Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-17-2019.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov 1/ Ľ. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. Ť. XX, XXX XX G., 2/ Y. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. Ť. XX, XXX XX G., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zast. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 525,54 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7C 195/2013-191 zo dňa 24.10.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu 525,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 525,54 eur od 4.7.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o nároku uplatnenom žalobcami na zaplatenie sumy 525,54 eur s prísl. z dôvodu, že platby platené v mesiacoch január až apríl 2011 cez SIPO neboli pripísané na účet bytového domu zriadeného správcom Bardbyt, s.r.o. Bardejov, ale na účet žalovaného Spravbyt, s.r.o. Bardejov, ktorý bez súhlasu a vedomia žalobcov presmeroval tieto platby na svoj účet. Prvoinštančný súd z predložených dokladov o úhrade SIPO zistil, že žalobcovia za mesiace december 2010 prostredníctvom sústredených inkasných platieb obyvateľstva (SIPO) uhradili platbu správcovi bytového domu Bardbyt, s.r.o. v sume 135 eur. V mesiaci január 2011 bola prostredníctvom sústredených inkasných platieb obyvateľstva od žalobkyne v 1/ rade inkasovaná Slovenskou poštou platba označená ako položka „byt vopred“ v sume 130,02 eur, ktorá bola poukázaná na účet spoločnosti Spravbyt, s.r.o. Bardejov. Obdobne sa tak stalo v mesiaci február 2011, kde týmto spôsobom bola uhradená suma 130,02 eur, v mesiaci marec 2011 bola takto uhradená suma 132,75 eur a v mesiaci apríl 2011 suma 130,02 eura. Podľa dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, v tom čase správcom bytového domu na ulici Ť. XX, G. H. G. bola spoločnosť Bardbyt, s.r.o., podľa zmluvy o výkone správy bytového domu od 1.1.2005. Žalobcovia sú vlastníkmi bytu č. XX na X. poschodí vchodu XX obytného domu H.,
nachádzajúceho sa na ul. Ť. XX I. G.. K presmerovaniu platieb zo spoločnosti Bardbyt, s.r.o. došlo na základe pokynov spoločnosti Spravbyt, s.r.o. v Bardejove. Prvoinštančný súd zistil, že jediným správcom bytového domu je spoločnosť Bardbyt, s.r.o., čo nakoniec vyplýva aj z množstva súdnych sporov, ktoré boli vedené pred Okresným súdom Bardejov a Svidník. Prvoinštančný súd sa taktiež zaoberal otázkou správcu bytového domu, keď po vyhodnotení všetkých okolností prípadu a s poukazom na ust. § 6 ods. 3, § 8, § 14, § 8a, § 8b, § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. dospel k záveru, že žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2011 do 30.4.2011 nevykonával funkciu správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov, keďže vlastníci bytov uzatvorili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou Bardbyt, s.r.o. Žalovaný nepredložil prvoinštančnému súdu dôkazy svedčiace o tom, že v čase presmerovania platieb žalobcov v 1/ a 2/ rade bol správcom bytového domu, v ktorom majú byt žalobcovia. Preto od 1.1.2005 je správcom bytového domu spoločnosť Bardbyt, s.r.o. Právny vzťah so žalovaným Spravbyt, s.r.o. dňa 31.12.2004 zanikol, preto nie je oprávnený inkasovať finančné prostriedky od žalobcov za výkon správy a úhradu v súvislosti s dodávkou služieb, v súvislosti s vlastníctvom bytu žalobcov. Prvoinštančný súd ďalej aplikujúc ust. § 451, § 454 a § 488 Občianskeho zákonníka vyhodnotil, že úhrady žalovanému za obdobie od 1.1.2011 do 30.4.2011, ktoré boli preukázateľne žalobcami vykonané žalovanému bez právneho dôvodu, je potrebné žalobcom vrátiť, pretože žalobcovia neboli povinní žalovanému čokoľvek uhrádzať. Preto prvoinštančný súd žalobe vyhovel. Vo vzťahu k úrokom z omeškania prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., keď priznal úspešným žalobcom nárok na príslušenstvo, a to úroky z omeškania od 4.7.2012. Z listu žalovaného je preukázané, že sa mu do dispozičnej sféry dostala žiadosť žalobcov v 1/ a 2/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia k tomuto dňu. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, § 257 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V prejednávanej veci boli žalobcovia úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby im túto náhradu nepriznal. Prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie a prejednanie, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne. Uplatnil si trovy konania. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci ako zásadný nedostatok a nezákonnosť celého konania, ako aj porušenie základných princípov právneho štátu a postupu súdu videl v tom, že v žalobe o určenie, kto je správcom bytového bloku H. bol návrh vzatý späť a konanie bolo zastavené, preto v tomto konaní sa tiež rozhodovalo o určení, kto je správca bytového bloku H.. Nie je možné, aby túto otázku si súd sám predbežne riešil. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené a tým bolo porušené základné právo účastníka konania na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Pokiaľ sa týka nepreskúmateľnosti, namietal, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí citoval z iných rozhodnutí súdov a z týchto rozhodnutí tvoril a osvojoval si závery. To spôsobuje, že rozsudok prvoinštančného súdu ako celok je nepresvedčivý a je sám o sebe dôvodom na zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Naviac, prvoinštančný súd vo veci nevykonal všetky návrhy na doplnenie dokazovania, tieto návrhy zamietol. Závery súdu, ktoré sa opierajú o predchádzajúce rozhodnutia, sú nezákonné a nepoužiteľné, pretože prvoinštančný súd vôbec neoboznamoval predmetné rozsudky na pojednávaní. Dokonca súd ani neumožnil zaujať stanovisko k vykonaným dôkazom a vyjadriť sa v primeranej lehote. Naviac, v rozsudku sa nachádzajú závery, ktoré v tomto konaní nikdy vykonané neboli a ani v spise sa nenachádzajú.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, odvolanie odmietol a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že celý proces počas súdneho konania bol vykonaný v súlade s Civilným sporovým poriadkom, súd správne zistil skutkový stav, vykonal potrebné dôkazy a na tomto základe vydal zákonné rozhodnutie. Žalobcovia sa stotožňujú s odôvodnením a právnou argumentáciou prvoinštančného súdu. Odvolanie žalovaného nespochybňuje riešenie podstaty predmetu sporu prvoinštančným súdom, nevenuje sa rozhodujúcim okolnostiam v prejednávanej veci, ale cieľom je sťažiť a znemožniť spravodlivý súdny proces. Závery
prvoinštančného súdu sú dostatočne odôvodnené, nie sú arbitrárne, nie sú svojvoľné, súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými argumentmi strán v spore. V odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne sa dávajú odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd nie je oprávnený a ani povinný skúmať otázky, ktoré s predmetom sporu nesúvisia. Žalovaný v priebehu konania mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, žalobca preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie súdu v tomto spore, žalovaný skutočnosti uvedené v žalobe ani nepopieral. Podstata celého sporu je platba za služby prevádzaná Slovenskou poštou, a.s. cez SIPO, kde tieto platby boli do decembra 2010 pripisované na účet zriadený správcom Bardbytom s.r.o. a bez súhlasu žalobcov a bez ich vedomia a proti ich vôli spoločnosť Spravbyt, a.s. ako žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci pri realizácii združeného inkasa platieb obyvateľstva so Slovenskou poštou a zmenili smerovanie platieb SIPO od 1.1.2011 na vlastný účet. Pritom správcom bytového domu žalovaný v tom čase nebol. Žalobcovia poukázali na existujúce právne názory prvoinštančného aj odvolacieho súdu v súvislosti s ozrejmením situácie, kto je reálne správcom bytového domu.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, naviac uvádza, že ostalo nesporné a stranami sporu a ani žalovaným nebolo spochybnené, že v čase od 1.1.2011 do 30.4.2011 žalobcovia uhradili na účet žalovaného sumu 525,54 eur za správu bytu a bytového domu, keď žalovaný uzatvoril zmluvu o presmerovaní týchto platieb na svoj účet z pôvodného správcu Bardbyt, s.r.o., ktorému žalobcovia uhrádzali tieto náklady do decembra 2010. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že ich správcom bytového domu je spoločnosť Bardbyt, s.r.o. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, že je správcom bytového domu, spochybňovali, že správcom bytového domu je spoločnosť Bardbyt, s.r.o. a to, že nemali oprávnenie na prijímanie platieb od žalobcov. Vo veci bolo vykonané jedno pojednávanie, na ktorom boli oboznámené všetky listinné dôkazy, ktoré sa nachádzali v spise, ku ktorým mal možnosť žalovaný zaujať stanovisko priamo do zápisnice. Naviac, strany sporu boli vyzvané na predloženie ďalších dôkazov vo veci, kde explicitne žalovaný uviedol, že predložil všetko, čo predložiť chcel na preukázanie ich tvrdení a očakáva od žalobcov, aby svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi. Následne prvoinštančný súd po záverečných rečiach vyhlásil dokazovanie za skončené a bol vo veci vyhlásený rozsudok. Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Ust. § 220 CSP presne stanovuje náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Skúmaný rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu zodpovedá štruktúre uvedenej v ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný nemôže žiadať súd, aby odôvodňoval svoje rozhodnutie tak, aby vyhovovalo jeho predstavám. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je odôvodnené logicky postupne, stručne, jasne, výstižne, zrozumiteľne, obsahuje úvahy, na základe ktorých prvoinštančný súd dospel pri posudzovaní uplatňovaného nároku v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou, pasívnou vecnou legitimáciou, dôvodom uplatneného nároku. Súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako vyhodnotil skutkové zistenia v prejednávanej veci a ako tieto skutkové zistenia právne posúdil. To, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov rozsudkov prijatých v obdobných veciach v súvislosti s ustálením pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, je naplnením požiadavky spravodlivého súdneho procesu a najmä princípu právnej istoty, ktorý vychádza z čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Práve týmto postupom prvoinštančný súd naplnil legitímne očakávania strán sporu, že ich spor bude rozhodnutý pri posúdení podobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Rovnaké vyhodnotenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a posúdenie, kto je v rozhodnom čase správcom bytového domu, v ktorom majú byt žalobcovia rovnakým spôsobom, ako sa to stalo v predchádzajúcich konaniach práve posilňuje právnu istotu nielen žalobcov, ale najmä žalovaného, ktorý nemôže očakávať, že jeho konanie bude v čase, kedy správcom bytového domu nebol, posudzované a opätovne prehodnocované a legalizované.
V priebehu prvoinštančného konania strany sporu súdu predkladali rôzne listinné dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcov. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 za prítomnosti strán sporu tieto listinné dôkazy boli náležitým spôsobom vykonané tak, ako to má na mysli ust. § 204 CSP, kedy dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. To neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania riadne doručený a ak listiny alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Z uvedeného vyplýva, že na pojednávaní sudca sám zvážil, akým spôsobom jednotlivé listiny (listinou v tomto ponímaní je aj rozsudok, resp. uznesenie súdu) vykoná, strany sporu mali možnosť v priebehu konania sa k týmto jednotlivým listinám vyjadriť. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k jednotlivým čítaným listinám využil a svoje stanovisko zápisnične aj vyjadril. Námietka žalovaného o tom, že žiadne dôkazy neboli vykonané je preto nedôvodná. Taktiež je nedôvodná ani námietka žalovaného, že prvoinštančný súd zamietol vykonanie navrhnutých dôkazov, resp. návrhov na doplnenie dokazovania. Z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, dokonca sám žalovaný žiadne ďalšie dôkazy tak, ako to uviedol na pojednávaní, predložiť nemienil, a preto súd dokazovanie vyhlásil za skončené po prednese záverečných vecí. Opäť túto námietku je možné považovať za nedôvodnú, účelovú. Žalovaný totiž nenavrhol v priebehu konania vypočuť žiadnych svedkov, nenavrhol pripojil žiadne ďalšie listiny, prípadne vykonať dôkazy aj inými dôkaznými prostriedkami. To, akým spôsobom žalobca svoje právo využil, resp. nevyužil, je zachytené priamo v zápisnici z pojednávania, ktorú žalovaný nespochybnil. Prvoinštančný súd predbežne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie v súvislosti so správou bytového domu v rozhodnom čase v súlade s už existujúcim právnym názorom, ktorý vyslovili už v iných konaniach. Prvoinštančný súd preto v rámci odvolacích dôvodov žalovaného sa nedopustil žiadneho pochybenia, ktoré by odôvodňovalo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Naopak, odvolacie dôvody nie sú ani každé samostatne, nie sú spôsobilé na to, aby došlo k zrušeniu, resp. zmene napadnutého rozsudku. Závery prvoinštančného súdu sú nespochybniteľné a nespochybnené, sú správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil, čo je v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP. Ostatné okolnosti odôvodňujúce uplatnený nárok žalobcov zo strany žalovaného neboli namietané, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi nebol ani oprávnený ich preskúmavať. Správne je aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania ako súvisiaci výrok.
6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným žalobcom v odvolacom konaní súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnej výške s tým, že o tejto náhrade bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdom prvej inštancie.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.