Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-14-2019.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. G., nar. XX.X.XXXX a W. G., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom u matky, št. občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., št. občianska SR a S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom obec J., XXX XX J., št. občan SR o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca tak, že tento je povinný prispievať na výživu maloletých detí zvýšenou sumou, a to na maloletého S. zo sumy 50 € mesačne na sumu 120,- € mesačne a na maloletú W. zo sumy 50 € mesačne na sumu 120,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. II. Týmto súd mení rozsudok OS Senica č. k. 11P/29/2013-43 zo dňa 7.8.2013 v časti výživného otca na maloleté deti.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2019 domáhala zvýšenia výživného, pričom žiadala, aby súd zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. S. aj mal. W. na každého zo sumy 70 € mesačne na sumu 120 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že sa jej zvyšujú náklady na deti. 2. Otec dieťaťa sa k návrhu matky písomne vyjadril, s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že naďalej by chcel platiť výživné v sume po 70 € na každé dieťa. Zaslal doklady o svojich pravidelných príjmoch a dokladoch. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
3. Otec dieťaťa sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, obsahom pôvodného spisu OS Senica sp. zn. 5P/23/2015 (najmä rozsudkom OS Senica č. k. 11 P /29/2013-43 zo dňa 7.8.2013, správami o príjmoch a výdajoch rodičov maloletých detí a zistil tento skutočný stav veci: Mal. deti sú deti narodené mimo manželstva jej rodičov. Naposledy bolo výživné na mal. deti upravované rozsudkom OS Senica č. k. 11 P /29/2013-43 zo dňa 7.8.20136, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2013. Týmto rozsudkom súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu v sume 50 € mesačne na každé dieťa. V čase tejto úpravy výživného sa súdu nepodarilo zistiť skutočný príjem otca, tento sa zdržiaval na neznámom mieste, iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka detí mala priemerný mesačný príjem v sume 247,71 € netto. Bývala s deťmi v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispievala na spoločnú domácnosť sumou 100-150 € mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemala. Obe maloleté deti navštevovali MŠ.
5. Výsluchom matky a písomným vyjadrením otca mal súd preukázané, že otec dieťaťa cca posledné 4 roky platí na deti dobrovoľne vyššie výživné a to v sume po 70 € na každé dieťa. Otec detí býva a pracuje v Írsku spolu s družkou a dvomi deťmi pochádzajúcimi z tohto pomeru. Podľa jeho vyjadrenia a dokladov, ktoré zaslal, ich príjem do rodiny majú spolu s družkou v sume 2.600 € netto (z toho jeho príjem v práci v sume 1680 € mesačne, sociálne dávky družky v sume 464 € a doplatok do životného minima pre rodinu v sume 176 € mesačne. Ďalej poberajú rodinné prídavky v sume 280 € mesačne. Platia mesačne podnájom v sume 1.075 €, internet v sume 69 €, smetie v sume 25 €, poistenie na auto v sume 69 €, každé dva mesiace elektriku v sume 120 € a ročné platby ako poplatok za TV v sume 160 €, STK auto 50 € a vyhriatie domu 265 €. Matka detí je toho času zamestnaná, jej príjem je 848,43 €, poberá rodinné prídavky na tri deti v sume po 24,34 € mesačne na každé dieťa.
6. Zo správy od sociálnej poisťovne, pobočka Senica, súd zistil, že ani jeden z rodičov za posledných 12. mesiacov nepoberal dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
7. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
15. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z. z., účinného od 1.7.2019 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.
16. Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté deti. Od posledného rozhodovania o výživnom jednak uplynula doba vyše šesť rokov a jednak obe mal deti narástli, obe začali navštevovať 2.stupeň ZŠ, čím sú dané zvýšené náklady vo všetkých oblastiach života detí ako je škola, strava a oblečenie.
17. Matka detí je zamestnaná, má pravidelný príjem, podobne aj otec detí. Obe deti navštevujú 2. stupeň ZŠ.
18. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd aj z úvahy, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, nepodieľa sa teda na ich výchove. Je pravdou, že posledné 4 roky platí na obe deti vyššie výživné ako mu naposledy určil súd a to v sume po 70 € na každé dieťa. Napriek tejto skutočnosti má súd za to, že ani táto suma nezodpovedá momentálne možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca a ani veku a potrebám maloletých detí. Nad rámec bežného výživného sa nijakým spôsobom nepodieľa ani na ich výžive, nekupuje im žiadne darčeky, oblečenie ani školské potreby. Pri poslednej úprave výživného bol otec nezvestný, nebol zistený jeho skutočný príjem, nemal inú vyživovaciu povinnosť. Toho času je otec riadne zamestnaný, žije a pracuje v Í., má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd zohľadnil sociálne a majetkové pomery otca dieťaťa a má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške po 120 € na každé dieťa.
19. Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 183/2019 Z. z., určené sumou 95,96 € mesačne, pričom aspoň túto sumu, by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základne životné potreby. Matka má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na deti , pričom vzhľadom na výšku jej príjmu a počet vyživovacích povinností je to suma, ktorá zodpovedá výške 25 % z jej príjmu na všetky tri deti. Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov budú mať mal. deti mesačne k dispozícii sumu ktorá postačí na pokrytie ich životných potrieb, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné v sume 120 € mesačne na každé dieťa, ktorú žiadala v návrhu matka je primeraná a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca, tak aj odôvodneným potrebám a veku detí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Matka v návrhu neuviedla odkedy žiada výživné zvýšiť a preto jej súd zvýšil výživné až od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na túto skutočnosť otcovi detí nevznikol nedoplatok na bežnom výživnom, tento je povinný platiť vyššie výživné až nasledujúci mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, lebo toto konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a preto im žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.