Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, zast. zákonným zástupcom: Mgr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, Y., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2019/4236 zo dňa 17.06.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina číslo: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2019/4236 zo dňa 17.06.2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo rozhodnutím číslo: NO1/OPPNKaPČ/ SOC/2019/29938-6 zo dňa 14.01.2019 podľa , v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti účastníka Jozefa Ptáčka, ktorú podal 14.11.2018 a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení uviedol, že posudkový lekár oddelenia peňažných príspevkov a kompenzáciu ŤZP a posudkovej činnosti ÚPSVaR Námestovo konštatoval, že účastník nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle citovaného zákona a zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nevznikajú ani v zmysle citovaného zákona. Ďalej citoval obidve ustanovenia. Konštatoval, že účastník nespĺňa legislatívne podmienky v zmysle citovaného zákona, preto príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nie je v komplexnom posudku navrhnutý. Podkladom pre rozhodnutie je komplexný posudok. V komplexnom posudku zo dňa 09.01.2019 v oblasti mobility a orientácie bolo uvedené, že miera funkčnej poruchy účastníka je 90 % v zmysle prílohy č. 3 k citovanému zákonu, a preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Je odkázaný na sprievodcu. Má zníženú orientačnú schopnosť v dôsledku M. Down a strednej mentálnej retardácie (je odkázaný na sprievod). Je mobilný, pohybuje sa bez používania kompenzačných pomôcok. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je odkázaný na pomoc druhej osoby pri uľahčení orientácie. Uvedené je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti komunikácie má narušenú schopnosť komunikácie v dôsledku M. Down a strednej mentálnej retardácie (je odkázaný na sprievod). Je odkázaný na pomoc druhej osoby pri umožnení styku so spoločenským prostredím a na sprístupnenie informácie, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. V odôvodnení je uvedené, že posudkový lekár konštatoval, že menovaný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona a zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mu nevznikajú ani v zmysle § 14 ods. 10 písm. b) citovaného zákona. Nespĺňa legislatívne podmienky v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Má zníženú orientačnú schopnosť a narušenú schopnosť komunikácie v dôsledku M. Down a strednej mentálnej retardácie (odkázaný na sprievod). Pri zisťovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia boli posudzované individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2019/4236 zo dňa 17.06.2019 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že odvolacie konanie bolo prerušené za účelom zabezpečenia nových lekárskych nálezov - psychologických vyšetrení. Následne posudková lekárka ústredia dňa 15.05.2019 vydala lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy účastníka 90 % v zmysle prílohy č. 3 k citovanému zákonu, a preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o geneticky podmienenú mentálnu retardáciu - M. Down. Mieru funkčnej poruchy ťažkého zdravotného postihnutia dosahuje aj mentálna retardácia - stredne ťažká, IQ 42 a cukrovka I. typu na inzulíne, s chronickými komplikáciami cukrovky. V odôvodnení lekárskeho posudku uviedla, že účastník je mobilný, chôdza je samostatná. Poruchy správania a ani iné prejavy agresivity voči okoliu nie sú prítomné, v kontakte s inými osobami je milý, usmievavý. Zdravotné ochorenie posudzovaného sa zriedka spája s agresívnymi poruchami správania. Poruchy zvieračov nie sú prítomné. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a) citovaného zákona, v súčasnosti je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, taktiež nemá dokumentovaný poruchy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) citovaného zákona. Nesplnil tiež odkázanosť podľa § 14 ods. 10 písm. b) citovaného zákona. V konkrétnom prípade je poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie. Fyzická osoba zabezpečujúca opatrovanie je povinná poskytnúť účastníkovi komplexnú starostlivosť vrátane pomoci - dohľadu pri cestovaní prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Účastník je tiež odkázaný na sprievodcu, nakoľko je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Tiež je potrebné poukázať na participáciu rodiny vzájomne si pomáhať, ktorú upravuje zákon o rodine. K odporúčaniu odborných lekárov, že zdravotný stav si vyžaduje určitú kompenzáciu, poznamenal, že zákon zveruje právomoc posudzovať zdravotný stav žiadateľov posudkovým lekárom úradu, resp. ústredia, a preto ich posudok, resp. ich závery nie sú rozhodujúce pre navrhnutie jednotlivých druhov odkázanosti. Komplexný posudok je súčasťou tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca v zastúpení svojho zákonného zástupcu. Podľa jeho názoru zdravotný stav žalobcu napĺňa podmienku zákona v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, nakoľko jeho ochorenie je duševná porucha s nepredvídateľným a mnohokrát vzhľadom na jeho telesnú vyspelosť aj neovládateľným správaním. Jeho ochorenie je komplikované aj cukrovkou I. typu s nastavením na inzulín. Kombinácia týchto ochorení neumožňuje meranie hladiny cukru a následnú aplikáciu inzulínu v prostriedkoch hromadnej dopravy. Poukázal na to, že už v minulosti do roku 2016 bol niekoľkokrát posudzovaný ako občan odkázaný na individuálnu dopravu. Dokonca v roku 2007 na základe lekárskeho posudku bez časového obmedzenia. Mentálne postihnutie nie je choroba, ktorá sa vylieči, ale trvalý stav. Taktiež cukrovka I. typu je nevyliečiteľné ochorenie, dokonca s pribúdajúcim vekom nastávajú ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré si vyžadujú časté kontroly u odborných lekárov. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.08.2019. Poukázal na lekársky posudok ústredia, podľa ktorého žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6 písm. a), b), c) citovaného zákona odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Námietky uvádzané v žalobe nepovažuje za opodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vyhodnotila všetky predložené lekárske nálezy. V lekárskom posudku nie je možné prihliadať na tvrdenia o v minulosti poskytovanom peňažnom príspevku. V súčasnosti musia posudkoví lekári hodnotiť zdravotný stav a z neho vyplývajúce odkázanosti v zmysle novelizácie Z.z, ktorá je účinná od 01.07.2018. Žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca prostredníctvom zákonného zástupcu sa vyjadril replikou zo dňa 19.08.2019. Posudková lekárka nezohľadnila vo svojom odbornom stanovisku súbeh dvoch rôznych ochorení, ktorých kombinácia vylučuje prepravu hromadnou dopravou tak, ako ju vylúčil aj lekár psychológ vo svojom odbornom posudku. Ak má lekár objektívne hodnotiť zdravotný stav občana, ktorým predpokladom je oboznámenie sa s terajším priebehom jeho zdravotného stavu. Poukázal na to, že nedošlo k žiadnej zmene zdravotného stavu žalobcu oproti obdobiu roku 2012, kedy mu bola konštatovaná odkázanosť na individuálnu prepravu. Zdravotný stav žalobcu je chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. Zdravotný stav jeho syna sa s pribúdajúcim vekom zhoršuje, preto nevidí dôvod na zmenu v lekárskom posudku, ktorá bola vykonaná už v roku 2016 a odobrala synovi príspevok na pohonné hmoty a parkovací preukaz.

5. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

6. Správny súd konal so žalobcom v zastúpení jeho zákonného zástupcu otca Mgr. V. B., a to v zmysle (ďalej ). Z predloženého administratívneho spisu aj so súdneho spisu je zrejmé, že žalobca nemá plnú spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, a to v dôsledku jeho mentálneho postihnutia ( ), preto správny súd konal s jeho zákonným zástupcom, ktorý aj podal správnu žalobu. Správny súd neakceptoval splnomocnenie žalobcu pre jeho zákonného zástupcu zo dňa 17.09.2019, ktoré predložil jeho zákonný zástupca v súdnom konaní, keďže v konaní pred správnym súdom neumožňuje žalobcovi, aby sa dal zastúpiť inou fyzickou osobou, ktorá by nemala právnické vzdelanie (zákonný zástupca žalobcu nepreukázal, že by bol osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v zmysle ).

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario a . Žalobca, ktorý bol poučený o možnosti žiadať pojednávanie, túto možnosť nežiadal, rovnako ani žalovaný. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. , pričom zistil, že námietky uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že v odvolacom konaní žalobca prostredníctvom zákonného zástupcu predložil do konania nové listinné dôkazy, a to správu z Psychologického klinického pracovisko OP Námestovo PhDr. T. J. zo dňa 16.04.2019, ktorá sa zamerala na posúdenie aktuálneho psychického stavu žalobcu, ktorý je v dlhodobej starostlivosti psychológa, pretože jeho vývin zaostával od ranného detstva pri dg. Downov sy.. Pridružili sa k tomu viaceré zdravotné komplikácie. Navštevoval ŠZŠI v I., následne praktickú školu. Pri opakovaných vyšetreniach konštatované regresné tendencie v intelektovom vývine. Pri poslednom vyšetrení v roku 2007 IQ = 42. V praktických každodenný potrebách je prakticky úplne odkázaný na pomoc a starostlivosť zo strany rodičov, nechápe pojem hodnoty peňazí, je naivný, dôverčivý, sugestibilný. V kontakte je milý, spontánny, neustále sa usmieva, a to mnohokrát aj neprimerane sociálnej situácii a podnetom. Pri cielených psychometrických technikách je problém v tom, že nie je schopný samostatne pracovať, potrebuje neustále individuálne vedenie a usmernenie, bezprostrednú spätnú väzbu. Záver: Celková úroveň rozumových schopností sa nachádza v pásme strednej mentálnej zaostalosti IQ = 42. Osobnosť s ťažkým stupňom sociálnej neprispôsobilosti. V praktických každodenných potrebách je prakticky úplne odkázaný na pomoc a starostlivosť zo strany rodičov, nedokáže cestovať prostredníctvom hromadnej dopravy. Ďalšie novopredložené odborné nálezy (z 20.03.2019 a 22.01.2019) sa týkali endokrinologických vyšetrení so záverom doporučenej inzulínovej liečby a režim diabetika. V lekárskom posudku ústredia zo dňa 15.05.2019 bol vyhodnotený aj novodoložený odborný nález psychologické vyšetrenie PhDr. J. zo dňa 16.04.2019, z ktorého je v lekárskom posudku uvedené, že v kontakte je milý, spontánny, neustále sa usmieva, nie je schopný samostatne pracovať. Celková úroveň rozumových schopností sa nachádza v pásme strednej mentálnej zaostalosti IQ = 42. V odôvodnení bolo uvedené, že je mobilný, chôdza je samostatná. Poruchy správania a ani iné prejavy agresivity voči okolia nie sú prítomné, v kontakte s inými osobami je milý, usmievavý. Základné ochorenie posudzovaného sa zriedka spája s agresívnymi poruchami správania.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca sa zúčastňuje záujmového vzdelávania v Centre voľného času W. v I. formou krúžkovej činnosti v školskom zariadení pre deti a mládež 3-krát týždenne. Pred prvostupňovým správnym orgánom bolo so žalobcom vykonaný aj sociálny prieskum. Využíva dopravu osobným automobilom, ktorú zabezpečujú rodičia. Túto potrebuje na dopravu k psychológovi, neurológovi, nefrológovi a do centra voľného času 3-krát do týždňa, taktiež do kostola, na výlety, kúpať sa (Bojnice, Oravice, ...). Zo sociálneho prieskumu, čo sa týka oblasti mobility a orientácie vyplýva, že je mobilný, pohybuje sa bez používania kompenzačných pomôcok, chôdza samostatná, prítomné ochorenie - M. Down, cukrovka I. typu - diabet. nefropatia, mentálna retardácia. V dôsledku ochorení je odkázaný na sprievodcu. V oblasti orientácie je odkázaný na dohľad. Čo sa týka oblasti komunikácie je narušená schopnosť komunikácie - reč je ťažšie zrozumiteľná. Je odkázaný na pomoc pri umožnení styku so spoločenským prostredím a na sprístupnenie informácií a aj v tejto oblasti je odkázaný na dohľad. Podľa prílohy č. 3 - spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach - z bodu 7. vyplynulo, že žalobca nedokáže udržať polohu v sede aspoň 30 minút ani stáť a vydržať v stoji aspoň 10 minút, prípadne s pridržovaním alebo s pomôckou. Podľa bodu 8. pri pohybe na schodoch je žalobca odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Pri bode 10. orientácia v prostredí žalobca pri väčšine úkonov orientácie v prirodzenom prostredí je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Nedokáže sa orientovať v priestore bytu alebo domu, blízkom okolí bytu, domu, školy, v neznámom prostredí, v cestnej premávke, nevie rozpoznávať čas, orientovať sa v čase. Je odkázaný na nepretržitý dohľad pri väčšine jeho činností. Bol zaradený do stupňa odkázanosti VI., keď dosiahol 15 bodov.

Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa a v znení účinnom ku dňu 24.06.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Podľa § 38 ods. 1, písm. b) bod 2. citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 9 písm. a) citovaného zákona zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

10. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutia žalovaného o odvolaní boli komplexné posudky, ktoré mieru funkčnej poruchy žalobcu stanovili na 90 %, takže žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V oboch komplexných posudkoch bolo zároveň skonštatované, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu osobnú prepravu motorovým vozidlom, pretože v súčasnosti je spôsobilý premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, taktiež nemá dokumentované poruchy v § 14 ods. 6 písm. b) a c) citovaného zákona, ani podľa § 14 ods. 10 písm. b) citovaného zákona.

11. Žalobca v priebehu konania namietal konštatovanie orgánu verejnej správy, že vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie je schopný absolvovať prepravu v prostriedkoch hromadnej dopravy. Zákonný zástupca žalobcu, ktorý ho v správnom konaní zastupoval vzhľadom na to, že sám nedokáže komunikovať s orgánmi verejnej správy, mal za to, že vyhovuje podmienke § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona. V kombinácii s diagnózou diabetes mellitus I. stupňa je hromadná preprava pri rešpektovaní hygienických zásad a jeho prirodzenej dôstojnosti vylúčená.

12. Je pravdou, že nie každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je automaticky odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Konštatovať odkázanosť na individuálnu prepravu prináleží posudkovým lekárom, ktorí musia vo svojom závere zohľadniť všetky podstatné okolnosti, ktoré majú vplyv na posudzovaný prípad. Vo svojom závere musia vychádzať z aktuálnych lekárskych nálezov. V popísaných odborných lekárskych nálezoch je konštatovaný stav žalobcu, ktorý je postihnutý duševnou chorobou M. Down s celkovou úrovňou rozumových schopností v pásme strednej mentálnej zaostalosti. Okrem toho trpí chronickými komplikáciami cukrovky I. typu, a to diabetickou nefropatiou a je na inzulíne od roku 1997. Z prílohy č. 3 k , ktorá bola vypracovaná ako súčasť anamnézy - sociálny prieskum na prvostupňovom správnom orgáne, čo sa týka oblasti mobility a orientácie v prostredí, boli zistené také skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu nedovoľujú žalobcovi využívať hromadnú dopravu pri zachovaní jeho prirodzenej dôstojnosti - žalobca nedokáže udržať polohu v sede ani 30 minút, nedokáže stáť a vydržať v stoji aspoň 10 minút, nedokáže vystúpiť, zostúpiť zo schodov samostatne, ani udržať požadovaný smer chôdze a pohybu,

nie je orientovaný v neznámom prostredí, nedokáže sa orientovať v cestnej premávke, opustiť byt, navrátiť sa do bytu, rozpoznávať čas a orientovať sa v čase. Z psychologicko - klinického vyšetrenia PhDr. T. J. klinického psychológa, psychoterapeuta a dopravného psychológa vyplýva, že v praktických každodenných potrebách je prakticky úplne odkázaný na pomoc a starostlivosť zo strany rodičov a nedokáže cestovať prostriedkami hromadnej dopravy.

13. Podľa názoru správneho súdu za takto zisteného skutkového stavu posudkoví lekári nevyhodnotili popísané diagnostikované zdravotné postihnutia žalobcu komplexne s prihliadnutím na všetky ich dôsledky vplývajúce na jeho mobilitu. Žalovaný dostatočne nevyhodnotil a nevysvetlil, akým spôsobom na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti je žalobca schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy a to za situácie, keď nie je orientovaný v neznámom prostredí, nevie sa orientovať v cestnej premávke, nevie sa navrátiť do bytu, nevie ani len rozpoznávať čas a orientovať sa v čase. Dôvodom pre možné používanie hromadnej dopravy nemôže byť tá skutočnosť, že všetky tieto úkony zvládne s pomocou osoby, ktorá poberá príspevok na opatrovanie, keďže v zmysle žalobca je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a teda v zmysle citovaného zákona nie je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami prepravovať sa vozidlami verejnej hromadnej dopravy osôb.

14. Čo sa týka naplnenia skutkovej podstaty odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, podľa názoru správneho súdu v tomto smere správne orgány nevyhodnotili zistený skutkový stav riadne. Žalobca trpí závažnými duševnými chorobami, a to v takom rozsahu, že zo škály 50% až 100% bola miera funkčnej poruchy vyhodnotená až na 90%. Podľa odbornej správy klinického psychológa so špecializáciou dopravný psychológ PhDr. T. J. zo dňa 16.04.2019 žalobca nedokáže cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, a to bez ohľadu na to, že v kontakte je milý, spontánny, usmieva sa (mnohokrát aj neprimerane sociálnej situácii a podnetom). Preto, ak posudková lekárka ústredia nevyhodnotila celú odbornú správu klinického psychológa, ale vybrala z nej len určitú časť, zdravotný stav žalobcu komplexne neposúdila. Okrem toho z administratívneho spisu nevyplýva ani jej tvrdenie uvedené v lekárskom posudku druhého stupňa, a to, že poruchy správania a iné prejavy agresivity voči okoliu nie sú prítomné. Naopak, zo správy klinického psychológa vyplýva, že je to osobnosť s ťažkým stupňom sociálnej neprispôsobilosti, do ktorej nemožno nezahrnúť aj situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, najmä keď klinický psychológ jednoznačne konštatuje, že nedokáže cestovať prostriedkami hromadnej dopravy. Ďalšie tvrdenie posudkového lekára ústredia, že základné ochorenie posudzovaného sa zriedka spája s agresívnymi poruchami správania, je konštatovanie všeobecného charakteru, ktoré nespadá na žalobcu, a preto nie je relevantné pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu.

15. K možnému naplneniu odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osôb podľa § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona taktiež nasvedčuje tá zistená skutočnosť, že žalobca nedokáže udržať polohu v sede ani 30 minút a nedokáže stáť alebo vydržať v stoji aspoň 10 minút, a to ani s pridržiavaním sa alebo s pomôckou. Uvedené nasvedčuje tomu, že duševná choroba žalobcu mu neumožňuje ovládať svoje správanie pri preprave vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, keď neudrží polohu v sede ani 30 minút a nedokáže stáť v stoji ani 10 minút, čo však sú základné predpoklady na to, aby mohol vôbec verejnú hromadnú dopravu osôb využívať. Tieto zistenia poukazujú na neschopnosť žalobcu prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb z dôvodu jeho duševnej poruchy. V tomto prípade jeho mobilita a samostatnosť chôdze sú plne právne irelevantné.

16. Za týchto skutkových okolností je podľa názoru správneho súdu nesprávne vyhodnotenie dôkazov preukazujúcich zdravotný stav žalobcu. Podľa názoru správneho súdu vyššie opísané prejavy duševnej choroby žalobcu sú spôsobilé narušiť prirodzenú dôstojnosť žalobcu. Uvedené dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu naznačujú odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tak, ako je to definované v § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona.

17. Z uvedených dôvodov mal správny súd pochybnosti o správnosti záveru žalovaného, že v danom prípade boli dodržané zásady správneho konania podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku, t.j. že z jeho strany bola splnená povinnosť chrániť práva a povinnosť žalobcu, že došlo k svedomitému a zodpovednému vybaveniu veci a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. V novom konaní opätovne posúdi zhromaždené listinné dôkazy v ich komplexnosti, posúdi aj sociálny prieskum vykonaný na prvostupňovom správnom orgáne vrátane posúdenia odkázanosti žalobcu na pomoc inej osoby najmä vo vzťahu k pohybu a orientácii v prostredí, a vo veci opätovne rozhodne.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že súd žalobcovi, ktorý má právo na náhradu trov konania, pretože v konaní bol úspešný, náhradu trov nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.