Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-87-2019.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. 8, XXX XX Q. a otec - U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Q., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/193/2017-68, zo dňa 19.11.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie zveril maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do 31.08.2018 a od 01.09.2018 vo výške 150 eur mesačne k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 30.11.2018 vo výške 2.450 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, Zákona o rodine a dospel k záveru o potrebe upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Maloletého J.a súhlasu otca a kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky majúc za preukázané, že matka riadne zabezpečuje jeho opateru. Oboch rodičov oprávnil zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Pri určení výšky výživného na maloletého prihliadol na súhlas otca s rozsahom navrhovaného výživného a vykonané dokazovanie vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Dospel k záveru, že výživné v sume 100 eur mesačne za obdobie 01.01.2017 do 31.08.2018 a v sume 150 eur mesačne od 01.09.2018 je primerané a zodpovedajúce potrebám maloletého, ako aj príjmom oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca určil v závislosti na obdobie návštev predškolského zariadenia maloletým a jeho nástupu na základnú školu s prihliadnutím na zvýšenie výdavkov na zabezpečenie jeho potrieb. Zároveň vzal v úvahu aj skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Nezohľadnil nesúhlas otca s dlžným výživným odvolávajúc sa na nedostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. Počiatok určenia výživného stanovil dňom 01.01.2017 dospejúc k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, majúc za preukázané, že pred podaním návrhu otec na výživu maloletého neprispieval žiadnym spôsobom. Zročné výživné za obdobie od
01.01.2017 do 30.11.2018 ustálil sumou 2.450 eur (20 mesiacov po 100 eur a 3 mesiace po 150 eur) a v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur s prihliadnutím na výšku dlhu a príjmu otca. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti výroku rozhodnutia v časti o výživnom podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletého J. od 01.09.2018 sumou 50 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci a umožniť mu splácať zročné výživné v sume 1.350 eur za obdobie od 01.09.2017 do 30.11.2018 mesačne sumou po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Nesúhlasil s určenou výškou výživného považujúc ju za neprimeranú k veku dieťaťa. Uviedol, že v období od 01.01.2017 do 31.08.2017 matke prispieval na výživu maloletého po 150 eur mesačne do jej rúk v zmysle ich spoločnej dohody. Poukázal na to, že matka podala návrh na určenie výživného v sume 300 eur mesačne od 01.03.2017 a tento neskôr zmenila na sumu 150 eur mesačne od 01.01.2017. Poprel tvrdenia o jeho nezáujme o maloletého z dôvodu, že matka na jeho žiadosti o stretnutia nereagovala. Navrhol upraviť styk s maloletým počas letných školských prázdnin s tým, že na úprave styku trvá. Za zarážajúce a nepreukázané považoval tvrdenia matky v súvislosti s výkonom jej práce, zamestnaním sa v roku 2016, brigádami a prezentovaným príjmom vo výške 200 a 450 eur. Poukázal na jeho aktuálnu situáciu, uzavretie manželstva, pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX, a odkázanosť jeho manželky na neho z dôvodu poberania rodičovského príspevku.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní otca. Mala za to, že postoj a konanie otca je účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a povinnosti platiť na vlastné dieťa výživné určené súdom. Poukázala na vyjadrenie otca o dohode o výživnom v sume 150 eur mesačne a jeho protirečenie si v otázke primeranosti výšky výživného. Dala do pozornosti zvýšenie nákladov na potreby maloletého v súvislosti s nástupom na základnú školu a záujmovými krúžkami. Zdôraznila, že je v ťažkej situácii, mala v úmysle žiadať o vyššie výživné, ale prihliadala na vzniknutý dlh otca a splátky zročného výživného. Uviedla, že všetky náklady na maloletého dlhodobo hradí sama za pomoci rodiny. Záujem otca o maloletého sa začal prejavovať až v súvislosti s týmto súdnym konaním. Tvrdenia otca o platbách výživného na maloletého do augusta 2017 poprela považujúc ich za nepreukázané.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že v čase dohody rodičov považoval výživné vo výške 150 eur mesačne za primerané, nakoľko v tom čase nemal vyživovaciu povinnosť k inému maloletému dieťaťu. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletého J. a zročnom výživnom ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní.
9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výške výživného na dieťa sumou 100 eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do 31.08.2018 a vo výške 150 eur mesačne od 01.09.2018 a vo výroku o zročnom výživnom. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Pokiaľ ide o skúmanie príjmu, schopností a možností rodičov a ich pomerov, odvolací súd
poukazuje na riadne vyčíslené výdavky na dieťa matkou pozostávajúce z poplatku za stravu, krúžok a ZRPŠ v materskej škole vo výške 31,80 eur mesačne, stravu, školskú družinu, ZRPŠ a školské potreby vo výške 49,80 eur mesačne, náklady na ošatenie, poplatky za lieky v prípade ochorenia, platby za stravu v domácom prostredí a podiel nákladov na bývanie. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov v súvislostí so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa je nesporný a vychádza z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného na maloletého v sume 100 eur mesačne v období jeho predškolského veku a suma 150 eur mesačne od nástupu na základnú školu je primeraná a zodpovedá potrebám maloletého, zohľadňuje pomery na strane otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a odkázanosť manželky na neho. Pokiaľ otec poukazuje na príjem matky a jej možnosti zamestnať sa, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že potreby dieťaťa sú nepretržite zabezpečované matkou bez ohľadu na jej dosahovanú mzdu zo zamestnania alebo z brigád. Tu je potrebné poukázať na prvoradú povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a skutočnosť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Znižovaný príjem otca v dôsledku zrážok exekúcie vyplývajúcich z dlhu otca voči dopravnému podniku, nie je dôvodom pre zníženie určeného výživného na maloletého. Výživné tak, ako bolo určené, rozhodne nie je nadštandardné, vzhľadom na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa a schopnosti otca. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti a dôvodmi v ňom uvedenými. Správne súd prvej inštancie určil výživné na maloletého spätne počnúc dňom 01.01.2017. Tu je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na dohodu rodičov o výživnom a nerealizovanie platieb otcom, aj odvolací súd dospel k záveru, že matka preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Nemožno akceptovať tvrdenia otca o príspevkoch na výživu maloletého v období od januára 2017, keďže otec uvedené nepreukázal. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku zročného výživného na maloletého za obdobie od 01.01.2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 232 ods. CSP o povolení splátok zročného výživného a ich primeranosti. Na odvolacie námietky otca vo vzťahu k úprave styku s maloletým odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že úprava styku nie je predmetom tohto konania.
10. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).