Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-48-2018.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Subarea
22C/48/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: F.. V. O. - J., Z.. XX.X.XXXX, B. XX O. Q., U. U. XHG, R. A., proti žalovanému: Slovenská republika, o náhradu škody,
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 18.11.2017 označené ako „Žiadosť o dovolanie podľa § 377 Tr. por.“ doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.12.2017 o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 05.12.2017 doručil na Najvyšší súd Slovenskej republiky podanie označené ako „Žiadosť o dovolanie podľa § 377 Tr. por.“. Z uvedeného podania vyplýva, že podáva sťažnosť pre porušenie zákonov súdmi SR, keďže jeho podanie zo dňa 24.8.2017 bolo odložené ako nekvalifikované s neurčitým obsahom. Súd ďalej zistil, že sa žalobca domáha náhrady škody vo výške 3 000 000,- eur od štátu
- Slovenskej republiky za konanie vedené Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10T/44/1971, konanie vedené Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 2Nt/2/2010, konanie vedené Okresným súdom vo Vranove nad Topľou sp. zn. 3C/38/03 a konanie vedené Krajským súdom v Prešove sp. zn. 2Co/527/03. Svoj nárok odôvodnil porušením vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. z dôvodu skartovaného spisu sp. zn. 10T/44/1971, uvádzaním klamstiev a poloprávd zo strany súdov, zneužitím právomoci verejného činiteľa, falšovaním úradnej listiny, krivými výpoveďami v uvedených spisoch, zatajovaním dôkazov zo strany súdu, prejednaním trestnej veci v prázdnej pojednávacej miestnosti, vynesením rozsudku vo veci sp. zn. 10T/44/1971 nezákonným spôsobom, porušením vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. ohľadom doručovania uznesenia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Tos/48/2013. Podľa žalobcu sú vyššie uvedené spisy a v nich nachádzajúce sa rozhodnutia dokladom o spáchaných trestných činoch a podvodoch, čo žiadal uviesť na pravú mieru. Namietal zatajenie dôkazov v konaní vedenom pod sp. zn. 10T/44/1971, dôkazy v spisoch sp. zn. 3C/83/03 a sp. zn. 2Co/527/03 považoval za podvrh, svoje odsúdenie a väznenie považoval za protizákonné. Za predčasnú skartáciu spisu sp. zn. 10T/44/1971, ktorú označil za trestný čin, žiadal odškodné vo výške 2 000 000,- eur. Za sedem rokov vyhnanstva pre rasistické konanie predsedov senátov, za podvrhy vyšetrovateľov OO PZ vo Vranove nad Topľou, za psychickú ujmu žiadal odškodné vo výške 1 000 000,- eur.
2. Predmetné podanie žalobcu bolo postúpené Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.12.2017.
3. Súd uznesením sp. zn. 22C/48/2018 zo dňa 23.08.2018 vyzval žalobcu na riadne označenie sporových strán s uvedením, že pokiaľ je žalovaným štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu. Súdu nebolo zrejmé, koho mienil žalobca označiť za žalovaného, preto ho vyzval, aby žalovaného riadne označil a teda v prípade, ak sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. voči štátu, označil žalovaného v zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona. Súd žalobcu vyzval i na pravdivé a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností s uvedením konkrétnych faktov a označením všetkých skutočností, na základe ktorých sa domáha odškodného vo výške 3 000 000,- eur a na základe čoho dospel k tejto sume. Súd v uznesení uviedol, že je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktoré
zdôvodnia podaný žalobný návrh, uviesť žalobný petit návrhu. Podľa posúdenia obsahu podania žalobcu zo dňa 18.11.2017 mal súd za to, že si žalobca uplatnil škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Preto ho vyzval, aby v prípade spôsobenej majetkovej ujmy špecifikoval, porušenie akej právnej povinnosti malo za následok spôsobenie tejto škody, akým spôsobom vznikla škoda, aká je jej výška a spôsob vyčíslenia, v čom spočíva príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (ne)konaním žalovaného a vznikom škody. Tiež ho súd vyzval na uvedenie (ak si žalobca uplatnil škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.), akým titulom sa škoda uplatňuje - či ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, kto vydal takéto rozhodnutie alebo kto sa dopustil nesprávneho úradného postupu, uvedené je potrebné konkretizovať, uviesť skutkový stav a predložiť relevantné dôkazy. V neposlednom rade súd vyzval žalobcu aj na predloženie dôkazu o tom, že požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v tomto súdnom konaní, a to za predpokladu, ak si uplatňuje náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
4. Dňa 10.9.2018 žalobca predložil súdu odpoveď na výzvu spolu s listinnými dôkazmi. Súd z uvedeného podania žalobcu zistil, že sa v predmetnom konaní žalobca domáha náhrady škody v sume 2 000 000,- eur z dôvodu jeho protizákonného odsúdenia na základe klamstiev a podvodov zo strany Mestského súdu a zo strany Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa nachádzali v spise sp. zn. 10T/44/1971, ktorý bol nezákonne skartovaný. Žalobca ďalej v predmetnom podaní uviedol, že podal trestné oznámenie na predsedu Krajského súdu v Bratislave za zneužívanie právomoci verejného činiteľa vo veci predčasnej skartácie uvedeného spisu, trestné oznámenie však bolo odmietnuté ako nedôvodné. Tvrdil, že sa súdy dopustili trestných činov, preto za štyri roky väzenia žiadal sumu 2 000 000,- eur s odôvodnením, aby sa viac také zločiny nepáchali a aby boli ľudia odsúdení na základe dôkazov a nie na základe farby pleti.
5. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať zákonné náležitosti tak, aby z nej bolo zrejmé, kto je stranou v konaní, kto je zástupcom strany v konaní, čoho sa žalobca domáha, na základe akých skutočností a dôkazov. Žaloba musí byť dostatočne určitá a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha (žalobný návrh). Nevyhnutnou náležitosťou žaloby je preto aj presné označenie strán sporu - žalobcu a žalovaného, a to vzhľadom na individualizáciu žaloby. Strany sporu musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou súd mohol konať. Ak je stranou v spore štát, musí byť v žalobe označený uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. V prípade, že je stranou v spore štátny orgán, označuje sa uvedením jeho názvu. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne v ustanovení § 135 Civilného sporového poriadku.
7. Pretože podanie žalobcu zo dňa 18.11.2017 označené ako „Žiadosť o dovolanie podľa § 377 Tr. por.“ doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.12.2017 neobsahovalo zákonné náležitosti žaloby, súd uznesením vyzval žalobcu, aby uvedené nedostatky odstránil a podanie opravil. Hoci žalobca dňa 10.9.2018 doručil súdu podanie - doplnenie spolu s listinnými dôkazmi, ani z takéhoto podania však súdu nebolo zrejmé, voči komu žaloba smeruje a čo sa ňou sleduje. Súd mal za to, že žalobca náležite neodstránil vady svojho podania v zmysle uznesenia sp. zn. 22C/48/2018 zo dňa 23.08.2018, t.j. v časti identifikácie žalovaného a zrozumiteľného opísania rozhodujúcich skutočností. Z podania žalobcu síce súd vydedukoval, že žiada o náhradu škody (alebo nemajetkovej ujmy) od štátu, je zrejmá aj žalovaná suma, nie je však zrejmý žalovaný, resp. štátny orgán, ktorý má zastupovať štát v predmetnom konaní. Súd v uznesení sp. zn. 22C/48/2018 zo dňa 23.08.2018 poučil žalobcu o tom, ako má svoje podanie vo veci samej opraviť tak, aby ho súd z dôvodu neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti neodmietol. Žalobca však opätovne opisoval tie isté skutočnosti, resp. svoje pocity zo súdnych konaní,
ktorých bol účastníkom. Napriek poučeniu súdu v uvedenom uznesení, ako má žalobca postupovať pri odstránení vád svojho podania, žalobca tak neučinil, nekonkretizoval žalovaného, jeho podanie je pred súd zmätočné a nezrozumiteľné, súd preto z dôvodu vady podania žalobcu nemôže pokračovať v konaní. Súd tak dospel k záveru, že sa žalobcovi nepodarilo odstrániť vady svojho podania zo dňa 18.11.2017 do takej miery, aby bolo možné spor riadne prejednať, keďže doposiaľ neuviedol, kto má v spore vystupovať ako žalovaný (orgán konajúci v mene štátu v zmysle § § 135 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.), no najmä, pokiaľ ide o vymedzenie rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera dôvodnosť podanej žaloby, žalobca doposiaľ neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým mu mala byť spôsobená škoda a neuviedol, ktorý orgán verejnej moci mu mal svojim nesprávnym postupom spôsobiť ujmu.
8. Súd tak mal za nesporné, že vady podania v tomto prípade neumožňujú v spore riadne pokračovať a rozhodnúť vo veci samej, preto podanie žalobcu odmietol v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
9. Súd na záver poznamenáva, že vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe žaloby (je tomu tak vždy v sporovom konaní), je podanie žaloby nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 132 až 136 Civilného sporového poriadku vymedzuje obsahové náležitosti žaloby, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania. Žalobcu okrem toho nič neoslobodzuje od povinnosti podať žalobu tak, aby obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré naviac nie sú vymedzené samoúčelne, iba s cieľom zabezpečiť súdu dostatok konkrétnych informácií nevyhnutných na meritórne posúdenie sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 129 ods. 4 CSP).