Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-42-2019.pdf
PDF · 118.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina, o zaplatenie 1.603,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.071,35 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,60 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.603,88 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 08.07.2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 1.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 48,83 eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 19.09.2016 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy.
2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala premlčanie práva žalobcu s poukazom na § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Uviedla, že žalobca podal žalobu až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovanej so splátkou zročnou dňa 20.05.2016, kedy začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.05.2019, to je ešte pred podaním žaloby na súd. Žalovaná ďalej namietala, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, termín konečnej splatnosti úveru a údaj o celkovej čiastke úveru. Namietala, že právny predchodca žalobcu nedostatočným spôsobom overoval bonitu žalovanej pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, čo znamená že nekonal s odbornou starostlivosťou, následkom čoho je nemožnosť veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové plnenie, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti (posúdenie bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie
pohľadávky, ktorý je súčasťou uplatňovanej sumy, čím neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti žalobou uplatňovaného nároku.
3. Žalobca v replike uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom k absencii uvedenia náležitosti (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Uviedol tiež, že zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti úveru, a to v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru uviedol, že v prípade riadneho splácania úveru je doba trvania 60 mesiacov, pričom žalovaná bola prostredníctvom parametrov zmluvy o uvedenom informovaná, a teda mala vedomosť aj o dobe trvania úveru a tiež o termíne konečnej splatnosti zmluvy. K premlčaniu uviedol, že jeho právo premlčané nie je, nakoľko pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby je rozhodujúca splatnosť splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok, to znamená splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát s 9. splátkou splatnou dňa 20.04.2016. Z hľadiska naplnenia zmluvných podmienok (čl 12 bod 12.2), kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.08.2016, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až dňa 20.08.2019. Uviedol tiež, že ak sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou dňa 20.04.2016, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 21.07.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej uviedol, že túto riadne skúmal a poukázal na to, že žalovaná preukázala výšku príjmu a spolu s uvedením jej výdavkov považoval splátku úveru za primeranú. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky si uplatnil s poukazom na čl. 12 bod 12.4 zmluvných podmienok.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že v predžalobnej upomienke zo dňa 06.07.2016, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca upozorňuje žalovanú, že je v omeškaní so splátkou zročnou dňa 20.05.2016 a ak túto do dňa 05.09.2016 neuhradí, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V súlade s § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba dňa 20.05.2016 a uplynula dňa 20.05.2019 a pre dôvodne vznesenú námietku premlčania je žaloba nedôvodná.
5. Na pojednávanie nariadené na deň 15.10.2019 sa nedostavili strany sporu ani ich právni zástupcovia, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali súd, aby prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti. Súd na základe uvedeného v súlade s § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Dňa 11.12.2014 právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.700,- eur, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 48,83 eur, z čoho poistenie bolo vo výške 1,38 eur, a to pri úroku vo výške 25 % ročne, RPMN 18,24 %, celkových nákladoch spotrebiteľa 1.147,- eur, celkovej čiastke 2.847,- eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2015 a ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti (mesiac/rok) 7/2020 a dobou trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. Z dôvodu neplnenia si povinností zo zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.07.2016 (predžalobná upomienka) vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 136,73 eur s upozornením, že ak nedôjde do dňa 05.09.2016 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2016 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 25.09.2016 (oznámenie o okamžitej splatnosti úveru) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že úver zosplatnil, pričom vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
naraz. Z prehľadu splátok a úhrad úveru VS: XXXXXXX vyplýva, že žalovaná v súvislosti s úverom uhradila žalobcovi doposiaľ celkovo sumu 553,42 eur.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.
7.2. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
7.3. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
7.4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7.5. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
7.6. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7.7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7.8. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
7.9. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
7.10. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
7.11. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7.12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník platne uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.700,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté prostriedky splatiť žalobcovi postupne v 60 mesačných splátkach vo výške 48,83 eur. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý zo strany právneho predchodcu žalobcu bol vopred pripravený bez možnosti žalovaných meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvu v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Na daný právny vzťah súd preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
9. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná namietala zmluvu pre absenciu jej obligatórnych náležitostí. Súd uvádza, že ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca vyžaduje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri tomto bode súd uvádza, že v zmluve síce je uvedená celková čiastka úveru, nie je v nej ale premietnutá suma poistného vo výške 1,38 eur mesačne splatná spolu so splátkami úveru. Súd má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci existenciu poistenia. V zmluve je odkaz na Rámcovú zmluvu a na Všeobecné podmienky poistenia, ktoré neboli k žalobe priložené, nebol teda preukázaný vznik poistenia. Za takéhoto stavu bolo potrebné náklady na poistenie započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Keďže v danom prípade do celkovej čiastky úveru nie je započítané platenie poistného, pričom vznik poistenia nie je preukázaný (pozn. súdu - žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania, na ktorom súd uvádzal, ktoré tvrdené skutočnosti považuje za sporné vrátane vzniku poistenia), je suma uvedená ako celková čiastka úveru nesprávna. V zmluve teda absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 2 písm. g) citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátky plnenej na poistné). Potom právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ktorú tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Právny predchodca žalobcu navyše v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona v zmluve neuviedol predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Už z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) citovaného zákona.
10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru je v zmluve uvedený iba ako 07/2020, z ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca júl roku 2020 je termínom konečnej splatnosti úveru. Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 9Co/70/2017, s ktorým sa stotožňuje, v odôvodnení ktorého je uvedené: „Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci nie optimálne, je i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod.“ V danom prípade táto požiadavka splnená nie je, keď termín konečnej splatnosti je uvedený v zmluve ako 07/2020, a teda z tejto informácie nie je zrejmý (vypočítateľný) deň konečnej splatnosti úveru. Na splnenie uvedenej obligatórnej náležitosti nepostačuje, že je možné termín na základe ďalších informácii v zmluve vypočítať, keď toto mal podľa zákona urobiť veriteľ, aby bol spotrebiteľ jasne informovaný o termíne konečnej splatnosti. V zmluve ďalej nie je uvedená ani doba trvania zmluvy v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je tiež nevyhnutnou náležitosťou, a to z dôvodu informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o jeho viazanosti zmluvou pri splnení si povinností zo zmluvy. V zmluve je uvedené, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy, čo nenapĺňa požiadavku tejto náležitosti. Pri väčšine zmlúv je tento okamih totožný s termínom konečnej splatnosti. V danom prípade však spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol informovaný o dobe trvania zmluvy, ani o konečnej splatnosti. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti (čo i len jednu z nich), považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
11. Súd sa nevyjadroval k ďalším žalovanou namietaným náležitostiam úveru, nakoľko absencia týchto by nemala na rozhodnutie vplyv, keďže už na základe vyššie uvedeného posúdil súd úver ako bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa súd z tohto dôvodu nezaoberal ani námietkami ohľadne hrubého porušenia povinnosti právneho predchodcu postupovať s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalovanej ako dlžníka, čo by malo tiež za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Z dôvodu, že súd posúdil úver ako bezpoplatkový, nevyjadroval sa k námietke žalovanej o nepreukázaní uplatnených nákladov na vymáhanie pohľadávky, nakoľko to považoval za nadbytočné.
12. K žalovanou namietanému premlčania práva žalobcu súd uvádza, že zo znenia predžalobnej upomienky, a tiež z dátumu zosplatnenia úveru dňa 19.09.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil z dôvodu omeškania žalovanej s uhradením splátky úveru splatnej dňa 20.05.2016 viac ako o tri mesiace, keďže s nasledujúcou splátkou úveru splatnou dňa 20.06.2016 žalovaná ešte nemohla byť v omeškaní najmenej o tri mesiace v čase zosplatnenia celého úveru dňa 19.09.2016. K tomu, či je úver premlčaný pre uplynutie 3 ročnej premlčacej doby od splatnosti splátky (20.05.2016), pre ktorú bol úver zosplatnený, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.04.2018, č.k. 9Co/44/2018 - 110, v ktorom sa v súvislosti s premlčaním uvádza: „Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach (§ 565 Obč. zák.), ako je tomu aj v prípade uzatvorenej zmluvy o pôžičke, dovoľuje veriteľovi aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou (splatnou). Každá zo splátok predstavuje totiž samostatné plnenie, čo je tiež dôvod, pre ktorý pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. samostatne, a to od doby zročnosti jednotlivých splátok (v súdenej právnej veci bol dátum splatnosti dohodnutý vždy na 20.deň toho - ktorého mesiaca, teda premlčacia doba by začala plynúť pre každú jednotlivú splátku vždy od 21. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci). Ustanovenie § 565 Obč. zák. ale pripúšťa dohodu medzi veriteľom a dlžníkom, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným jeden dlh. V takom prípade premlčacia trojročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Citované ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. modifikuje ust. § 565 Obč. zák. vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám (ktorou je aj zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným), a to tak, že podľa cit. ust. je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok : a/ musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, b/ strata výhody splátok nastáva až po uplatnení tohto práva veriteľom, ktorý môže toto práva uplatniť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c/ veriteľ dlžníka upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. T.j. v prípade spotrebiteľskej zmluvy až po uplynutí trojmesačnej lehoty nastane strata
výhody splátok upravená v ust. § 565 Obč. zák., ak je splnená súčasne podmienka o upozornení dlžníka veriteľom, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo požadovať splatenie celého dlhu, bol by naďalej oprávnený požadovať len zaplatenie už splatnej splátky. Pred uplynutím uvedenej lehoty nie je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka splnenie celého dlhu naraz. V predmetnej veci si veriteľ uplatnil právo na zaplatenie dlhu naraz listom zo dňa 27.11.2013, keď je zrejmé, že si predmetné právo uplatnil po uplynutí trojmesačnej lehoty; keďže žaloba bola podaná na súde dňa 11.11.2016 potom premlčané z dôvodu márneho uplynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby boli len splátky z 20.9.2013 a 20.10.2013, pred zosplatnením zvyšku dlhu. Nutno dať za pravdu žalobcovi aj v tom, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich.“ V súlade s vyššie vysloveným právnym názorom krajského súdu v obdobnej právnej veci súd posúdil ako premlčané splátky splatné dňa 20.04.2016, 20.05.2016 a 20.06.2016 z dôvodu, že ich splatnosť nastala viac ako tri roky pred uplatnením si práva žalobcu žalobou na súde dňa 24.06.2019. Sú to splátky, ktoré žalovaná neuhradila, prípadne neuhradila v plnom rozsahu, a preto boli súčasťou uplatneného nároku a ich splatnosť. Tieto splátky predstavujú sumu 84,99 eur (3 splátky x 1.700,- eur/60 mesiacov), od čoho treba odpočítať sumu 9,76 eur na splátku splatnú dňa 20.04.2016 v súlade s prehľadom splátok a úhrad žalovanej (č.l. 10 spisu). Potom premlčaná časť pohľadávky žalobcu je v sume 75,23 eur za neuhradené splátky splatné do 20.06.2016 vrátane. Keďže súd pre absenciu obligatórnych náležitostí posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, má žalobca právo len na vrátenie rozdielu poskytnutého plnenia 1.700,- eur a zaplatených splátok žalovanou spolu vo výške 553,42 eur spolu so splátkami, ktoré súd posúdil z dôvodu vznesenia námietky žalovanou za premlčané v celkovej sume 75,23 eur. V súlade s uvedeným zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 1.071,35 eur (1.700,- eur -553,42 eur - 75,23 eur). Spolu s priznanou sumou uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania (keďže sa dostala do omeškania s úhradou tejto sumy), v zákonnej výške 5 % odo dňa 01.10.2016 až do zaplatenia (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) tak ako žiadala žalobou žalobca, keďže žalovaná už bola v tom čase v omeškaní. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. K citovaným rozhodnutiam súdov stranami sporu súd uvádza, že týmito nie je v zmysle § 193 C.s.p. viazaný, najmä ak sú tu tiež rozhodnutia (aj súdu vyššej inštancie), ktoré prezentujú opačný právny názor. Rozdielnosť judikatúry vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré poukazovali na podporu svojej argumentácie obe strany sporu.
14. K námietkam žalobcu poukazujúceho na výklad čl. 10 ods.2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES súd konštatuje, že otázkou sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti P.T. (C -42/15) v ktorom judikoval, že čl. 23 Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu 2008/48/ES, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym predpisom, naopak z povahy smernice ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty s ohľadom na ňou sledované ciele. Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi subjektmi v členských štátoch. Smerniciam možno priznať v sporoch medzi súkromnými osobami iba nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby bol čo najviac v súlade s dotknutou smernicou. Aj nepriamy účinok smerníc je však obmedzený skutočnosťou, že súdy sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza, že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorému ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania (súd žalobe o zaplatenie sumy 1.603,88 eur s príslušenstvom vyhovel v časti o zaplatenie sumy sumy 1.071,35 eur s príslušenstvom), priznal náhradu trov konania v rozsahu 32,60 % (úspech
žalobcu 66,80 % - úspech žalovanej 33,20 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. Žalovaný nemôže podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa vzdal tohto práva po vyhlásení rozsudku do zápisnice na pojednávaní.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona