Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-48-2017.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, Politických vězňú 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: P. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W., o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 16Csp/48/2017-16 zo dňa 04.09.2017 sa zrušuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 14.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2017, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 23.08.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 100 eur od 14.03.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, 110 OO Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25,811 09 Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalobca podáva v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 441233 návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 EUR. Pri registrácii uviedol svoje údaje: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXXXX W.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 06.02.2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal
sa jeho dlh splatným a to dňom 06.03.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov, žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa žalobcovi s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 EUR za zaslané upomienky. Dňa 09.05.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp/48/2017-16 zo dňa 04.09.2017, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo súdu doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Podľa § 266 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo nemožné doručiť žalovanému, súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 116 ods. 2 CSP dňa 01.03.2019, k tejto sa nevyjadril.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 17.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2017, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 23.08.2017, Výpisom z Obchodného registra žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Výpisom z Obchodného registra žalobcu bolo zistené, že pôvodne MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava sa v dôsledku fúzie zlúčila s MINIHOTOVOST, a. s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha a tá sa v dôsledku cezhraničnej fúzie zmenila na žalobcu. Jeho predmetom činnosti je poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľských úverov.
8. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2014 súd zistil, že táto je uzatvorená elektronicky na diaľku. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi na úver tvorenými výlučne úrokom vo výške 365 % ročne, t.j. sumu 28,-EUR, spolu vo výške 128,-EUR do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru.
9. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 3 písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
14. Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
15. Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 odsek 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
18. Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.21.
19. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
20. Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
21. Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (právny predchodca žalobcu v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu 28 dní, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 odsek 3 písmeno l) zákona číslo 129/2010Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona
číslo129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola stranami podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
23. Žalobca však podanou žalobou žiadal vrátiť len požičanú istinu 100 EUR, ktorú mu žalovaný nevrátil. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 100 EUR.
24. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Pretože žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutej lehote splatnosti, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 06.03.2014 dňom 07.03.2014 sa dostal do omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 14.03.2014. Výška úroku z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0,25 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5,25 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 14.03.2014 až do zaplatenia.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.