Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sd/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: M. A., trvale N. O. XX, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2.3.2016 z r u š u j e a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie podľa , v spojení s ustanovením Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V preskúmavanej veci odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.3.2016 zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 08.01.2016 podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že citoval ustanovenia , konkrétne , podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Navrhovateľ dosiahol vek 56 rokov dňa 21.01.2009. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, t. j. k 21.07.2013. K uvedenému dňu navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a do tohto dňa získal 1934 dní obdobia dôchodkového poistenia, s odkazom na presný rozpis v osobnom liste dôchodkového poistenia. Odporca ďalej argumentoval tým, že podľa rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ k 21.07.2013 získal 5 rokov a 109 dní obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že podľa , sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Odporca tiež konštatoval, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2015 navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 18.12.1973 do 31.12.2003. Celková doba výkonu služby je 30 rokov a 14 dní. Odporca uviedol, že podľa v znení , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Keďže navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok doba služby v rozsahu 30 rokov a 14 dní nebola hodnotená. Pretože navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 08.01.2016 bola zamietnutá. Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným návrhom navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Konštatoval, že odporca poukázal len všeobecne na viaceré rozsudky, ale neuviedol konkrétny rozsudok, ktorý by potvrdzoval závery a rozsudky, ktorými bolo opakovane rozhodnuté v totožných veciach. Odporca uviedol, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie a závery odôvodnil nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu posúdenia. Akceptoval, že žiadal priznať dôchodok, lebo splnil obidve zákonné podmienky zákona, t. j. dovŕšil dôchodkový vek a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Namietal, že odporca postupoval nielen v rozpore s citovaným ustanovením, ale rozhodol v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné a sú v nich dané odpovede aj na aplikáciu jednotlivých ustanovení, ktoré bez vlastnej správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia odporca cituje. Ďalej navrhovateľ prezentoval názor, že je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia odporcu je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné, pretože zo strohého konštatovania sa nedajú zistiť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia. Je zjavné, že odporca zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou a preto záver, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia, je nepodložený. Dobu 30 rokov a 14 dní, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, nemôže byť z celkovej doby poistenia odpočítaná. Odporcovi z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórii funkcií podľa , ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a pod. Z rozsudkov, napr. sp. zn.: vyplýva, že odporca nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia a v danom prípade sa odporca obmedzuje na citáciu právnych predpisov. Následne navrhovateľ cituje z uvedeného rozsudku (citácia): „Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporcu sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporca musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporcu."

Navrhovateľ uzavrel, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento a aj ďalšie rozsudky sa nezaoberajú problematikou izolovane a odporca o týchto skutočnostiach má vedomosť. Zásadnou otázkou v predmetnej veci je posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa. Ako vyplýva z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR, navrhovateľ splnil podmienku doby poistenia. Aj tento, ako aj ďalšie rozsudky sú založené na tom, že pri posudzovaní doby poistenia odporca musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti a jeho povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že na základe uvedených záverov je nesporné, že odporca rozhodoval v rozpore s citovanými právnymi predpismi, judikatúrou, aj medzinárodným dohovorom. Argumentoval aj tým, že pri určovaní výšky starobného dôchodku je odporca povinný sa riadiť čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 a ustálenou judikatúrou. Celkovú dobu poistenia, zhodnotenú dobu, ako aj určenie výšky starobného dôchodku nie je možné stotožňovať, pretože každý tento inštitút má svoj vecný obsah. Doba dôchodkového poistenia nie je spojená so zaradením do kategórií. Doba dôchodkového poistenia je doba, počas ktorej je poistenec dôchodkovo poistený. Preto neexistoval zákonný dôvod na postup, ktorý zvolil odporca vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ ku dňu podania žiadosti splnil zákonné podmienky § 65 na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a preukázateľne bol poistený viac ako 15 rokov. V závere návrhu na preskúmanie navrhovateľ poukázal na to, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný dohovor, ako aj aplikačná prax odporcu vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom (nároky všetkých sú upravené v ) potvrdzujú, že postup odporcu nie je v súlade s právnymi predpismi. Odporca sa k návrhu na preskúmanie vyjadril v písomnom podaní zo dňa 14.07.2017 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľ žiadosťou napísanou 08.01.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.03.2016 bola navrhovateľovi podľa v znení zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok. Podľa v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa , žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a/ alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služobného pomeru zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. Podľa sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, teda dňom 21.07.2013. K tomuto dňu získal 1934 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa v znení neskorších predpisov 5 rokov a 109 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2015 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková doba výkonu služby navrhovateľa je 30 rokov a 14 dní.

Zamestnanie colníka nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo je potvrdené aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, vyhotovených zamestnávateľom. Nakoľko navrhovateľ nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ má podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný výsluhový dôchodok, podľa preukázaného stavu výkonu zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Podmienkou na priznanie sumy starobného dôchodku, tak ako to žiada navrhovateľ, je získanie doby profesionálnej služby v I. a II. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ doby profesionálnej služby v I. alebo II. pracovnej kategórii nezískal, nemožno priznať starobný dôchodok tak, ako požaduje. Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom predloženého dávkového spisu odporcu a zistil tento skutkový stav. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou, ktorá bola napísaná dňa 08.01.2016, s dátumom uplatnenia nároku 08.01.2016, požiadal o priznanie starobného dôchodku a to od 21.07.2013. Tak, ako uvádza odporca, z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2015 navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 18.12.1973 do 31.12.2003. Celková doba výkonu služby je 30 rokov a 14 dní. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ tak, ako namieta v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nežiadal o priznanie starobného dôchodku v dôsledku zamestnania v I. kategórii funkcií, a teda aj podľa názoru súdu argumentácia odporcu v odôvodnení rozhodnutia ustanovením § 274 zákona č. 4461/2003 Z. z. a ustanovením je nenáležitá. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa a to v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnené v Zbierke . Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru - ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktoré sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. v ustanovení upravoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Navrhovateľ dosiahol vek 56 rokov dňa 21.01.2009. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol pripočítaním päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil dňa 21.07.2013. Je síce pravdou, že ustanovenie upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojaka vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemožno duplicitne započítavať dobu výkonu služby policajta aj pre uplatnený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

v upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému, je navrhovateľ diskriminovaný, sa správny súd stotožňuje. v (1) upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokraticky a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa bodu 2 tohto článku Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Takýmto je aj Dohovor č. 128, ktoré súd cituje v rozsudku vyššie. S poukazom na navrhovateľom citované rozsudky NS SR jednoznačne vyplýva, že v rozpore s judikačnou praxou Najvyššieho súdu rozhodol odporca, ak žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietol nerešpektujúc zákaz diskriminácie a postupoval tak, že nevypočítal navrhovateľovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok navrhovateľa zo všeobecného systému. Nepostupujúc uvedeným spôsobom je navrhovateľ diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto podľa a v spojení s ustanovením , napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v ďalšom konaní je povinný o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a vo veci postupovať podľa právneho názoru súdu uvedenom v tomto rozsudku. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa v spojení s náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Podľa druhá veta , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).