Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-39-2019.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Subarea
3Cob/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: STAVMAT STAVEBNINY, s. r. o., IČO: 34 116 125, so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1./ Constructing - stav, s. r. o., IČO: 45 893 144, so sídlom Koškovce 155, 067 12 Koškovce, 2./ Q. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, IČO: 42 026 938, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.254,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21Cb/215/2016-52 zo dňa 14. novembra 2017 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19. júna 2019 č. k. 21Cb/215/2016-86 v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.414,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do 17.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 18.05.2016 do 06.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 07.07.2016 do 03.03.2017, zo sumy 1.154,95 eur od 04.03.2017 do 14.03.2017, zo sumy 100,- eur od 15.03.2017 do 20.03.2017 a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.414,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do 17.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 18.05.2016 do 06.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 07.07.2016 do 03.03.2017, zo sumy 1.154,95 eur od 04.03.2017 do 14.03.2017, zo sumy 100,- eur od 15.03.2017 do 20.03.2017, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,45 % denne z dlžnej sumy. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 1.254,95 eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.12.2016 spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 1.245,95 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.414,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do 30.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 31.05.2016 do 11.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.141,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 25.06.2015, so zmluvnou pokutou
vo výške 0,5 % denne zo sumy 1.754,95 eur od 26.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do 30.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 31.05.2016 do 11.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, spolu s náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, z dôvodu neuhradenia celej vyfakturovanej sumy, ktorou žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar.
3. Žalobca zobral žalobu sčasti späť podaním z 19.07.2017, pretože žalovaný vykonal čiastočné úhrady a podaním z 27.10.2017 v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nad 0,05 % denne z jednotlivých dlžných súm za jednotlivé špecifikované obdobia, v dôsledku čoho ostali predmetom konania úroky z omeškania a zmluvná pokuta, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je to uvedené vyššie.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalobca mal v konaní v prevažnej miere úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o náhrade trov konania, podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaní poukázali na skutočnosť, že pred začatím konania mal žalovaný v 1. rade voči žalobcovi záväzok len vo výške 1.154,95 eur. Po doručení platobného rozkazu zaplatil žalovaný v 1. rade celú istinu v dvoch splátkach, a to 03.03.2017 sumu 100,- eur a 14.03.2017 sumu 1.054,95 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu 22.03.2017 trovy právneho zastúpenia, zaplatený súdny poplatok a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a čiastočne aj úroky z omeškania spolu vo výške 324,97 eur. Navyše žalobca vzal späť uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,45 % denne z dlžnej sumy, v dôsledku čoho mal úspech len v rozsahu 10 % oproti 90 % úspechu žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Dňa 13.03.2018 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade, v ktorom zdôraznil, že žalobcove trovy právneho zastúpenia vychádzali z výšky istiny, ktorá bola zo strany žalovaného v 1. rade dodatočne uhradená, v dôsledku čoho vzal žalobca žalobu 19.07.2017 v tejto časti späť (teda základom pre určenie trov právneho zastúpenia bola výška istiny a nie výška zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné zmeniť.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.12.2016 spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 1.245,95 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.414,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do 30.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 31.05.2016 do 11.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.141,95 eur od 11.06.2015 do 12.06.2015, zo sumy 1.754,95 eur od 13.06.2015 do 25.06.2015, so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo sumy 1.754,95 eur od 26.06.2015 do 01.12.2015, zo sumy 1.654,95 eur od 02.12.2015 do
30.05.2016, zo sumy 1.354,95 eur od 31.05.2016 do 11.07.2016, zo sumy 1.254,95 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, spolu s náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, z dôvodu neuhradenia celej vyfakturovanej sumy, ktorou žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalobca zobral žalobu sčasti späť podaním z 19.07.2017, pretože žalovaný vykonal čiastočné úhrady a podaním z 27.10.2017 v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nad 0,05 % denne z jednotlivých dlžných súm za jednotlivé špecifikované obdobia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalobca mal v konaní v prevažnej miere úspech.
10. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:
11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 256 CSP), potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
12. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
14. Žalobca podaním žaloby voči žalovaným inicioval začatie súdneho konania a preto si musel byť vedomý aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania (v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného procesného zavinenia čiastočného zastavenia konania. Žalobca bol ten, kto inicioval celé sporové konanie a následne zobral žalobu sčasti späť a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade trov konania vzniknutých na strane žalovaných by malo ísť o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy, keďže títo sa v konaní len procesne bránili a vznikali im aj tomu úmerné výdavky.
16. Pre správnosť odvolací súd dodáva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v zmysle právnej úpravy aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. O nároku pritom rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer nároku na náhradu trov konania. Až následne, ako je vec právoplatne skončená, predloží sa vec na rozhodnutie o výške trov konania súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške
náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu. Súdny úradník zároveň môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky, ktoré sa v zmysle § 251 CSP považujú za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Dôvody uvádzané žalovanými v odvolaní posúdil odvolací súd ako dôvodné, v danom prípade ako dostatočne preukazujúce procesnú zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania a zároveň ako skutočnosti, ktoré je možné v zmysle uplatňovaných zásad posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov. Žalovanými uvádzané odvolacie námietky tak nevyvracajú procesnú zodpovednosť žalobcu zo zavinenia za zastavenie konania pre späťvzatie žaloby.
18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacími dôvodmi uvádzanými žalovanými, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným ako úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal sporovým stranám nárok na ich náhradu.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).