Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-163-2014.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. XXX proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto O. o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca sa z a v ä z u j e platiť na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne, počnúc dňom 06.03.2014 do 31.01.2016.
II. Zročné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 06.03.2014 do 31.01.2016 v sume 2.300 Eur sa odporca z a v ä z u j e zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. 15Nc/173/96 zo dňa 25.04.1996 v časti o určení výživného na navrhovateľku.
IV. Žiadnemu z účastníkov súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1 Návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2014 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči odporcovi, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 25.04.1996 sp. zn. 15Nc/173/96. Týmto rozsudkom Okresný súd Bratislava - vidiek zaviazal odporcu na platenie výživného navrhovateľke vo výške 700 Sk mesačne počnúc 27.01.1996, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľky. Bolo rozhodnuté aj o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku za dobu od 27.01.1996 do 30.04.1996 v sume 2.215 Sk. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou G. G.. Odporca, ktorý je jej otcom s nimi nežije. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca napriek tomu, že bol zaviazaný platiť na jej výživu výživné, túto povinnosť si neplnil. Preto bol aj trestne stíhaný a to v konaní vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 2T/31/2010, ktorým rozhodnutím bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľka uviedla, že je študentkou Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že denne cestuje hromadnou dopravou zo svojho bydliska, z obce U. do Bratislava a späť. Cena študentského cestovného lístka z U. do Bratislavy je 0,48 Eur, prípadne cena vlakového spojenia z Bratislavy do Plaveckého Štvrtka, ktoré tiež niekedy využíva je 0,47 Eur za lístok. Potom cesta autobusom do U. je ďalších 0,27 Eur. Navrhovateľka v Bratislave využíva mestskú hromadnú dopravu, pričom má zakúpený predplatený štvrťročný cestovný lístok v cene 35,90 Eur. Navrhovateľka tak mesačné náklady na cestovné vyčíslila v priemere na 33 Eur. Náklady na stravu mesačne navrhovateľka vyčíslila na sumu približne 70 Eur. Hradí aj ďalšie výdavky ako sú internet a služby mobilného operátora v priemere 22,33 Eur mesačne, náklady na ošatenie a hygienické potreby odhadla na 25 Eur mesačne. Uviedla tiež, že za získanie vodičského oprávnenia bolo potrebné zaplatiť 408 Eur. Navrhovateľka ďalej uviedla náklady, ktoré má jej matka na bývanie v obecnom byte, ktoré boli vo výške 163 Eur ako nájomné, 41,05 Eur úhrada za služby spojené s nájmom
bytu (vodné, stočné, elektrická energia, fond opráv a pod.), 50 Eur ako zálohová platba za plyn, 30 Eur ako zálohová platba za elektrickú energiu a 3,46 Eur mesačne poplatok za vývoz komunálneho odpadu. Vzhľadom k tomu, že naposledy bolo výživné na navrhovateľku určené rozsudkom z 25.04.1996 a v ďalšom období podstatne vzrástli náklady na jej výživu, keď ukončila základnú školu a začala študovať na strednej škole v Bratislave kde denne dochádza a následne začala študovať aj na vysokej škole v Bratislave, podstatne vzrástli náklady na jej výživu. Navrhovateľka žiadala, aby počnúc dňom 01.01.2014 súd určil povinnosť odporcovi platiť na jej výživu mesačne sumou 100 Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám.
2 Súd doručoval návrh odporcovi. Na adrese uvedenej v návrhu si odporca poštu nepreberal. Súd preto zisťoval pobyt odporcu a zistil, že je od 14.11.2007 hlásený k trvalému pobytu v obci - meste Malacky. Jedná sa o trvalý pobyt, tzv. bezdomovca.
3 Súd doručoval odporcovi poštu prostredníctvom mesta O. v súlade so zákonom č. 253/1998 Z.z.. Odporca si doručovanú písomnosť neprevzal (mesto O. omylom súdu oznámilo, že doručovanú písomnosť, teda termín predvolania a návrh si odporca prevzal - č.l. 76).
4 Na pojednávanie konané dňa 24.09.2019 a 15.10.2019 sa dostavila navrhovateľka, nedostavil sa odporca. Navrhovateľka uviedla, že odporca nikdy riadne na jej výživu neprispieval. Nemá o ňom žiadnu vedomosť. Nevie či pracuje, kde sa zdržujeme, kde býva a vlastne ho nikdy v živote ani nevidela. Odporca o ňu vôbec žiaden záujem neprejavoval. Tiež uviedla, že sa výživného domáhala aj prostredníctvom trestného stíhania, odporca bol aj odsúdený. Napriek tomu boli neustále problémy s platením výživného zo strany odporcu. Navrhovateľka uviedla, že po skončení strednej školy začala študovať na vysokej škole, toto štúdium však ukončila. Žiadala priznať výživné za obdobie od 06.03.2014, teda od podania návrhu do mesiaca január 2016, kedy ukončila štúdium. Navrhovateľka vyčíslila aj priemerné mesačné náklady na svoju výživu za obdobie za ktoré sa domáhala zvýšenia výživného a to tak, že náklady na cestovné vyčíslila na 33 Eur, náklady na stravu na 70 Eur, ostatné výdavky na 25 Eur, ďalšie nevyhnutné výdavky na 71 Eur. Navrhovateľka zotrvala na návrhu určiť výživné odporcovi vo výške 100 Eur mesačne. Poukázala tiež na výdavky, ktoré mala jej matka v súvislosti s vedením domácnosti a uviedla, že zo zameškaného výživného za obdobie od 02/2006 do 01/2016, ktoré predstavuje celkovú výšku 2.788,289 Eur odporca zaplatil iba sumu 156,638 Eur.
5 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6 Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
7 Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8 Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
9 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
11 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12 Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
13 Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14 Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
15 Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
16 Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17 Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
18 Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).
19 Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh plnoletej navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný - za obdobie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre v tom čase maloletej navrhovateľky sa zmenili pomery u v súčasnosti plnoletej navrhovateľky - táto v období od 06.03.2014 do 31.01.2016 pokračovala v štúdiu na Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, resp. na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila mesiacom január 2016.
20 Príjem odporcu sa nepodarilo zistiť. Súd sa tiež oboznámil s obsahom spisu OS Malacky sp. zn. 2T/31/2010, z ktorého zistil, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Napriek tomu si odporca nikdy riadne vyživovaciu povinnosť neplnil.
21 Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených a preukázaných údajov o výdavkoch navrhovateľky, ktoré mala na svoju výživu, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o plnoletú navrhovateľku čase jeho maloletosti, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že plnoletá navrhovateľka od 06.03.2014 do 31.01.2016 navštevovala Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Bratislave a Univerzitu Komenského v Bratislave za účelom získania vyššieho stupňa vzdelania.
22 Keďže navrhovateľka za obdobie, ktoré bolo predmetom jej návrhu bola študentkou nebolo potrebné zisťovať jej majetkové pomery, keďže sama bola odkázaná na výživu zo strany rodičov. V skutočnosti jej výživu zabezpečovala iba matka.
23 Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok plnoletej navrhovateľky je dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane v súčasnosti plnoletej navrhovateľky, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu na zvýšenie výživného vyhovel a toto výživné aj zvýši od podania návrhu.
24 Podľa vyššie cit. ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť a to v rozsahu minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima.
25 Podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení bola suma životného minima od 01.07.2013 - 30.06.2017 na jednu osobu vo výške 198,09 Eur. Aj bez preukázania príjmu odporcu bolo teda povinnosťou odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v období, ktoré je predmetom konania minimálne vo výške 59,43 Eur, avšak vzhľadom na skutočné náklady na výživu navrhovateľky za obdobie, ktoré je predmetom konania je podľa názoru súdu dôvodné priznať navrhovateľke výživné aspoň v sume 100 Eur mesačne, tak ako to žiadala. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného až po veľmi dlhom období, keď prvé rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.1996 a návrh na zvýšenie výživného už ako dospelá navrhovateľka podala až v marci 2014. Veľmi dlhé obdobie sa teda navrhovateľka a jej matka uspokojili s výživným, ktoré už vôbec nezodpovedalo potrebám pre zabezpečenie výživy navrhovateľky.
26 O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.