Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoPr-1-2019.pdf
PDF · 68.65 KB
Case nature
Subarea
15CoPr/1/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: M. C., D.. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Plastics - Trade, a.s., Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 36 483 265, o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 20Cpr/28/2017-158 z 25.06.2019 takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu vo výške 2.853,89 eur v lehote 3 dní od doručenia uznesenia a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným 09.05.2019 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Poprad sumu 2.853,89 eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V podanom návrhu poukázala na skutočnosť, že vo veci samej sa domáha úhrady sumy 2.853,89 eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok uplatnila v dôsledku toho, že u žalovaného bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2014 zamestnaná ako účtovníčka a personalistka s tým, že jej pracovný pomer skončil okamžitým skončením podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac september roku 2014. Žalobkyňa sa domáha úhrady mzdy za mesiac september roku 2014 až november roku 2014. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.4.2019, ktorý však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Z konania žalovaného je zrejmé, že nárok žalobkyne nespochybňuje, neuznáva však výšku nároku, dobrovoľne odmieta plniť nárok žalobkyne a neprejavuje záujem riešiť nárok žalobkyne, nakoľko je v konaní vo veci samej pasívny a rovnako v trestnom konaní iniciovanom žalobkyňou, v dôsledku čoho sa žalobkyňa obáva ohrozenia budúceho výkonu exekúcie.
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v nadväznosti na ktoré ustanovenia uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov tým, že osvedčila obavu zo zhoršenia jej postavenia ako veriteľa.
3. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 CSP.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, predovšetkým to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila obavu z ohrozenia neskoršej exekúcie. Len jej tvrdenie, že
má informácie o tom, že žalovaný nespláca svoje záväzky, nepredstavuje podľa žalovaného dostatočný podklad, na základe ktorého by mohol súd relevantne posúdiť dôvodnosť zásahu do výlučnej majetkovej sféry žalovaného formou neodkladného opatrenia. Z verejne dostupných registrov nevyplýva, žeby žalovaný bol z finančného hľadiska v zlej kondícii, nehrozí riziko konkurzu, reštrukturalizácie, či zrušenia spoločnosti. Žalovaný je riadne fungujúcou akciovou spoločnosťou realizujúcou výrobné programy a zamestnávajúcou viacerých zamestnancov v technických výrobných prevádzkach a nie nejakou schránkovou spoločnosťou s neidentifikovateľnými aktivitami a majetkom. Aktíva žalovaného prevyšujú 1,4 milióna eur, pričom celková zadlženosť žalovaného oproti predošlým rokom klesla. Poukazom na stabilnú judikatúru žalovaný zdôraznil že dôvodom nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia môže byť stav, kedy nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie alebo existuje hrozba takýchto úkonov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žalobkyňa žiadne takéto konkrétne skutočnosti neuviedla a ani uviesť nemohla, keďže neexitujú. Mal za to, že samotná skutočnosť, že v konaní vo veci samej sa bráni voči výške uplatneného mzdového nároku, nie je dôkazom o tom, žeby po právoplatnom rozhodnutí malo byť uspokojenie žalobkyne akokoľvek marené. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné ustáliť, aké konkrétne skutočnosti osvedčili tvrdenia žalobkyne o ohrození budúcej exekúcie. Žalovaný tiež uviedol, že vzhľadom na peňažnú pohľadávku bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa vysporiadať s možnosťou alebo nemožnosťou dosiahnutia cieľa zabezpečovacím opatrením. Za významné považoval tiež to, že rozsudok súdu prvej inštancie, na ktorý sa žalobkyňa vo svojom návrhu odvoláva bol na základe odvolania žalovanej medzičasom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Navrhol neodkladné opatrenie v celom rozsahu zrušiť.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol v čom videl ohrozenie práva žalobkyne, že jej prípadná exekúcia bude ohrozená. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že len samotné tvrdenie o platobnej neschopnosti žalovaného nie je preukázaním, že po právoplatnom priznaní nároku žalobkyne jej táto suma nebude žalovaným vyplatená a že prípadná exekúcia bude ohrozená.
6. Naviac odvolací súd uvádza, že rozsudkom č. k. 20Cpr/28/2017-147 z 25.06.2019 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.853,89 eur s príslušenstvom a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 09.07.2019, pričom je aj vykonateľný. Za takejto procesnej situácie neexistuje právny dôvod trvania neodkladného opatrenia.
7. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP, keďže neexistoval dôvod na jeho zrušenie, či potvrdenie.
8. O trovách vzniknutých v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.
9. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).