Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-579-2019.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Subarea
4Ek/579/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, práv. zast.: Haščák & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prokopova 345/42, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 50 575 821, proti povinnému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXX/XX, XXX XX R. Y. N., o vymoženie 979,46 Eur s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Thomkom, so sídlom exekútorského úradu Pavla Mudroňa 483/28, 036 01 Martin, IČO: 42 218 373, pod sp. zn.366EX 197/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie 18.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 979,46 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C/225/2016 zo dňa 18.01.2017 v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Žilina 25C/225/2016 zo dňa 12.02.2018.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 26.04.2019 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku, Exekútorský úrad Martin, so sídlom Pavla Mudroňa 483/28, 036 01 Martin, IČO: 42 218 373, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 366EX 197/2019.
3. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 22.05.2019 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 23.05.2019, teda v zákonnom stanovenej lehote. Povinný navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodov uvedených v prílohe pripojenej k návrhu na zastavenie exekúcie. V zmysle prílohy povinný požiadal o preverenie lekárskych výkonov, na základe ktorých mu vznikla pohľadávka. Povinný nemá vedomosť o tom, že by bol ošetrovaný v období, keď mal len neodkladnú lekársku starostlivosť. Povinný si sám vyplácal dlh a keďže je invalidný dôchodca poistné za neho hradí štát. Povinný tje akmer imobilný onkologický pacient a nie je vedený ako dlžník. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nemôže podľa oprávneného vykonávať dokazovanie za účelom preukázania skutkového stavu, ktorý predchádza vydaniu exekučného titulu a navrhuje preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný. Podľa súdneho exekútora povinný žiadne skutočnosti odôvodňujúce neopodstatnenosť začatia exekučného konania.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
7. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
8. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
9. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokmi, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučných titulov, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním predmetného exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. V exekučnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje zákonný procesný prostriedok obrany povinného podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, na základe ktorého
súd môže preskúmať exekúciu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda ktorého účelom je zastavenie neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených právnych prostriedkov.
10. To znamená, že otázku námietky prípadného neprihliadnutia na ochranu spotrebiteľa v základnom konaní, prípadné neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky v základom konaní, namietané okolnosti pri uzavieraní zmluvy o úvere, ako aj povinným namietané pochybenia súdu v základnom konaní, tieto skutočnosti povinný mal možnosť namietať v základnom konaní, resp. aj v odvolacom konaní spôsobom predpokladaným príslušnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti nastali pred vznikom predmetného exekučného titulu, a teda predstavujú skutočnosti, ktoré skúmal, resp. mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, a preto problematika uvedených námietok ako okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nepatrí do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Povinný v základnom konaní uvedené skutočnosti nenamietal, v čoho dôsledku predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
12. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie mal uviesť v odpore proti platobnému rozkazu, na poklade ktorého sa vedie exekúcia. Súd, ktorý rozhoduje o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený skúmať dôvody uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko o týchto dôvodoch mal rozhodovať súd, ktorý platobný rozkaz (exekučný titul) vydal. V čase rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je predmetný exekučný titul (platobný rozkaz) stále právoplatný a vykonateľný. Povinnému sa nepodarilo preukázať existenciu skutočností, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku a teda exekúcia voči osobe povinného je dôvodná a opodstatnená.
13. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.