničných dokladov, pričom originály boli tlačené na nefiškálnej tlačiarni označenej ako predmet č. 2, ktorá je bežne dostupným zariadením určeným na tlač ľubovoľných tlačových výstupov. Expertízou bolo zistené, že počítač, ktorý bol súčasťou ERP, ako vlastný registračný program používal program „TouchCashDesk“, ktorý je súčasťou softvérového riešenia spoločnosti Asseco Solutions, a.s. nazvaného ASSECO BLUEGASTRO (ďalej len BLUEGASTRO). Ide o komplexný hotelovo - stravovací systém založený na princípe architektúry klient - server. Klientom sú jednotlivé počítače, ktorú sú súčasťou ERP. Všetky informácie a príkazy sú primáme ukladané a vyhodnocované na serveroch. BLUEGASTRO si zaznamenáva celú históriu od svojho prvého spustenia, čo potvrdzuje archív účtov, ktorý obsahuje okrem hlavných informácií o účte aj jeho kompletné vyobrazenie a zároveň aj označenie, či ide o fískálny alebo nefískálny doklad (pravý alebo falošný). Pri tlači dokladov cez program BLUEGASTRO bol pravý pokladničný doklad vytlačený z fiškálnej tlačiarne a bol započítaný do obratov evidovaných vo fiškálnej tlačiarni, falošné doklady boli tlačené cez nefiškálnu tlačiareň a neboli započítané do obratov evidovaných vo fiškálnej tlačiarni, čo bolo overené aj pri miestnom zisťovaní pomocou kontrolných záznamov. Pri bližšom skúmaní systému BLUEGASTRO boli nájdené používateľské príručky, ktoré presne špecifikujú dané označenie fískálny/nefískálny doklad. O tom, či doklad bude pravý alebo falošný, rozhodoval typ zvolenej platby. Ak bola zvolená platba „Hotovosť“, tak bol vytlačený fískálny (pravý) pokladničný doklad z fískálnej tlačiarne; ak bola zvolená platba „Hotovosť*“ alebo platba „Faktúra“, tak bol vytlačený nefískálny/falošný pokladničný doklad z nefiskálnej tlačiarne. Z nájdenej príručky vyplýva, že tento typ platby si môže používateľ systému definovať sám. Systém tiež obsahoval štatistiky platieb o tom, kto a v akom množstve používal jednotlivé typy platieb. Zo spôsobu evidencie, resp. uzatvárania účtov v BLUEGASTRO vyplýva, že zamestnanci žalobcu museli byť inštruovaní k používaniu typu platby Hotovosť*, ktorá slúžila pre tlač dokladu, ktorý nebol započítaný do obratu a nie je uložený v kontrolnom zázname ERP (tento doklad bol tlačený cez nefiskálnu tlačiareň). Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie C. D. pri miestnom zisťovaní, podľa ktorého zamestnanci boli vyškolení na to, aby používali oba spôsoby platby (hotovosť a hotovosť*), pričom frekvencia ich používania bola na ich voľbe. Falošné pokladničné doklady boli podľa štatistík tlačené aj správcom systému pod používateľským kontom „Administrátor“ (je predpoklad, že „Administrátor“ je servisná organizácia Asseco Solutions, a.s. alebo PROINIT s.r.o. alebo obe), ako aj prevádzkarom (E. C.). Skutočnosť, že spoločnosť Asseco Solutions, a.s. bola zároveň aj servisnou organizáciou prakticky vylučuje možnosť, aby sa táto identifikovaná činnosť ERP diala bez vedomia, resp. účasti danej spoločnosti. Od 17.11.2016 došlo k zmene servisnej organizácie a aj po tejto zmene sa pokračovalo v tlači falošných pokladničných dokladov. Na zabezpečenej zostave ERP (počítač, fiskálna tlačiareň a nefiskálna tlačiareň) bolo jednoznačne preukázané, že podnikateľ vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu a

opakovane. Celková suma falošných pokladničných dokladov za rok 2015 vypočítaná na základe informácií a dôkazov získaných zo zabezpečenej ERP je v sume 204 132,33 Eur s DPH (170 110,27 Eur bez DPH). O vykonanej technickej expertíze a jej výsledkoch bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní 13.08.2018, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101555949/2018 (čl. 26 admin spisu) a na pojednávaní 15.11.2018, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 102258641/2018.

4. V reakcii na uvedené zistenia vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2015 a dodržiavania o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2015, a to na základe oznámenia č. 100282689/2018 z 05.02.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené 08.02.2018 (v oznámení bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt označený ako cit. „F. C., IČO 14285410, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH B., G. XXX/XX, XXX XX G.“) so začiatkom daňovej kontroly 07.03.2018 (žiadosti žalobcu o zmenu termínu začatia kontroly nebolo vyhovené), pričom žalobca predložil správcom dane požadované účtovné podklady až po opakovaných dopytoch správcu dane dňa 28.05.2018. Rozhodnutím č. 101049663/2018 z 28.05.2018 správca dane z dôvodu odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude žalobcom v dobe jej splatnosti uhradená a bude nevymožiteľná, keďže počas daňovej kontroly sa žalobca začal zbavovať darovacími zmluvami v prospech svojich rodinných príslušníkov časti svojho nehnuteľného majetku, vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil zákaz akokoľvek nakladať s v rozhodnutí identifikovaným jeho nehnuteľným majetkom. Na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie správcu dane zmenené rozhodnutím žalovaného č. 101947806/2018 s 02.10.2018, ktorá zmena spočívala iba v spresnení identifikácie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahovalo [(spresnenie charakteru nehnuteľnosti registra „C“ alebo „E“, spresnenie katastrálneho územia a pod.), v tomto rozhodnutí sa žalovaný zaoberal aj odvolacou námietkou žalobcu ohľadne jeho nesprávneho označenia s poukazom, že žalobca si nesprávne interpretuje zákona číslo ]. O výsledku daňovej kontroly bol správcom dane vyhotovený protokol č. 100324057/2019 z 29.01.2019 (ďalej tiež len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou správcu dane č. 100330489/2019 z 30.01.2019 na vyjadrenie sa k protokolu, žalobcovi doručený 01.02.2019 a žalobca sa k nemu vyjadril 20.02.2019. O prerokovaní protokolu a námietok žalobcu proti nemu sa dňa 27.03.2019 uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa žalobca aj napriek jemu riadne vykázaného doručenia predvolania (12.03.2019) nedostavil, pričom z tohto ústneho pojednávania bola 29.03.2019 spísaná zápisnica č. 100753554/2019. Daňový úrad Prešov (viď prvá veta v záhlaví rozhodnutia, pozn.) ako správca dane následne rozhodnutím č. 100816116/2019 z 08.04.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39 513,80 Eur a určil rozdiel v sume daňovej straty vo výške 5 163,94 Eur (t.j. neuznaná daňová strata žalobcu) na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015; pričom rozdiel dane bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (rozhodnutie doručené žalobcovi 12.04.2019). Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane z 08.04.2019, žalovaný rozhodnutím č. 101804061/2019 z 24.07.2019 zrušil označené rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom tak učinil (i) z dôvodu, že správca dane podľa žalovaného neprijateľne zovšeobecnil vo vzťahu ku všetkým zamestnancom žalobcu, bez toho aby ich tiež vypočul, vyjadrenie svedkyne C. D. pri miestnom zisťovaní 23.10.2017, že žalobca zaškolil svojich zamestnancov na používanie funkcionality ERP „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“; (ii) z dôvodu, že správca dane sa uspokojil s vyjadrením svedkyne D. iba pri miestnom zisťovaní, avšak následne ju už nevypočul, aby zabezpečil aj žalobcovi oprávnenie klásť tejto svedkyni otázky podľa ; (iii) z dôvodu, že správca dane v súvislosti so svojim záverom že využívanie funkcionalít ERP „Hotovosť“ a „Hotovosti*“ sa nemohlo diať aj bez vedomia servisnej organizácie, nevypočul zástupcu tejto servisnej organizácie za účelom vysvetlenia využívania uvedených funkcionalít ERP; (iv) a napokon aj z dôvodu, že správca dane osobne nevypočul colníkov vykonávajúcich expertízu ERP, ktorý dôkaz navrhoval žalobca, ale ich vypočutie nahradil iba telefonickým rozhovorom s nimi, čím žalobcovi znemožnil klásť colníkom otázky. Žalovaný však ako nedôvodné vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu - ohľadne nesprávneho označenia žalobcu jeho obchodným menom; - ohľadne nesprávneho označenia správcu dane; - ohľadne absencie v administratívnom spise dôkazov, ktoré žalobca napokon ani neoznačil; - ohľadne námietky zaujatosti voči colníkom vykonávajúcim expertízu ERP; - ohľadne tabuľky nachádzajúcej sa v rozhodnutí správcu dane, ktorá sa nemala nachádzať v technickej expertíze so záverom cit. „V tabuľke, ktorá tvorí podstatnú časť napadnutého rozhodnutia, sú uvedené všetky doklady, ktoré daňový subjekt vyhotovil v príslušnom zdaňovacom období v režime Hotovosť*, ktoré neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z príjmov fyzickej osoby.“; - ohľadne námietky, že správca dane

komunikoval počas daňovej kontroly s osobou neoprávnenou konať v mene žalobcu ako daňového subjektu; - ohľadne námietky odmietnutia žalobcom navrhovaného vykonania znaleckého dokazovania nezávislým znalcom vo vzťahu k ERP s konštatovaním cit. „Zábery z uvedenej expertízy jednoznačne preukázali pozmeňovanie údajov v ERP a v kontrolnom zázname. Návrh na vykonanie expertízy nezávislou znaleckou spoločnosťou nepodal daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly, ale až vo vyrubovacom konaní, t.j. v čase kedy už ERP prepadla v prospech štátu. Daňový subjekt neuvádza, v čom spočívajú jeho pochybnosti o správnosti expertízy. (...) Závery tejto expertízy, vykonanej v zmysle v znení neskorších predpisov, majú povahu listinného dôkazu s vysokým stupňom spoľahlivosti.“

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie, správca dane vykonal žalovaným mu nariadené dovypočutie svedkov a zamestnancov colného úradu v prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a to:

- dňa 25.06.2019 bývalú zamestnankyňu žalobcu H. D. [nepamätala si kto ju zaúčal na používanie ERP; nepamätala si či používala aj funkcionalitu „Hotovosť*“; nepamätala si koľko tlačiarni bolo na prevádzke; vyhotovovala aj uzávierky, ale nevedela uviesť, akým spôsobom sa uzávierka vyhotovovala a hotovosť odovzdávala pánovi C.];

- dňa 13.08.2019 bývalú zamestnankyňu žalobcu S. Slobodníkovú [nepamätala si kto ju zaúčal na používanie ERP, asi kolegovia; myslí si, že používala aj funkcionalitu „Hotovosť“ a „platba kartou“; na prevádzke bola jedna pokladňa a jedna tlačiareň; vyhotovovala aj uzávierky, ale nevedela uviesť, aké a hotovosť odovzdávala každý večer E. C.];

- dňa 21.08.2019 zamestnankyňu žalobcu C. D., ktorá bola prítomná v prevádzke žalobcu aj počas miestneho zisťovania 23.10.2017 [na používanie ERP ju zaškolili kolegovia, používala iba funkcie stravné lístky, platobná alebo kreditná karta a „Hotovosť“ a skutočnosť, že v deň miestneho zisťovania vydala blok s označením „Hotovosť*“ zdôvodnila tým, že bola v strese kvôli veľkému počtu zákazníkov a preto omylom stlačila funkciu „Hotovosť*“ o ktorej ale nemala vedomosť, na čo sa používala, pričom toto do zápisnice o miestnom zisťovaní neuviedla, pretože sa bála, že dostane pokutu; uzávierky vyhotovovala jednu z ERP a jednu z terminálu, hotovosť odovzdávala E. C., ktorý ju kontroloval a spolu s uzávierkou z platieb prijatých všetkými čašníkmi, ona si kontrolovala iba svoju tržbu; právny zástupca žalobcu svedkyni položil iba otázky kto s ňou spisoval zápisnicu pri miestnom zisťovaní a kto bol pri tom prítomný a s kým colníci ešte komunikovali];

- dňa 22.08.2019 zamestnankyňu žalobcu A. B., ktorá bola prítomná v prevádzke žalobcu aj počas miestneho zisťovania 23.10.2017 [na používanie ERP ju zaškolili kolegovia, používala iba funkcie stravné lístky, platobná alebo kreditná karta a „Hotovosť“, avšak nevedela vysvetliť, z akého dôvodu sa pri ňou zaúčtovanej platbe na bloku s jej užívateľským menom, ktorý jej bol daný k nahliadnutiu nachádzala „Hotovosť*“, uzávierky nevyhotovovala a iba ňou prijatú hotovosť odovzdávala službu konajúcemu zamestnancovi];

- dňa 02.09.2019 bývalého zamestnanca žalobcu V. Petrušku [na používanie ERP ho zaškolila kolegyňa; používal vždy iba funkciu „hotovosť“; nevedel uviesť na čo slúžila funkcia „Hotovosť*“ a ani nevedel či ju používali iní zamestnanci; nevšimol si, žeby niekedy bol vytalčený blok s označením „Hotovosť*“ a on nikdy taký doklad zákazníkovi neodovzdal; uzávierku si robil iba z nim prijatej tržby, ktorú odovzdával E. C. alebo do trezora];

- dňa 26.09.2019 bývalú zamestnankyňu žalobcu F. I. [na používanie ERP ju zaškolil R. Lopúch; používala funkcie „stravné lístky, platobná karta, hotovosť a hotovosť*, Callio, zľavy a zamestnanci strava“; používala aj funkciu „Hotovosť*“ a všimla si, že ju používajú aj iní zamestnanci, ale nepamätala si pri akých príležitostiach; tržbu odovzdávala za celú smenu a nepamätala si či jej vždy sedela s uzávierkou; na otázku právneho zástupcu žalobcu, ktorú správca dane spochybnil, keďže nebola právnym zástupcom žalobcu položená aj iným svedkom, akým spôsobom bol medzi žalobcom a svedkyňou skončený pracovný pomer, uviedla, že dohodou];

- dňa 09.10.2019 colníkov (Šprteľ a Strapko), ktorí sa podieľali na vyhotovení technickej expertízy ERP žalobcu [na tomto pojednávaní správca dane položil súčasne obidvom zamestnancom colného úradu dve otázky a to, aby vysvetlili akým spôsobom získali príručky k ERP žalobcu (podľa odpovede sa tieto nachádzali priamo v inštalačných adresároch ERP) a aby vysvetlili podstatu dostupných informácií o evidencii dokladov systému BLUEGASTRO (podľa odpovede sa jedná o informácie nachádzajúce sa v dostupných zabezpečených zariadeniach)]; následne potom, ako právny zástupca žalobcu po zodpovedaní uvedených dvoch otázok, namietal jednako neprípustnosť tohto pojednávania, pre nerozhodnutie o žalobcom voči zamestnancom správcu dane podanej námietke zaujatosti, s ktorou námietkou sa správca dane vysporiadal s poukazom na § 60 ods. 5 daňového poriadku a jednako ako namietal neprípustnosť vypočúvania obidvoch svedkov colného úradu naraz, ktorá námietka bola

správcom dane vyhodnotená ako neopodstatnená s tým, že sa nejedná o svedkov, ale o zamestnancov organizácie vyhotovujúcej technickú expertízu ERP, následne označení zamestnanci colného úradu spresnili, že na prvú z položených otázok odpovedal pán B. a na druhú z položených otázok odpovedal pán J. s tým, že následne bolo toto pojednávanie už bez ďalších otázok skončené a následne boli v ten istý deň 09.10.2019 už obaja označení zamestnanci colného úradu vypočúvaní každý osve. Pričom K. G.. Strapko na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že predmety č. 1 a č. 2, ktoré boli podrobené expertíze sa nachádzajú na colnom úrade; že program BLUEGASTRO uchováva kompletné vyobrazenie dokladov za celé obdobie od začatia jeho používania, okrem tých, ktoré by používateľ zmazal s tým, že počas expertízy nebol v danom prípade zistený výmaz údajov cit. „... resp. nebola na to expertíza zameraná, pretože dostupné údaje, ktoré zmazané neboli, boli dostatočné.“; že pri expertíze boli vyexportované z ERP všetky doklady od roku 2008; že systém, BLUEGASTRO obsahuje údaje o všetkých vykonaných transakciách, pri ktorých došlo aj k reálnej tlači dokladov s tým, že svedok, ktorý zodpovedal za technickú a nie za právnu stránku expertízy nevedel odpovedať na otázku, na ktorom mieste expertízy sa nachádza dôkaz o tom, žeby zamestnanci žalobcu za pokladničný doklad označený ako falošný aj prijali tržbu; že v expertíze používaný termín „interný záznam“ je taký, ktorý sa nachádzal len v počítači ako takom avšak už nie v pamäti ERP; na otázku ako si vysvetľuje, že zamestnanci nepotvrdili, žeby sa na prevádzke nachádzali dve tlačiarne, svedok neodpovedal s tým, že by sa jednalo oba o jeho subjektívne stanovisko, avšak doplnil, že pri miestnom zisťovaní mala byť vyhotovená fotodokumentácia o zapojení tlačiarní; svedok nevedel odpovedať na právnym zástupcom žalobcu modulované otázky teoretických situácii, ktoré neboli predmetom expertízy; uviedol, že systém BLUEGASTRO nemá funkcionalitu, ktorá by umožňovala pozmeňovať existujúce záznamy iba na ich zmazanie; správca dane nekládol svedkovi žiadne ďalšie otázky. Svedok L. M. J. na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nemá vedomosť kde sa aktuálne nachádzajú predmety č. 1 a č. 2, ktoré boli podrobené expertíze; že systém BLUEGASTRO uchováva kompletné vyobrazenie dokladov za celé obdobie od začatia jeho používania, okrem tých, ktoré by používateľ zmazal, pričom keďže nebola zistená medzera v rade interného číslovania extrahovaných dokladov, je možné konštatovať, že v danom prípade nedošlo k výmazu žiadnych údajov; že zamestnancom správcu dane ohľadne technickej expertízy poskytol doplňujúcu informáciu iba ohľadne vyčíslenia v expertíze sa nachádzajúcich dokladov a to tak, že toto sa nachádza na CD nosiči, ktorý bol prílohou technickej expertízy; na otázku na základe čoho je v technickej expertíze uvedené, že zamestnanci žalobcu museli byť inštruovaní k používaniu funkcie „Hotovosť*“ uviedol, že preto lebo táto funkcia nemohla byť náhodná, pretože sa nejednalo o skrytú funkciu, ale o funkciu, ktorú keď chceme použiť musíme ju stlačiť a použiť, teda bola to vedomá činnosť obsluhy; na otázku či expertíza preukazuje aj prijatie obsluhou tržby za falošný doklad svedok uviedol, že bolo zistené cez postupnosť interného číslovania prepojenie falošných a pravých dokladov v nadväznosti na interné čísla s dodatkom, že mu nie je známy iný relevantný dôvod pre generovanie falošného dokladu, ktorý svojim vizuálnym vyobrazením mal napodobňovať pravý pokladničný doklad, ako je prijatie tržby a tiež s dodatkom, že predmetom expertízy bolo porovnanie medzi oficiálne prijatou tržbou evidovanou vo fiskálnej tlačiarni a prípadnou tržbou, ktorá v nej evidovaná nie je, pričom cit. „...nie každá jedna tržba z týchto desiatok tisíc dokladov bola predmetom preukazovania reálneho prijatia tržby a to najmä v priebehu niekoľkých rokov dozadu. Získané dôkazy jednoznačne preukazujú účel danej funkcionality. (...) Expertíza je dôkazom o tom, aký je účel predmetných dokladov, ako dané doklady vznikali, ako boli tlačené, akú mali štruktúru, kto ich vystavoval a kedy a z týchto informácií mám za to, že môžem vyvodiť záver, že jediným účelom týchto dokladov je prijatie tržby.“; uviedol tiež, že podľa neho zamestnanci žalobcu nepotvrdili vedomosť o druhej tlačiarni zo strachu; že bol prítomný pri vyhotovovaní fotodokumentácie zapojenia oboch tlačiarní pri miestnom zisťovaní; svedok tiež doplnil, že v deň miestneho zisťovania zamestnanci správcu dane a colníci takmer hodinu pred predstavením sa, ešte ako hostia pozorovali činnosť obsluhy pričom pozorovali tlač dokladov z oboch tlačiarní s tým, že aj v koši pod ERP sa nachádzali zahodené falošné doklady, ktoré si zákazníci po zaplatení nezobrali a zahodila ich tam obsluha, išlo o cielenú činnosť obsluhy pri zadávaní položiek a vystavovaní dokladov; správca dane nekládol svedkovi žiadne ďalšie otázky;

- dňa 17.10.2019 zamestnanca spoločnosti Asseco Solutions, a.s., ktorá bola pre žalobcu dodávateľom systému BLUEGASTRO a ktorý svedok bol u žalobcu do apríla 2018 servisným technikom tohto systému, pričom následne potom, ako právny zástupca žalobcu namietal neprípustnosť tohto pojednávania, pre nerozhodnutie o žalobcom voči všetkým zamestnancom pobočky správcu dane podanej námietke zaujatosti, s ktorou námietkou sa správca dane vysporiadal s poukazom, že táto námietka nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku a preto na ňu správca dane neprihliada, bolo uskutočnené vypočutie tohto svedka, podľa výpovede ktorého na otázky správcu dane, prvý a posledný servisný zásah u žalobcu bol 28.12.2011 kedy bola ERP zaplombovaná

a uvedená do prevádzky, ktorej súčasťou bol aj systém BLUEGASTRO s tým, že svedok zaškolil na ich používanie pána C. ml. a nejakých zamestnancov žalobcu s tým, že svedok oznámil žalobcovi prístupové heslo, aby sa vedel dostať do systému BLUEGASTRO, avšak ďalšie prístupové práva si rieši už zákazník vo vlastnej réžii, t.j. kompletnú správu systému, nastavovanie číselníkov, riešenie skladového hospodárstva, vytváranie predajných položiek, prístup ku všetkým funkcionalitám systému, okrem tých ktoré sú zablokované a ku ktorým má výhradný prístup iba servisná organizácia; v rámci hardvéru bola žalobcovi dodaná ERP a jedna fiskálna tlačiareň s tým, že zákazník má možnosť pripojiť si akúkoľvek tlačiareň; svedok uviedol, že systém BLUEGASTRO si môže zákazník aj bez ingerencie servisného technika nakopírovať aj s jeho funkcionalitami na iný počítač s tým, že tento systém má funkciu ktorá umožňuje modifikovať napr. názvy predajných položiek a ich ceny avšak nemá funkciu na modifikovanie vystavených pokladničných dokladov, čo nedokáže ani servisný technik; do ERP svedok nenainštaloval funkciu „Hotovosť*“; systém BLUEGASTRO používa interný číselník všetkých dokladov či sú vystavené fiskálnym alebo nefiskálnym spôsobom, je to číslovanie systému BLUEGASTRO a nie číslovanie fiskálnou tlačiarňou a toto číslovanie nie je možné dodatočne modifikovať, pričom pri zadaní dokladu je možné v tomto systéme zadefinovať požiadavku jeho nevytlačenia, avšak aj takýto doklad sa ukladá do archívu tlačových výstupov. Identický svedok na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že spoločnosť dodáva zákazníkom systém s preddefinovaným platbami, ktorými sú iba Hotovosť, Platobná karta, Stravné lístky, Platba na zamestnanca, Platba na stáleho hosťa, Platba na ubytovaného hosťa a Reprofond iné funkcie nie; že na prevádzku systému stačí jedna tlačiareň; že do systému sa ukladajú aj doklady ktoré neboli vytlačené; na otázku či sa podľa názoru svedka v technickej expertíze nachádza dôkaz o prijatí platieb či už na základe fiskálnych dokladov alebo akýchkoľvek iných dokladov, svedok uviedol, že na základe tejto expertízy nie je možné povedať, že došlo k fyzickému prijatiu platby a nie je to možné vyvodiť ani z akéhokoľvek dokladu vytlačeného z fiskálnej tlačiarne;

- dňa 13.11.2019 výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu E. C., ktorý však odmietol vypovedať s odôvodnením, že žalobca je jeho otcom a je to teda jeho blízka osoba (žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní E. C. dňa 20.06.2018, splnomocnenie viď za čl. 16 admin spisu, pričom podľa zápisnice sa právny zástupca žalobcu zúčastnil na pojednávaní so súhlasom E. C., pozn.) s tým, že chce byť vypočutý v konaní ako svedok, na čo správca dane poznamenal, že sa nejedná o svedeckú výpoveď. V administratívnom spise sa nachádza zo dňa 13.11.2019 listina v ktorej žalobca odvoláva plnomocenstvo udelené na svoje zastupovanie v konaní E. C.;

- dňa 05.12.2019 výsluchom svedka E. C., ktorý po poučení svedka uviedol, že vypovedať nebude, pričom právny zástupca žalobcu namietal nezákonnosť tohto výsluchu z dôvodu, že konanie sa nachádza v štádiu vyrubovacieho konania, pričom vypočutie tohto svedka nemienil počas daňovej kontroly správca dane a jeho vypočutie nenavrhol počas vyrubovacieho konania ani žalobca.

6. Správca dane prerokoval výsledky dokazovania vykonaného, po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia na pokyn žalovaného, vo vyrubovacom konaní, so žalobcom na pojednávaní 27.01.2020 a následne správca dane (Daňový úrad Prešov, viď hlavička rozhodnutia, pozn.) rozhodnutím č. 100388041/2020 zo 07.02.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39 513,80 Eur a určil rozdiel v sume daňovej straty vo výške 5 163,94 Eur (t.j. neuznaná daňová strata žalobcu) na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015; pričom rozdiel dane bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (rozhodnutie doručené žalobcovi 12.02.2020).

7. O odvolaní žalobcu proti označenému rozhodnutiu správcu dane, rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101687399/2020 z 05.11.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie cit. „Daňového úradu Prešov č. 100388041/2020 zo dňa 7.2.2020“, ktoré po sumarizácii skutkového deja tak, ako je tento už uvedený vyššie, odôvodnil nasledujúcimi závermi:

- k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nevykonal jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že cit. „... ktorýkoľvek doklad bol vytlačený a odovzdaný zákazníkovi...“ žalobca uviedol, že takýmto dôkazom je jednako zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1406203/2017 z 23.10.2017 počas ktorej boli obsluhou žalobcu zamestnancom colného úradu vydané doklady vyhotovené v režime „Hotovosť*“, ktoré neboli zaevidované v prehľadovej uzávierke a jednako je tým dôkazom aj technická expertíza č. 3449/2018, podľa ktorej žalobca v prevádzke Club Hotel OLYMPIA vykonával tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu, opakovane, minimálne od 30.06.2008 do 23.10.2017, vyhotovovaných v režime „Hotovosť*“, ktoré neboli priznané do tržieb a do kontrolných záznamov, pričom zoznam týchto falošných pokladničných dokladov je v tabuľke rozhodnutia správcu dane v členení podľa ich poradového čísla, dátumu vyhotovenia, kódu zamestnanca, ktorý doklad vyhotovil, čísla uzávierky, základu dane, dane a jej sumy celkom. Podľa technickej expertízy a pokladničný program BLUEGASTRO z ktorého boli

generované falošné pokladničné doklady, ukladá všetky doklady z ERP číslované neprerušeným interným číselným radom, či už išlo o pravé alebo aj falošné doklady. Pokladničné doklady vytlačené cez funkciu „Hotovosť*“ nemajú v celej konštrukcii ERP pre žalobcu žiadny iný význam, len na účel evidencie nepriznaných tržieb, ktoré sa z týchto dokladov započítavali len do tržby internej dennej uzávierky, avšak do fiskálnej dennej uzávierky sa nezaznamenávali. Dôkazom o vydávaní falošných dokladov zákazníkom je aj to, že tieto falošné doklady obsahovali všetky náležitosti pravého pokladničného dokladu vrátane falošného ochranného znaku MF cit. «... obsahovali reálne položky a ich kombinácia na dokladoch spolu s identifikovaným poradím ich tlače a časom ich tlače jednoznačne preukazujú, že boli reálne vystavované a odovzdávané zákazníkom za poskytnuté služby. Falošné doklady preukázateľne neslúžili ako tzv. „predbežné účty“, kde by následne boli uzatvárané ako pravé doklady. Technickou expertízou nebola zistená žiadna súvislosť medzi položkami uvedenými na falošných dokladoch a pravých dokladoch tlačených v poradí za sebou.»;

- k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nevykonal jediný dôkaz, ktorý by svedčil o prijatí tržby, žalovaný poukázal, že pri technickej expertíze bolo jednoznačne preukázané, že tržba z cez BLUEGASTRO tlačeného pravého pokladničného dokladu z fiskálnej tlačiarne (predmet č. 1) bola započítaná do obratov evidovaných vo fiskálnej tlačiarni, avšak tržba z cez BLUEGASTRO tlačeného falošného pokladničného dokladu z nefiskálnej tlačiareň (predmet č. 2), nebola započítaná do obratov;

- k odvolacej námietke, že správca dane neumožnil výsluch L. B. za spoločnosť Asseco Solutions, a.s. v štádiu daňovej kontroly pred vydaním prvého rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní pred vydaním prvého rozhodnutia správcu dane vypočutie tohto svedka nenavrhol a jeho výsluch bol vykonaný až na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu s tým, že tento svedok uviedol, že pre fungovanie programu je potrebná iba jedna tlačiareň, avšak nevylúčil možnosť, aby si zákazník pripojil a používal aj ďalšiu nefískálnu tlačiareň; cit. „Uviedol, že doklad, ktorý sa nevytlačí, neuloží sa do kópií dokladov, teda, ak by sa v prevádzke daňového subjektu F. C. nefiskálna tlačiareň reálne nenachádzala a niekto by používal funkcionalitu Hotovosť*, pričom by doklady neboli vytlačené, neboli by vytvorené kópie dokladov, ale bol by vytvorený iba záznam v databáze, a teda nie kompletný doklad. Technickou expertízou bolo zistené, že v internej databáze BLUEGASTRO boli zistené úplné (kompletné) nefiskálne doklady s náležitosťami, a nielen záznamy o takýchto dokladoch. To znamená, že boli vytlačené doklady s použitím funkcionality Hotovosť*, ktoré sú zaznamenané v internej databáze. Keby neboli vytlačené, v internej databáze by sa nachádzali len záznamy o týchto dokladoch.“;

- k odvolacej námietke, že správca dane v protokole z daňovej kontroly, ako aj v odvolaním napadnutom rozhodnutí nesprávne označil žalobcu ako daňový subjekt, žalovaný uviedol, že žalobca bol správcom dane označený ako cit. „F. C., G. XXX/XX, XXX XX G. IČO 14 285 410, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH B..“, ktoré označenie tak obsahuje všetky povinné zákonné náležitosti týkajúce sa špecifikácie daňového subjektu v zmysle , ktoré ustanovenie si však žalobca nesprávne interpretuje, keďže podľa neho musí označenie daňového subjektu obsahovať aj uvedenie jeho obchodného mena. Žalovaný upresnil, že v prípade, ak sa jedná o daňový subjekt fyzickú osobu tak ako je tomu aj v tomto prípade, tak podľa označeného ustanovenia musí jej označenie obsahovať meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, t.j. neuvedenie dodatku aj jej obchodného mena nie je obligatórnou zákonnou náležitosťou rozhodnutia správcu dane podľa označeného ustanovenia, ktorá by mohla spôsobiť nulitu tohto rozhodnutia s tým, že cit. „Navyše z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že daňový subjekt F. C. vykonáva živnosť podľa IČO 14 285410, ktoré je zhodné s údajom, ktorý uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí.“;

- v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o nezákonnosti výsluchov jeho bývalých zamestnancov, žalovaný jednako poukázal, že tieto výsluchy správca dane vykonal súc viazaný názorom jemu nadriadeného orgánu a to na základe rozhodnutia žalovaného č. 101804061/2019 z 27.07.2019 a jednako žalovaný sumarizoval toto dokazovanie tvrdením, že cit. „Ani jeden zo zamestnancov sa jednoznačne a kategoricky nevyjadril, že funkciu Hotovosť* nepoužíval, takže používanie dvoch funkcií pri evidovaní tržieb v hotovosti jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil.“, avšak výpoveďami svedkov F., N. a I., ktorí pracovali u žalobcu nedávno, takže sa pamätali na spôsoby evidovania tržieb a tlač dokladov, bolo preukázané, že v prevádzke žalobcu sa pri evidovaní tržieb v hotovosti a tlači dokladov bežne používala funkcia „Hotovosť*“. V súvislosti s vypočutím zamestnancov žalobcu žalovaný tiež uviedol cit. „Odvolací orgán poukazuje na konanie jedného zo zamestnancov daňového subjektu F. C., ktorým je syn daňového subjektu E. C.. E. C. bol v priebehu výkonu daňových kontrol a vyrubovacieho konania splnomocneným zástupcom daňového subjektu F. C. a bol manažérom prevádzky Club Hotel OLYMPIA, v ktorej bolo zistené nepriznávanie tržieb, mal prístup do pokladničného programu BLUEGASTRO, zaškoľoval zamestnancov na používanie ERP, prijímal uzávierky z ERP a tržby. Práve preto malo

byť v jeho záujme podať správcovi dane potrebné vysvetlenia, ktorými by objasnil skutočnosti zistené technickou expertízou, a odpovedať na otázky, to však odmietol. E. C. sa v obidvoch prípadoch dostavil na daňový úrad spolu s JUDr. Petrom Žoldošom a vyjadril sa, že odmieta vypovedať. Získané dôkazy jednoznačne preukazujú, že účelom nastavenia a používania funkcionality popísanej v technickej expertíze pod názvom Hotovosť* bolo obchádzanie, resp. nepriznávanie tržieb a z nich nepriznávanie dane z príjmov fyzickej osoby.“;

- k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej je nepravdivým tvrdenie správcu dane, že žalobca neposkytol správcovi dane kompletné údaje o svojich zamestnancoch, žalovaný podotkol, že v prvom rade sa takéto tvrdenie správcu dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí ani nenachádza a súčasne tiež uviedol, že správca dane žiadal od žalobcu predloženie menného zoznamu zamestnancov s priradeným používateľským kontom, pod ktorým evidovali tržby, avšak cit. „Daňový subjekt neuviedol, pod akými používateľskými kontami uvedení zamestnanci evidovali tržby.“;

- v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, ktorými označil za nepravdivé tvrdenia správcu dane o tom, žeby si bývalí zamestnanci žalobcu nepamätali aké funkcie v ERP používali a tiež, žeby si nepamätali, či v prevádzke bola jedna alebo dve tlačiarne, žalovaný uviedol, že jednako z výpovedí týchto svedkov nevyplýva, žeby závery správcu dane boli iba nepodložené domnienky a teda tieto výpovede nie sú o tom priamym dôkazom a jednako pokiaľ ide o nefiskálnu tlačiareň jej existencia bola potvrdená pri miestnom zisťovaní 23.10.2017, kedy sa za prítomnosti colníkov používali dve tlačiarne, čo je zachytené vo fotodokumentácii, ktorá je prílohou zápisnice o miestnom zisťovaní a napokon aj v technickej expertíze, pričom svedkovia nepotvrdili, ale ani nevyvrátili jej existenciu, resp. uviedli, že pri evidencii tržieb v ERP používali funkciu Hotovosť a Hotovosť*, pričom nevedeli uviesť rozdiel medzi nimi;

- s odvolacou námietkou žalobcu, že pred rozhodnutím správcu dane sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom tabuľky, ktorá je súčasťou rozhodnutia správcu dane a obsahuje údaje získané pri technickej expertíze, sa žalovaný vysporiadal tvrdením, že predmetná tabuľka obsahujúca jednotlivé pokladničné doklady za jednotlivé zdaňovacie obdobia, z ktorých bola následne vyčíslená výška nepriznaných tržieb za príslušné zdaňovacie obdobia, ktoré neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu, bola vyhotovená z CD nosiča, ktorý je prílohou technickej expertízy a obsahuje závery technickej expertízy vrátane fotodokumentácie ERP, pričom so závermi expertízy, ktoré sa nachádzali aj na tomto CD nosiči, správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu E. C. na ústnom pojednávaní 17.07.2018 čomu svedčí záznam v zápisnici č. 101371100/2018, pričom E. C. ako splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril, že s výsledkami expertízy, ktoré si prevzal v novembri 2017 sa oboznámil, pričom aj správca dane aj žalobca mali k dispozícii rovnakú technickú expertízu s prílohami, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť. Žalovaný uviedol, že cit. „Správca dane porovnal výsledky technickej expertízy a preveril vyčíslenie priznaných a nepriznaných tržieb v priebehu daňovej kontroly na základe dokladov a evidencií predložených daňovým subjektom ku kontrole a zistil, že daňový subjekt priznal daň len z dokladov, ktoré boli originálne - pravé vyhotovované cez funkciu Hotovosť. Z falošných dokladov vytlačených cez funkciu Hotovosť* neboli tržby priznané. V tabuľke, ktorá tvorí podstatnú časť napadnutého rozhodnutia, sú uvedené všetky doklady, ktoré daňový subjekt vyhotovil v príslušnom zdaňovacom období v režime Hotovosť*, ktoré neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z príjmov fyzickej osoby. Odvolací orgán poukazuje na to, že technická expertíza je dokument s vysokým stupňom spoľahlivosti a nemožno ju považovať za rozpornú s výsluchom svedkov.“;

- k námietke žalobcu ohľadne neurčitých záverov vypočutia svedkov, žalovaný uviedol, že výpoveďami bývalých zamestnancov žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že tržby od zákazníkov boli evidované v ERP, doklady evidované v ERP boli vytlačené a na ich základe boli vždy od zákazníkov prijaté tržby, pričom zamestnanci F., N. a I. naviac jednoznačne potvrdili, že pri evidovaní tržieb používali obidve funkcie a to „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“ a taktiež aj ich kolegovia na smene, a takto vytlačené doklady odovzdávali zákazníkom, od ktorých prijali tržby;

- v súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v lehote, žalovaný spresnil, že rozhodnutie žalovaného č. 101804061/2019 z 24.07.2019, ktorým bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie správcu dane v tejto veci, bolo správcovi dane doručené cit. „27.05.2020“ (zrejmá chyba v písaní roku, správne malo byť „27.05.2019“, pozn.), následne z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu, správca dane žiadosťou č. 102149097/2019 z 12.09.2019, t.j. v lehote na vydanie rozhodnutia, požiadal podľa žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 180 dní, ktorej žiadosti žalovaný vyhovel svojim listom č. 102176090/2019 zo 17.09.2019 a o ktorej skutočnosti bol žalobca vyrozumený upovedomením č. 102233667/2019 z 25.09.2019, a keďže správca dane vo veci rozhodol 07.02.2020 (žalobcovi doručené 12.02.2020), je zrejmé, že rozhodol v zákonnej lehote;

- na opakovanú námietku žalobcu, že nebolo preukázané prijatie akejkoľvek tržby na základe dokladu označeného „Hotovosť*“ žalovaný opätovne poukázal jednako na záver technickej expertízy, ako aj

na výpoveď svedka L. B., podľa ktorej doklad, ktorý sa nevytlačil, sa neuložil do kópií dokladov, ale zapísal sa záznam o tomto doklade do databázy, teda ak by pri použití funkcionality „Hotovosť*“ doklady neboli vytlačené, neboli by vytvorené ich kópie (ako to vyplýva aj z technickej expertízy), ale len záznam v databáze;

- odvolaciu námietku žalobcu o procesnom pochybení správcu dane, ku ktorému malo dôjsť vypočutím zamestnancov colného úradu M. L. J. a por. K. B. dňa 09.10.2019, bez toho, aby bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom 07.10.2019 voči všetkým zamestnancom správcu dane, žalovaný odôvodnil tým, že keďže v predmetnej námietke žalobca neuviedol konkrétne mená a priezviská zamestnancov správcu dane, ktorí vystupovali voči žalobcovi v rámci neukončených daňových kontrol a v rámci prebiehajúcich vyrubovacích konaní, a neuviedol ani dôvody a dôkazy o ich zaujatosti a tiež neuviedol deň, kedy sa dozvedel skutočnosti preukazujúce vylúčenie týchto zamestnancov, tak na takúto námietku správca dane neprihliadal, keďže nespĺňala náležitosti námietky podľa , pričom potom, ako žalobca prostredníctvom zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102245661/2019 z 26.09.2019 konkretizoval dôvody, a tým aj osoby, voči ktorým námietka smeruje, o tejto časti námietky rozhodol najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec voči dotknutým zamestnancom v súlade s oznámením č. 102342063/2019 z 10.10.2019, ktoré žalobca prevzal 18.10.2019. V ďalšom žalovaný uviedol, že zamestnancov colného úradu M. L. J. a por. K. B. dňa 09.10.2019 vypočúval správca dane najprv spolu a po námietke žalobcu ich vypočul osve pričom podľa žalobcu sa všetkých troch pojednávaní zúčastnil L. I. F., voči ktorému bola žalobcom 07.10.2019 podaná námietka zaujatosti, no napriek tejto námietke sa táto osoba uvedených výsluchov zúčastnila a správca dane neupustil od výsluchu, aj keď podľa žalobcu sa nejednalo o neodkladný a nevyhnutný úkon, v ktorej súvislosti žalovaný cit. „Poukazuje na to, že o námietke zaujatosti voči L. B. a K. B. bolo rozhodnuté až dňa 9.10.2019, kedy už uvedené osoby boli prítomné na ústnych pojednávaniach v Bratislave. Odvolací orgán uvádza, že ústne pojednávanie sa konalo na základe požiadavky daňového subjektu, bol vopred dohodnutý termín ústneho pojednávania tak, aby vyhovoval aj daňovému subjektu. Daňový subjekt dostal včas písomné oznámenie o termíne a mieste konania ústneho pojednávania, rovnako aj Colný úrad Bratislava. V deň konania ústneho pojednávania dňa 9.10.2019 na colnom úrade podal zástupca daňového subjektu do zápisníc námietku konania tohto ústneho pojednávania s tým, že podal námietku zaujatosti. Zamestnanci správcu dane následne zistili, že námietka bola podaná 7.10.2019, t. j. 2 dni pred dátumom konania ústneho pojednávania, ktoré bolo vopred dohodnuté a konalo sa na CU v Bratislave. Z uvedeného dôvodu správca dane úkony, ktoré vykonal, považoval za nevyhnutné, s čím sa už vysporiadal aj v zápisniciach o ústnom pojednávaní spísaných s colníkmi. Podľa v znení neskorších predpisov môže zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Správca dane považoval tieto ústne pojednávania za neodkladné úkony, ktorých účelom bolo umožniť kontrolovanému daňovému subjektu výkon jeho práv, ktoré žiadal v odvolacom konaní. Preto nemožno považovať účasť osoby L. I. F. na ústnom pojednávaní za porušenie ustanovenia citovaného zákona. Odvolací orgán uvádza, že daňový subjekt tvrdí, že dodnes o jeho námietke rozhodnuté nebolo, zároveň uvádza, že u dvoch zamestnancov bolo rozhodnuté dňa 9.10.2019 a u tretieho dňa 10.10.2019. Aj táto skutočnosť preukazuje konanie daňového subjektu a relevantnosť jeho tvrdení.“;

- vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o neexistencii súvislosti medzi miestnym zisťovaním dňa 23.10.2017 a zdaňovacím obdobím roku 2015, za ktoré je vydané napadnuté rozhodnutie správcu dane, žalovaný podotkol, že zistenia pri miestnom zisťovaní viedli k ďalšiemu ich preverovanou technickou expertízou, pri ktorej bolo zistené, že v systéme BLUEGASTRO, ktorý čísloval doklady v rade bez prerušenia bez ohľadu na to, či išlo o pravé alebo falošné doklady, pričom zaznamenával, aké doklady boli vytlačené spolu s príznakom či ide o pravý alebo falošný doklad, že v tomto zozname dokladov bol zistený aj veľký počet kópií (kompletných vyobrazení) dokladov s označením Hotovosť* za rok 2015, t.j. cit. «... miestne zisťovanie odhalilo okrem konkrétneho porušenia zákona v ten deň aj celý zmysel technickou expertízou nájdených dokladov s označením Hotovosť* a nefiskálneho zariadenia, resp. „modus operandi“ daňového subjektu.», podľa zistenia pri zavedení systému ERP nebola servisným technikom nakonfigurovaná možnosť Hotovosť*, avšak pri miestnom zisťovaní bola použitá na vytlačenie napodobeniny fiskálneho dokladu, na ktorý boli prijaté peňažné prostriedky a aj samotný fakt, že napodobeniny fiskálnych dokladov obsahovali pokus o zobrazenie ochranného znaku MF t.j., že simulovali originál fiskálneho dokladu, svedčí o tom, že bez pochýb boli vytlačené a samotné miestne zisťovanie jasne a bez pochýb preukázali, čo bolo účelom dokladov s označením Hotovosť* a nefiskálneho zariadenia;

- ohľadne žalobcom namietanej výpovede svedkyne C. D., žalovaný uviedol, že keďže táto svedkyňa nebola zamestnancom žalobcu v dotknutom zdaňovacom období, správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol jej výpoveď ako svedka;

- ohľadne odvolacej námietky žalobcu, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje správne označenie Daňového úradu Prešov, keďže na jedinom mieste neobsahuje označenie sídla daňového úradu, žalovaný tiež konštatoval, že ak vydáva rozhodnutie Daňový úrad Prešov alebo Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, ako organizačná zložka, opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nie je to konanie nepríslušným alebo nesprávne označeným správcom dane;

- na odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane mu neumožnil byť účastným pri vykonávaní technickej expertízy ERP a tiež že nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania ERP, žalovaný uviedol cit. „Správca dane nemohol daňovému subjektu umožniť zúčastniť sa pri realizácii technickej expertízy, pretože o jej priebehu nemal žiadnu vedomosť. Kontrola bola vykonaná až po ukončení technickej expertízy, po tom, ako mu z Colného úradu Prešov bola doručená žiadosť o vykonanie daňovej kontroly. Správca dane disponuje výsledkami technickej expertízy, ktorú vykonala oprávnená osoba - Colný úrad Bratislava, a nemá dôvod ju spochybňovať ani žiadať o vykonanie ďalšej expertízy. Technická expertíza je dokument s vysokým stupňom spoľahlivosti.“, s dodatkom, že návrh na vykonanie expertízy nezávislou znaleckou spoločnosťou nepodal žalobca počas výkonu daňovej kontroly, ale až vo vyrubovacom konaní, kedy už ERP prepadla v prospech štátu s tým, že žalobca neuviedol, v čom spočívajú jeho pochybnosti o správnosti expertízy vykonanej colným úradom, pričom správca dane závery expertízy rešpektoval a nespochybňoval, preto nepovažoval za potrebné vykonať tento navrhovaný dôkaz, pričom technickú expertízu vykonal na tento úkon pre celé územie Slovenskej republiky o orgánoch štátnej správy v colníctve a o používaní elektronickej registračnej pokladnice zmocnený Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a foréznej analýzy;

- napokon ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane od začatia daňovej kontroly komunikoval ohľadom daňovej kontroly nie so žalobcom, ale s osobou, ktorá až do 20.06.2018 nebola žalobcom splnomocnená na zastupovanie, pričom žalovaný podotkol, že z administratívneho spisu vyplýva, že 07.03.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100501558/2018 so žalobcom, kde bolo dohodnuté so žalobcom, že kontrola bude vykonávaná v priestoroch Club Hotel OLYMPIA kde budú zamestnancom správcu dane predložené účtovné doklady, t.j. správca dane počas výkonu kontroly nekomunikoval s neoprávnenou osobou ohľadom daňovej kontroly, o výsledku daňovej kontroly neoboznámil žiadnu inú osobu a predloženie účtovných dokladov nie je komunikáciou s neoprávnenou osobu. Daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100501558/2018, doručeného žalobcovi 08.02.2018; dňa 13.08.2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101555949/2018, predmetom ktorej bolo oboznámenie žalobcu s priebežným výsledkom daňovej kontroly a oboznámenie s výsledkom technickej expertízy, pričom za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil E. C., ktorý správcovi dane predložil splnomocnenie od žalobcu dňa 20.06.2018, správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 100584897/2019 zo 07.03.2019, v ktorom stanovil deň na prerokovanie pripomienok k protokolu, na ktorý termín sa však žalobca, ktorému bolo toto oznámenie doručené 12.03.2019 nedostavil a ani nepožiadal správcu dane o zmenu termínu. Záverom žalovaný sumarizoval cit. „Odvolací orgán konštatuje, že na základe výsledkov technickej expertízy bolo zistené, že daňový subjekt skresľoval údaje hospodárskej a obchodnej evidencie. Dôkazom toho je spomínaná technická expertíza ERP č. 3449/2018 a doklady a evidencie predložené daňovým subjektom ku kontrole. Námietky daňového subjektu sú nedôvodné. Skutočnosti o evidovaní a prijímaní tržieb prostredníctvom dvoch funkcií, ktoré mali za následok buď evidovanie tržieb do kontrolných záznamov alebo do internej pamäte systému, boli zistené na miestnom zisťovaní vykonanom v prevádzke Club Hotel OLYMPIA a potvrdené a vyčíslené technickou expertízou zabezpečenej ERP, ktorá neskôr prepadla v prospech štátu. Nejde teda o nepodložené tvrdenia správcu dane, ale o zistené skutočnosti, dôkazom čoho je vykonané dokazovanie a potvrdenie výsledkov technickej expertízy ERP č. 3449/2018.“ Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 21.11.2020.

Súdne konanie

8. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101687399/2020 z 05.11.2020 v prvom rade podotkol, že správa dane vykonal u žalobcu celkovo 72 daňových kontrol pre daň z pridanej hodnoty (DPH), ako aj pre daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia 2012 - 2017

a taktiež kontroly účtovníctva za účtovné obdobia rokov 2012 – 2017, ktoré všetky daňové kontroly sú založené na domnienke správcu dane, že cit. „... žalobca mal údajne prijímať tržby, ktoré neboli premietnuté do obratov elektronickej registračnej pokladnice, ktorú mal na prevádzke žalobca.“, takže žalobou napadnuté rozhodnutie je iba jedným z množstva správcom dane, v rámci týchto daňových kontrol, vydaných rozhodnutí. Žalobca vytkol žalovanému, že v rozpore s princípmi právnej istoty, žalovaný iba v dôsledku personálnej zmeny v jeho štruktúre vydal rozhodnutie, ktoré je v priamom rozpore s ním už skôr v danej veci vydaným jeho skorším rozhodnutím, keďže v minulosti žalovaný zrušil už jedno rozhodnutie správcu dane v danej veci z dôvodu jeho nezákonnosti a vec mu vrátil na nové konanie, avšak potom, ako správca dane vydal nové identické rozhodnutie, toto už bolo žalovaným potvrdené. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami ohľadne nesprávneho postupu správcu dane v daňovom konaní, keďže správca dane jednako vychádzal z nezákonných dôkazov; žalobcovi ako daňovému subjektu neumožnil účasť na dokazovaní bez odôvodnenia odňatia mu tohto práva; správca dane svojvoľne vyhodnotil dôkazy a nevysporiadal sa s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania a tieto bez uvedenia dôvodov odmietol. Dôvody, kvôli ktorým žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné sú:

- nesprávne označenie žalobcu ako daňového subjektu tak v protokole o daňovej kontrole, ako aj v rozhodnutí správcu dane, v ktorých bol žalobca označený svojím krstným menom a priezviskom s uvedením IČO: 14 285 410, avšak pod uvedeným IČO je v živnostenskom registri evidovaný iný subjekt a to cit. „F. C. – Club Hotel OLYMPIA“. V uvedenej súvislosti správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz a to obstaranie výpisu zo živnostenského registra za účelom správneho stotožnenia žalobcu ako daňového subjektu, ktorý návrh bol správcom dane bez odôvodnenia odmietnutý a s uvedeným sa nevysporiadal ani žalovaný. Podľa žalobcu je preto protokol z daňovej kontroly v rozpore s daňového poriadku (), pretože správcom dane označený daňový subjekt neexistuje, z ktorého dôvodu tento protokol pre jeho rozpor s daňového poriadku nie je zákonným dôkazom a teda nemôže byť podkladom pre zákonné rozhodnutie správcu dane, ktoré z uvedeného dôvodu žalobca považuje za nulitné. Žalobca v tomto smere spochybnil aj vyjadrenie správcu dane na ústnom pojednávaní, po tom, ako žalobca vzniesol uvedenú námietku a ktorý uviedol, že obchodné meno daňového subjektu môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania, avšak podľa žalobcu v prípade podnikateľov fyzických osôb je dodatok nutne súčasťou ich obchodného mena.

- podkladom pre rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného sú nezákonne vykonané výsluchy zamestnancov žalobcu, pretože boli vykonávané bez akéhokoľvek návrhu žalobcu, iba z iniciatívy správcu dane a to až vo vyrubovacom konaní v dňoch 25.06.2019, 13.08.2019 a 22.08.2019, na ktorú skutočnosť žalobca opakovane pri týchto výsluchoch správcu dane upozorňoval no bezvýsledne a aj žalovaný sa s touto jeho odvolacou námietkou vysporiadal iba jednou vetou a to, že tvrdenia žalobcu sú mylné. Podľa žalobcu je uvedený postup v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. z 03.10.2017, podľa ktorého vo vyrubovacom konaní možno vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhne vykonať sám daňový subjekt v lehote určenej mu správcom dane pri vyjadrení sa k protokolu o výsledkoch daňovej kontroly, takže nie je možné akceptovať postup správcu dane, ktorý vykonáva vo vyrubovacom konaní dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí mohol vykonať ešte v priebehu daňovej kontroly. Podľa žalobcu neobstojí argument žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobcom zmienená judikatúra sa týka skutkovo inej veci, keďže v tomto prípade správca dane vykonal dokazovanie vo vyrubovacom konaní súc viazaný záväzným pokynom žalovaného, ktorý zrušil jeho skoršie rozhodnutie, pretože podľa žalobcu v tomto konaní nie je spornou skutočnosť, že správca dane ako prvostupňový orgán je viazaný právnym názorom a pokynmi žalovaného, ale spornou je otázka zákonnosti pokynu žalovaného vykonať dôkazy vo vyrubovacom konaní bez návrhu daňového subjektu, ktoré dokazovanie je nezákonným bez ohľadu k tomu, či bolo vykonané z iniciatívy správcu dane alebo žalovaného. Podľa žalobcu takýmto spôsobom získané dôkazy sú nezákonné a nemôžu tvoriť podklad pre zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

- žalobca podotkol, že v priebehu daňovej kontroly sám správca dane nemal za potrebné vykonávať výsluchy zamestnancov žalobcu, pretože na vydanie rozhodnutia mu postačovala technická expertíza s dodatkom žalobcu, že keďže napokon správca dane tieto výsluchy vykonal, po zrušení mu žalovaným jeho skoršieho rozhodnutia v tejto veci z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, je to podľa žalobcu aj dôkaz o nedostatočnom dokazovaní správcom dane a teda o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí, ktorým zrušil skoršie rozhodnutie správcu dane uviedol, že výpoveď svedkyne D. zo zápisnice o miestnom zisťovaní z 23.10.2017 je nedostačujúcim dôkazom pre rozhodnutie, avšak v žalobou napadnutom rozhodnutí sa

už žalovaný odkláňa od tohto svojho skoršieho názoru s tým, že poukazuje a dovoláva sa výpovede tejto svedkyne.

- vyhodnotenie dôkazov správcom dane a žalovaným, konkrétne obsahu výpovedí zamestnancov žalobcu, nekorešponduje s obsahom týchto výpovedí. Podľa žalobcu je nepravdivým tvrdenie žalobcu, že bývalí zamestnanci žalobcu si údajne nepamätali na funkcie, ktoré používali pri práci s elektronickou registračnou pokladnicou (ERP) a že si údajne nepamätali, či v prevádzke žalobcu bola jedna alebo dve tlačiarne, pretože podľa zápisnice o výsluchu zamestnankyne Krajčovej z 25.06.2019 tá uviedla, že pri používaní ERP používala funkcie „Hotovosť“ a „Platobná karta“; identicky vypovedali aj zamestnankyne B. a C. do zápisnice o výsluchu z 13.08.2019; ako aj zamestnankyne D. a B. do zápisnice o výsluchu z 22.08.2019, takže podľa žalobcu tým svedkyne vyslovene vyvrátili údajné zistenia správcu dane o používaní funkcie „Hotovosť*“ a teda je to priamy dôkaz o tom, že závery žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí sú ničím nepodložené domnienky s opätovným dodatkom žalobcu o nezákonnosti uvedených dôkazov, keďže boli vykonané vo vyrubovacom konaní nie na návrh žalobcu ako daňového subjektu, ale z iniciatívy správcu dane. Žalobca navyše uviedol, že záver žalovaného k výsluchu uvedených svedkov v tom zmysle, že žiadny z týchto svedkov nevypovedal, žeby nepoužíval funkciu „Hotovosť*“ nasvedčuje podľa žalobcu tomu, že žalovaný celkom nezákonne preniesol týmto konštatovaním dôkazné bremeno na žalobcu, čo je v rozpore s postavením správcu dane, ktorý musí preukázať skutočnosti, ktoré kladie daňovému subjektu na ťarchu, t.j. dôkazné bremeno znáša správca dane a nie daňový subjekt, takže cit. „... ak žalovaný tvrdí, že žalobca používal vedome funkciu Hotovosť* a zároveň, že za takéto doklady došlo k zdaniteľnému plneniu (prijatie hotovosti) dôkazné bremeno v celom rozsahu znáša správca dane.“

- žalovaný hodnotil jednotlivé dôkazy nie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ale selektívne t.j. vyhodnocoval a zohľadnil iba tie dôkazy, ktoré korešpondovali s jeho rozhodnutím, dôkazom čoho sú aj zápisnice z výpovedí svedkov N., F. a I., z ktorých si žalovaný vybral iba tie z ich kontextu vytrhnuté tvrdenia, ktoré sa mu zrejme hodili, čo žalobca namieta, keďže výpovede uvedených svedkov sa netýkali skutočností, ktoré sa odohrali v zdaňovacom období, ktorého sa rozhodnutie žalovaného týka Ohľadne výpovede svedkov F. a N. žalobca podotkol, že títo svedkovia uvádzali, že ani raz nevydali zákazníkovi doklad, ktorý expertíza Colného úradu v Bratislave označuje ako falošný a tiež, že si nevšimli, žeby boli používané doklady s označením „Hotovosť*“, pričom svedok N. tiež uviedol, že prijatá hotovosť sa zhodovala so sumou uvedenou na uzávierke a títo svedkovia svoju výpoveď v tomto smere zmenili až po tom, keď im správca dane dal k nahliadnutiu fotokópiu takéhoto dokladu vo formáte A4, pričom svedok N. naviac nevedel o akú hotovosť sa malo jednať, čím podľa žalobcu správca dane sugestívne ovplyvnil výpovede svedkov; obdobne tak mala byť správcom dane ovplyvnená aj výpoveď svedkyne I., ktorej správca dane počas výsluchu predložil obrázok displeja na formáte A4 a taktiež jej mal uviesť, že existujú výpovede svedkov v neprospech žalobcu. S uvedeným, podľa žalobcu, nezákonným postupom správcu dane pri dokazovaní sa žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nevysporiadal. V spojitosti so žalovaným selektívnym hodnotením dôkazov, žalobca tiež poukázal, že žalovaný zámerne neuviedol aj výpovede svedkov D., B., J. G., J., G. a D., ktorí tvrdenia správcu dane vyvrátili.

- žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s tým, že ak v daňovom konaní ohľadne dotknutého zdaňovacieho obdobia nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu údajnej nefiškálnej tlačiarne na prevádzke žalobcu, nevedno ako môže žalovaný tvrdiť, že žalobca tlačil v danom zdaňovacom období akékoľvek „falošné doklady“, v ktorej súvislosti je podľa žalobcu svojvoľným názor žalovaného, že zamestnanci žalobcu si nepamätali, či v prevádzke bola jedna alebo dve tlačiarne s dodatkom, že ani jeden zo svedkov, ktorých správca dane aj keď nezákonne vypočul vo vyrubovacom konaní, nepotvrdil existenciu a prácu s tlačiarňou, ktorú správca dane a Colný úrad Bratislava označuje ako predmet číslo 2 (podľa technickej expertízy je predmet č. 2 tlačiareň LK-T20, výrobné číslo SW08012456, pozn.). Podľa žalobcu ani jeden z jeho zamestnancov, ktorí v dotknutom zdaňovacom období u neho pracovali, nepotvrdili údajné zistenia správcu dane, naopak časť z týchto zamestnancov výslovne vyvrátila tieto domnienky správcu dane [v dňoch 25.06.2019 svedkovia Krajčová, Hriňák a 14.08.2019 svedok J. nepotvrdil existenciu predmetu číslo 2; dňa 14.08.2019 svedkyňa J. G. výslovne uviedla, že si pamätá, že tam bola tlačiareň (jedna tlačiareň); v dňoch 13.08.2019 svedkyne B. a C., dňa 21.08.2019 svedkovia F. a D., dňa 22.08.2019 svedkovia D. a B., dňa 26.09.2019 svedkyňa I. a dňa 02.09.2019 svedkovia G. a N. výslovne uviedli, že v prevádzke žalobcu bola jedna tlačiareň], s dodatkom žalobcu, že ani jeden svedok neuviedol zistenie rozdielu medzi prijatou tržbou a uzávierkou vytlačeniu z ERP, takže podľa žalobcu cit. „... je úplne vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a správca dane označujú ako nepriznaná.“ Žalobca podotkol, že správca dane v súvislosti s technickou expertízou mylne tvrdí, že v daňovej kontrole bolo preukázané, že cez predmet číslo 2 mali byť vytlačené doklady, keďže cit. „Tento záver správcu dane v žiadnom prípade nevychádza zo zisteného

skutkového stavu a je prezentovaný len v technickej expertíze...“, ktorá však aj podľa záväzného názoru odvolacieho orgánu, pri zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane v danej veci, nebola dostatočným podkladom pre rozhodnutie. Podľa žalobcu správca dane vôbec nevyhodnotil, že cit. „Ak výsluchom viac ako 10 svedkov bola popretá existencia akejkoľvek druhej tlačiarne a ak napriek zadaniu platby Hotovosť* doklad vytlačený nebol, kópia tohto dokladu sa mohla uložiť do pamäte bez toho, aby doklad bol vytlačený.“ s tým, že aj cit. „... samotný správca dane tvrdí, že expertíza samotná obsahuje tvrdenie o tom, že doklady boli odoslané na tlač, to ešte neznamená že boli vytlačené.“ a taktiež podľa žalobcu správca dane prezentuje výpovede svedkov v rozpore s tým, ako sú zachytené v zápisniciach, ktoré nedostatky v postupe správcu dane sa žalovaný snaží zhojiť tým, že sa odvolacím námietkam žalobcu nevenuje, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

- žalovaný sa nevyjadril ani k žalobcom namietaným nedostatkom ohľadne nerozhodnutia, o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti proti všetkým zamestnancom správcu dane, ako aj ohľadne žalobcom vznesenej námietky zaujatosti, doručenej správcovi dane 07.10.2019, proti konkrétnemu zamestnancovi správcu dane (L. I. F.), o ktorej bolo rozhodnuté až 10.10.2019, t.j. až následne potom, ako sa tento konkrétny označený zamestnanec správcu dane zúčastnil úkonu nemajúceho charakter neodkladnosti a to konkrétne výsluchu colníkov L. J. a Bc. Strapka (Colný úrad Bratislava), ktorý výsluch sa uskutočnil 09.10.2019 a od vykonania ktorého mal správca dane, podľa žalobcu, upustiť do doby rozhodnutia o námietke zaujatosti s tým, že v tej spojitosti je podľa žalobcu cit. „... arbitrárne tvrdenie žalovaného o tom, že výsledok ústneho pojednávania by bol rovnaký aj v prípade, ak by sa pojednávanie konalo až po riadnom rozhodnutí o námietke zaujatosti“, pretože sa jedná o nezákonný dôkaz. Navyše pri tomto výsluchu colníkov mal správca dane pochybiť aj v tom, že výsluch obidvoch označených osôb vykonal za ich súčasnej prítomnosti nehľadiac na to, že sa môžu pri svojej výpovedi ovplyvniť, z ktorého dôvodu proti vedeniu výsluchu podal námietky nie len žalobca, ale aj colníci. Identicky o námietke zaujatosti žalobcu podanej aj voči L. B. a K. B. bolo rozhodnuté 09.10.2019, t.j. v deň konania vyššie uvedených výsluchov 09.10.2019, pri ktorých boli uvedené osoby prítomné a teda podľa žalobcu je cit. „... vylúčené, aby tieto osoby mali vedomosť o rozhodnutí správcu dane o námietke zaujatosti.“ Napriek uvedeným pochybeniam správca dane použil uvedené dôkazy ako podklad pre svoje rozhodnutie, pričom vypočúvaní colníci mali potvrdiť, že technická expertíza dokazuje len účel údajov, ktoré sa našli v systéme BLUEGASTRO a cit. „... že nie je reálne, aby správca dane preukázal existenciu každej jednej správcom tvrdenej tržby.“, takže podľa žalobcu táto expertíza v žiadnej jej časti nepreukazuje reálne prijatie tržby a cit. „Ak uvedené nie je reálne, správca dane nevie preukázať tvrdenú existenciu tržieb, nevie preukázať existenciu zdaniteľného plnenia a následne zákonite ani nemôže určiť rozdiel dane, keďže ak nie je preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, nevedno ako môže správca dane zdaniť daňovníka ohľadom nepreukázaného zdaniteľného plnenia.“, preto je podľa žalobcu mylný záver správcu dane, že expertíza je dôkazom potvrdzujúcim existenciu tržieb a tento záver je tak v rozpore s administratívnym spisom.

- protokol z daňovej kontroly, ktorý bol dôkazom pre vydanie rozhodnutia žalovaného je tiež nezákonným, pretože neobsahuje sídlo správcu dane a teda podľa žalobcu je cit. „... nulitný z dôvodu, že bol vydaný niekým neexistujúcim...“, pričom s poukazom na o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v spojení s daňového poriadku () má žalobca za to, že podľa jeho sídla bol príslušným konať v jeho veci Daňový úrad Prešov a nie jeho pobočka Poprad, ktorej možnosť zriadenia žalobca síce nespochybňuje, ale spochybňuje, že pobočka je samostatným orgánom verejnej správy a teda nemá právnu subjektivitu a správca dane taktiež nebol zákonom splnomocnený, aby delegoval pobočke svoju kompetenciu. Podľa žalobcu, aj keď žalovaný vo svojom rozhodnutí priznal uvedený formálny nedostatok rozhodnutia správcu dane, tak aj napriek tejto jeho za nezákonnosti (pre absenciu jeho zákonom požadovanej náležitosti) vyhodnotil žalovaný protokol o daňovej kontrole ako zákonný dôkaz, čo zakladá nezákonnosť jeho rozhodnutia.

- žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom zabezpečenej ERP nezávislým súdnym znalcom až v priebehu vyrubovacieho konania, avšak bez toho, aby žalovaný konkretizoval z akého dôvodu nebolo tomuto návrhu žalobcu vyhovené s dôrazom na to, že právo žalobcu navrhovať dôkazy aj vo vyrubovacom konaní mu jednoznačne vyplýva z daňového poriadku, čím malo byť žalobcovi znemožnené účastniť sa dokazovania. V tej spojitosti žalobca podotkol, že správca dane iba stroho uviedol, že údaje technickej expertízy sú postačujúce, jej závery nespochybňuje a preto neumožní žalobcovi realizovať návrh na vykonanie dôkazu znalcom ohľadom ERP, v ktorom dôsledku je tak dokazovanie správcu dane jednostranným. Colný úrad Bratislava, ktorý vykonával expertízu ERP neuviedol, či bol vykonaný softvérový alebo hardvérový zásah v certifikovanej ERP, avšak tiež uviedol svoju domnienku, že samotná servisná organizácia, ktorá bola dodávateľom systému ERP – Asseco Solutions, a.s. pravdepodobne spôsobila

(umožnila) tlač dokladu, ktorý správca dane označuje ako „falošný“, takže uvedený záver je založený iba na domnienke Colného úradu Bratislava, ktorú si však správca dane nezákonne osvojil ako faktický preukázanú skutočnosť. Záverom žalobca poukazuje na rozpornosť rozhodnutia žalovaného s jeho skorším zrušujúcim rozhodnutím vydaným v tomto konaní, keby žalovaný považoval expertízu ERP za sám o sebe nedostatočný dôkaz, avšak v aktuálnom svojom rozhodnutí žalovanému už tento dôkaz ako jednoznačný postačuje; ďalej poukázal na nemožnosť vytvárania súvisu medzi výsledkami miestneho zisťovania správcu dane u žalobcu z 23.10.2017 a zdaňovacím obdobím za ktoré je napadnuté rozhodnutie vydané, pretože toto sa uskutočnilo niekoľko rokov skôr; poukázal tiež, že v rozpore so zisteným skutkovým stavom je tvrdenie správcu dane, že žalobca cit. „... vykonáva tlač falošných dokladov a ďalej, že žalobca pozmeňoval údaje v elektronickej registračnej pokladnici a v kontrolnom zázname, čo podľa tvrdenia prvostupňového orgánu malo byť potvrdené technickou expertízou vykonanou Colným úradom Bratislava č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018.“, ktorá expertíza však ani na jedinom mieste neobsahuje zmienku o tom, že by bol žalobcom vykonaný zásah do ERP; taktiež uviedol že svedok D. neuviedla, žeby bloky s označením „Hotovosť*“ vydávala zákazníkom a na ich základe prijímala tržbu a uvedený záver správcu dane nekorešponduje s vyjadrením tejto svedkyne, pričom žalobca podotkol, že táto svedkyňa po zrušení prvotného rozhodnutia správcu dane neskôr spresnila svoju výpoveď s tým, že funkciu s označením „Hotovosť*“ nepoužívala, avšak túto výpoveď už správca dane nezohľadnil a zohľadnil iba jej vyjadrenie v rámci miestneho zisťovania z 23.10.2017, čo je taktiež dôkazom o selektívnom hodnotení dôkazov správcom dane; v ďalšom žalovaný opätovne poukázal na konštatovanie v technickej expertíze, podľa ktorého bolo zistené len to, že v internej databáze BLUEGASTRO sa nachádzali nejaké doklady a ich vyobrazenie, v ktorej súvislosti žalobca rozvíja úvahu smerom k označeniu uvedenej databázy ako „internej“, t.j. v žiadnom prípade sa nejednalo o doklady používané v bežnom obchodnom styku a teda za takéto doklady logicky nemohla byť prijatá tržba. Podľa žalobcu sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali s tým, že cit. „... akákoľvek existencia prípadných dokladov obsahujúcich znak Hotovosť* automaticky neznamená existenciu zdaniteľných plnení.“ Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -355 z 29.04.2021. Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania. K žalobe žalobcom pripojené zápisnice o výsluchu jeho bývalých zamestnancov a to z 13.08.2019 (svedkyňa Lapšanská) a z 22.08.2019 (svedkyňa D.), nebolo možné v tomto konaní zohľadniť, pretože označené osoby neboli zamestnancami žalobcu, pre toto konanie rozhodnom, v období roku 2015.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade poukázal na identickosť žalobných námietok s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa žalovaný už podrobne vysporiadal vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí č. 101687399/2020 z 05.11.2020, ktorého odôvodnenia sa pri vyjadrovaní sa k jednotlivým žalobným bodom dovolával a tieto dôvody zopakoval. Žalovaný pritom zdôraznil, že skoršie rozhodnutie správcu dane v danej veci zrušil a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania iba z dôvodu, poskytnutia procesného priestoru pri dokazovaní práve žalobcovi, aby žalobca mohol klásť svedkom otázky a aby tak boli odstránené predchádzajúce procesné pochybenia správcu dane. Taktiež zdôraznil, že nosným dôkazom je technická expertíza ERP, ako aj výpoveď svedka L. B. (servisného technika), dôkazmi ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že v prevádzke žalobcu boli vo veľkom rozsahu tlačené a zákazníkom vydávané nefiskálne doklady, pričom dôkazom o ich tlači je, že pri technickej expertíze boli v prevádzkovej pamäti systému BLUEGASTRO nájdené ich úplné kópie (ich úplné vyobrazenia, napodobeniny originálnych dokladov s pokusom o zobrazenie ochranného znaku MF), ktoré sa uchovávajú iba pri vytlačených dokladoch, keďže pri nevytlačených iba zadaných dokladoch sa neuchováva ich kópia, ale iba záznam o nich, t.j. cit. „V praxi to znamená, že v databáze nie je uložené celé vyobrazenie nevytlačeného dokladu, ale len akási informácia o ňom, t.j. nie jeho vyobrazenie (fyzický vzhľad), ale len údaj o doklade. V databáze systému BLUEGASTRO však bolo nájdených niekoľko desiatok tisíc kópií (kompletných vyobrazení) dokladov.“, pričom všetky doklady vytlačené na inej ako fiskálnej tlačiarni nie sú zaevidované vo fiskálnej pamäti; dôkazom o existencii dvoch tlačiarní na prevádzke žalobcu je jednako to, že pri miestnom zisťovaní u žalobcu boli zhabané dve tlačiarne a to jedna fiskálna a jedna nefiskálna, jednako fotodokumentácia oboch tlačiarní, ktorá sa nachádza na CD nosiči, ktorý je prílohou technickej expertízy, jednako pri miestnom zisťovaní obsluha žalobcu používala dve tlačiarne a jednako samotní svedkovia ani nepotvrdili, ale ani nevyvrátili ich existenciu, resp. uviedli, že pri zadávaní tržieb v ERP používali funkcie „Hotovosť“ a „Hotovosť*, pričom nevedeli uviesť medzi nimi rozdiel. Ohľadne ostatných žalobných námietok žalovaný zotrval na

svojich dôvodoch prezentovaných v žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že toto jeho rozhodnutie je zákonným a preto navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný taktiež žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného ohľadne svojej nosnej žalobnej námietky podotkol, že žalovaný sám potvrdil, že správcovi dane ako orgánu prvého stupňa uložil vykonať vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie, čo je podľa žalobcu v zmysle ním v žalobe uvedenej judikatúry neprijateľným a teda zo strany žalovaného sa jednalo o nezákonný pokyn pre správcu dane, majúci za následok porušenie prejednávacej zásady uplatňovanej na dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Žalobca má za to, že žalovaný sa iba vágne vysporiadal s tým, že žalobcom v žalobe menovite označení svedkovia, ktorí boli zamestnancami žalobcu, svojimi výpoveďami vyvrátili závery správcu dane napr. v smere existencie akýchsi cit. «... „ďalších“ tlačiarní, prostredníctvom ktorých mali byť údajne tlačené doklady, ktoré obsahovali údaj „hotovosť*“», ktorých existenciu podľa žalobcu cit. «... časť z týchto zamestnancov žalobcu, nepreukázané verzie a údajné zistenia žalovaného výslovne vyvrátila.“» Žalobcovi nie je zrejmé, ako môže žalovaný cit. „... vo svojom vyjadrení poukazovať na údajné tvrdenie osoby C. D. v zápisnici z miestneho zisťovania, keď samotný žalovaný vo svojom prvotnom zrušujúcom rozhodnutí vyhodnotil takéto tvrdenia svedka ako nedostatočné pri riadne zistenie skutkového stavu vo veci a sám uviedol, že daňovému subjektu nebola možná účasť pri dokazovaní v časti týkajúcej sa vyjadrenia tejto osoby.“ Podľa žalobcu, žalovaný trpí dôkaznou núdzou, nemá jediný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení dôkazom čoho je aj to, že bolo zrušené prvé rozhodnutie správcu dane v tejto veci z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tiež neobstojí vyjadrenie žalovaného, že zamestnanec žalobcu mu mal vysvetliť fungovanie ERP, avšak cit. «Žalovaný nemôže z odmietnutia výpovede svedka vyvodzovať akékoľvek dôsledky. V zmysle tvrdení žalovaného je vyrubovacie konanie „inkvizičným konaním“, kde sa má žalobca podľa tvrdení žalovaného vyviňovať z akéhokoľvek tvrdenia správcu dane.» Podľa žalobcu samotná expertíza ERP nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie žalovaného, z ktorého dôvodu mal podľa žalobcu napokon aj žalovaný zrušiť prvé rozhodnutie správcu dane v tejto veci a vo vyrubovacom konaní nezákonne doplnené dokazovanie, dokonca podľa žalobcu nepotvrdilo, ale vyvrátilo tvrdenia správcu dane o daňových únikoch, takže podľa žalobcu zmena rozhodnutia žalovaného oproti jeho postoju v skoršom jeho rozhodnutí je iba dôsledkom zmeny personálneho obsadenia žalovaného, ktorý už má diametrálne opačné názory, čo je právne neprípustné a podkopávajúce stav právnej istoty s tým, že podľa žalobcu žalovaný vydal cit. „... napadnuté rozhodnutie, a to len za účelom začatia exekúcie voči žalobcovi, aby dosiahol svoj počiatočný cieľ, ktorý sprevádza celé daňové konanie, a to naplniť štátny rozpočet účelovým daňovým konaním vedeným voči subjektu, o ktorom má žalovaný vedomosť, že vlastní majetok. Dôkazom o uvedených skutočnostiach sú dve diametrálne odlišné rozhodnutia žalovaného v administratívnom spise. Ťažko si v tejto súvislosti vysvetliť tvrdenie žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, kde uvádza, že technická expertíza je pre žalovaného dostatočným dôkazom o existencii nepriznaných tržieb. Ten istý žalovaný avšak zrušil rozhodnutia správcu dane, ktoré vychádzali z podobného záveru, a to práve z toho dôvodu, že tento záver nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.“ Záverom žalobca dodal, že miestne zisťovanie 23.10.2017 nemá žiadnu časovú ani vecnú súvislosť s cit. „... rokom 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 ani iným dňom roka 2017.“ Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby jeho žalobe bolo vyhovené.

11. K vyjadreniu (replika) žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie 02.07.2021, žalovaný už svoje stanovisko (duplika) nepodal.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 20.06.2023 senát správneho súdu.

13. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 31.01.2024, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania, pričom PZ žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, podaním doručeným správnemu súdu 29.01.2024 a žalovaný podaním doručeným správnemu súdu 30.01.2024, preto správny súd postupom podľa , vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Právne východiská pre rozhodnutie

14. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

15. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“

16. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“

17. Podľa , , a o dani z príjmov (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie (b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa ; (h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy; (j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak; (l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.“

18. Podľa , v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza (a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.“

19. Podľa a o správe daní (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

20. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

21. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.“

22. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane právo (b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami; (e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.“

23. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“

24. Podľa § 60 ods. 1, 2, 4 a 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. (4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní. (5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.“

25. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) až c) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.“

26. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.“

27. Podľa § 74 ods. 2, 3 a poslednej vety ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.“

28. Podľa zákona cˇ. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (ďalej len „“), v znení účinnom do 30.6.2019 „Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.“

29. Podľa zákona cˇ. o finančnej správe (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.“ (v zmysle označeného zákona rozumej „prezident finančnej správy“).

30. Podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve (ďalej len „“), v znení účinnom do 30.6.2019 „Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy (c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.“

31. Podľa s) zákona cˇ. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „“), v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie (as) kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.“

32. Podľa prvej vety , v znení účinnom v rozhodnom čase „Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.“

33. Podľa , v znení účinnom v rozhodnom čase „Konanie o certifikácii vykonáva Colný úrad Bratislava.“

34. Podľa prvej vety , v znení účinnom v rozhodnom čase „Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo pokladnici e-kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo pokladnici e-kasa klient; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.“

35. Podľa a , v znení účinnom v rozhodnom čas „(1) Colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu vrátane akéhokoľvek prístroja, ktorý je na elektronickú registračnú pokladnicu pripojený pevne alebo prostredníctvom bezdrôtovej technológie, najmä počítač, notebook, externý disk, USB kľúč, úložisko dát, peňažná zásuvka, čítačka kariet, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname alebo ak elektronická registračná pokladnica nespĺňa požiadavky podľa až 4. (2) Colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil elektronickú registračnú pokladnicu, požiada Colný úrad Bratislava o technickú expertízu. Colný úrad Bratislava posúdi odôvodnenosť vykonania technickej expertízy. Ak nie je dôvod na vykonanie technickej expertízy, Colný úrad Bratislava vráti elektronickú registračnú pokladnicu colnému úradu alebo daňovému úradu, ktorý vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

36. V danom konkrétnom prípade, podstata žalobných námietok žalobcu je prioritne založená na jeho presvedčení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z troch základných dôvodov a to jednako (i) z dôvodu žalobcom tvrdeného nezákonného procesného postupu správcu dane, odobreného aj žalovaným, v procese vykonávania dokazovania [námietka výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo vyrubovacom konaní bez návrhu na ich vypočutie žalobcom a námietka vykonania výsluchu svedkov zamestnancami správcu dane v čase, kedy nebolo rozhodnuté o žalobcom uplatnenej námietke zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu dane]; ako aj (ii) z dôvodu žalobcom tvrdeného nedostatočne dokazovaním zisteného skutkového stavu žalovaným a následného nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov žalovaným [námietka sugestívneho ovplyvňovania svedkov; námietka o rozpore svedeckých výpovedí so závermi správcu dane v otázke existencie nefiskálnej tlačiarne a v otázke používania funkcie „Hotovosť*“; námietka selektívneho hodnotenia dôkazov žalovaným, mimo iného aj nezohľadnením časovej a vecnej súvislosti medzi miestnym zisťovaním a rozhodnutím dotknutým zdaňovacím obdobím roku 2015; námietka nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu znaleckého dokazovania; námietka nekontinuity skoršieho rozhodnutia žalovaného v tejto veci so žalobou napadnutým rozhodnutím], a napokon aj (iii) z dôvodu žalobcom tvrdených formálnych nedostatkov rozhodnutia žalovaného [námietka nesprávneho označenia žalobcu v rozhodnutí žalovaného a námietka o vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, na toto rozhodnutie nepríslušným orgánom], z ktorých troch dôvodov má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné ako nezákonné zrušiť a nemôže vyvolať voči žalobcovi žiadne právne dôsledky.

37. Skôr, než by správny súd pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých žalobných námietok žalobcu, je nutným v súlade s cit. podotknúť, že vo veci identického žalobcu, aký je aj v tomto konaní, sa už správny súd vyporiadaval s identickými žalobnými námietkami žalobcu, aké žalobca uplatnil aj v tomto konaní a to v rozhodnutí č. k. – 290 z 05.10.2023, ktoré rozhodnutie aj keď sa týkalo postupov a záverov správcu dane a žalovaného jednako pre iný druh dane a to dane z pridanej hodnoty, ako je tomu v tomto prípade, ktorý sa týka dane z príjmu, a jednako aj keď sa týkalo od tohto prípadu odlišného zdaňovacieho obdobia a to „decembra 2016“, kým v tomto prípade sa rozhodnutie žalovaného týka zdaňovacieho obdobia „roku 2015“, aj napriek týmto odlišnostiam, je vyššie označené rozhodnutie správneho súdu aplikovateľným aj v tomto konaní, keďže obidva prípady sa týkajú identických postupov správcu dane a žalovaného pri identickým spôsobom vykonaných daňových kontrolách u žalobcu naraz za viacero kontrolovaných zdaňovacích období (roky 2012 – 2017), pre viaceré druhy dane, preto správny súd aj v tomto rozhodnutí poukazuje a dovoláva sa svojich zdôvodnení uvedených vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. –290 z 05.10.2023, týkajúcom sa identického žalobcu a jeho identických žalobných námietok a tieto naviac ešte dopĺňa o ďalšiu argumentáciu, prípadne o ďalšiu aktuálnu judikatúru vyššej súdnej autority.

38. Pokiaľ ide o prvú z dvoch žalobných námietok žalobu, týkajúcu sa podľa žalobcu nezákonného procesného postupu správcu dane, odobreného aj žalovaným pri vykonávaní dokazovania a to tým, že správca dane vykonával dokazovanie vypočutím bývalých zamestnancov žalobcu až vo vyrubovacom konaní bez toho, aby toto dokazovanie navrhol žalobca, tak v tomto smere správny súd odkazuje na bod 58. svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, v súvislosti so žalobnou námietkou ktorou mimo iné správny súd tiež v podstatnej časti už uviedol cit. „V nadväznosti na uvedené poukazuje správny súd na § 74 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako predpoklad pre oprávnenie na vykonanie dokazovania odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu na vykonanie dôkazov daňovým subjektom (ani nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou vo vzťahu k dokazovaniu počas daňovej kontroly). Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej nadväznosti procesných postupov nasleduje za vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí správny súd ako odôvodnený záver, že prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane žalovaným ako odvolacím orgánom a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez ďalšieho považovať za nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by sa inak mohol sám ujať ako odvolací orgán). (...) Zároveň nie sú vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol byť považovaný za postup v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť ako nezákonné. Bolo by to tak predovšetkým v prípade,

ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým by účelovo malo dôjsť k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej kontroly (§ 44 ods. 4 Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom k okolnostiam konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.2.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné.“ Navyše správny súd podotýka, že vo veci identického žalobcu, ohľadne identickej jeho námietky týkajúcej sa dokazovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní na záväzný pokyn žalovaného po zrušení prvotného rozhodnutia správcu dane, už vyslovil svoje záväzné stanovisko aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozhodnutí sp. zn. zo 17.10.2023, kde mimo iné tiež uviedol cit. «Právnou otázkou, ktorá vyplynula z kasačnej sťažnosti je to, či môže správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom dopĺňať dokazovanie, ak daňový subjekt vykonanie takýchto dôkazov nenavrhol. (...) Hoci sa je možné stotožniť s východiskom krajského súdu, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada, prejednaciu zásadu nemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako to urobil krajský súd. Nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné, že k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa týkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. Rovnako krajský súd v kontexte predmetnej veci opomenul, že samotný žalobca navrhol v súvislosti s ozrejmením technickej expertízy vypočuť zamestnancov finančnej správy, ktorí túto expertízu vykonali, a ktorým by mal možnosť klásť otázky (k tomu pozri bod 9 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018). (...) Kasačný súd sa preto nestotožnil s právnym názorom krajského súdu o porušení prejednacej zásady vo vyrubovacom konaní – tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom rozsudku. Je pravdou, že žalobca explicitne nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom jeho pracovníkov. Z bodu 4 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018 však vyplýva, že daňový subjekt - žalobca tvrdil, že „nemal možnosť byť pri rokovaní so svojimi zamestnancami (najmä v čase miestneho zisťovania s osobou C. D.)...uvedené tvrdenia zamestnanca nie sú svedeckou výpoveďou a daňový subjekt nemohol uvedenej osobe klásť otázky Daňový subjekt v zmysle uvedeného namieta porušenie svojho práva na možnosť byť prítomný pri rokovaní so svojimi zamestnancami...“ Podľa kasačného súdu nemožno následný príkaz sťažovateľa ako odvolacieho orgánu na vypočutie zamestnancov žalobcu či vykonanie tohto príkazu správcom dane hodnotiť ako svojvoľný či nezákonný postup. Tento príkaz na vykonanie dôkazov mal svoje opodstatnenie v konkrétnej odvolacej námietke žalobcu, pričom samotný žalobca namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné – logicky – odstrániť práve nariadením výsluchov zamestnancov žalobcu. I keď uvedené dôkazy boli vykonané až vo vyrubovacom konaní, nejde s ohľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti veci o porušenie Daňového poriadku, ale o povinnosť správcu dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , na ktorom postavil svoje právne posúdenie krajský súd, v danej veci nie je aplikovateľný, pretože sa týkal vykonávania dokazovania správcom dane po tom, ako už súd právoplatne rozhodol, že nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly, pričom v tam citovanom prípade správca dane vykonal celé dokazovanie. Napokon, aj veta citovaná krajským súdom z bodu 4.25 rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. , v zmysle ktorej „Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto prípade možné, ale v rozsahu ktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí zásada

prejednávacia a nie vyhľadávacia“ odkazuje na okolnosti konkrétneho prípadu. Hypotéza uvedenej vety odkazuje na okolnosti „v takomto prípade“, pričom v bode 4.24 uvedeného rozsudku je podrobne popísaná genéza tam uvedenej veci, čiže prípad, na ktorý sa veta z bodu 4.25 uvedeného rozsudku vzťahuje. Hoci v bode 4.24 tretia veta rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. je uvedené, že „vo vyrubovacom konaní možno vykonať len dôkazy, ktoré navrhne vykonať samotný daňovník postupom podľa § 68ods. 3 daňového poriadku“, t. j. bez explicitného odkazu na konkrétne skutkové okolnosti tam prejednávanej veci, z kontextu predmetného rozhodnutia podľa kasačného súdu zároveň nevyplýva, že by táto veta ustanovovala paušálne, resp. univerzálne pravidlo pre všetky vyrubovacie konania za všetkých skutkových a právnych okolností, a teda - že by sa predmetné rozhodnutie malo vzťahovať aj na túto vec. Z povahy súdnych rozhodnutí vyplýva, že tieto poskytujú justičnú odpoveď na konkrétny právny problém, konkrétnych účastníkov konania, v konkrétnej veci. Samozrejme, nie je vylúčené, aby takto vyslovené právne názory predstavovali právny základ pre budúce rozhodnutia súdov v obdobných veciach, avšak pre ich aplikovateľnosť je nevyhnutná relevantná zhoda, resp. obdobnosť skutkových a právnych okolností vecí, ktorá však medzi vecou sp. zn. a súdenou vecou neexistuje. (...) Kasačný súd tiež poukazuje aj na ustanovenia § 74 ods. 2-4 Daňového poriadku, v zmysle ktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty [na realizáciu príslušných úkonov]. Odvolací orgán je tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie - v určitej, opodstatnenej miere, pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci.» S predmetnou námietkou žalobcu sa žalovaný vysporiadal konštatovaním, že jednako žalobcom uvádzaná judikatúra (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ) je pre daný prípad neaplikovateľnou z dôvodu odlišných skutkových a právnych okolností vecí a jednako tým, že správca dane vykonal dokazovanie na záväzný pokyn žalovaného, ktorý v odvolacom konaní zrušil skoršie rozhodnutie správcu dane v tejto veci, ktoré dôvody žalovaného sú podľa správneho súdu plne zákonne udržateľnými, keďže plne korešpondujú aj s citovaným názorom najvyššieho správneho súdu. V okolnostiach danej námietky a vyššie už uvedeného, správny súd ešte osobitne dodáva, že aj v tomto prípade identicky, ako v prípade vyššie posudzovanom najvyšším správnym súdom, žalovaný svojim pokynom adresovaným správcovi dane vykonať dokazovanie výsluchom zamestnancov žalobcu vo vyrubovacom konaní v podstate reagoval na odvolaciu námietku žalobcu, že nemal možnosť byť pri výsluchu svojich zamestnancov [k tomu bod 4 odvolania žalobcu z 09.05.2019, podľa ktorého žalobca namieta aj porušenie svojho práva na možnosť byť prítomný pri rokovaní so svojimi zamestnancami, pozn.] a tak realizovať svoje procesné práva, t.j. žalovaný reagoval na tento síce nie explicitný, ale nepriamy návrh žalobcu plynúci z jeho odvolania a keďže v zmysle cit. § 68 ods. 1 daňového poriadku sa vyrubovacie konanie síce končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, avšak podľa poslednej vety tohto ustanovenia „Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené“, možno mať za to, že vyrubovacie konanie po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane sa obnovilo (neskončilo) a teda dokazovanie v rámci neho vykonané bolo v konečnom dôsledku dokazovaním vykonaným na tento odvolací návrh (podnet) žalobcu tak, ako sa toho dovoláva žalobca. Okrem toho, aj keď podľa cit. § 74 ods. 3 daňového poriadku je nepochybným, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne oprávneným aj bez akéhokoľvek návrhu žalobcu (daňového subjektu) vykonať dokazovanie vo vyrubovacom konaní vypočutím zamestnancov žalobcu a to iba na tom základe, žeby to považoval za potrebné, tak prenechanie tejto svojej kompetencie správcovi dane bolo v konečnom dôsledku v prospech žalobcu, keďže tým bola pre žalobcu stále zachovaná možnosť dvojinštančného prieskumu postupu pri tomto dokazovaní v záujme ochrany procesných práv žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že pokyn žalovaného adresovaný v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. 101804061/2019 z 24.07.2019 správcovi dane vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie vypočutím zamestnancov žalobcu sa sformoval na základe zistenia, že správca dane neprijateľne zovšeobecnil vo vzťahu ku všetkým zamestnancom žalobcu, bez toho aby ich tiež vypočul, vyjadrenie svedkyne C. D. pri miestnom zisťovaní 23.10.2017 o tom, že aj títo zamestnanci používali funkcie ERP „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“ a že správca dane sa uspokojil s vyjadrením svedkyne D. iba pri miestnom zisťovaní, avšak následne ju už nevypočul, aby zabezpečil aj žalobcovi oprávnenie klásť tejto svedkyni otázky. Z uvedeného je zrejmým, že žalovaný neuložil správcovi dane vykonať dokazovane na preukázanie úplne nových skutočností s ktorými by správca dane do tej doby nepracoval, len mu uložil toto

dokazovanie doplniť tak, aby tieto správcom dane už tvrdené skutočnosti boli aj objektívne uveriteľnými a preukaznými, pri súčasnom zachovaní všetkých procesných práv žalobcu. Vzhľadom na uvedený legitímny postup správcu dane pri doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní na príkaz žalovaného, ktorý postup pre identické skutkové a právne okolnosti vo svojej rozhodovacej činnosti odobril aj najvyšší správny súd, má správny súd za to, že aj v tomto skutkovými a právnymi okolnosťami identickom prípade, rozhodnutie žalovaného, podľa ktorého dokazovanie vykonané správcom dane v rámci vyrubovacieho konania na pokyn jemu nadriadeného orgánu, nie je zákonným excesom, je v okolnostiach tejto veci plne zákonne udržateľným.

39. V súvislosti s druhou žalobnou námietkou žalobcu, týkajúcou sa podľa žalobcu nezákonného procesného postupu správcu dane, odobreného aj žalovaným, pri vykonávaní dokazovania a to tým, že správca dane mal 09.10.2019 vykonať výsluch svedkov (colníkov podieľajúcich sa na spracovaní technickej expertízy ERP) svojimi zamestnancami v čase, kedy nebolo rozhodnuté o žalobcom 07.10.2019 uplatnenej námietke zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu dane, správny súd odkazuje na body 66. až 70. svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, kde správny súd túto námietku v podstatnej časti takto odôvodnil cit. «Objektívne žiadna z uvedených skutočností nepredstavuje sama osebe zásadnú prekážku, pre ktorú by nebolo možné sporné úkony realizovať aj v inom čase a po rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti. Vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia však s ohľadom na obsah žalobných námietok, ktorými je správny súd viazaný, nepovažoval správny súd otázku nevyhnutnosti takto vykonaných úkonov za kardinálnu, keďže ani prípadné konštatovanie nesprávneho vyhodnotenia nevyhnutnosti vykonaného úkonu zo strany správcu dane s následkom vykonania predmetných ústnych pojednávaní dňa 09.10.2019 v rozpore s § 60 ods. 5 Daňového poriadku by v danom prípade neviedlo správny súd k záveru o potrebe zrušiť z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutia ako nezákonné. (...) Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019. Správnosť uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobca v správnej žalobe nerozporoval. Taktiež žalobca, na rozdiel od výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných úkonov, keďže vykonanie výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhoval v súvisiacich daňových konaniach. „Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ (R103/2011). (...) Prípadné zrušenie rozhodnutia iba z dôvodu nezákonnosti vykonaného ústneho pojednávania by s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti malo za následok iba zopakovanie tohto úkonu, keďže žalobcovi bolo umožnené klásť vypočúvaným osobám otázky, vyjadrovať sa k tvrdeniam vypočúvaných osôb a k priebehu ústneho pojednávania. S ohľadom na to, že vo vzťahu k priebehu procesného úkonu neboli vznesené žiadne také námietky, ktoré by svedčili o zásahu do procesných práv žalobcu a napokon aj s ohľadom na nedôvodnosť žalobcovej námietky zaujatosti správny súd dospel k záveru, že hoci sa z formálneho hľadiska môže javiť, že tento žalobný bod je opodstatnený, z materiálneho hľadiska tomu tak nie je, preto aj túto námietku posúdil ako nedôvodnú.» Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal poukazom jednako na okolnosti za ktorých bola táto námietka zaujatosti žalobcom 07.10.2019 uplatnená, kedy vypočutie zamestnancov colného úradu sa uskutočnilo na žiadosť žalobcu a po predchádzajúcej dohode o termíne (09.10.2019) a mieste (Bratislava) tohto vypočutia so žalobcom, ktorý majúc túto vedomosť dva dni pred týmto termínom uplatnil voči zamestnancom správcu dane, ktorí sa už nachádzali v Bratislave, námietku zaujatosti, a jednako poukazom na to, že podľa žalovaného zo strany správcu dane nedošlo k nezákonnému postupu, pretože v súlade s cit. § 60 ods. 5 daňového poriadku, žalobcom namietaní zamestnanci správcu dane vykonávali predmetné vypočutie colníkov ako nevyhnutný úkon na návrh samotného žalobcu a namietaní zamestnanci správcu dane napokon podľa rozhodnutí zaujatými neboli (dňa 09.10.2019 bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane L. B. a K. B. a 10.10.2019 o námietke voči L. F.). Na doplnenie svojej skoršej argumentácie správny súd dodáva, že procesným úkonom, ktorý vykonali zamestnanci správcu dane v čase, kedy bola ich nezaujatosť spochybnená žalobcom, bolo vypočutie zamestnancov colného úradu, ktorí sa podieľali na vypracovaní technickej expertízy ERP, teda ktorí

pri tomto vypočutí iba ústne interpretovali odborné závery, ktoré bez ohľadu na tieto ich výpovede, boli už zachytené v písomnej podobe dotknutej expertízy. Inými slovami povedané, aj keby tento postup mal znaky nezákonného procesného postupu, tak by sa jednalo iba o formálny nedostatok nemajúci fundamentálny vplyv na rozhodnutie správcu dane a žalovaného, pretože aj keby bolo napokon rozhodnuté, že vypočutia sa zúčastnení zamestnanci správcu dane boli zaujatí (čo podľa rozhodnutia o námietke neboli, pozn.), a teda z tohto dôvodu by zistenia nimi vykonaného úkonu boli pre rozhodnutie nepoužiteľnými, aj tak by to v konečnom dôsledku nemalo vplyv na konečné rozhodnutie, ktorého nosným dôkazom je bez ohľadu na tieto výpovede, technická expertíza. Podľa správneho súdu predmetný úkon vypočutia zamestnancov colného úradu bol nevyhnutným úkonom s ktorým pojmom pracuje aj cit. § 60 ods. 5 daňového poriadku, t.j. takým ktorý bolo potrebné vykonať a ktorého nevyhnutnosť vykonania bola pre správcu dane nastolená tak zo strany samotného žalobcu, ktorý jeho vykonanie sám navrhol a teda ho považoval za potrebný a jednako aj zo strany žalovaného, ktorý správcovi dane, reagujúc práve na návrh žalobcu, uložil tento úkon vykonať, t.j. v zmysle cit. § 60 ods. 5 daňového poriadku sa jednalo o úkon, ktorý mohli vykonať aj zamestnanci správcu dane, ktorých nezaujatosť bola v čase jeho vykonania spochybnená, aj keď tak konali s rizikom, že v prípade rozhodnutia o ich v tom čase zaujatosti (čo sa v danom prípade nestalo), by použitie tohto dôkazu bolo zmarené, čo však, ako už bolo uvedené, nemohlo nijako ochromiť závery písomného dôkazu v podobe technickej expertízy ERP, ktorý je nosným dôkazom napadnutého rozhodnutia. Napokon v súvislosti s vypočutím zamestnancov colného úradu mal žalobca za to, že správca dane pochybil aj tým, že ich nevypočúval osve, takže sa mohli ovplyvňovať vo výpovedi. V uvedenej súvislosti je podľa správneho súdu nutné uviesť, že svedkom je vo všeobecnosti osoba, ktorá vypovedá (podáva svedectvo) o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami (či videla, počula či cítila), v kontexte uvedeného zamestnanci colného úradu, ktorí nevypovedali o nimi bezprostredne zmyslami vnímaných skutočnostiach, ale iba referovali, resp. interpretovali závery odbornej technickej expertízy, na vypracovaní ktorej sa podieľali, nemali tak status svedkov, korí by sa mohli svojimi výpoveďami neprijateľne ovplyvňovať, tobôž, ak nimi interpretované závery ich skúmania boli už v písomnom vyhotovení expertízy. Zamestnanci colného úradu mali skôr status porovnateľný so statusom znalca, ktorý tiež referuje a vysvetľuje svoje odborné znalecké závery zachytené už v odbornom znaleckom posudku. Preto správny súd nepovažuje postup správcu dane pri vypočúvaní zamestnancov colného úradu za nezákonný, aj keď je treba podotknúť, že po úvodných im položených dvoch otázkach, správca dane vyhovel námietke žalobcu a napokon týchto colníkov vypočúval každého osve, pričom ich odpovede na zmienené prvé dve otázky správca dane nepoužil pri zdôvodnení svojho rozhodnutia. Aj uvedená námietka žalobcu o takej nezákonnosti v procesnom postupe správcu dane, ktorá by mala mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, je podľa správneho súdu vzhľadom na uvedené, nedôvodnou.

40. Správny súd vzhliadol nedôvodnými aj vzájomne prepojené námietky žalobcu z druhej skupiny jeho námietok týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane a žalovaným, ktoré hodnotenie malo byť podľa žalobcu jednostranné a tendenčné voči žalobcovi, keďže podľa neho mali byť zohľadnené iba tiež časti výpovedí svedkov, ktoré sa správcovi dane hodili, dôkazom o čom má byť aj to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol odlišne od svojho skoršieho rozhodnutia v tejto veci. Podľa žalobcu, žalovaný svojim skorším rozhodnutím zrušil prvé rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo založené iba na záveroch technickej expertízy ERP, z dôvodu, že táto technická expertíza bola nedostatočným dôkazom, preto podľa žalobcu žalovaný nariadil správcovi dane doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, avšak už pri druhom rozhodovaní napadnutým rozhodnutím, žalovaný podľa žalobcu technickú expertízu považuje paradoxne za postačujúci dôkaz, odhliadnuc od výpovedí svedkov, ktorých vykonanie vo vyrubovacom konaní žalobca považuje za nezákonné. Uvedené, podľa žalobcu, paradoxné opozitné stanoviská žalovaného, sú následkom výmeny personálneho obsadenia žalovaného a v snahe naplniť štátny rozpočet prostredníctvom žalobcu, keďže má majetok. V uvedenej súvislosti, správny súd v prvom rade podotýka, že uvedené námietky neboli a logicky ani nemohli byť odvolacími námietkami, s ktorým by sa mal možnosť žalovaný vysporiadať v žalobou napadnutom rozhodnutí, keďže v čase podávania odvolania žalobcom samozrejme nebolo možným predvídať aké bude rozhodnutie žalovaného a toto konfrontovať so skorším rozhodnutím žalovaného v tejto veci. Z uvedeného dôvodu správny súd ani nemôže preskúmať, či vysporiadanie sa s touto námietkou žalovaným by bolo alebo nebolo zákonným, a preto túto žalobnú námietku správny súd považuje iba za súčasť propagačnej argumentácie žalobcu, majúcej za cieľ posilniť jeho presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Avšak v uvedenej súvislosti sa žiada správnemu súdu uviesť, že preskúmaním dôvodov v poradí prvého rozhodnutia žalovaného v tejto veci, ktorým žalovaný vrátil vec správcovi dane na opätovné konanie a rozhodnutie je zrejmým, že tvrdenie žalobcu sa vôbec nezakladá na pravde. Žalovaný totižto nezrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane preto, žeby považoval technickú expertízu ERP za nedostatočný dôkaz (ako tvrdí žalobca), dokonca žalovaný vyhodnotil technickú expertízu za listinný dôkaz s vysokým stupňom dôveryhodnosti, ale žalovaný tak učinil práve v záujme ochrany procesných práv žalobcu, aby napravili procesné pochybenia a žalobca aby mohol kladením otázok svedkom obhajovať svoj záujem. Žalovaný totižto svoje prvé rozhodnutie zdôvodnil tým, že je potrebné opätovne vypočuť svedkyňu D., pretože pri jej vypočutí počas miestneho zisťovania žalobca nebol prítomný a nemohol jej klásť otázky; preto, že správca dane neprijateľne zovšeobecnil vyjadrenia svedkyne D. pri miestnom zisťovaní o používaní funkcie „Hotovosť*“ na všetkých zamestnancov žalobcu bez ich vypočutia a vypočutia servisného technika, ktorý musel mať vedomosť o tejto funkcionalite ERP a napokon preto, že správca dane osobne nevypočul colníkov vykonávajúcich expertízu ERP, ktorý dôkaz navrhoval žalobca. Z uvedeného je nepochybným, že postoj žalovaného voči žalobcovi nebol tendenčným a žalobcu poškodzujúcim, práve naopak, žalovaný tým umožnil žalobcovi klásť svedkom otázky tak, aby sa prípadne vyvinil alebo aby aspoň vysvetlil na ťarchu mu kladené zistenia technickou expertízou. Okrem toho, vzhľadom na vyššie uvedené závery, podľa ktorých vykonanie výsluchov svedkov správcom dane vo vyrubovacom konaní v okolnostiach veci nebolo nezákonným a teda technická expertíza, aj keď je dôkazom nosným, ale nie jediným. Vzhľadom na uvedené, podľa správneho súdu, postup a rozhodovanie žalovaného nevykazuje znaky nekonzistentnosti ani zaujatosti voči žalobcovi, ako sa žalobca domnieva.

41. Ohľadne žalobnej námietky, že nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval prítomnosť druhej (nefiskálnej) tlačiarne na prevádzke žalobcu, na ktorej by mali byť tlačené falošné pokladničné bloky s dodatkom žalobcu, že jeho zamestnanci svojimi výpoveďami mali jednoznačne vyvrátiť jej existenciu, čo však žalovaný, podľa žalobcu nezohľadnil, správny súd uvádza, že žalovaný sa tejto námietke venoval. Žalovaný uviedol, že prítomnosť druhej tlačiarne na prevádzke žalobcu bola preukázaná jednako pri miestnom zisťovaní 23.10.2017, kedy bola druhá tlačiareň zhabaná; jednako je táto tlačiareň zachytená vo fotodokumentácii, ktorá sa nachádza na CD nosiči v prílohe technickej expertízy; jednako tým, že pri technickej expertíze boli v pamäti ERP zistené mnohopočetné kópie kompletného vyobrazenia falošných blokov dokonca s napodobením ochranného znaku MF, ktoré kompletné vyobrazenia sa podľa vyjadrenia aj servisného technika uchovávali iba ak sa jednalo o doklad, ktorý bol aj reálne vytlačený (pri zadaní na tlač, ale nevytlačení sa neuchovávala kópia jeho kompletného vyobrazenia, iba sa doklad zaznamenal poradovým číslom v zozname zadaných dokladov), pričom podľa technickej expertízy falošné doklady boli tlačené na nefiskálnej tlačiarni, ktorá teda musela existovať a napokon žiadny zo zamestnancov žalobcu síce nepotvrdil, ale ani vyslovene nevyvrátil existenciu druhej tlačiarne na prevádzke žalobcu. Ohľadne tejto žalobnej námietky správny súd odkazuje na body 59. a 60. svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, kde správny súd túto námietku v podstatnej časti takto odôvodnil cit. „Správny súd zdôrazňuje, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach ako ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich zistení. Výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako objektívne pre ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, čoho dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne žalobcu C. D. pri miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané so značným časovým odstupom, čo znamená, že si svedkovia v rámci výsluchov, v porovnaní so závermi z miestneho zisťovania, nemuseli detailne pamätať všetky okolnosti ohľadom vystavovania pokladničných dokladov. Skutočnosť, že žalobca používal funkciu Hotovosť*, na základe ktorej tlačil pokladničné doklady cez nefiskálnu tlačiareň, vyplynula z miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, pri ktorom zamestnankyne žalobcu vystavili pokladničný doklad s použitím funkcie Hotovosť*, tento bol riadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú službu. To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej tlačiarne vyplýva nepochybne z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe BLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho tlače. Vzhľadom na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu existovala aj nefiskálna tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pričom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované.“

K už uvedenému správny súd dodáva, že teda nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, žeby v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy o faktickej existencii nefiskálnej tlačiarne na prevádzke žalobcu, keďže táto bola pri miestnom zisťovaní aj fakticky zhabaná, pričom vzhľadom k záveru technickej expertízy, že nájdené kópie vyobrazení falošných pokladničných blokov museli byť aj reálne vytlačené a že neboli vytlačené na fiskálnej tlačiarni, cez ktorú sa ani nedali vytlačiť a naviac by boli označené textom „nefiškálny doklad“, by v tomto kontexte neobstála ani obranná argumentácia žalobcu, že na prevádzke sa nachádzajúca druhá (nefiskálna) tlačiareň slúžila žalobcovi iba na tlač iných dokumentov. Na tomto mieste správny súd opakovane dáva žalobcovi do pozornosti, že pri hodnotení dôkazov správny orgán tieto nehodnotí iba izolovane, ale aj v ich vzájomných logických súvislostiach prihliadajúc pri tom aj na okolnosti ich vykonania, vo svetle ktorých správny orgán vyhodnocuje napríklad dôveryhodnosť dôkazu, jeho váhu, či jeho súzvuk s inými vykonanými dôkazmi. V danom prípade, ako už aj bol správny súd uviedol, výpovede zamestnancov žalobcu mohli byť skreslené či neúplné nie len v dôsledku časového odstupu medzi uskutočnením činností o ktorých vypovedali a samotným ich výsluchom, ale treba mať na pamäti, že v danom prípade je tu prítomná aj obava z možnej trestnoprávnej zodpovednosti za nezákonné konanie alebo za napomáhanie k nemu, vzhľadom na okolnosti ktoré obstojí názor žalovaného, že výpovede zamestnancov žalobcu mohli byť poznačené aj ich strachom či obavou z dôsledkov, v dôsledku ktorom je tak potrebné vnímať aj ich dôveryhodnosť v kontexte s inými explicitnými dôkazmi.

42. Správny súd má za nedôvodnú aj námietku žalobcu o zjavnej kolízii, prípadne až rozpore medzi výpoveďami svedkov na jednej strane a závermi správcu dane a žalovaného na strane druhej, tak ohľadne otázky používania funkcie ERP „Hotovosť*“, ako aj ohľadne žalobcom tvrdeného nepreukázania faktického prijímania tržby a vydávania zákazníkom falošných pokladničných blokov v rozhodnom zdaňovacom období roku 2015, ktoré skutočnosti mali byť podľa žalobcu výpoveďami svedkov, t.j. jeho zamestnancov vyslovene popreté a teda odporujú záveru žalovaného o ich preukázaní. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd poznamenáva, že žalobca na jednej strane paradoxne popiera zákonnosť výsluchov jeho zamestnancov, no na strane druhej sa ich dovoláva, ako relevantného dôkazu svedčiaceho v jeho prospech. V súvislosti s výpoveďami zamestnancov žalobcu má správny súd za to, že ak pri ich vykonávaní nebola zistená žiadna nezákonnosť, čo nebola, žalovaný ich mohol podrobiť riadnemu procesu hodnotenia dôkazov so zohľadnením okolností ich vykonania (viď vyššie), a to každý osve, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, čo správne orgány aj učinili. Pokiaľ ide o používanie funkcionality ERP s označením „Hotovosť*“ aj k tejto otázke bolo vzhľadom na posudzované zdaňovacie obdobie správcom dane vzaté do úvahy vypočutie celkovo šiestich zamestnancov žalobcu (Krajčová, B., D., B., G. a I.), pričom štyria z týchto svedkov (Krajčová, Slobodníková, Stašeková a Pretruška) uviedli, že oni si nepamätajú alebo nepoužívali funkciu „Hotovosť*“, nevedeli na čo slúžila a ani nevedeli alebo si nevšimli, žeby ju používal iný zamestnanec žalobcu; jedna svedkyňa (D.) najprv pri miestnom zisťovaní uviedla, že funkciu „Hotovosť*“ používala a používali ju aj iní zamestnanci, no pri opakovanom jej vypočutí výpoveď zmenila s tým, že túto funkciu nepoužívala a počas miestneho zisťovaniu ju použila iba preto lebo bola v strese z množstva zákazníkov a jedna svedkyňa (Mendrošová) explicitne potvrdila, že tak ona, ako aj iní zamestnanci žalobcu používali na ERP funkciu „Hotovosť*“. Z uvedeného je zrejmým, že sa opäť nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, žeby svedkovia jednoznačne vyvrátili používanie funkcie „Hotovosť*“ na ERP, keďže nadpolovičná väčšina z vypočutých svedkov sa vyjadrila, že si nepamätá alebo si nevšimli alebo nevedeli o jej používaní, čo v konečnom dôsledku určite neznamená ani jednoznačné potvrdenie, ale ani jednoznačné popretie tejto skutočnosti, ako to tvrdí žalobca. Následne sa k tomuto záveru pridáva jednoznačné vyjadrenie jednej svedkyne, ktorá explicitne potvrdila používanie tejto funkcie tak u seba ako aj u ostatných zamestnancov a napokon výpoveď svedkyne ktorá zmenila svoju výpoveď v tomto smere z explicitného potvrdenia používania funkcie „Hotovosť*“ až po jej neisté a diskutabilné popretie, so zohľadnením okolností tejto poslednej výpovede (moment prekvapenia a nedostatok času na prešpekulovanie odpovede; výpoveď s časovým odstupom po zvážení všetkých okolností a možných dôsledkov a pod. ). Pre konečné vyhodnotenie svedeckých výpovedí však, aj podľa žalovaného bolo dôležitým to, že ani jeden zo svedkov nepoprel existenciu funkcie „Hotovosť*“ na ERP, ktorá sa tak na ERP musela nachádzať, keďže aj tí svedkovia, ktorí uvádzali, že si nepamätajú alebo si nevšimli jej používanie uviedli, že nevedia na čo táto funkcia slúžila alebo mala slúžiť, teda minimálne o jej existencii mali vedomosť, no nevedeli na čo slúži alebo by mala slúžiť. Vzhľadom k uvedenému a v kontexte s výpoveďou servisného technika, ktorý potvrdil, že on nenainštaloval do ERP funkciu „Hotovosť*“ avšak, že by ju vedel nainštalovať aj iný subjekt, ktorý mal k ERP prístup, ako aj v kontexte so zisteniami technickej expertízy, že z kópií vyobrazených falošných blokov je zrejmé, že boli generované cez zmienenú funkciu, čo bolo napokon verifikované aj pri miestnom zisťovaní, kedy použitím funkcie

„Hotovosť*“ bol 2x vytlačený falošný blok, ktorý nebol zaznamenaný vo fiskálnej pamäti systému, čím sa len potvrdil účel a zmysel používania tejto funkcie v ERP, možno zhodne so žalovaným uzavrieť, že funkcia „Hotovosť*“ sa na ERP nepochybne nachádzala, čo nepoprel ani žalobca, keďže vo svojej argumentácii ani nepopiera jej existenciu iba sa snaží preukázať, že sa nepoužívala, avšak jednako na základe explicitnej výpovede dvoch svedkov v spojení so zisteniami technickej expertízy, žalovaný objektívne uveriteľne uzavrel, že táto funkcia sa aj používala a to s účelom obchádzať priznanie tržieb. Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaným konštatovaný záver, je v súlade s vykonaným a komplexne vyhodnoteným dokazovaním a nie je založený iba na nepodložených dojmoch či domnienkach žalovaného, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Na margo námietky žalobcu, že v konaní nebol vykonaný jediný dôkaz o tom, že na základe pri technickej expertíze nájdených blokov, žalobca v rozhodnom období aj fakticky prijímal tržbu, ktorá by mala byť základom pre odvod dane, žalovaný aj s poukazom na vyjadrenie servisného technika, že pri expertíze nájdené kópie úplného vyobrazenia falošných blokov museli byť aj vytlačené, ako aj na základe výpovede svedkov, že za vytlačený blok vždy prijímali od zákazníkov tržby, čo bolo opätovne potvrdené aj pri miestnom zisťovaní, žalovaný teda uzavrel, že logicky žalobca tržbu prijímal. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že by bolo nelogické a v rozpore so zdravým rozumom domnievať sa, že zamestnanci žalobcu pri poskytovaní reštauračných služieb vyhotovovali napodobeniny pokladničných dokladov iba tak, bez toho, aby nimi zákazníkom účtovali úhrady za im poskytnutý tovar alebo službu a bez toho, aby za nich aj prijímali tržbu, čo svedkovia svojimi výpoveďami aj potvrdili. Napokon správny súd neprisvedčil ani dôvodnosti žalobnej námietky, že správcom dane nebolo preukázané, žeby zamestnanci žalobcu vydávali zákazníkom falošné (nefiskálne) bloky, pretože túto skutočnosť je možné opätovne vyvodiť jednako zo záveru technickej expertízy, podľa ktorej nájdené kópie úplného vyobrazenia falošných pokladničných blokov svedčia o tom, že museli byť aj reálne vytlačené a jednako použitím formálnej logiky, že zamestnanci žalobcu asi netlačili tieto bloky iba pre nič za nič a dokonca aj s napodobnením ochranného označenia MF, aby boli na nerozoznanie od pravých blokov, ale ich tlačili preto, aby ich vydali zákazníkovi a za to aby zinkasovali tržbu, čo zamestnanci žalobcu aj potvrdili, keď uviedli, že zákazníkov vždy vydali pokladničný blok. Napokon, ak by tomu tak nebolo a zamestnanci žalobcu by zákazníkom nevydávali pokladničný doklad, žalobca by bol zodpovedný aj za porušenie cit. , resp. je zodpovedný za jeho porušenie aj v prípade, ak boli zákazníkom vydávané falošné pokladničné doklady. Záverom k tomuto bodu, správny súd na margo tvrdenia žalobcu, že nebolo preukázané, žeby on zasiahol do ERP, uvádza, že účelom daňovej kontroly v predmetnej veci nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v ERP alebo kontrolnom zázname, ale účelom bolo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane z príjmu za zdaňovacie obdobie roku 2015.

43. V zmysle ďalšej námietky žalobcu, mali byť v daňovom konaní porušené jeho práva aj tým, že nemal mať možnosť oboznámiť s obsahom CD nosiča, z ktorého bola generovaná tabuľka nájdených falošných blokov do rozhodnutia správcu dane, ako aj tým, že správca dane žalobcovi neumožnil byť pri vykonávaní technickej expertízy ERP s čím súvisí aj námietka, že nebolo vyhovené návrhu žalobcu na vyhotovenie nezávislého znaleckého dokazovania ohľadne ERP. V súvislosti s údajmi na CD nosiči sa správny súd stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že toto bolo predmetom spracovania a skúmania colného úradu, ako zákonom oprávneného orgánu na vykonávanie technickej expertízy ERP, pričom žalovaný, ako aj správca dane mali k dispozícii iba rovnaký výstup z tejto expertízy tak, ako aj žalobca, ktorého splnomocnený zástupca E. C. bol v zmysle zápisnice č. 101371100/2018 s jej závermi oboznámený na ústnom pojednávaní 17.07.2018. V súvislosti s uvedeným správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.09.2019 v ktorom je uvedené cit. „... žaloba sa týkala dane z príjmu ... s ohľadom na skutočnosť, že elektronické súbory stiahnuté colným úradom z počítačového zariadenia sťažovateľa a uložené na CD nosiči nemajú samy o sebe vypovedaciu schopnosť, ale sú určené na analýzu v príslušnom softvéry expertíznych zložiek colnej správy, nemalo toto pochybenie (rozumej absencia CD v spise, pozn.) správnych orgánov za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. (...) ... správca dane pri práci s CD nosičom pracoval iba so súbormi editovateľnými v programovom vybavení MS Excel, obsahujúcom podrobné číselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijaté do predmetných ERP tak, ako boli zistené expertíznou skupinou colného úradu. Tieto súbory sú určené na odborné spracovanie v príslušnom softvéri, ktorým disponujú expertízne zložky colnej správy a takýto softvér sa pri vykonávaní daňovej kontroly kontrolnou skupinou ani nepoužíva. Správca dane tieto súbory v každom protokole o daňovej kontrole presne definovala a vytlačil ich a predložil ich k nahliadnutiu sťažovateľovi na ústnom pojednávaní, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní ...“

Správny súd sa stotožňuje s odôvodnením žalovaného, aj ohľadne vysporiadania sa s námietkou žalobcu, že správca dane žalobcovi nemal umožniť byť prítomným pri expertíze ERP, pretože ako žalovaný uviedol cit. „Správca dane nemohol daňovému subjektu umožniť zúčastniť sa pri realizácii technickej expertízy, pretože o jej priebehu nemal žiadnu vedomosť. Kontrola bola vykonaná až po ukončení technickej expertízy, po tom, ako mu z Colného úradu Prešov bola doručená žiadosť o vykonanie daňovej kontroly.“, čo vyplýva aj z chronológie administratívneho spisu, keďže expertíza ERP bola vykonaná hneď potom, ako bola ERP zamestnancami colného úradu zhabaná pri miestnom zisťovaní 23.10.2017 a až v reakcii na uvedené zistenia vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2015 a dodržiavania o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2015, a to na základe oznámenia č. 100282689/2018 z 05.02.2018, pričom s výsledkami technickej expertízy bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaniach 13.08.2018 a 15.11.2018.

44. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane ani žalovaný nereflektovali na jeho návrh vykonať na preverenie ERP nezávislé znalecké dokazovanie, ktorý návrh žalobca odôvodňoval pochybnosťou o nezaujatosti colného úradu vykonávajúceho expertízu ERP z dôvodu kolegiálneho vzťahu v rámci Finančnej správy SR medzi zamestnancami správcu dane a zamestnancami colného úradu, správny súd odkazuje na body 63. a 64. svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, v súvislosti so žalobnou námietkou ktorou mimo iné správny súd tiež v ich podstatnej časti už uviedol cit. „Správny súd považuje právoplatné rozhodnutia o prepadnutí ERP a predovšetkým výsledky technickej expertízy za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti nie je dôvod pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nie je oprávnený vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom Bratislava, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP. Zo správnej žaloby, ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mala spochybniť zákonnosť expertíz ERP vykonaných Colným úradom Bratislava vo veci žalobcu, pričom zákonnosť postupu tohto v tom čase zákonom výslovne aprobovaného expertného orgánu nemôže byť spochybnená iba tým, že aj tento orgán je súčasťou Finančnej správy SR. Pokiaľ by už samotná táto skutočnosť mala mať za následok pochybnosť o hodnovernosti a zákonnosti expertízy vykonanej Colným úradom Bratislava, bol by vo svojej podstate úplne popretý účel právnej normy, ktorá zverila odborné posudzovanie a výkon technickej expertízy ERP práve tomuto orgánu.“ Nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania žalovaný odôvodnil tým, že tento návrh žalobca podal až vo vyrubovacom konaní, kedy už ERP prepadla v prospech štátu, že žalobca neuviedol, v čom spočívajú jeho pochybnosti o správnosti expertízy vykonanej colným úradom, že správca dane závery expertízy rešpektoval a nespochybňoval, preto nepovažoval za potrebné vykonať tento navrhovaný dôkaz a že technickú expertízu vykonal na tento úkon pre celé územie Slovenskej republiky o orgánoch štátnej správy v colníctve a o používaní elektronickej registračnej pokladnice zmocnený Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a foréznej analýzy. V súvise s touto témou správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.09.2019, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o prepadnutí ERP a výsledky technickej expertízy sú dôkazmi o ktorých dôveryhodnosti nie je dôvod pochybovať a správca dane nie je oprávnený vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP. V intenciách uvedeného správny súd dopĺňa, že tak ako aj pri iných, účastníkom konania navrhovaných dôkazoch aj v tomto prípade bolo povinnosťou žalobcu svoj návrh na vykonanie dôkazu odôvodniť minimálne v tom smere, aká skutočnosť bude týmto dôkazom spochybnená alebo čo sa ním preukáže, čo sa v tomto prípade nestalo a keďže ani žalobca nevznietil vecnú pochybnosť o prípadnej nesprávnosti či neúplnosti technickej expertízy vypracovanej colným úradom a túto pochybnosť tak nemal ani správca dane, bolo bez významu a potreby nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie a navyše všetky prípadné nejasnosti ohľadne colným úradom vypracovanej technickej expertízy si mohol žalobca ozrejmiť pri výsluchu zamestnancov colného úradu, ktorí na nej pracovali. Okrem toho, ako uviedol aj žalovaný predmetný návrh bol žalobcom podaný v čase kedy ERP už v dôsledku jej právoplatného prepadnutia patrila štátu.

45. Aj poslednú z druhej skupiny žalobných námietok žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú a to námietku o neexistencii časovej a vecnej súvislosti medzi okamihom miestneho zisťovania, ktoré sa uskutočnilo 23.10.2017 na jednej strane a posudzovaným zdaňovacím obdobím roku 2015, na strane druhej, z ktorého dôvodu podľa žalobcu nemôžu byť skutočnosťami zistenými pri miestnom zisťovaní odôvodnené závery ohľadne nepriznania dane z príjmu žalobcom v roku 2015. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal konštatovaním, že odhalenie pri miestnom zisťovaní viedli k ďalšiemu ich preverovanou technickou expertízou, pri ktorej bolo zistené, že v systéme BLUEGASTRO, ktorý čísloval doklady v rade bez prerušenia bez ohľadu na to, či išlo o pravé alebo falošné doklady, pričom v tomto rade dokladov bol zistený aj veľký počet kópií (kompletných vyobrazení) dokladov s označením Hotovosť* za rok 2015. Uvedené odôvodnenie žalovaného považuje správny súd za dostatočné, keďže ním žalovaný dal žalobcovi odpoveď na jeho otázku s tým, že uvedená súvislosť alebo prepojenie je dané práve existenciou uvedeného neprerušeného radu číslovaných, žalobcom tlačených pokladničných dokladov a to pravých, ako aj falošných, ktorý rad spätne odo dňa miestneho zisťovania pokračoval až do obdobia skúmaného roku 2015. Inými slovami povedané, vykonanie miestneho zisťovania a skutočnosti pri ňom odhalené boli iba začiatkom na spätné preverovanie účtovníctva žalobcu v tom smere či sa praktiky účtovania žalobcom realizované v deň miestneho zisťovania potvrdia aj v iných obdobiach, pričom žalobca nemôže opomínať, že rozhodnutie žalovaného nie je založené na záveroch miestneho zisťovania, ktorého závery sú uvedené iba pre dokreslenie reálneho priebehu samotného účtovania žalobcom, ako aj na ozrejmenie dôvodu, pre ktorý správca dane začal žalobcu preverovať, ale nosným dôkazom pre rozhodnutie žalovaného je práve technická expertíza ERP.

46. Napokon ako nedôvodné mal správny súd aj dve námietky z poslednej tretej skupiny námietok žalobcu, ktorými žalobca spochybňoval formu rozhodnutia žalovaného. V spojitosti s námietkou o nesprávnom označení žalobcu správcom dane v protokole o daňovej kontrole, ako aj v rozhodnutí, keďže správca dane neoznačil žalobcu celým obchodným menom pod ktorým je žalobca evidovaný v živnostenskom registri, správny súd odkazuje na bod 71. odôvodnenia svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, v súvislosti so žalobnou námietkou ktorou mimo iné správny súd tiež v ich podstatnej časti už uviedol cit. „Žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s § 63 ods. 3 písm. c) a § 47 písm. c) Daňového poriadku ako fyzická osoba správne uvedeným menom a priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu nebolo dôvodné, aby v tomto smere žalovaný alebo správca dane ako prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie k zisteniu označenia žalobcu na Okresnom úrade Poprad.“ Podľa správneho súdu je teda označenie žalobcu ako podnikateľa fyzickej osoby nie len plne v súlade s cit. § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, ale údaj o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré sú jedinečnými, sú dostatočným identifikátorom, aby bol subjekt žalobcu nezameniteľným s iným subjektom.

XX. Aj ohľadne námietky žalobcu, že protokol, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie sú nezákonnými, pretože boli vydané na tento úkon nepríslušným orgánom, z dôvodu neoznačenia v nich sídla správcu dane, ako aj z dôvodu, že ich vydala pobočka správcu dane nemajúca právnu subjektivitu, správny súd odkazuje na bod 73. odôvodnenia svojho skoršieho rozsudku č. k. –290 z 05.10.2023, v súvislosti so žalobnou námietkou ktorou mimo iné správny súd tiež v ich podstatnej časti už uviedol cit. „Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a) Daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. (...) Neuvedenie sídla správcu dane Daňového úradu Prešov preto nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, či už v rovine hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.“ Okrem toho správny súd považuje za zákonne udržateľný aj záver žalovaného, že aj keď rozhodnutie správcu dane bolo na hlavičkovom papieri pobočky správcu dane, tak v samotnom rozhodnutí a to v jeho záhlaví, ako aj vo výrokovej časti je uvedené už iba označenie správcu dane a nie jeho pobočky, pričom rozhodnutie je opatrené aj odtlačkom okrúhlej pečiatky správcu dane a nie pobočky (Najvyšší súd SR sp. zn. ).

48. Záverom má správny súd za potrebné podotknúť, že pre komplexné posúdenie veci je nie zanedbateľným aj postoj žalobcu k daňovej kontrole, ktorého spolupráca so správnymi orgánmi bolo

vágna a málo proaktívna, majúca miestami znaky až sabotovania jej priebehu či záverov. Napríklad, (i) aj keď daňová kontrola začala 07.03.2018, žalobca predložil správcovi dane svoje účtovné doklady až po opakovaných apeloch (aj telefonických) správcu dane až 28.05.2018; (ii) počas daňovej kontroly musel správca dane 28.05.2018 vydať predbežné opatrenie na zabezpečenie majetku žalobcu za účelom zaistenia prípadnej vykonateľnosti jeho rozhodnutia, keďže počas daňovej kontroly sa žalobca začal preukázateľne zbavovať svojho majetku darovacími zmluvami v prospech blízkych osôb; (iii) žalobca 20.06.2018 splnomocnil pre účely daňovej kontroly na svoje zastupovanie E. C., ktorý však ako jeho splnomocnený zástupca odmietol vypovedať a podať vysvetlenie k zisteným skutočnostiam na pojednávaní 13.11.2019 s odôvodnením, že žalobca je jeho blízkou osobou a že chce vypovedať ako svedok a súčasne predložil tým istým dňom, t.j. 13.11.2019 datované odvolanie plnomocenstva na zastupovanie udelené mu žalobcom, pričom však na ďalšom pojednávaní 05.12.2019 na ktoré bol E. C. predvolaný na základe jeho vlastného návrhu v obnovenom (po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane) vyrubovacom konaní, ako svedok, kde opäť odmietol vypovedať ako svedok s odôvodnením, že žalobca je jemu blízkou osobou (otec), v ktorej spojitosti správny súd iba podotýka, že výpoveď označeného svedka mohla byť aj v prospech žalobcu, čo však svedok nevyužil ak mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré by skutočne vyvrátili alebo hodnoverne vysvetlili zistenia správcu dane, pričom relevantným dôvodom pre odmietnutie svedeckej výpovede v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku nie je iba samotná skutočnosť existencie vzťahu svedka k blízkej osobe, ako to zjednodušene vníma žalobca, ale skutočnosť, žeby svedok svojou svedeckou výpoveďou cit. „... spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.“

49. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli riadne a komplexne vyhodnotené, pričom bolo preukázané, že na ERP v prevádzke žalobcu boli preukázateľne vydávané falošné pokladničné doklady, ktorých presné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, ani do kontrolného záznamu a ich sumárne údaje do fiškálnej pamäte pokladnice v zdaňovacom období roku 2015. Žalobca napadnutým rozhodnutím, ani rozhodnutím správcu dane nebol na svojich právach ukrátený a rozhodnutia týchto správnych orgánov považuje správny súd za zákonné, a preto s poukazom na , správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

50. Pod3a v jeho znení úeinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a úeelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatoovaním a bránením práva na správnom súde.“

51. Pod3a v jeho znení úeinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len výnimoene.“

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pod3a , pretože žalobca nemal v konaní ani len eiastoený úspech, avšak keiže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?, správny súd mu nárok na ich náhradu voei žalobcovi nepriznal.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ v spojení s v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s a )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).