Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-125-2019.pdf
PDF · 119.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/125/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom C. X, XXX XX M., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 206,18 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/130/2018-189 zo dňa 26. októbra 2018 (rozsudok pre zmeškanie), takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného doručené Okresnému súdu Žilina dňa 10.12.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. č.k. 18Cb/130/2018-189 zo dňa 26. októbra 2018 o d m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 206,18 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 206,18 Eur od 02.04.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu, v ktorej žalobca uviedol, že dňa 04.02.2017 došlo v meste C. G. M. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému DRG - TRADE, s.r.o. na vozidle BMW 320, ev. č. CA754CM. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 8005251091. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru s dátumom splatnosti 09.03.2017 na sumu 828,- Eur. Žalovaný znížil poistné plnenie, priznal náklady v sume 483,82 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 24.02.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 690,- Eur. Rozdiel v poistnom plnení predstavuje sumu 206,18 Eur, čo predstavuje uplatnený nárok v žalobe. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania.
2. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na ust. § 167 ods.1 a 2, § 273, § 274, § 275, § 277 ods. 1, 2, 3 CSP v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 8zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,,zákon č. 381/2001 Z.z..“), § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
3. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 26.10.2018 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v prípade splnenia zákonných podmienok. 4. Okresný súd konštatoval, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný bol poučený okresným súdom v uznesení č.k. 18Cb/130/2018-117 zo dňa 11.07.2018 o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh/súhlasil s rozhodnutím sporu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh/súhlasil s rozhodnutím sporu rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.10.2018 oznámil, že sa nedostaví na pojednávanie, ospravedlňuje svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného. Okresný súd poukázal na ,,paradox“, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie bez uvedenia dôvodu a neospravedlnil svoju neúčasť vážnymi okolnosťami, ale napriek tomu navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pokiaľ žalobca sa nedostaví. Keďže okresný súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, nebol dôvod v odôvodnení rozsudku vyhodnocovať vyjadrenia a námietky žalovaného, a preto nebolo možné v odôvodnení uvádzať náležitosti v zmysle § 220 CSP, keďže sa aplikuje § 275 CSP. Považoval za nutné poukázať na odlišnú úpravu CSP od O.s.p., keďže v zmysle CSP sa neprihliada pri splnení podmienok § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na to, či žalovaný bol pasívny alebo nie. V podstate ide akoby o „sankciu“ nedostavenia a neospravedlnenia sa vážnymi okolnosťami. V takom prípade, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie a neospravedlní svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami, tak je irelevantné, či žalovaný sa vo veci vyjadroval pred pojednávaním. Teda rozsudok pre zmeškanie sa vydáva bez ohľadu na to, či žalovaný bol aktívny alebo nie, pokiaľ sú splnené podmienky v ust. § 274 CSP. Aktivita žalovaného sa zohľadňovala podľa O.s.p. a bola prekážkou vydania rozsudku pre zmeškanie. Avšak koncepcia CSP a úmysel zákonodarcu je za súčasného platného právneho stavu iná, odlišná a podstatné je iba to, či sú splnené podmienky podľa § 274 CSP, a to bez ohľadu na prípadnú predchádzajúcu aktivitu žalovaného. 5. Okresný súd poukázal na to, že vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26.08.2018, ktoré sa uskutočnilo v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. 6. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 26.08.2018 rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP.
7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, úspešnou sporovou stranou bol žalobca, preto mu priznal nárok náhradou trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane, o výške ktorej samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku (rozsudku pre zmeškanie) v zákonnej lehote podal žalovaný podanie označené ako ,,Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie/Odvolanie. Vo vzťahu k odvolaniu uviedol, že napáda rozsudok pre zmeškanie v celom rozsahu, a to z dôvodu, že kumulatívne neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Žalovaný poukázal na to, že dňa 03.09.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej schránky, doručená elektronická úradná správa od Okresného súdu Žilina, ktorej prílohou bolo „Predvolanie sp. zn. 18Cb/130/2018 zo dňa 30.08.2018, z obsahu ktorého okrem iného plynie, že dňa 26.10.2018 o 09:30 hod. pred Okresným súdom Žilina, v miestnosti č. dv.: 105, posch.: prvé, sa v predmetnom spore uskutoční pojednávanie (ďalej len „Pojednávanie“); dňa 09.10.2018 právny zástupca žalovaného odoslal cez portál <https://obcan.justice.sk/>ezaloby elektronické podanie Okresnému súdu Žilina, k spisovej značke 18Cb/130/2018, ktorým oznámil Okresnému súdu Žilina, že sa pojednávania neúčastní žalovaný ani jeho právny zástupca, za čo sa ospravedlnil a požiadal Okresný súd Žilina, aby v záujme zachovania hospodárnosti konania uskutočnil pojednávanie napriek ich neprítomnosti (ďalej len „Ospravedlnenie“); dňa 23.11.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej schránky, doručená elektronická úradná správa od Okresného súdu Žilina s elektronickým úradným dokumentom - Rozsudkom pre zmeškanie.
9. Podľa názoru žalovaného nebola splnená podmienka podľa ust. § 274 písm. b) CSP, pretože, ako vyplýva z obsahu Ospravedlnenia, žalovaná strana ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas, keďže Ospravedlnenie bolo doručené do podateľne okresného súdu dňa 09.10.2018 a
s ohľadom na nenavyšovanie trov konania nežiadala o zrušenie a odročenie pojednávania, ale majúc na zreteli hospodárnosť konania, a to aj vzhľadom na vyčerpávajúce vyjadrenia k žalovanému nároku, žiadala o uskutočnenie pojednávania napriek jej neprítomnosti a rozhodnutie na základe argumentácie obsiahnutej v jej podaniach. Podľa žalovaného, ak okresný súd vyhodnotil, že Ospravedlnenie vzhľadom na konkrétnu procesnú situáciu nemožno považovať za dôvodné, mal v takomto prípade ihneď po tom, ako žalovaná strana oznámila, upovedomiť žalovanú stranu, že jej ospravedlnenie neakceptuje a jej účasť je nevyhnutná, postupujúc tak per analogiam (Čl. 4 základných princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP, k čomu však nedošlo.
10. Žalovaný mal za to, že konajúci súd postupoval prísne formalisticky, keď vyhovel návrhu žalobcu vznesenému na pojednávaní a vydal rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby sa presvedčivo vysporiadal s odôvodnením neakceptovania princípu hospodárnosti konania, najmä ak v priebehu sporu bol žalovaný aktívny, súdu sa ospravedlnil, žiadal uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti z dôvodu procesnej ekonómie. Žalovaný v predmetnom spore nevytváral žiadne vymyslené, účelové prekážky (fiktívne zdravotné problémy, fiktívne nehody cestou na pojednávanie a pod.), ktoré by viedli k odročovaniu pojednávania, k odďaľovaniu vydania konečného rozhodnutia v konaní, k nehospodárnosti konania, nevytváral nedôvodné prieťahy v konaní ani žiadne prekážky, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Žalovaný žiadnym spôsobom nezneužil právo, ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní s ohľadom na nenavyšovanie trov konania (v súlade s princípom hospodárnosti konania), keďže vyhodnotil svoje dovtedy odprezentované skutkové tvrdenia a právne názory ako vyčerpávajúce s tým, že na nariadenom pojednávaní by ich len zopakoval, resp. len poukázal na svoje vyjadrenia. Na základe takéhoto prozaického dôvodu sa žalovaná strana rozhodla nezúčastniť nariadeného pojednávania a ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom uviedla svoj súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Urobil tak v dobrej viere, že v jeho prípade sa nejedná o nečinného a nepoctivého žalovaného, ktorý by mal byť sankcionovaný za svoju nečinnosť a nepoctivosť rozhodnutím vo forme rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa domnieva, že okresný súd nepostupoval v súlade s článkom 17 CSP a svojim postupom nepredišiel zbytočným prieťahom, ale práve naopak ich vytvára, následkom čoho dochádza k zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu sporových strán. Podľa žalovaného, okresný súd nepostupoval v konaní správnym spôsobom, a to z dôvodu, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie si procesný predpis nevyložil ústavne konformným spôsobom, ale vychádzal len z formálnych kritérií stanovených zákonom, ktoré však nemôžu byť jediným kritériom, ktoré je potrebné zohľadniť. Podľa žalovaného súd by mal v každom jednotlivom prípade, predtým ako pristúpi k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, starostlivo zvážiť, či sú skutočne naplnené zákonné dôvody pre vydanie tohto rozsudku, mal by posúdiť a vyhodnotiť, či sa napríklad nejedná len o zneužitie práva sporovej strany, ktorá navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie, mal by brať na zreteľ, aby vydaním rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty, mal by brať do úvahy predchádzajúcu procesnú aktivitu sporovej strany. Podľa žalovaného okresný súd postupoval nesprávne, ak rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to z dôvodu, že sa na taký postup súdu vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok podľa ust. § 274 CSP a ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného z pojednávania, poukazujúc na princíp ekonomiky konania, je ospravedlniteľným dôvodom zmeškania pojednávania. Z uvedeného žalovaný namietal, že by bolo vôbec vykonané dokazovanie, ktorým by bolo čokoľvek zo strany žalobcu preukázané, pretože okrem dostavenia sa na pojednávanie žalobca nepreukázal, ani že mu svedčí aktívna vecná legitimácia, pričom žalovaná strana vo svojom vyjadrení na túto skutočnosť zvlášť upozornila a poprela, že by ju žalobca vôbec preukázal. Žalovaný bol názoru, že rozsudkom pre zmeškanie bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces a že vydaním rozsudku pre zmeškanie okresný súd odňal žalovanému právo na spravodlivý súdny proces. Navrhol napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušiť.
11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Žalovaným napadnutý rozsudok považoval za zákonný a dostatočne odôvodnený, nakoľko okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne poukázal na splnenie podmienok uvedených v ust. § 274 CSP, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 26.10.2018 došlo zo strany žalobcu k návrhu, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Predmetný návrh žalobcu bol vyhodnotený za dôvodný, keďže žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu tak považoval za dostatočné a správne.
12. Žalobca v prvom rade poznamenal, že Civilný sporový poriadok vo svojej dôvodovej správe uvádza, že daný predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Pritom je však potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na formuláciu týchto zákonných ustanovení (§ 273 a § 274 CSP) je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním fakultatívne (...súd môže rozhodnúť...) a nie je viazané na návrh žalobcu, avšak rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je OBLIGATÓRNE (...súd rozhodne...), za podmienky, že žalobca explicitne navrhol túto formu rozhodnutia. Z uvedeného jasne vyplýva, že súd je po splnení všetkých zákonných podmienok povinný kontumačný rozsudok vydať. Takéto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie. Ak by súd kontumačný rozsudok v tomto prípade nevydal, išlo by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Okrem toho je v predmetnej dôvodovej správe uvedené, že za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a nečakaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Na podporu uvedených tvrdení poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, zachytený v uznesení z 25.08.2011 sp.zn. 1Cdo 100/2011, uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 184/2009. Za ospravedlniteľný dôvod tak nie je možné považovať okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe, hoci mu objektívne znemožňovali účasť na pojednávaní. Vážnymi okolnosťami sú tak jedine náhle a nepredvídateľné skutočnosti, ktoré dotknutá strana súdu včas oznámi. Je teda zrejmé, že ak žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uvádza ako dôvod pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania, ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. Vzhľadom na uvedené preto nepochybne nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému účasť na pojednávaní, a preto v zmysle § 274 písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Obdobne možno posúdiť aj situáciu, keď sa žalovaný ospravedlní v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo ospravedlniť sa skôr. To, že žalovaný, resp. jeho zástupca doručí súdu svoje všeobecne koncipované ospravedlnenie do uskutočnenia pojednávania, ešte neznamená, že tak urobil včas a že dôvody v ňom uvedené súd vyhodnotí za vážne. Hoci žalovaný doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, uvedené nebolo možné považovať za včasné a odôvodnené vážnymi okolnosťami. Žalobca podotkol, že dňa 03.09.2018 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 26.10.2018, pričom ospravedlnenie, ako aj sám žalovaný tvrdí, bolo okresnému súdu zaslané až dňa 09.10.2018. Žalovanému tak nič nebránilo zaslať okresnému súdu svoje ospravedlnenie už skôr. Žalovanému taktiež nebola nijakým spôsobom znemožnená účasť na predmetnom pojednávaní, a tým aj možnosť procesnej obrany. Pre úplnosť poukázal aj na názor Krajského súdu v Trnave zachytený v rozsudku sp. zn. 10Co/150/2017 zo dňa 20.06.2018. Zastával stanovisko, že po splnení zákonných predpokladov je možné kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Tento názor odôvodňujeme samotným účelom zákona, t.j. eliminovať akékoľvek obštrukcie zo strany žalovaného. Zákon totiž neustanovuje nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie ustanovenia § 274 CSP. Žalovaný predsa má o konaní vedomosť a je len na ňom, aby účinne realizoval svoje procesné práva a povinnosti. Skutočnosť, že sa strana rozhodne pojednávania pre navyšovanie trov nezúčastniť, jej nijakým spôsobom neznemožňuje realizáciu jej procesných oprávnení.
13. Pokiaľ išlo o povinnosť okresného súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou podľa § 183 ods. 4 CSP, žalobca zdôraznil, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania. Čl. 4 základných princípov CSP totiž výslovne ustanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad. Tu však existuje konkrétna právna norma (§ 274 CSP a nasl.), ktorá jasne upravuje danú problematiku a podľa ktorej sa má postupovať. Tvrdenia žalovaného preto považoval za neopodstatnené a aplikácia per analogiam za daných okolností neakceptovateľnú. Žiadne ustanovenie upravujúce problematiku vydania
rozsudku pre zmeškanie žalovaného neodkazuje na § 183 ods. 4 CSP, a teda súd nemá povinnosť informovať stranu o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Záverom uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní považuje za neopodstatnené, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 2.5.2019 (č.l. 255 spisu), bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil. 15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 16. Primárne krajský súd uvádza, že žalovaný podaním označeným ako ,,Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie/Odvolanie“ napadol rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/130/2018-189 zo dňa 26. októbra 2018, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V tomto podaní uviedol, že podáva Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že v predmetnom spore je princíp hospodárnosti konania ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie. Zároveň v tomto podaní bolo obsiahnuté i odvolanie, ktorým napadol rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). 17. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ust. § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 18. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP. 19. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.10.2018 (č.l. 186-188 spisu) mal za preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Okresným súdom bol konštatovaný postup podľa ust. § 181 CSP, bolo dané poučenie o právach a povinnostiach v zmysle CSP. Súd prvej inštancie dal priestor právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, v rámci ktorého žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP. Po tomto návrhu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisu, výzve podľa § 182 CSP a stanovisku právneho zástupcu žalobcu, vyhlásenom uznesení o skončení dokazovania, bol verejne vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola preto splnená. 20. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na 26.10.2018, hoci bol riadne a včas predvolaný. Zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č.l. 120 rub spisu doručený termín 26.10.2018 dňa 03.09.2018 a žalovaný dňa 30.08.2018. Súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l.120 spisu. 21. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny,
pretože podal odpor, ako aj vyjadrenie. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. § 274 CSP je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z ust. § 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP, t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní bol činný, nebol pasívny, podal odpor, ako aj vyjadrenie, keďže žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže k ust. § 273 CSP a nie k ust. § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, poukazuje na rozdielnosť ust. § 273, § 274 CSP, upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ust. § 274 CSP je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení pojednávania. Práve ust. § 274 CSP malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ust. § 274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný v rámci podaného odporu, resp. vyjadrenia vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní. 22. V zhode so záverom okresného súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného i krajský súd uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Je potrebné prisvedčiť záverom okresného súdu v tom, že žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom nebol tvrdený žiaden dôvod. Za absencie uvedenia dôvodu neúčasti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní, tak okresný súd potom nemal priestor a ani nemohol vyhodnocovať, či sa jedná alebo nejedná o vážne okolnosti. Existenciu vážnej okolnosti bol pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd súhlasí so závermi okresného súdu, že právny zástupca žalovaného žiaden vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil. Odvolací súd len dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. 23. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia ust. § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nebolo možné postupovať podľa ust. § 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 9.10.2018 (č.l. 171 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 26.10.2018 o 9,30 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť ako i neúčasť žalovaného na tomto pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup súdu v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP 24. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu dňa 10.12.2018 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné
len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo. 25. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na ust. § 274 CSP, ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. § 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 274 CSP“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 87/2018 skonštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. § 274 CSP normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.