Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoKR-24-2019.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Štefan Krnáč, so sídlom kancelárie B. XX, XXX XX H., správca konkurznej podstaty úpadcu: POKROK, výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M. R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, proti žalovanému: Ing. Juraj Beniač, s miestom podnikania 013 12 Turie 591, IČO: 37 429 019, zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou, so sídlom S. S. č. XX, XXX XX F., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019, takto
rozhodol:
Pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcom v podaní zo dňa 26.07.2019 o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019 z r u š u j e a konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky na Okresnom súde Žilina dňa 25.10.2018 v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu POKROK, výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M. R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu
- plnenia dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytovaní preventívnych a ochranných služieb a činností technika požiarnej ochrany zo dňa 31.07.2017 vo výške 1.570 Eur voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7K/12/2017 a súčasne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 1.570 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.10.2017, sp. zn. 7K/12/2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 205/2017 dňa 26.10.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu POKROK, výrobné družstvo, Žilina. Uznesením zo dňa 08.11.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 217/2017 dňa 14.11.2017, bol za správcu majetkovej podstaty úpadcu ustanovený žalobca. Po začatí konkurzného konania, keď dňa 09.08.2017 bol v Obchodnom vestníku č. 152/2017 zverejnený oznam o začatí konkurzného konania, boli úpadcom plnené pohľadávky žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní preventívnych a ochranných služieb a činnosti technika požiarnej ochrany zo dňa 31.07.2017. Dňa 26.10.2017 uhradil úpadca z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. úhrady vo výške 570 Eur, dňa 12.10.2017 z účtu vedeného v B., a.s. dve splátky spolu vo výške 500 Eur a dňa 26.10.2017 dve splátky vo výške 250 Eur, t. j. spolu vo výške 500 Eur, celkovo 1.570 Eur. Žalobca poukázal na jeden zo základných účinkov začatia konkurzného konania, ktorým je obmedzenie činnosti na bežné právne úkony, pričom za bežné právne úkony nemožno považovať plnenie, ktoré spôsobí zníženie uspokojenia plnenia ostaných veriteľov v konkurznom konaní. Uviedol, že takýmto úkonom dlžníka sa miera uspokojenia veriteľov ešte viac zníži. S poukazom na citované zákonné ustanovenia §
44 ods. 4, § 59 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) mal za to, že právnymi úkonmi - splnenia dlhu, ktoré boli urobené v čase úpadku dlžníka, došlo k ukráteniu minimálne jedného veriteľa, a to spoločnosti M-Design Benelux B.V.B.A., IČO: 0882.624.675, ktorého zistená pohľadávka v konkurznom konaní je v sume 4.077.709,47 Eur. Navyše sa jedná o vykonateľnú pohľadávku, na základe ktorej bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, a to dňa 28.06.2017. Pohľadávka tohto veriteľa bola judikovaná dňa 12.03.2014. Ak by zo strany úpadcu nedošlo k splneniu dlhu vo výške 1.570 Eur žalovanému, táto suma by bola pomerne rozdelená medzi ostatných veriteľov. Žalovaný nemal právo na úplnú úhradu dlhu, ale iba na pomerné uspokojenie. Navyše podiel uvedeného veriteľa na sume zistených pohľadávok je viac ako 99%. Podľa žalobcu konaním dlžníka, t.j. vykonaním právneho úkonu splnenia dlhu, došlo k ukráteniu iného veriteľa dlžníka.
2. Okresný súd Žilina v prejednávanej veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. V podaní zo dňa 26.07.2019, elektronicky podanom okresnému súdu dňa 26.07.2019 (č.l. 94 spisu) označenom ,,Späťvzatie návrhu“ žalobca uviedol, že v lehote na odvolanie navrhuje nasledovné. Dňa 14.06.2019 konajúci súd rozhodol o žalobe žalobcu, a to rozsudkom sp. zn. 10Cbi/10/2018-77, IČS: 5118214936. V zmysle § 370 CSP navrhol, aby odvolací súd rozhodol na základe tohto dispozičného úkonu o prípustnosti tohto späťvzatia. Z uvedeného preto v zmysle § 370 ods. 2 CSP žiadal, aby odvolací súd späťvzatie pripustil a rozhodnutie prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
4. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.08.2019 bol žalovaný vyzvaný v lehote 10 dní na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu, či súhlasí so zastavením konania z dôvodu späťvzatia návrhu. Zároveň ho poučil s odkazom na ust. § 157 ods. 2 CSP, že ak sa v určenej lehote písomne nevyjadrí, bude súd predpokladať, že so späťvzatím žaloby súhlasí.
5. Žalovaný na výzvu okresného súdu v elektronickom podaní (č.l. 102 spisu) uviedol, že keďže zo strany žalobcu došlo k spochybneniu úkonov úpadcu smerujúcich k uspokojeniu nárokov žalovaného, žalovaný z dôvodu nastolenia právnej istoty so zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby nesúhlasí. Ďalej uviedol, že cieľom žalovaného je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi konania a predídenie prípadnému ďalšiemu súdnemu sporu. Zároveň, keďže súdom prvej inštancie už o žalobe rozhodnuté bolo, ale toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, ako aj prihliadajúc na úkon späťvzatia, z ktorého možno dedukovať, že žalobca nemá záujem na pokračovaní v súdnom konaní, a teda ani na podaní odvolania, nesúhlas žalovaného so zastavením konania by nemal viesť k navýšeniu trov súdneho konania. S poukazom na ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP mal žalovaný za to, že na jeho strane existujú vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím žaloby a navrhol, aby súd toto späťvzatie nepripustil.
6. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 02.09.2019 bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.08.2019 doručené žalobcovi na vedomie (doručenka na č.l. 108 spisu).
7. Predkladacou správou č.k. 10Cbi/10/2018-109 zo dňa 04.09.2019 Okresný súd Žilina predložil spis s poukazom na ust. § 370 ods. 1 CSP na rozhodnutie. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019 podal žalobca podanie - Späťvzatie návrhu (č.l. 93 spisu) cez portál ÚPVS dňa 26.07.2019. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí (č.l. 102).
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) pripustil späťvzatie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur za aplikácie ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, najmä s elektronickým podaním žalovaného (č.l. 102 spisu), v rámci ktorého žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcu, odvolací súd nevyhodnotil nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcu (č.l. 102 spisu) ako dôvodný, ktorý by zakladal opodstatnenosť požiadavky v konaní naďalej pokračovať, a to z nasledovných dôvodov.
10. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
11. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
12. Na postup podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP krajský súd skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia, ktoré je aplikovateľné v prípade dispozície so žalobou žalobcom.
13. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.
14. Bolo zistené, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 11.07.2019 (doručenka na č.l. 90 spisu) a žalovanému dňa 26.07.2019 (doručenka na č.l. 91 spisu). Po rozhodnutí okresným súdom žalobca podaním, podaným okresnému súdu cez portál ÚPVS dňa 26.07.2019, s poukazom na ust. § 370 CSP zobral žalobu späť a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie pripustil, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
15. K predmetnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vydaní, resp. rozhodnutí súdom prvej inštancie, avšak v čase, keď jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto v zmysle § 370 ods. 1 CSP prichádza do úvahy dispozícia žalobcu s podanou žalobou v podobe späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Účinky späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie a tiež nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcom v celom rozsahu bolo potrebné posudzovať podľa § 370 CSP za zhodnotenia existencie či neexistencie vážnych dôvodov na strane žalovaného, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcom v celom rozsahu nesúhlasil. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok v citovanom § 370 ods. 2 CSP pre nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom v odvolacom konaní vyžaduje, aby tento nesúhlas bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za takéto vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré odvolací súd späťvzatie nepripustí, považovať. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je teda výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod., záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (primerane a podporne z eurokonformného prístupu rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 995/2004). V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex, alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (primerane a podporne rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 275/2005). O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v ktorých sporové strany majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých nie je súd viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.
16. V prejednávanom prípade sa žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu podanou žalobou voči žalovanému domáhal určenia odporovateľnosti právneho úkonu - plnenia dlhu, ku ktorému došlo žalovaným na zmluvnom základe, a to po začatí konkurzného konania v prospech žalovaného
v celkovej sume 1.570 Eur a súčasne zaplatenia peňažnej sumy 1.570 Eur ako peňažnej náhrady za odporovaný právny úkon do všeobecnej podstaty úpadcu. Nejedná sa teda o konanie, ktoré by bolo prípadne možné začať aj na návrh žalovaného a ktoré by malo povahu konania iudicium duplex.
17. Okrem charakteru konania môžu byť príčinou nesúhlasu so späťvzatím aj vážne mimoprávne, napríklad eticky relevantné okolnosti, alebo vážne procesno-právne dôvody. Podľa krajského súdu sa však v prípade žalovaným uvádzaných dôvodov nejedná o skutočnosti, ktoré by mali takýto charakter. Z obsahu podania žalovaného na č.l. 102 spisu bolo nepochybné, že žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu nastolenia právnej istoty medzi účastníkmi konania a predídenia prípadnému ďalšiemu súdnemu sporu, keďže o samotnej žalobe už rozhodnuté bolo, ktoré rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a z úkonu späťvzatia žalobcu možno dedukovať, že tento nemá záujem na pokračovaní v konaní a ani na podaní odvolania. Podľa názoru krajského súdu sa však v prípade žalovaným uvádzaných dôvodov nejedná o skutočnosti, ktoré by mali takýto charakter. Predmetom konania je žaloba o určenie neúčinnosti plnenia dlhu zo Zmluvy o poskytovaní preventívnych a ochranných služieb a činnosti technika požiarnej ochrany zo dňa 31.07.2017, ku ktorému došlo úpadcom dňa 12.10.2017 a 26.10.2017 ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. a zaplatenia peňažnej náhrady žalovaným do konkurznej podstaty úpadcu vo výške dlžníkom vykonanej odporovanej úhrady. Pre takýto typ žaloby, t.j. pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu právna úprava zákona č. 7/2005 Z.z. stanovuje splnenie jednotlivých podmienok, jednou z ktorých je uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu v prekluzívnej lehote. To znamená, že právna stabilita, na ktorú poukazoval žalovaný v nesúhlase so späťvzatím žaloby, je tak už limitovaná zákonodarcom stanovenou lehotou. K ďalšiemu žalovaným uvádzanému dôvodu, a to, že nezastavením konania (nepodaním odvolania žalobcom) sa predíde ďalšiemu súdnemu sporu, poukazuje primerane krajský súd i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 2854/2000, v zmysle ktorého ...„nie je dôvodom pre relevantný nesúhlas ani skutočnosť, že prípadné rozhodnutie vo veci samej by záležitosť medzi účastníkmi definitívne vyriešilo, čím by sa predišlo ďalším prípadným sporom“.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd tak nezistil existenciu žiadnych vážnych dôvodov na strane žalovaného, ktoré by odôvodnili nepripustenie späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu. Krajský súd preto v zmysle citovaného § 370 ods. 1 CSP pripustil späťvzatie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur, odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/10/2018-77 zo dňa 14. júna 2019 zrušil a konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.570 Eur zastavil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Z procesného hľadiska zastavenie konania vyvolal žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, v dôsledku ktorej skutočnosti na strane žalovaného tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.