Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-5-2019.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/5/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Sitárová, Nám. hrdinov 13, 934 01 Levice, IČO: 42206570, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX S. P. , o zaplatenie 11 730 eura s príslušenstvom, tak
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 730 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 18000 eur od 13.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 18000 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% ročne zo sumy 18 000 eur za každý deň z omeškania od 01.02.2016 do zaplatenia, poplatok za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 11507 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa cestou svojej právnej zástupkyne písomnou žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 01.02.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 11 730 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu dňa 3.7.2015 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 15000 eur. Zapožičané prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť do dvoch mesiacov odo dňa podpísania zmluvy spolu s dohodnutým úrokom vo výške 10,39% p.a. a jednorazovým poplatkom 620 eur. Finančné prostriedky boli poukázané žalovanému na účet v peňažnom ústave. Dňa 13.01.2016 strany sporu uzavreli Dodatok k zmluve o pôžičke, v ktorom sa žalovaný zaviazal vrátiť požičanú sumu 18000 eur do 31.01.2016 s ročným úrokom vo výške 10% odo dňa jej poskytnutia do dňa jej skončenia s mesačným poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 311 eur k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný uhradil v roku 2015 sumu 350 eur, v roku 2016 sumu 1850 eur, v roku 2017 sumu 3420 eur a v roku 2018 sumu 1000 eur, čím sa dostal do omeškania so splatením svojho záväzku a žalobcovi tak vznikol popri práve požadovať vrátenie pôžičky a zmluvnej pokuty. Dňa 05.12.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 14 dní od doručenia výzvy. Napriek výzve dobrovoľne dlh nesplnil. Žalobca si uplatnil istinu 11730 eur , zmluvný úrok z omeškania 10% ročne od 13.01.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne od 01.02.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% ročne zo sumy 18 000 eur za každý deň z omeškania od 01.02.2016 do zaplatenia, poplatok za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 11 507 eur ako aj trovy konania.
2. Žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: zmluva o pôžičke zo dňa 03.07.2015, dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 13.01.2016, predžalobná výzva, upomienka, príjmové pokladničné doklady, výpis z banky, potvrdenie VÚB banky, a.s. zo dňa 03.07.2015.
3. Postupom podľa § 116 ods. 2 CSP súd oznámil žalovanému podanie žaloby, ako aj následne doručoval žalovanému žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie a poučenie stranu sporu na adresu trvalého pobytu. Žalovaný sa nevyjadril.
4. Na prejednanie veci samej súd na riadil pojednávania na 15.10.2019, na ktoré sa dostavili žalobca a jeho právna zástupkyňa. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané fikciou doručenia, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe, žalobca požičal na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2015 žalovanému sumu 15000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť žalobcovi do dvoch mesiacov odo dňa podpísania zmluvy s dohodnutým úrokom a jednorazovým poplatkov. Následne dňa 13.01.2016 uzatvorili dodatok k zmluve o pôžičke, v ktorom sa žalovaný zaviazal vrátiť žalovanú sumu vo výške 18000 eur do 31.01.2016 s úrokom 10% ročne a poplatkom za poskytnutie pôžičky 311 eur k 15. dňu v mesiaci, ktorý predstavoval náklady veriteľa v súvislosti s poskytnutím pôžičky. Aby mohol žalobca predmetné peňažné prostriedky poskytnúť, uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding pôžičku vo výške 20000 eur, s tým že sa zaviazal vrátiť 37220,40 eur. V roku 2015 žalovaný vrátil sumu 350 eur. Doposiaľ vrátil 6270 eur v sumách špecifikovaných v žalobe, čím sa dostal do omeškania a preto žalobcovi vznikol nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 05.12.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy, avšak bezvýsledne. Preto žiadala žalobe vyhovieť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
6. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä: žaloba, zmluva o pôžičke, upomienka, predžalobná výzva, podací lístok, dodatok k zmluve o pôžičke, príjmové pokladničné doklady, výpisy z účtu, potvrdenie výpis z účtu, zmluva a splátkový kalendár, prednesom právnej zástupkyne žalobcu a celým ďalším obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
7. Dňa 03.07.2015 strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke ( č.l. 23), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu 15 000 eur. Uvedenú sumu žalobca poukázal žalovanému na účet dňa 03.07.2015 ( potvrdenie VÚB, a.s. č.l. 50). Žalovaný sa zmluvou zaviazal vrátiť pôžičku spolu s dohodnutým ročným úrokom z pôžičky vo výške 10,39% p.a. odo dňa jej poskytnutia do dňa jej skutočného vrátenia v plnej výške a jednorazovým poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 620 eur. Poplatok predstavoval paušálnu náhradu výdavkov veriteľa spojenú s poskytnutím pôžičky. Žalovaný sa podľa bodu III. zmluvy zaviazal v prípade omeškania so splatením pôžičky zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tým nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu spôsobenej škody ani na požadovanie úrokov z omeškania.
8. Dňa 13.01.2016 strany sporu uzatvorili Dodatok k zmluve o pôžičke ( č.l. 24), ktorého predmetom je vrátenie peňažnej sumy 18000 eur dlžníkom veriteľovi do 31.01.2016 za podmienok uvedených v dodatku. Žalovaný sa zaviazal vrátiť s úrokom vo výške 10% odo dňa podpisu dodatku do dňa vrátenia pôžičky v plnej výške a mesačným poplatkom 311 eur k 15 dňu v mesiaci, ktorý predstavuje paušálnu náhradu výdavkov veriteľa spojenú s poskytnutím pôžičky. Tiež sa zaviazal pre prípad omeškania splatenia pôžičky zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu spôsobenej škody ani požadovanie úrokov z omeškania.
9. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24.02.2016 upomienku - pokus o zmier (č.l.25) s tým, že ho vyzval na vrátenie pôžičky vo výške 18000 eur najneskôr do 07.03.2016. Dňa 05.12.2018 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky vo výške 11380 eur s príslušenstvom v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
10. Z príjmových pokladničných dokladov a výpisov z účtu žalobcu ( č.l.34-48) sa zistilo, že žalovaný žalobcovi uhradil celkovo 6270 eur.
11. Podľa čl. 8 zákona č. 1600/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania existoval.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo vyšlo v spore najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu.
20. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Obč. zák.).
21. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp.zn. 3Cdo/325/2009).
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
25. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho
zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia
26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd mal za preukázané reálne odovzdanie peňažnej sumy 15000 eur žalobcom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2015 a následne v znení dodatku zo dňa 13.01.2016 navýšenie sumy pôžičky na 18 000 eur. Súd mal za nesporné, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o pôžičke v znení jej dodatku, na základe ktorých žalobca dočasne poskytol peňažné prostriedky vo výške 18000 eur. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 6270 eur, čo vyplynulo z príjmových pokladničných dokladov a výpisov z účtu žalobcu. Je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky z titulu pôžičky. Žalovaný si tak svoju zmluvnú povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 18000 eur splnil len čiastočne a to vo vyššie uvedenej sume spolu 6270 eur, preto súd rozhodol, že žaloba je dôvodná a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11 730 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 10% ročne zo sumy 18000 eur od 13.01.2016 do zaplatenia, súd rozhodol podľa článku 1 Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 13.01.2016. Nakoľko sa žalovaný v článku 1 Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 13.01.2016 zaviazal vrátiť peňažnú sumu 18000 eur do 31.01.2016, je zrejmé že dňom 01.02.2016 sa dostal do omeškania a preto ho súd ho zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% do zaplatenia. Nakoľko si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platne dohodli nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú súd považoval vzhľadom na zmluvnú voľnosť účastníkov za primeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo sumy 18 000 eur za každý deň z omeškania od 01.02.2016 do zaplatenia. Čo sa týka poplatku za poskytnutie pôžičky, ten predstavuje paušálnu náhradu výdavkov žalobcu spojenú s poskytnutím pôžičky a bol dohodnutý na sumu jednorazového poplatku vo výške 620 eur a mesačného poplatku vo výške 311 eur vždy k 15. dňu v mesiaci v celkovej výške 11 507 eur ( od 13.01.2016 do podania žaloby), ktorý nárok žalobcu vyplýva tak zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2015 ako aj dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 13.01.2016, preto súd aj v tejto časti považoval nárok žalobcu dôvodný a uložil žalovanému zaplatiť poplatok za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 11 507 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.