Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/37/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. B., trvale bytom C. X, XXX XX C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému v 1. rade: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a žalovanému v 2. rade: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. Z9969/2023 zo dňa 23.05.2023, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Správny súd v Bratislave dňa 20.07.2023 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.07.2023 (ďalej len „žaloba“). Uviedla, že dňa 27.04.2023 podala e-mailom žalovanému v 1. rade žiadosť o sprístupnenie informácie na základe o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), prostredníctvom ktorej požadovala sprístupnenie nasledujúcej informácie:

1.1. „v akej výške prepláca Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. svojim poistencom z prostriedkov verejného zdravotného poistenia operáciu sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej monofokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU u zmluvného partnera Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. v Slovenskej republike? 1.2. v akej výške prepláca Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. svojim poistencom z prostriedkov verejného zdravotného poistenia operáciou sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej multifokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU u zmluvného partnera Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. v Slovenskej republiky? 1.3. v akej výške prepláca Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. svojim poistencom z prostriedkov verejného zdravotného poistenia operáciu sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej monofokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie, ktorému Váš poistenec za operáciu priamo zaplatil? (ust. a ); 1.4. v akej výške prepláca Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. svojim poistencom z prostriedkov verejného zdravotného poistenia operáciu sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej multifokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie, ktorému Váš poistenec za operáciu priamo zaplatil? (ust. a )“

2. Následne žalobkyňa poukázala na to, že povinná osoba vybavila žiadosť o sprístupnenie informácii tak, že bol žalobkyni adresovaný e-mail – odpoveď zo dňa 23.05.2023, č. Z9969/2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), prostredníctvom ktorého žalovaný v 1. rade odpovedal žalobkyni na požadovanú žiadosť. K prvému bodu žiadosti o poskytnutie informácií žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe verejného zdravotného poistenia žalovaný v 1. rade uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike za operáciu sivého základu s implantáciou umelej vnútroočnej monofokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU XXX,XX eur. K uvedenej cene sa pripočítava cena monofokálnej šošovky, pričom cena monofokálnej šošovky vychádza zo Zoznamu kategorizovaného ŠZM, ktorý žalovaný v 1. rade zverejňuje na webovom sídle, ktorý je dostupný. Žalovaný v 1. rade uviedol aj elektronický odkaz na predmetné webové sídlo.

3. K druhému bodu žiadosti o poskytnutie informácií žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe verejného zdravotného poistenia žalovaný v 1. rade neuhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike operáciu sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej multifokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU.

4. K tretiemu bodu žiadosti o poskytnutie informácií žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe verejného zdravotného poistenia žalovaný v 1. rade refunduje poistencom náklady, ktoré poistenec uhradil za operáciu sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej monofokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu, ktorý definuje o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“).

5. K štvrtému bodu žiadosti o poskytnutie informácií žalovaný v 1. rade uviedol, že na základe verejného zdravotného poistenia žalovaný v 1. rade v zmysle § 9d ods. 10 Zákona o zdravotnom poistení nerefunduje poistencom náklady, ktoré poistenci uhradili za operáciou sivého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej multifokálnej šošovky vykonanej POMOCOU FEMTO LASERU poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 29.05.2023 (ďalej len „odvolanie“), v ktorom uviedla, že podáva odvolanie voči negatívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácii povinnej osoby – žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade jej požadované informácie nesprístupnil v celom požadovanom rozsahu a napadnuté rozhodnutie obsahuje nepravdivé informácie, pričom požadované informácie sú pre ňu zásadného významu. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 24.02.2022, v zmysle ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, t. j. za písomné negatívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie, a to aj napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie nie je správne označené a neobsahuje predpísané zákonné náležitosti.

7. Žalobkyňa následne poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie nielenže nekorešponduje s obsahom informácií v e-mailovej komunikácii s A. D. E., oftalmológom pracujúcim pre žalovaného v 1. rade, ale aj so skutočným stavom. Žalobkyňa konštatovala, že jej žiadosť o poskytnutie informácií sa týka vysokošpecializovaných tém a mala byť vybavená v úzkej spolupráci s odborníkom, ktorý sa danej problematike venuje, aby sa tak zabránilo zavádzajúcim odpovediam vypracovaným právnym oddelením žalovaného v 1. rade. Zároveň sa odpoveď žalovaného v 1. rade výrazne odlišuje od odpovede Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá odpovedala na totožné otázky v žiadosti o poskytnutie informácie. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa požiadala, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a sprístupnil požadované informácie alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové konanie.

8. E-mailom zo dňa 20.06.2023 požiadala žalobkyňa žalovaného v 1. rade o to, aby jej bolo oznámené ako bolo naložené s odvolaním, t. j. kedy a či bolo doručené zo strany povinnej osoby odvolaciemu orgánu, pričom žalovaný v 1. rade nereagoval. Následne žalobkyňa e-mailom zo dňa 26.06.2023 požiadala žalovaného v 2. rade o poskytnutie informácie – uvedenie dátumu, kedy mu bolo doručené odvolanie. Dňa 18.07.2023 obdržala žalobkyňa od žalovaného v 1. rade odpoveď, v ktorej uviedol, že odvolanie zo dňa 29.05.2023 bolo s poukazom na o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií vyhodnotené ako podanie vo veci samej a bol uplatnený postup predvídaný § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobkyni nebolo zrejmé, na základe akého výkladu dospel žalovaný v 1. rade k tejto odpovedi, keď Zákon o slobode informácií v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje povinnosť autorizácie podpisu, či už v prípade žiadosti o poskytnutie informácie alebo odvolania. E- mailom zo dňa 20.07.2023 bola žalobkyňa žalovaným v 2. rade informovaná, že odvolanie nebolo odvolaciemu orgánu nikdy doručené.

9. Žalobkyňa mala za to, že jej bolo bránené svojvôľou zo strany žalovaného v 1. rade postúpiť jej odvolanie na odvolací orgán; nepochybne tak došlo a dochádza k porušeniu jej práva na informácie a práva na dvojstupňové prejednanie žiadosti o sprístupnenie informácií v prvostupňovom a odvolacom konaní. Žalobkyňa navrhla, aby správy súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému v 1. rade na nové konanie.

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 21.11.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v obsahu ktorého poukázal na to, že žalobkyňa podala odvolanie prostredníctvom e-mailu a predmetné odvolanie nebolo zo strany žalobkyne doplnené v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný v 2. rade konštatoval, že odvolanie môže účastník konania urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Ak bolo podanie vo veci samej z jeho strany urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci je potrebné, aby ho do troch pracovných dní doplnil v listinnej podobe, v elektronickej podobe s autorizovaným podpisom alebo ústne do zápisnice. V takom prípade správny orgán v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Následkom nedoplnenia elektronického podania vo veci samej urobeného bez príslušnej autorizácie je to, že na takto urobené podanie sa hľadí, ako keby na správny orgán nebolo doručené žiadne podanie.

11. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa svoje podanie vo veci samej do troch pracovných dní v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku nedoplnila a táto skutočnosť vyplýva jednak z administratívneho spisu žalovaného v 1. rade, tak aj zo samotnej žaloby. Žalovaný v 1. rade teda postupoval v súlade s § 19 ods. 1 Správneho poriadku, keď takto žalobkyňou doručené elektronické podanie bez príslušnej autorizácie nepostúpil žalovanému v 2. rade na vybavenie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v zmysle Správneho poriadku nedoplnila elektronicky podané odvolanie bez autorizovaného podpisu, a teda nepodala riadny opravný prostriedok, nevyčerpala v zmysle v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) všetky riadne opravné prostriedky a na základe uvedeného je v zmysle vylúčená právomoc správneho súdu a žalovaný v 2. rade nemá pasívnu procesnú legitimáciu v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný v 2. rade žalobu odmietnuť.

12. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom.

15. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

16. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

19. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

21. S odkazom na rozsah žaloby a navrhovaný žalobný návrh správny súd konštatuje, že spornou skutočnosťou je, či zo strany žalobkyne došlo k riadnemu podaniu odvolania, a teda zo strany žalovaného v 1. rade došlo k nesprávnemu postupu spočívajúcemu v nepostúpení odvolania žalobkyne podaného emailom žalovanému v 2. rade alebo zo strany žalobkyne nedošlo k riadnemu podaniu odvolania.

22. V prvom rade správny súd uvádza, že vzťah medzi Zákonom o slobode informácií a Správnym poriadkom je založený na princípe subsidiarity, čo znamená, že pokiaľ Zákon o slobode informácií neupravuje určitú otázku samostatne, aplikujú sa ustanovenia Správneho poriadku. Zákon o slobode informácii obsahuje v § 14 ods. 1 vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie informácií osobitnú úpravu, keď samotnú žiadosť o poskytnutie informácie možno podať aj elektronickou poštou, avšak inštitút odvolania upravuje výlučne čo do lehoty, miesta jeho podania, funkčnej príslušnosti, ako aj osobitnej úpravy týkajúcej sa napadnutia odvolaním tzv. fiktívneho rozhodnutia. Podané odvolanie tak musí spĺňať požiadavky podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého možno podanie urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Pre podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie zákonodarca stanovil postup, že takéto podanie je nutné do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci alebo ústne do zápisnice, pričom správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn.: zo dňa 27.01.2021 konštatoval, že na právne situácie neupravené v Zákone o slobode informácií sa subsidiárne aplikuje Správny poriadok a odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v Správnom poriadku.

23. K rovnakému záveru, prezentovanému vyššie, dospela aj právna teória, ktorá uvádza, že subsidiarita Správneho poriadku pri prieskume rozhodnutí sa prejavuje najmä pri náležitostiach a podávaní opravných prostriedkov (IKRÉNYI, P. - BAKO, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 434). Na odvolanie sa tak aplikuje § 19 ods. 1 Správneho poriadku.

24. Správny súd na podklade vyššie uvedených skutočností preskúmal žalobu a administratívny spis a zistil, že žalobkyňa podala odvolanie prostredníctvom e-mailu - B. s tým, že obsah odvolania bolo vpísaný do textu e-mailu. Z administratívneho spisu však nevyplýva tá skutočnosť, či žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie doplnila v súlade s § 19 ods. 1 Správneho poriadku, napokon ani samotná žalobkyňa netvrdila, že uvedené odvolanie podané mailom bolo v zákonnej lehote akýmkoľvek spôsobom doplnené. Správny súd tak zastáva názor, že žalobkyňou podané odvolanie nemohlo nadobudnúť plánované účinky, pretože sa naň hľadelo ako na nepodané. Tu je potrebné uviesť, že v prípade, ak má účastník konania záujem na vyvolaní relevantného právneho účinku, je povinný doplniť

neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dní, a to v jednej z kvalifikovaných podôb tak ako to upravuje Správny poriadok. Na takéto doplnenie účastníka konania správny orgán nevyzýva. Vo svojej podstate uvedený záver znamená, že ak účastník konania neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dní nedoplní, bude sa mať za to, že na správny orgán nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej. Správny orgán potom takto doručené podanie – v prejednávanej veci odvolanie, žiadnym spôsobom nevybavuje – najmä ho meritórne neskúma a ani odvolacie konanie vo veci nezastavuje, keďže konanie ani nebolo právne účinným spôsobom začaté, a to z dôvodu, že správnemu orgánu nikdy nebol doručený kvalifikovaný (účinný) návrh na začatie odvolacieho konania (podanie vyvolávajúce účinky začatia odvolacieho konania).

25. Bolo teda bremenom žalobkyne uskutočniť doplnenie neautorizovaného podania – odvolania podaného emailom, v lehote vyplývajúcej zo Správneho poriadku a spôsobom upraveným v Správnom poriadku, pričom ak tak neurobila, nastúpili účinky právnej domnienky, že podanie vo veci samej – odvolanie, správnemu orgánu nedoručila, a tento preto ani nie je povinný s takýmto podaním žiadnym spôsobom nakladať. Nemožno tak vytknúť pochybenie žalovanému v 1. rade (a následne ani žalovanému v 2. rade), ak sa nedoplneným odvolaním žalobkyne nezaoberali a zároveň nemožno vytknúť ani to, že žalobkyňu na doplnenie odvolania nevyzývali, keď im zo Správneho poriadku takáto povinnosť nevyplývala. Keďže sa na odvolanie hľadí, akoby nebolo podané, správny súd konštatuje, že žalobkyňa pred podaním žaloby nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie upravuje osobitný predpis – v tomto prípade Zákon o slobode informácií. Na podklade uvedených skutočností a s odkazom na princíp subsidiarity tak správny súd nemá oprávnenie k tomu, aby pristúpil k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia tak ako to navrhla žalobkyňa. Bolo povinnosťou žalobkyne, pred podaním správnej žaloby, vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie Zákon o slobode informácií upravuje a až následne, ak by nebolo vyhovené jej riadne podanému odvolaniu, mohla podať správnu žalobu.

26. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na v spojení s žalobu odmietol ako neprípustnú.

27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žaloba bola odmietnutá a súčasne nevzhliadol dôvod k aplikácii .

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).