Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-214-2017.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/214/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 1.863,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 13.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.863,14 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.618,- eur od 24.6.2017 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2017 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa 26.7.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), a na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutými podmienkami čerpania a splácania upravenými v zmluve a všeobecných zmluvných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a Zák. č. 258/2001 Z.z. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.863,04 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.618,- eur, z úroku 97,67 eur, z úroku z omeškania 147,37 eur a poplatkov v sume 0,- eur.
2. Žalobca doplnil žalobu vyjadrením zo dňa 11.10.2019 ( č.l. 208 spisu ), v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktorú mu stanovuje § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky. Žalovaný bol v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to oznámením o zastavení povoleného prečerpania zo dňa 22.3.2010, výzvou označenou ako výpoveď zmluvy zo dňa 17.9.2015 a výzvou zo dňa 22.3.2017. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu možno považovať nielen výzvu zo dňa 17.9.2015, ale aj výzvu zo dňa 22.3.2017. Žalovaný v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a preto nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný nerozporoval, že by mu výzva na úhradu zo dňa 15.4.2009 nebola doručená, jedná sa v zmysle § 151 ods. 1 Csp za nesporné skutkové tvrdenie. Žalobca preukázal
aktívnu legitimáciu v spore oznámení postupcu o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu povinnosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, preto ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 O.Z. Vo všeobecných obchodných podmienkach ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienené počtom dní omeškania, prípadne zaslaním výzvy.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí balíka služieb zo dňa 26.7.2005 ( č.l. 13 - 14 ), Zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 22.7.2010 ( č.l. 15 ), Zmuvou o osobnom účte zo dňa 21.4.2010 ( č.l. 20 ), Zmluvou o kontokorentnom úvere z dňa 26.11.2020 ( č.l. 22 ), Dodatkom k zmluve o vydaní a používaní Platobnej karty z dňa 14.10.2009 ( č.l. 23 ), Všeobecnými obchodnými podmienkami ( č.l. 24 - 61 ), Zmluvou oznámením o postúpení pohľadávok z 23.6.2017 ( č.l. 5 -10 ), výpoveďou zmluvy zo dňa 17.9.2015 ( č.l. 62 ), výzvou k úhrade z 10.7.2017 ( č.l. 63 ), pokusom o zmier zo dňa 10.10.2017 ( č.l. 64 ), výpisom z účtu ( č.l. 113 - 198 ), Výpoveďou zmluvy zo dňa 17-92015, Výzvou zo dňa 22.3.2017 ( č.l. 213 ), Oznámením o zastavení povoleného prečerpania zo dňa 22.3.2010 ( č.l. 214 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Dňa 22.10.2010 uzatvoril žalovaný s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX/X/X ( č.l. 15 - žalobca v žalobe odôvodňuje svoju pohľadávku z tejto zmluvy ), predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania klientovi v sume 1.500 eur. Úrok bol v zmluve dohodnutý 17,90 % premenlivý, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za upomienku 9,96 eur, konečná splatnosť 27.7.2039.
7. Z oznámenia o zastavení Povoleného prečerpania zo dňa 22.3.2010 ( č.l. 214 ) súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že ku dňu 22.3.2010 žalovanému zastavil povolené prečerpanie. Ak dôjde zo strany žalovaného k odstráneniu skutočnosti, ktorá mala za následok zastavenie povoleného prečerpania, po splnení stanovených podmienok môže byť povolené prečerpania opätovne poskytnuté.
8. Z výpovede zmluvy ( č.l. 62 a 121 ) zo dňa 17.9.2015 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že vypovedá Zmluvu na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu uplynutie výpovednej lehoty. Zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výpovedná doba je 2 mesiace. Zároveň vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky 1.662,05 eur
9. Listom zo dňa 22.3.2017 ( č.l. 213 ) pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, pohľadávka sa stala splatnou a vyzval žalovaného na úhradu nezaplatenej pohľadávky v sume 1.841,35 eur.
10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.6.2017, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: XX XXX XXX a postupníkom, ktorým je žalobca, súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane príslušenstva, uvedených a špecifikovaných v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Dlžníkmi sú osoby, s ktorými postupca uzatvoril zmluvu o úvere a ktorí sú označení v úverovej zmluve ako dlžníci. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok sa jednalo o pohľadávku voči žalovanému v sume 1.863,04 eur z toho istina 1.618 eur. Povolené prečerpanie sa vzťahovalo k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
11. Z podania žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. ( č.l. 63 ) zo dňa 10.7.2017 súd zistil, že žalobca oznamuje žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou pristupuje k vymáhaniu pohľadávky 2.087,08 eur a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky.
12. Listinou s označením Pokus o zmier zo dńa 10.10.2017 ( č.l. 64 ) žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky 1.901,69 eur.
13. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
20. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
21. Podľa § 2 písm. a ) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
25. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná zo strany žalobcu dôvodne. Predmetom konania bola suma vyplývajúca z postúpenej pohľadávky banky. V spore nebolo sporné, že pohľadávka voči žalovanému vznikla zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V spore bolo sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
27. Žalobca sa v spore od žalovaného domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy o úvere tvrdiac, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky novým veriteľom žalovanej. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil. Zákon v cit. ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca dôkaz o tejto právnej skutočnosti súdu nepredložil a tým túto právnu skutočnosť nepreukázal. V tomto
spore nie je podstatné, že žalovaný nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a súd je povinný aktívnu legitimáciu skúmať aj keď to žalovaný nenamietol.
28. Ak je pre platnosť postúpenia v danom prípade potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas, a na jeho strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po zaslaní, resp. doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného veriteľa ako prípady porušenia zmluvy, kedy banka je oprávnená ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere alebo vo VOP. Pokiaľ banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti z dôvodu nedoručenia výzvy na úhradu nesplácaných splátok, a preto banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Oznámenie o zastavení Povoleného prečerpania zo dňa 22.3.2010 ( č.l. 214 ) v súvislosti s pohľadávku uplatnenou v žalobe nie je takýmto zákonom požadovaným oznámením, nakoľko toto je datované dňom 22.3.2010, t.j. pred dátumom kedy vôbec zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným vznikol ( 22.7.2010 ). Navyše v tomto oznámení žalovaný taktiež nie je vyzvaný na úhradu dlžných splátok zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 22.7.2010. V uvedenom oznámení je naviac uvedené, že ak k dôjde zo strany žalovaného k odstráneniu skutočnosti, ktorá mala za následok zastavenie povoleného prečerpania, po splnení stanovených podmienok môže byť povolené prečerpania opätovne poskytnuté. Taktiež žiadna iná listina založená do spisu zo strany žalobcu nie je dôkazom, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžných splátok úveru pred tým, ako došlo ku zosplatneniu, vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
29. Takéto správanie - opomenutie banky potom tiež nespĺňa požiadavku „prístupu s odbornou starostlivosťou“, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
30. V danom spore zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému postúpená, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Súd mal v spore listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný veriteľ - banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to písomne vyzvať žalovaného k úhrade dlhu a bez tohto postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 na žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného, ktorá vyplýva z výpisu z účtu žalovaného ako aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, nebolo však preukázané, že by bol žalovaný pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa - banky písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere a ani takáto výzva žalovanému nebola zo strany Slovenskej sporiteľne nebola odoslaná. V spise sa nachádza až následná výzva terajšieho žalobcu na úhradu dlhu a to až v čase po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá výzva je však výzvou odlišnou ako je vyžadovaná v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
31. Splatnosť úveru vyhlásila Slovenská sporiteľňa, a.s. jednostranným úkonom smerujúcim k zosplatneniu úveru - výpoveďou zmluvy a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.9.2015 ( č.l. 212 ), t.j. bez zaslania výzvy na úhradu dlžných splátok pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ani to, že postúpenie
je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 je preto pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov nie je ani zrejmé, či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky a teda nie je zrejmé, či sa postupovalo podľa § 526 Občianskeho zákonníka (postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi). Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Žalobca súdu nepredložil ani listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávky vystavené pôvodným veriteľom.
32. Súd považoval za irelevantnú ustanovenie VOP na základe ktorého žalovaný mal súhlasiť s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, pretože takýto súhlas nebol vyjadrený riadnym podpisom žalovaného, ale sa nachádzal len v rámci formulárového tlačiva podmienok k zmluve, žalobca ani nepreukázal, že by bol žalovaný vôbec s VOP oboznámený. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).