Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Csp-6-2019.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovaným: 1/ U. O., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX/XXX, I., 2/ X. I., K.. XX.XX.XXXX, O. I. X, v konaní o zaplatenie 1.983,82 Eur s prísl.,
rozhodol:
1. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.983,82 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1.743,87 Eur, zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne zo sumy 1.983,82 Eur od 08.01.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.983,82 Eur od 08.01.2019 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 49,55 Eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2019 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.983,82 Eur, dlžné úroky vo výške 1.743,87 Eur, zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne zo sumy 1.983,82 Eur od 08.01.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.983,82 Eur od 08.01.2019 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 49,55 Eur a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06.08.2018 medzi Poštovou bankou, a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupcom a R Collectors, s.r.o., Bratislava, IČO: 50 094 297 ako postupníkom bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy im postupca poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000 Eur, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť mu istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 04.02.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní dlžnú sumu z úveru nezaplatili.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému v 2/ rade, preto mu súd žalobu s prílohami doručoval postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žaloba Poštová banka a žalovaní uzavreli dňa 03.02.2015 zmluvu o úvere - dobrá pôžička. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur, s výškou úrokovej sadzby 19,90% ročne, ktorý úver sa žalovaní zaviazali splácať v 108 splátkach po 44,30 Eur mesačne vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Termín konečnej splatnosti bol dňa 25.02.2024. Výška RPMN 21,81%, priemerná RPMN 17,33%, pri celkovej výške nákladov 4.249,64 Eur.
6. Postupca výzvou zo dňa 04.02.2016 upozornil žalovaných, že z dôvodu, že podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 03.02.2015 a Obchodných podmienok, ku dňu 04.02.2016 je pohľadávka predčasne splatná a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná v 1/ rade výzvu prevzala dňa 01.02.2016.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
9. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
13. Ďalej mal súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca a žalovaní uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 03.02.2015, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver zo strany žalobcu vo výške 2.000,- Eur. Žalovaní sa podľa zmluvy zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach, avšak svoju povinnosť si nesplnili. Keďže žalovaní prestali splácať úver, žalobca úver zosplatnil ku dňu 04.02.2016.
14. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj vrátane náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keď vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
15. Vzhľadom na to, že žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepopreli, v priebehu konania nepreukázali, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.1.983,82 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 1.743,87 Eur, zmluvného úroku vo výške 19,90% ročne zo sumy istiny od 08.01.2019 do zaplatenia a bankové poplatky v sume 49,55 Eur.
16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalovaní sa dostali so splatením svojho dlhu do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, a teda súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.983,82 Eur odo dňa 08.01.2019 do zaplatenia.
18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd žalobcovi náhradu trov konania, keďže mal žalobca v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.