Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-93-2018.pdf
PDF · 70.14 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/93/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky T. C. S., bytom St. H. XX, X., B., C. a otca, W. N., bytom W. S. XXX/X, F. N. M., o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd C. n e m á právomoc vo veci konať.
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Z., pričom z návrhu vyplýva, že sa maloletý Z. spolu s matkou zdržiava v C..
2. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy, v prípade členských štátov Európskej únie nariadenia vydávané Radou a Európskou komisiou.
5. V prejednávanej veci ide o konanie o zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z.. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej „Nariadenie o výživnom“), ktoré je súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
6. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu (v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti), alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7. Podľa čl. 10 Nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom Nariadenia o výživnom je ochrana záujmov oprávneného na výživné, ktorý je považovaný za slabšieho účastníka konania. Z tohto hľadiska majú normy právomoci stanovené v čl. 3 Nariadenia o výživnom za cieľ zabezpečiť blízkosť medzi oprávneným a príslušným súdom. Pokiaľ návrh podáva oprávnený na výživné, je mu ponechaná možnosť výberu, kedy môže svoj návrh podať buď na súd podľa miesta obvyklého pobytu odporcu (písm. a) článku 3 Nariadenia o výživnom) alebo na súd podľa miesta svojho obvyklého pobytu ako obvyklého pobytu oprávneného (písm. b) článku 3 Nariadenia o výživnom). Naopak však uvedené pravidlo neplatí a povinný z výživného môže podať svoj návrh len na súd obvyklého pobytu oprávneného, pretože v tomto prípade sa procesnoprávne postavenie odporcu kumuluje v osobe oprávneného, čím je naplnený cieľ Nariadenia o výživnom chrániť oprávneného na výživné ako slabšiu stranu, ktorej dôsledkom je zachovanie blízkosti medzi súdom o osobou oprávnenou na výživné (pozri Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-295/95, C-433/01, C-408/13 a ďalšie).
9. Maloletý Z. sa dlhodobo spolu s matkou zdržiavajú v C., kde sa zdržiavali už počas konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX o rozvod manželstva účastníkov konania, pričom rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.05.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.07.2014 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec ako povinný zaviazal platiť na výživu maloletého Z. sumou 250,- Eur mesačne. Napriek tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že sa otec dieťaťa vrátil späť na Slovensko, maloletý Z. ako oprávnený a zároveň odporca v tomto konaní sa naďalej spolu s matkou zdržiavajú v C., z ktorého dôvodu sa obvyklý pobyt maloletého nachádza v C., preto v otázke vyživovacej povinnosti k nemu má právomoc rozhodnúť v zmysle citovaného článku 3 písm. a) a b) Nariadenia o výživnom taliansky súd ako súd obvyklého pobytu dieťaťa.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nemá právomoc na konanie o vyživovacej povinnosti k mal. Z., ktorý nedostatok právomoci vyhlási súd aj bez návrhu. Nedostatok právomoci je pritom prekážkou neodstrániteľnou, pre ktorú súd v konaní nemôže ďalej pokračovať a musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.