Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/39/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcov: 1. W.. C. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXXX/XX, XXX XX D., 2. GPW, s. r. o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, 3. W.. O. C., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XX, XXX XX J., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák & Partners, s. r. o., Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a. s., Hollého 27, 083 01 Sabinov, IČO: 00 590 797, právne zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti, takto

rozhodol:

I. uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa XX.XX.XXXX, prijaté aj v rámci bodu č. 2 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo výročnú správu, je neplatné,

II. uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa XX.XX.XXXX, prijaté v rámci bodu č. 4 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo

- ročnú účtovnú závierku k XX.XX.XXXX,

- zisk 1.574.272 € rozdeliť: · 157.428 € do rezervného fondu, · 1.000.000 € na vyplatenie tantiém za rok XXXX rovným dielom pre všetkých členov predstavenstva a dozornej rady a. s., · 416.844 € na účet - nerozdelený zisku minulých rokov,

- na vykonanie overenia ročnej závierky za rok XXXX je poverená spoločnosť S. S., D.. O.. M.., J. X, J., je neplatné,

III. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

IV. žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždení žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Ako v žalobe uviedli, žalobca v 1. rade je občan Slovenskej republiky, žalobca v 2. rade je slovenská obchodná spoločnosť, ktorá je registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Sro, vo vložke č. XXXXX/B. Žalovaný je slovenská obchodná spoločnosť, ktorá je registrovaná

v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v oddiele Sa, vo vložke č. XX/P. Základné imanie žalovaného vo výške 6.961.860 € je rozvrhnuté na XXX.XXX kusov akcií, vydaných v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie 30 €, s prideleným ISINom: D. (ďalej len akcie), sú obchodované na regulovanom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, a. s.

3. Žalobca v 1. rade je ku dňu podania tejto žaloby majiteľom X XXX kusov akcií.

4. Žalobca v 2. rade je ku dňu podania tejto žaloby majiteľom 655 kusov akcií.

5. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Hospodárskych novinách zverejnené oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré bolo zvolané na deň XX.XX.XXXX (ďalej len RVZ).

6. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo RVZ a boli na ňom prijaté nasledovné uznesenia:

- uznesenie prijaté v rámci bodu č. 1 programu RVZ, ktorým RVZ zvolilo za predsedu RVZ I.. C. D., za zapisovateľa RVZ C.. I. L., za overovateľa zápisnice RVZ E. D., X. I. a za skrutátorov RVZ T. M. (ďalej len uznesenie č. 1 RVZ),

- uznesenie prijaté v rámci bodu č. 2 programu RVZ, ktorým RVZ schválilo výročnú správu (ďalej len uznesenie č. 2 RVZ),

- uznesenie prijaté v rámci bodu č. 4 programu RVZ, ktorým RVZ schválilo ročnú účtovnú závierku k XX.XX.XXXX, zisk 1.574.272 € rozdeliť: 157.428 € do rezervného fondu, 1.000.000 € na vyplatenie tantiém za rok XXXX rovným dielom pre všetkých členov predstavenstva a dozornej rady a. s., 416.844 € na účet - nerozdelený zisk minulých rokov a na vykonanie overenia ročnej závierky za rok XXXX je poverená spoločnosť S. S., D..O..M.., J. X, J. (ďalej len uznesenie č. 3 RVZ).

7. Žalobca v 1. rade, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom X XXX kusov akcií, sa na RVZ zúčastnil a voči každému z vyššie uvedených uznesení RVZ podal protest do zápisnice z RVZ.

8. Žalobca v 2. rade, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom XXX kusov akcií, sa rokovania RVZ nezúčastnil.

9. Žalobcovia sa určenia neplatnosti uznesenia č. 1 až 3 RVZ, domáhali z dôvodov, že členovia predstavenstva boli zvolení do svojich funkcií na základe skutočností (valné zhromaždenie) zapísaných do obchodného registra dňa XX.XX.XXXX, a teda najneskôr tento dátum im začalo plynúť funkčné obdobie: Ing. S. J. - predseda predstavenstva, vznik funkcie XX.XX.XXXX, W.. G. C. - podpredseda predstavenstva, vznik funkcie: XX.XX.XXXX, W.. C. J. - člen predstavenstva, vznik funkcie: XX.XX.XXXX.

10. Podľa oznámenia o konaní RVZ bolo toto RVZ zvolané predstavenstvom spoločnosti. Žalobca má za to, že RVZ nebolo zvolané a neprebehlo riadne, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na ňom predstavenstvo žalovaného, ktorého potrebná väčšina členov už ku dňu zvolania RVZ (a teda ani ku dňu konania RVZ) neboli členmi predstavenstva žalovaného. W.. S. J. - predseda predstavenstva žalovaného, W.. G. C. - podpredseda predstavenstva žalovaného a W.. C. J. - člen predstavenstva žalovaného, totiž uplynulo funkčné obdobie týchto členov predstavenstva žalovaného najneskôr dňa XX.XX.XXXX. Stanovy žalovaného síce v článku XI ods. 3 určujú, že funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva, avšak takáto úprava stanov je v rozpore s kogentným ustanoveaním , podľa ktorého funkčné obdobie členov predstavenstva nesmie presiahnuť päť rokov, nakoľko umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dĺžku piatich rokov (keďže k voľbe nových členov predstavenstva a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva môže v zmysle stanov žalovaného dôjsť kedykoľvek po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva, t.j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva). Tretia veta ustanovenia článku XI ods. 3 stanov žalovaného, podľa ktorej sa funkčné obdobie členov predstavenstva končí až voľbou nových členov predstavenstva a ktorá umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dobu 5 rokov, je preto neplatná pre rozpor s ustanovením . Funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je preto potrebné určiť výlučne podľa druhej vety ustanovenia článku XI ods. 3 stanov žalovaného, ktorá v súlade s kogentným ustanovením určuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je štyri roky, čo znamená, že funkcia členov predstavenstva žalovaného zanikla tak, ako je uvedené vyššie (uplynutím štvorročného

funkčného obdobia, najneskôr dňa XX.XX.XXXX). Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, W.. S. J. - člen dozornej rady a I.. C. B. - predseda dozornej rady vznikla funkcia členov dozornej rady žalovaného najneskôr dňa XX.XX.XXXX.

11. Žalobca má za to, že RVZ neprebehlo riadne, nakoľko sa ho ako členovia dozornej rady žalovaného zúčastnili a v rámci bodu 5 programu RVZ na ňom ako členovia dozornej rady poskytli prítomným akcionárom stanovisko k riadnej individuálnej účtovnej závierke žalovaného za rok XXXX a k návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok XXXX osoby, ktoré už v čase konania RVZ neboli členmi dozornej rady žalovaného. W.. S. J. a I.. C. B. totiž skončilo funkčné obdobie členov dozornej rady žalovaného najneskôr dňa XX.XX.XXXX. Stanovy žalovaného síce v článku XII ods. 8, rovnako ako v prípade funkčného obdobia členov predstavenstva žalovaného, určujú, že funkčné obdobie členov dozornej rady sú tri roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov dozornej rady, avšak takáto úprava stanov je v rozpore s kogentným ustanovením , podľa ktorého sa členovia dozornej rady môžu voliť maximálne na obdobie piatich rokov, nakoľko umožňuje, aby členovia dozornej rady boli zvolení aj na obdobie presahujúce dĺžku piatich rokov (keďže k voľbe nových členov dozornej rady, a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov dozornej rady môže v zmysle stanov žalovaného dôjsť kedykoľvek po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov dozornej rady, t. j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov dozornej rady). Druhá časť prvej vety ustanovenia článku XII ods. 8 stanov žalovaného, podľa ktorej sa funkčné obdobie členov dozornej rady končí až voľbou nových členov dozornej rady a ktorá umožňuje, aby funkčné obdobie členov dozornej rady presiahlo dobu 5 rokov, je preto neplatná pre rozpor s ustanovením . Funkčné obdobie členov dozornej rady žalovaného je preto potrebné určiť výlučne podľa prvej časti poslednej vety ustanovenia článku XII ods. 8 stanov žalovaného, ktorá v súlade s kogentným ustanovením určuje, že funkčné obdobie členov dozornej rady žalovaného sú tri roky, čo znamená, že funkcia členov dozornej rady žalovaného zanikla tak, ako je uvedené vyššie (uplynutím trojročného funkčného obdobia, najneskôr dňa XX.XX.XXXX).

12. Stanovy žalovaného neupravujú spôsobom podľa ustanovenia iné miesto konania valného zhromaždenie. RVZ sa konalo v spoločnosti TATRA VAGÓNKA a.s., Štefánikova 887/53, Poprad. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a stanov žalovaného má žalobca za to, že RVZ nebolo zvolané a neprebehlo riadne, nakoľko, predstavenstvo žalovaného bolo povinné zverejniť poučenia uvedené v bode 3.1.3 tejto žaloby ako aj el. prostriedku, ktorého prostredníctvom spoločnosť uverejňuje informácie podľa osobitného predpisu a konalo sa na mieste, ktoré je v rozpore s . Podľa ustanovenia je verejná akciová spoločnosť prispôsobiť stanovy úprave tohto zákona najneskôr do 1. mája 2010. Ako vyplýva z oznámenia o konaní RVZ predmetom rokovania RVZ nebola zmena stanov a teda úprava podstatných náležitostí stanov žalovaného v súlade so zmenou a jej vyplývajúcich zmien podľa s a účinnosťou od 01.12.2009.

13. Podľa žalobcov zo strany žalovaného nebol dodržaný postup na zvolanie RVZ určený a Stanovami žalovaného a RVZ neprebehlo riadne, ale v rozpore s a Stanovami žalovaného, a teda sú všetky uznesenia prijaté na RVZ v rozpore s a Stanovami žalovaného, a to konkrétne s ust. , a , , . , , , a s ust. článku XI ods. 3, článku XI ods. 1, článku VIII ods. 7, článku IX ods. 1, článku XI ods. 8, článku XI ods. 12, článku XI ods. 13, článku XII ods. 8, článku XII ods. 4, článok XII ods. 3, článku XII ods. 1 stanov žalovaného.

14. Vo vzťahu k uzneseniu č. 3 RVZ žalobcovia poukázali aj na ďalšie dôvody neplatnosti týkajúce sa tohto uznesenia a to, že na internetovej stránke žalovaného: www.ztssabinov.sk, ako aj na rokovaní RVZ bol akcionárom predložený materiál pod názvom „Poznámky k XX.XX.XXXX“. Žalobcovia sa domnievajú, že uvedený dokument mal byť poznámkami k účtovnej závierke žalovaného k XX.XX.XXXX. Za tohto predpokladu však uvedený dokument nemožno považovať za poznámky k účtovnej závierke k XX.XX.XXXX, nakoľko neobsahoval obligatórne náležitosti v zmysle ZoÚ, ako aj opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31.03.2003 č. -92 v znení neskorších úprav a doplnkov a tak nebol zostavený a vyhotovený v zmysle : identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, názvy iných orgánov účtovnej jednotky okrem predstavenstva, valného zhromaždenia a dozornej rady (neobsahoval min. výbor pre audit) preddavky a úvery s uvedením doterajších plnení a údaje o zárukách poskytnutých účtovnou jednotkou za záväzky členov jednotlivých orgánov, pričom sa uvádzajú údaje

samostatne za každý orgán, údaj podľa predchádzajúceho odseku za bývalých členov týchto orgánov, ak sa príjmy naďalej poskytujú, alebo ak výhoda trvá, adresa príslušného registrového súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom sa uložia tieto konsolidované účtovné závierky, pri dlhodobom majetku, pri ktorom vlastnícke právo nadobudol veriteľ zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ale ktorý užíva účtovná jednotka na základe zmluvy o výpožičke, majetok obstaranom v privatizácii s uvedením jeho obstarávacej ceny, základné imanie nezapísané do obchodného registra, opis práv spojených s jednotlivými druhmi akcií, splatené základné imanie, akcie a podiely na základnom imaní vlastnené účtovnou jednotkou, vrátane akcií a podielov na základnom imaní vlastnených jej dcérskymi účtovnými jednotkami a osobami, v ktorých má účtovná jednotka podstatný vplyv, o použitých účtovných zásadách a účtovných metódach oceňovania jednotlivých zložiek majetku a záväzkov v členení na sa uvádzajú aj informácie o dlhodobý nehmotný majetok obstaraný iným spôsobom, o dlhodobý hmotný majetok obstaraný iným spôsobom, o zásoby obstarané iným spôsobom, o majetok obstaraný v privatizácii, spôsobe a výške poistenia dlhodobého nehmotného majetku, ocenení dlhodobého finančného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka reálnou hodnotou alebo metódou vlastného imania, pričom sa uvádza vplyv takéhoto ocenenia na výsledok hospodárenia a na výšku vlastného imania, metóda určenia výnosov zo zákazkovej výroby vykázaných v bežnom účtovnom období, metóda určenia stupňa dokončenia zákazkovej výroby, zisk na akciu alebo podiel na základnom imaní, hodnote záväzku zabezpečenom záložným právom alebo zabezpečeným inou formou zabezpečenia a to s uvedením formy zabezpečenia, významných položkách derivátov, majetku a záväzkoch zabezpečených derivátmi, pričom sa uvádza forma tohto zabezpečenia, opis a suma ostatných významných položiek výnosov z hospodárskej činnosti - najväčšia položka (26.464 € z 38.813 €) ostatných výnosov z hospodárskej činnosti je uvedená iba ako „iná" bez konkrétneho opisu, opis a hodnota budúcich možných záväzkov nevykázaných v súvahe vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí, zo zmlúv o podriadenom záväzku, z ručenia v členení podľa jednotlivých druhov ručenia a informácie o iných formách zabezpečenia a podobne; osobitne sa uvádzajú informácie, či ide o budúci možný záväzok voči spriazneným osobám, ktorými sú o právnické osoby, ktoré sú vo vzťahu k účtovnej jednotke ovládanou osobou alebo ovládajúcou osobou, o právnické osoby, ktoré vykonávajú podstatný vplyv v účtovnej jednotke alebo je v nich vykonávaný podstatný vplyv účtovnou jednotkou, o fyzické osoby, prostredníctvom ktorých vykonáva iná osoba v účtovnej jednotke podstatný vplyv, o zamestnanci zodpovední za riadenie a kontrolu činnosti účtovnej jednotky a ich blízke osoby a osoby zodpovedné za riadenie a kontrolu činnosti účtovnej jednotky, ktoré nie sú zamestnancami a ich blízke osoby, o právnické osoby, v ktorých fyzické osoby uvedené v treťom a štvrtom bode vykonávajú podstatný vplyv a to aj sprostredkovane, o osoby, ktoré vykonávajú v účtovnej jednotke a súčasne v inej účtovnej jednotke prostredníctvom členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov taký vplyv, že sú schopné ovplyvniť ekonomické zámery oboch účtovných jednotiek, o osoby, ktoré poskytli účtovnej jednotke úver, a z tohto dôvodu sú schopné ovplyvniť ekonomické vzťahy s účtovnou jednotkou, o osoby, s ktorými účtovná jednotka realizuje taký objem obchodov, že je od týchto osôb hospodársky závislá; vplyvom sa rozumie priamy aj sprostredkovaný vplyv, opis a hodnota budúcich práv a povinností účtovnej jednotky, ktoré sa nevykazujú v súvahe, a to aj budúce právo alebo povinnosť z devízových termínovaných obchodov a obchodov s finančnými derivátmi, z opčných obchodov, z dodania alebo prevzatia výrobkov alebo služieb, zo zmluvy o kúpe prenajatej veci, z nájomných zmlúv, servisných zmlúv, poistných zmlúv, koncesionárskych zmlúv, licenčných zmlúv, práv a povinností z investovania prostriedkov získaných oslobodením od dane z príjmov, z privatizácie a podobne; osobitne sa uvádza informácia, či sa budúce práva a povinnosti týkajú spriaznených osôb, suma peňažných preddavkov a hodnota nepeňažných preddavkov a suma úverov, s uvedením doterajších plnení a údaje o zárukách poskytnutých účtovnou jednotkou za záväzky členov jednotlivých orgánov, pričom sa uvádzajú údaje samostatne za každý orgán.

15. Dokument, ktorý žalovaný ako riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok XXXX pred RVZ sprístupnil na internetovej adrese a o ktorom žalobca predpokladá, že bol na RVZ ako riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok XXXX schvaľovaný, neobsahoval žiadnu zo všeobecných náležitostí účtovnej závierky vyžadovaných ustanovením § 17 ods. 2 ZoÚ. Taktiež poznámky ako nevyhnutná súčasť účtovná závierka neobsahovali celý rad náležitostí, ktoré ukladá opatrenie Ministerstva financií.

16. Vzhľadom na uvedené preto možno s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 5 ZoU, podľa ktorého sa účtovná závierka považuje za zostavenú až po pripojení podpisových záznamov k údajom podľa odseku 2 a jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, prijať jednoznačný záver, že žalovaný nemá riadnu individuálnu účtovnú závierku k XX.XX.XXXX zostavenú, a teda že s poukazom na ustanovenie

ZoÚ účtovníctvo žalovaného nie je úplné. Napriek uvedenému RVZ tento dokument ako riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 schválilo a prekročilo tak svoju pôsobnosť vymedzenú v ustanovení a v ustanovení článku VII ods. 1 stanov žalovaného, keďže a ani stanový žalovaného schvaľovanie takéhoto dokumentu do pôsobnosti valného zhromaždenia nezverujú. Uznesenie č. 3 RVZ, ktorým bol schválený dokument vydávaný žalovaným za riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok XXXX a návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok XXXX (ktorý z tohto dokumentu vychádza), je teda v rozpore aj s ustanovením a ZoÚ, ustanovením , opatrenia Ministerstva financií č. -92 a ustanovením článku VII ods. 1 stanov žalovaného.

17. Žalovaný ako účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je počnúc XX.XX.XXXX povinný zriadiť výbor pre audit alebo zveriť výkon činností výboru pre audit dozornej rade. Žalovaný síce podľa ustanovenia článku XII. ods. 4 zveril funkciu výboru pre audit členom dozornej rady, avšak tento výbor pre audit neodporučil audítora na overenie účtovnej závierky žalovaného a ani žiadne valné zhromaždenie tohto audítora neschválilo. Navyše podľa bodu 3.1.2 členom dozornej rady ako členom výboru pre audit uplynulo funkčné obdobie, a teda tieto osoby nemohli odporučiť audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného. Audítor, ktorý overil riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného k XX.XX.XXXX (resp. dokument, ktorý žalovaný vydáva za riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného k XX.XX.XXXX) preto nebol oprávnenou osobou k schváleniu tohto dokumentu. Uznesenie č. 4 RVZ je teda v rozpore aj s ustanovením § 19 ods. 1 a 2 a ustanovením § 19a ods. 3 ZoÚ.

18. Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti vo forme dividendy, ktorú valné zhromaždenie schválilo k rozdeleniu. V ods. 3 rovnakého paragrafu sa ďalej konštatuje, že valné zhromaždenie môže zo zisku schváleného k rozdeleniu stanoviť podiel členov predstavenstva a dozornej rady na zisku (tantiému). Z jazykového výkladu vyplýva subsidiarita vo vzťahu k ods. 1 rovnakého paragrafu. Výplata tantiémy teda môže doplniť výplatu dividendy, nemôže ju však poprieť. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX. V. XXXX, že nie je prípustné, aby valné zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy. Sú zdôvodnil svoje rozhodnutie prioritou výplaty dividend.

19. V rámci uznesenia č 3 RVZ akcionári prijali uznesenie, ktoré obsahovalo schválenie ročnej účtovnej závierky k XX.XX.XXXX, rozdelenie zisku 1 574 272 €, a to nasledovne : 157. 428 € do rezervného fondu, 1.000.000 € na vyplatenie tantiém za rok 2009 rovným dielom pre všetkých členov predstavenstva a dozornej rady a. s., 416.844 € na účet - nerozdelený zisk minulých rokov a na vykonanie overenia ročnej závierky za rok XXXX je poverená spoločnosť S. S., D..O..M.., J. X, J..

20. Z prijatého uznesenia vyplýva, že podľa ustanovenia valné zhromaždenie prekročilo svoju právomoc, keď rozhodovalo o skutočnosti, ktorá nebol zaradená do programu RVZ a síce, rozhodovala o voľbe audítora spoločnosti napriek tomu, že nebolo prítomných 100 % akcionárov spoločnosti.

21. Z dosiahnutého zisku žalovaného až 2/3 zisku schválilo RVZ ako odmenu pre členov orgánov žalovaného, čo je navyše aj v rozpore s dobrými mravmi a nie v súlade so záujmami všetkých akcionárov.

22. Žalobca má taktiež aj oprávnené podozrenie, že uvedené rozdelenie tantiém žalovaného neprebehlo v súlade s prijatým uznesením č. 3, nakoľko sa žalobca oprávnene domnieva, že reálne nedošlo, resp. nedôjde k výplate tantiém pre všetkých členov predstavenstva a dozornej rady rovnakým dielom, pretože člen dozornej rady volený zamestnancami I. B., ako radový zamestnanec žalovaného, nemá či už v zmysle kolektívnej zmluvy nárok na uvedené finančné plnenie a žalobca sa domnieva, že akcionári, ktorí hlasovali za predmetné uznesenie č. 3, by nesúhlasili s vyplatením odmeny 125.000 € pre zamestnanca žalovaného, ktorý zastupuje funkciu člena dozornej rady za zamestnancov.

23. Žalobca v 1. rade sa zúčastnil RVZ a podal protest do zápisnice z rokovania RVZ. Žalobca v 2. rade sa RVZ nezúčastnil. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX taktiež vyplýva, že je nevyhnutné posudzovať aj dotknuté práva osôb akcionárov, ktorí sa valného zhromaždenia nezúčastnili a ani sa nedomáhali neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Zo záveru tohto rozhodnutia vyplýva, že pri úvahách o aplikácii ustanovenia.

dôležitú úlohu zohráva nielen to, aké závažné právne následky malo porušenie zákona či stanov žalovaného v právnej sfére žalobcu, ale aj to, či a aké právne následky takéto porušenie obecne vyvolalo vo vnútri spoločnosti alebo vo vzťahu ku všetkým osobám, ktorých sa vnútorné pomery spoločnosti dotýkajú, vrátane osôb aktívne legitimovaných k podaniu návrhu podľa ustanovenia , aj keby takýto návrh v konkrétnom prípade nepodali.

24. Preto žalobcovia majú za to, že žalovaný, resp. jeho orgán (predstavenstvo) nedodržal postup na zvolanie RVZ a nezabezpečil riadny priebeh RVZ, ktorý určujú a stanovy žalovaného, čím došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného. Porušením týchto akcionárskych práv vyššie uvedeným spôsobom pritom žalovaný prekročil nielen rámec noriem a stanov žalovaného, ale ním protiprávne zasiahol aj do majetkových (vlastníckych) práv ich nositeľa a tým došlo k porušeniu ústavných práv v zmysle článku 20 , keďže do práv patriacich akcionárovi (majiteľovi akcií a majetkových práv v nich zhmotnených) možno zasiahnuť alebo ich obmedziť iba legálnym spôsobom a rozhodne takým spôsobom nie je prípad, ako tomu bolo pri zvolaní a následnom priebehu RVZ ako orgánu žalovaného.

25. Naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení je daný tým, že postupom žalovaného boli priamo dotknuté a porušené jeho práva akcionára a v zmysle ustanovenia sa naliehavý právny záujem na takomto určení u akcionára priamo predpokladá.

26. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomných prednesoch poukázal na to, že podľa stanov spoločnosti výkonov funkcie členov dozornej rady končí až momentom voľby nového člena dozornej rady nezávisle na dĺžke funkčného obdobia. Takéto riešenie výkonu funkcie členov dozornej rady je v súlade so zákonom a s SR. Výkon funkcie prezidenta SR alebo vlády SR končí až novou voľbou, ktorá sa koná po uplynutí funkčného obdobia prezidenta republiky ustanovenou , pričom nikto nespochybňuje činnosť „starého prezidenta“ v tomto medzi funkčnom období. Okrem toho na MVZ dňa XX.XX.XXXX boli dovtedajší členovia dozornej rady volený VZ opätovne zvolený do svojich funkcií, a teda boli zvolený v období, keď ešte mohli vykonávať svoju funkciu podľa zákona, teda v čase konania tohto VZ boli členovia dozornej rady vo funkciách v súlade so zákonom.

27. Oznámenie o konaní valného zhromaždenia a náležitosti takéhoto oznámenia uvádza zákonodarca v a a.) . Žalobcovia namietajú, že Oznámenie o konaní sa predmetného valného zhromaždenia neobsahovalo upozornenie, že akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil k akciám záložné právo v prospech spoločnosti má právo vyžiadať zaslanie kópie účtovnej závierky na ním uvedenú adresu na vlastné náklady a nebezpečenstvo. Nakoľko z gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že ide o právo akcionára, toto svoje právo akcionár mohol využiť ale nespravil tak. Toto svoje právo neuplatnil a ani oň nepožiadal vo forme zaprotokolovania požiadavky do zápisnice o konaní valného zhromaždenia. Ak by tak žalobca spravil, jeho námietka by bola dôvodná.

28. Riadne valné zhromaždenie sa síce konalo mimo sídla spoločnosti, čím však podstatne nedošlo k obmedzeniu práva všetkých akcionárov sa tohto zúčastniť ( ). Tvrdenia žalobcov sú zavádzajúce, bez relevantného osvedčenia tvrdených skutočností. Ak sa aj valné zhromaždenie konalo v inom mieste ako je sídlo spoločnosti, v žiadnom prípade nedošlo o obmedzeniu práv akcionárov, nie to až k podstatnému obmedzeniu. Ak by k obmedzeniu malo dôjsť, žalobcovia by sa takéhoto valného zhromaždenia nezúčastnili. Sami pritom uvádzajú, že väčšina z celkového počtu akcionárov má, prípadne v čase konania valného zhromaždenia mala bydlisko, resp. sídlo v okolí D., ale napriek tomu sa valného zhromaždenia nezúčastnili. Naopak, zúčastnili sa ho žalobcovia, ktorý do miesta konania sa valného zhromaždenia mali oveľa väčšiu vzdialenosť a napriek tomu, toto svoje právo využili. Ostatní akcionári takúto námietku nevzniesli, pričom sa konania zúčastnili akcionári vlastníci viac ako 75 % akcií. Účasť viac ako 2/3 hlasov predsa nemôže znamenať, že došlo k obmedzeniu práv akcionárov. Naopak zmenou miesta konania sa zvýšila účasť akcionárov na VZ oproti účasti na VZ pokiaľ sa konali v sídle spoločnosti. Vtedajšia účasť sa pohybovala okolo 30 až 50 % hlasov.

29. Vo vzťahu k námietke dôveryhodnosti a úplnosť dokumentu s názvom: Riadna účtovaná závierka, Poznámky k riadnej účtovnej závierke, ako aj jej overenie nezávislým audítorom, žalovaný poukázal na to, že žalobcovia nie sú na takého závery a konštatovanie aktívne legitimovaní. Jediný orgán, ktorý môže vysloviť, že účtovná závierka nie je úplná, prípadne že je nedostatočná, je orgán štátnej správy, konkrétne daňový úrad a jemu nadriadené orgány. Navyše tvrdenie žalobcov, že spoločnosť

ZTS Sabinov, a. s. v čase uzavretia účtovných dokumentov nemala povinne zriadený výbor pre audit je nesprávna, nakoľko v čase konania sa valného zhromaždenia, v súlade so Stanovami spoločnosti, funkciu výboru pre audit plnila dozorná rada. Taktiež práve tieto osoby - členovia dozornej rady boli oprávnené v zmysle zákona aj odporučiť audítora na overenie riadnej účtovnej závierky odporcu, čo sa aj stalo a prebehlo plne v súlade so zákonom, a teda tvrdenie, že takto ustanovený audítor nebol oprávnenou osobou k schváleniu tohto dokumentu, je absolútne mylná a neopiera sa o žiadne zákonné a ani logické odôvodnenie. V žiadnom prípade preto nedošlo k zásahu do majetkových (vlastníckych) práv žiadneho akcionára a už vôbec nie žalobcov, prípadne až k porušeniu ich ústavných práv a vlastníctva.

30. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu, že sa predmetného RVZ nezúčastnil. Rovnako vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie aj u žalobcu v 1. rade, lebo nepodal protest do zápisnice pri prijatí uznesení v rámci bodov 1, 2 a 3 programu, čo je podmienkou pre získanie aktívnej legitimácie v spore.

31. Valné zhromaždenie bolo zvolané riadne a členovia predstavenstva boli platne zvolení do svojich funkcií dňa XX.XX.XXXX, v súlade so Stanovami spoločnosti. V čase zvolania RVZ bolo predstavenstvo funkčné a teda mohlo zvolať toto RVZ. Svoj záver žalobca vyvodzuje len z výpisu z obchodného registra žalovaného, zverejnenom na internete, kde boli uvedené dátumy, kedy po prvýkrát vznikla funkcia člena predstavenstva jeho jednotlivým členom. Tento jeho záver však nezodpovedá reálnej skutočnosti, pretože zápis v obchodnom registri má len deklaratórny charakter; konštitutívny charakter má výlučne voľba oprávneným orgánom - valným zhromaždením spoločnosti. Keďže u jednotlivých členov predstavenstva od ich prvej voľby nedošlo k zmenám zapísaných skutočností, nebolo nutné tieto veci upravovať v OR.

32. K tvrdeniu neplatnosti uznesenia RVZ s poukazom na nepresnosť, nepravdivosť a neúplnosť individuálnej účtovnej závierky žalovaný uviedol, že riadna individuálna účtovná závierka za rok XXXX bola zostavená riadne, úplne a pravdivo, čo osvedčil aj audit tejto účtovnej závierky, vykonaný audítorskou spoločnosťou S. S. D.. O.. M.., J., keď výsledok auditu znel „bez výhrad“. Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCob/XXX/XXXX, ak je účtovná závierka overená audítorom, považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú. Súd nemá kompetenciu účtovnú závierku spochybniť, zmeniť či zrušiť. Takúto kompetenciu má len audítor, resp. daňové orgány. Z toho teda vyplýva, že námietky vznesené žalobcami sú právne irelevantné a súd nemôže k nim prihliadať. Predstavenstvo tým, že UZ nechalo overiť audítorom a tiež tým, že začlenilo do predmetu rokovania schválenie UZ za rok XXXX, túto predložilo na schválenie RVZ zákonným spôsobom, splnilo si svoju zákonnú povinnosť. Svoju zákonnú povinnosť si splnilo aj tým, že predložilo návrh uznesenia, ktorým sa schvaľuje táto ÚZ a navrhuje aj rozdelenie zisku v súlade so zákonom. Takto predložená účtovná závierka bola schválená valným zhromaždením, a teda akékoľvek spochybňovanie nie je opodstatnené. Neplatnosť uznesenia o schválení riadnej účtovnej závierky nemôže spôsobiť len to, že žalobca s hlasovaním väčšiny o schválení účtovnej závierky nesúhlasí. Skutočnosť, že valné zhromaždenie rozhodlo o použití zisku spoločnosti spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasí, samo o sebe nezakladá porušenie práv žalobcu ako akcionára spoločnosti.

33. Preto navrhol žalobu v bode 1 zamietnuť z dôvodu, že nik nepodal protest proti uzneseniu v rámci bodu 1 programu, aj v bode 2 žaloby. Žalobu v bode 3 - o neplatnosť uznesenia v rámci bodu 4 programu navrhol zamietnuť z dôvodu, že tí akcionári, ktorí protest podali, nie sú účastníkmi konania, a ostatní protest nevzniesli. Žalobca v 1. rade W.. C. Y. a C.. S. E. sú akcionári, ktorí spolu vlastnia cca 5 % akcií žalovaného. V období rokov XXXX - XXXX sa pravidelne zúčastňovali všetkých riadnych aj mimoriadnych valných zhromaždení žalovaného s rovnakým scenárom: boli zásadne proti všetkému, čo bolo navrhované predstavenstvom spoločnosti a neskôr schválené valným zhromaždením, šikanovali predstavenstvo rôznymi otázkami a žiadosťami o poskytnutie informácií. Keďže nedosiahli ciele, ktoré si vytýčili, podali celkom 10 žalôb voči žalovanému a niekoľko desiatok ďalších voči rozhodnutiam valných zhromaždení iných spoločností, kde sú minoritnými akcionármi. Svojím správaním tak porušujú okrem iného tiež ustanovenie , keďže vykonávajú svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Žalovaný má za to, že zo strany týchto akcionárov ide o šikanózny výkon práva. Opakovaným podávaním žalôb s totožným obsahom nielen ohrozuje legitimitu štatutárneho orgánu a dozornej rady žalovaného, ale aj ochromujú jeho činnosť, keď žalovaný sa musí zaoberať útokmi týchto akcionárov na úkor činnosti, ktorú má vykonávať, a to riadenie spoločnosti a jej

podnikateľských aktivít. Takýto šikanózny výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi a preto mu možno odoprieť ochranu (NS ČR XXCdo/XXXX/XXXX).

34. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žaloba zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

35. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCob/XX/XXXX-XXX bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 3. rade, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia RVZ ZTS Sabinov, a. s. konaného dňa XX.XX.XXXX pod bodom 6. V prevyšujúcej časti bol zrušený je rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako vyplýva z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia záver súdu prvej inštancie, že žalobca v 1. rade ako akcionár sa zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia, avšak nepodal ani protest do zápisnice z valného zhromaždenia, ani mu podanie protestu nebolo odopreté, čo je procesnou podmienkou na to, aby mohol byť aktívne legitimovaný v konaní o určenie neplatnosti valného zhromaždenia a že žalobca v 2. rade sa ako akcionár nezúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia, a teda nepodal ani protest, a preto žalobca nespĺňa hmotnoprávnu podmienku v zmysle ustanovení na podanie návrhu o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné, a teda nie je vo veci aktívne legitimovaným procesným účastníkom, je nesprávny. Z obsahu pripojenej zápisnice č. X/VZ/XXXX zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia ZTS Sabinov, a. s. konaného dňa XX.XX.XXXX v priestoroch spoločnosti Tatravagónka, a. s. Poprad vyplýva okrem iného, že pri hlasovaní o uznesení RVZ č. X/XXXXXXXX akcionár vlastniaci X.XXX akcií voči tomuto rozhodnutiu podal protest, ktorý ho následne aj doplnil. Aj z ďalšieho obsahu zápisnice vyplýva, že tohto riadneho valného zhromaždenia sa zúčastnil akcionár majúci akcie v počte X.XXX kusov, ktorý sa však nepredstavil. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca v 1. rade je majiteľom X.XXX kusov akcií, takže ide o totožnú osobu, t. j. osobu akcionára, ktorý sa zúčastnil zasadnutia riadneho valného zhromaždenia konaného dňa XX.XX.XXXX. Námietku žalobcu, týkajúcu sa miesta konania riadneho valného zhromaždenia, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože podľa čl. 9 ods. 1 Stanov spoločnosti, ide o miesto určené predstavenstvom v pozvánke. Čo sa týka ďalších námietok o zostavení riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá nebola overená audítorom zriadeným postupom podľa Zákona o účtovníctve, konštatoval, že sa aj táto námietka javí dôvodnou. Dôvodnou môže byť aj námietka, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok XXXX neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na vykonanie auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok XXXX ( Zákona o účtovníctve). Námietka, že riadne valné zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe, je dôvodná so zreteľom na ustanovenie . Dôvodnou môže byť aj námietka o rozdelení zisku. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. , v zmysle ktorého nie je prípustné, aby valné zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy. Námietky vznesené žalovanými sa tak javia byť sčasti dôvodné. Uložil preto prvostupňovému súdu opätovne sa zaoberať tvrdenými skutočnosťami, preskúmať ich a právne ich posúdiť.

36. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oboznámením žaloby, výpisu žalobcu a žalovaného z obchodného registra, špecifikácie obchodovaného cenného papiera emitovaného žalovaným, výpisov z účtov majiteľov cenných papierov, oznámenia o konaní RVZ uverejnenom v Hospodárskych novinách, zápisnice z konania RVZ, Stanov žalovaného, individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009, oznámenia o konaní RVZ, zápisnice z RVZ zo dňa 19.04.2010, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

37. Žalobca v 1. rade je ku dňu podania tejto žaloby majiteľom X XXX kusov akcií, žalobca v 2. rade je ku dňu podania tejto žaloby majiteľom XXX kusov akcií. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Hospodárskych novinách zverejnené oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré bolo zvolané na deň XX.XX.XXXX, na ktorom boli prijaté vyššie konštatované uznesenia, ktorých platnosť žalobcovia v tomto konaní napadli, pričom ako to konštatoval odvolací súd z obsahu pripojenej zápisnice č. X/VZ/ XXXX zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia ZTS Sabinov, a. s. konaného dňa XX.XX.XXXX v priestoroch spoločnosti Tatravagónka, a. s. Poprad vyplýva okrem iného, že pri hlasovaní o uznesení RVZ č. X/XXXXXXXX akcionár vlastniaci X.XXX akcií voči tomuto rozhodnutiu podal protest, ktorý ho následne aj doplnil. Aj z ďalšieho obsahu zápisnice vyplýva, že tohto riadneho valného zhromaždenia

sa zúčastnil akcionár majúci akcie v počte X.XXX kusov, ktorý sa však nepredstavil. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca v 1. rade je majiteľom X.XXX kusov akcií, takže ide o totožnú osobu, t. j. osobu akcionára, ktorý sa zúčastnila zasadnutia riadneho valného zhromaždenia konaného dňa XX.XX.XXXX.

38. Podľa , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

39. Podľa , súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

40. Podľa 194 ods. 1 zákona , členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v Stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

41. Podľa prvá veta , valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených Stanovami.

42. Podľa prvá veta , akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia a uplatňovať na ňom návrhy.

43. Podľa , predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti.

44. Podľa prvá veta , členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú Stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov.

45. Podľa článku XI. ods. 3 stanov žalovaného, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s výnimkou podľa bodov 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov predstavenstva. Opätovná voľba tých istých osôb je možná.

46. Podľa článku XI. ods. 1 stanov žalovaného, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito Stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, najmä: zvoláva valné zhromaždenie.

47. Podľa článku VIII. ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie.

48. Podľa článku IX. ods. 1 stanov žalovaného, priebeh valného zhromaždenia organizačne a technicky zabezpečí predstavenstvo.

49. Podľa článku XI. ods. 8 stanov žalovaného, predstavenstvo zvoláva a vedie predseda alebo ním poverený člen predstavenstva podľa potreby, najmenej však šesť krát za rok.

50. Podľa článku XI. ods. 12 stanov žalovaného, predstavenstvo je spôsobilé uznášať sa, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

51. Podľa článku XI. ods. 13 stanov žalovaného, rozhodnutie predstavenstva je prijaté, ak zaň hlasovala viac ako polovica všetkých členov predstavenstva.

52. Podľa článku XII. ods. 8 stanov žalovaného, funkčné obdobie členov dozornej rady sú tri roky, končí však až voľbou nových členov dozornej rady.

53. Podľa článku XII. ods. 4 stanov žalovaného, dozorná rada preskúmava riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a podáva svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Dozorná rad vykonáva aj funkciu výboru pre audit.

54. Podľa (ďalej len ), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

55. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

56. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

57. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

58. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti predmetných uznesení prijatých mimoriadnym valným zhromaždením žalovaného dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu rozporu so zákonom a stanovami spoločnosti, podľa . Keďže odvolací súd potvrdil výrok o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade, predmetom ďalšieho konania v zmysle záverov odvolacieho súdu bolo preskúmavanie námietok zvyšných žalobcov, pričom súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

59. Z ustanovenia vyplýva oprávnenie každého akcionára, člena predstavenstva, likvidátora, správcu konkurznej podstaty, vyrovnávacieho správcu alebo člena dozornej rady podať návrh na súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak je v rozpore so zákonom alebo so stanovami spoločnosti. Môžu tak urobiť bez toho, aby museli preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení, a to v prekluzívnej lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, a v prípade, že nebolo zvolané riadne, odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Pritom je dôležité už v žalobe uviesť všetky dôvody, pre ktoré žalobca považuje prijaté uznesenie za neplatné, teda všetky skutočnosti, ktoré by mohli spôsobovať neplatnosť prijatého uznesenia pre rozpor so zákonom alebo stanovami spoločnosti, pretože po uplynutí uvedenej trojmesačnej lehoty už nie je možné tieto dôvody úspešne dopĺňať a teda súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia tak ako boli uvedené v žalobe, pretože podľa sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, či už pre vecnoprávne, ako aj formalnoprávne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne (rozsudok NS SR sp. zn. XObo/XXX/XX). Rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, musí byť taký, aby ním mohlo dôjsť k obmedzeniu práva

spoločníka (akcionára), ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia.. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia môže súd určiť na návrh akcionára len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. To znamená, že nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia, ktorým by bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha.

60. V danom prípade odvolací súd ustálil aktívnu legitimáciu žalobcov (okrem pôvodného žalobcu v 3. rade), pričom zároveň skonštatoval, že námietky vznesené žalovaným sa javia byť sčasti dôvodné, a to čo sa týka miesta konania riadneho valného zhromaždenia. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti týkajúcich sa zostavenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, skutočnosti, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok XXXX neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na vykonanie auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok XXXX ( Zákona o účtovníctve), že riadne valné zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe so zreteľom na ustanovenie ako aj námietka o rozdelení zisku konštatoval, že môžu byť dôvodné. Skutočnosti uvedené žalobcami v konaní, týkajúce sa namietaných dôvodov neplatnosti neboli po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaným relevantným spôsobom spochybnené a ani neboli žalovaným vykonané relevantné úkony smerujúce k preukázaniu jeho nesúhlasných tvrdení a teda skutkové tvrdenia žalobcov na popretie ktorých žalovaný žiadne relevantné dôkazy neoznačil sa považujú za nesporné ( ). Preto v tejto časti súd nárok žalobcov, vychádzajúc argumentácie žalobcov na ktorú odkazuje vyhodnotil ako dôvodný, zohľadňujúc aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. XXCdo/XXXX/XXXX, v zmysle ktorého nie je prípustné, aby valné zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy

61. Súd však zároveň na základe oboznámených dôkazov konštatuje, že žalobcom namietané osoby ako členovia predstavenstva boli na mimoriadnom valnom zhromaždení v roku XXXX prevolení do svojich funkcii a teda predstavenstvo spoločnosti bolo funkčné a oprávnené zvolávať valné zhromaždenie, pričom ide o verejnú akciovú spoločnosť s povinnosťou uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy. Ako to preukázal žalovaný boli splnené všetky podmienky na to, aby mohlo byť valné zhromaždenie zvolané a aby sa uskutočnilo. Riadne valné zhromaždenie sa síce konalo mimo sídla spoločnosti, čím však podstatne nedošlo k obmedzeniu práva všetkých akcionárov sa tohto zúčastniť, pričom sa ho žalobca v 1. rade zúčastnil. Ostatní akcionári takúto námietku nevzniesli, pričom sa konania zúčastnili akcionári vlastníci viac ako 75 % akcií. V kontexte s uvedeným preto súd nárok žalobcov na vyhlásenie neplatnosti uznesenia riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa XX.XX.XXXX, prijaté v rámci bodu č. 1 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného zvolilo predsedu, zapisovateľa, overovateľa a skrutátorov RVZ vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

62. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný v časti nároku na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých v rámci bodu č. 2 a 4 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Súd pritom vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov sporových strán, ktoré mali povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

63. Vzhľadom na uvedené preto súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd priznal, vzhľadom na pomernú 2/3 úspešnosť a 1/3 neúspešnosť v celom konaní žalobcovi pomernú náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu v konaní, t. j. 33 %.

65. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.