Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/187/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, N. proti žalovanému: P. Q., bytom Y. M. X, N. v zastúpení: JUDr. Miroslav Zobok, advokát, mzlegal s.r.o., Bernolákova 2425/2, Malacky o návrhu na náhradu bolestného, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie škody na zdraví, bolestného a tiež finančnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa jeho informácií dňa 20.02.2013 bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, aj keď on také rozhodnutie nemá k dispozícii. Žalovaný ho však mlátil železnou tyčou až do bezvedomia, čím mu spôsobil otras mozgu, bezvedomie, stratu troch zubov, zlomeninu lakťovej kosti na pravej ruke, tržnú ranu na hornej pere z vonkajšej aj z vnútornej strany. V dôsledku utrpených zranení bol na PN dlhšie ako 42 dní a preto bol toho názoru, že žalovaný mal byť obvinený z iného skutku ako iba z priestupku. Žalobca taktiež spochybňoval hodnovernosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Žalobca žiadal, aby sa pri jeho odškodnení vychádzalo z ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, stanoveného lekárskym posudkom. Žalovaného vyzval k tomu, aby mu vyplatil bolestné, on však na jeho výzvu nereagoval.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 21.06.2015, v ktorom uviedol, že dňa 14.02.2012 v čase 21,30 hod. keď zamykal svoje auto videl ako žalobca prepichoval pneumatiky na zaparkovanom aute jeho matky a ešte ďalších dvoch vlastníkov. Žalobca vtedy nebol sám, boli s ním ešte ďalšie dve osoby a preto si zobral pre svoju bezpečnosť železnú tyč a zavolal políciu. Žalovaný nesúhlasil s požiadavkou žalobcu aby sa pri odškodnení vychádzalo z ohodnotenia v rozsahu 140 bodov. On totiž žalobcovi nespôsobil zlomeninu lakťovej kosti, čo aj vyplýva z vyšetrovacieho spisu polície. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný odmietal úplne, keďže podľa jeho názoru na to nie je dôvod. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 16.06.2015 navštívil poškodeného v Zohore v jeho bydlisku, kde sa chcel s ním dohodnúť na mimosúdnom vyrovnaní. Stretnutie však dopadlo tak, že on bol fyzicky napadnutý, o čom aj podal trestné oznámenie. Napokon uviedol, že Obvodný úrad Malacky, odborom všeobecnej vnútornej správy v konaní sp. zn. ObU-MA-OVVS/A/2012/03262-00003/P-878 rozhodol tak, že mu bola uložená sankcia a tým považoval vec za vybavenú.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ešte aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 22.05.2017. So žalobou nesúhlasil. Poukázal na tú skutočnosť, že postupoval voči žalobcovi dňa 14.02.2012 v úmysle zadržať ho bezprostredne po spáchaní skutku priečiaceho sa zákonu, spočívajúceho v poškodzovaní cudzích vecí, prebodávaním pneumatík na viacerých osobných motorových vozidlách, ktorých vlastníkmi boli matka žalovaného a susedia pán Veleba a pán Hubek. Žalovaný žalobcu po tomto zadržal ako páchateľa a kontaktoval policajný zbor na mieste zadržania žalobcu. Konal tak spôsobom právne dovoleným a v súlade so spoločenským záujmom na zadržaní páchateľa skutku. Keďže žalobca bol v sprievode ďalších dvoch mužov, považoval žalovaný túto skutočnosť za riziko a preto použil železnú tyč. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia sa 420 Obč. zák. Bol toho názoru, že aj keď žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívania podľa od. 1 písm. d/ o priestupkoch, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 15,- EUR, ktorú zaplatil a voči rozhodnutiu nepodal odpor, je súd sám oprávnený si urobiť vlastný záver o skutku žalobcu a konaní žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3.000,- Eur, ktorú považoval za ničím nepodloženú. Žalovaný poukázal aj na znalecký posudok Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc., v ktorom vylúčil súvislosť konania žalovaného s existenciou zlomeniny horného konca lakťovej kosti, keď znalec jednoznačne konštatoval, že táto zlomenina nevznikla úderom tyče na predlaktie žalobcu, ale pádom žalobcu. Pokiaľ by aj teda žalovaný mal byť z titulu ujmy na zdraví zodpovedný, žalobcom tvrdených 140 bodov pri ohodnotení utrpených zranení nemôže súd akceptovať, pretože znaleckým posudkom bolo definovaných, v súvislosti s konaním žalovaného, len 60 bodov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a právneho zástupcu žalovaného; oboznámil sa s lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. Elenou Slobodovou, všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 11.09.2014, oboznámil sa s potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, s obsahom spisov Obvodného úradu Malacky, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: ObU-MA-OVVS/A/2012/03262-00003/P-878, ObU- MA-OVVS-2012/00970-00018/P- 169,168,170; so znaleckým posudkom Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc. zo dňa 16.03.2012 a s ďalším obsahom spisu a rozhodol rozsudkom zo dňa 23.01.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.729,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd rozhodol aj o náhrade trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie. Vyčítal súdu prvého stupňa viaceré vady rozhodnutia. Rozhodnutie súdu považoval tiež za nesprávne a nespravodlivé. Konštatoval, že síce bol v súvislosti s konaním voči žalobcovi uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa v platnom znení o priestupkoch Obvodným úradom Malacky, odborom všeobecnej vnútornej správy a rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.01.2013 sp. zn. ObU-MA-OVVS-2012/00970-00018/P-878, nové číslo 213/00186 bola uložená pokuta vo výške 15 Eur, ktorú žalovaný dňa 05.02.2013 zaplatil. Preto aj nadobudol rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak k jeho vydaniu došlo bez toho, aby sa žalovaný riadne bránil, uvádzal skutočnosti, opisoval okolnosti a navrhoval dôkazné prostriedky na svoju obhajobu bez akéhokoľvek ústneho prejednania veci a konfrontovania sa so žalobcom.

6. Žalovaný bol toho názoru, že súd si mal i mohol urobiť vlastný názor o protiprávnom konaní žalobcu, ktorého považuje žalobca za darebáka, spôsobujúceho z pasie materiálnu škodu obyvateľom dediny Zohor.

7. Žalovaný poukazoval aj na znalecký posudok vypracovaný prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. súdnym znalcom, z ktorého vyplynulo, že je vylúčená súvislosť jeho konania s existenciou zlomeniny horného konca pravej lakťovej kosti žalobcu s malým uhlom posunom úlomkov, keďže ako znalec konštatoval, táto zlomenina nevznikla úderom tyče na predlaktie žalobcu ale pádom žalobcu. Pokiaľ by aj teda žalovaný bol s titulom ujmy na zdraví žalobcovi za svoje konanie právne zodpovedal, žalobcom pôvodne tvrdených 140 bodov, ani súdom priznaných 110 bodov pri hodnotení žalobcových utrpených zranení nemôže byť právne relevantným podkladom na zaviazanie žalovaného, pretože znaleckým posudkom bol definovaný v súvislosti s konaním žalovaného len 60 bodov.

8. Žalovaný bol presvedčený o tom, že žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 415 Obč. zák., nakoľko svojím zavineným protiprávnym konaním, úmyselným spôsobovaním škody na motorových vozidlách tretích osôb sa sám vystavil ako páchateľ skutku potrebe byť zadržaný žalovaným,

plniacim si svoju občiansku povinnosť. Žalovaný zaujal stanovisko, že postupoval zjavne v medziach zákona, ktorý mu zadržanie žalobcu ako páchateľa umožňoval.

9. Žalovaný dňa 14.02.2012 postupoval voči žalobcovi nespochybniteľne v úmysle zadržať ho bezprostredne po spáchaní skutku priečiaceho sa zákonu, spočívajúceho poškodzovanie cudzích vecí a to prebodávaním pneumatík na viacerých osobných motorových vozidlách, ktorých vlastníkmi boli matka žalovaného, pani B. Q. a ďalej susedia pán Q. a pán M.. Žalovaný po zadržaní žalobcu ako páchateľa kontaktoval policajný zbor a privolal policajnú hliadku na miesto zadržania žalobcu. Žalovaný bol teda toho názoru, že konal jednoznačne právne dovoleným spôsobom a v súlade so spoločenským záujem na dolapení páchateľa skutku. Použitie železnej tyče bolo odôvodnené vzniknutou situáciou, keď mal žalobca v ruke bodnú zbraň, ktorú použil proti majetku tretích osôb a naviac sa nachádzal v sprievode ďalších dvoch mužov, ktorých považoval žalovaný za potenciálne riziko.

10. Žalovaný sa domnieval, že nie je zodpovedný za spôsobenie ujmy na zdraví žalobcovi a to s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. On však konal právne dovoleným spôsobom, keď zadržiaval žalobcu ako evidentného páchateľa priestupku, resp. trestného činu, poškodzujúceho majetok tretích osôb. V takomto prípade žalobcovi nie je možné poskytnúť právnu ochranu, nakoľko by to odporovalo okrem iného právnemu princípu, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo nehovoriac o ostatných právnych a morálnych aspektoch v konkrétnej situácii.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 21.11.2017 uviedol, že jeho ošetrujúca lekárka ho informovala, že zranenia, ktoré utrpel, by mali byť ohodnotené v časti bolestného na 145 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na 45 bodov, teda spolu 190 bodov. Keďže náhrada za jeden bod v roku 2012 predstavovala výšku 15,72 eur, žiadal žalobca priznať náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 2.986,80 Eur (190 bodov x 15,72 Eur).

12. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. zo dňa 28.03.2018 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v posudzovanej veci nie je spornou tá skutočnosť, že žalovaný zaútočil na žalobcu tvrdiac, že tento sa mal dopúšťať poškodzovania cudzej veci. Druhostupňový súd ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že je viazaný uznesením Obvodného úradu Malacky zo dňa 21.01.2013 č. ObU-MA- OVVS-2012/00970-00018/P-878, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, jeho povinnosťou bolo dôkladne posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a najmä sa vysporiadať s tvrdením žalovaného, že na žalobcu zaútočil z dôvodu, že mu chcel zabrániť v páchaní priestupkov na vozidlách majiteľov motorových vozidiel, nakoľko vzťah trestného konania alebo priestupkového konania, ako je to v posudzovanej veci a občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, v občianskom súdnom konaní vykonáva súd vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanom.. Krajský súd pritom poukázal na rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. .

13. Druhostupňový súd vytkol súdu prvej inštancie, že v konaní nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere, keď sa obmedzil iba na konštatovanie, že je viazaný rozhodnutím v priestupkovom konaní a lekárskym posudkom, ktorý ohodnotil zranenia žalobcu. Prvostupňový súd sa opomenul vyporiadať s námietkou žalovaného, že napriek tomu, že Obvodný úrad Malacky rozhodnutím zo dňa 02.11.2012, č. ObU-MA-OVVS/A/2012/00970/P-168, A/2012/00971/P-169, A/2012/00972/P-170 konanie vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca zastavil, nakoľko spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Súd však pri svojom rozhodovaním týmto rozhodnutím viazaný nebol a jeho povinnosťou bolo dôkladne posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a najmä sa vysporiadať s tvrdením žalovaného, že na žalobcu zaútočil z dôvodu, že mu chcel zabrániť v páchaní priestupkov na vozidlách majiteľov motorových vozidiel.

14. Druhostupňový súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa aj námietkou žalovaného k počtu bodov, ktorými boli ohodnotené jednotlivé zranenia žalobcu, keďže v súvislosti s konaním žalovaného bolo definovaných iba 60 bodov a prvostupňový súd priznal žalobcovi bolestné v hodnote 110 bodov.

15. Súd po zrušení rozsudku zo dňa 23.01.2018 vykonal ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov F. W. a C. I..

16. Súd zistil, že rozkazom o uložení sankcie za priestupok, vydaným Obvodným úradom Malacky, odborom všeobecnej vnútornej správy, č. ObU-MA-OVVS/A/2012/03262-00003/P- 878 zo dňa 21.01.2013 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 14.02.2012 v čase okolo 21,30 hod. v obci N. pred bránou požiarnej zbrojnice fyzicky napadol Q. X. a to spôsobom, že ho zvalil na zem a udrel tyčou do predlaktia pravej ruky, tlačil ho na zem a následne kopol do hlavy. Boli tak poškodenému spôsobené zranenia obmedzujúce ho v prvých dňoch po zranení, teda úmyselne sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví. Za spáchanie tohto priestupku bola žalovanému P. Q. podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o priestupkoch, § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 15,00 EUR.

17. Lekárka MUDr. Elena Slobodová, všeobecný lekár pre dospelých z neštátnej ambulancie všeobecného lekára pre dospelých v obci Zohor podala lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Pri diagnóze Commotio cerebri - otras mozgu (stupeň neurčený): určila počet bodov 30; pri diagnóze Fractura ulne partis prox.1dx.-zlomenina hornej časti pravej lakťovej kosti s posunutím úlomkov: určila počet bodov 60; pri diagnóze Vulnus lacerum labii oris superior - tržná rana hornej pery ošetrená sutúrou: určila počet bodov 10 a pri diagnóze Uvoľnenie horných rezákov a následná extrakcia následkom úrazu: určila počet bodov 10. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia pri diagnóze strata dvoch zubov: určila počet bodov 30.

18. Pre účely trestného konania bol vypracovaný súdnym znalcom Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia znalecký posudok č. 29/12 zo dňa 16.03.2012, ktorý bol potom aj súčasťou priestupkového spisu. Znalec považoval za preukázané zranenia ktoré utrpel žalobca a to: Otras mozgu ľahkého stupňa, Zlomenina horného konca pravej lakťovej kosti s malým uhlovým posunom úlomkov, Tržnozmliaždená rana hornej pery smerujúca vpravo prenikajúca do ústnej predsiene, Odlomenie korunkovej časti hryzáka 11, Vykĺbenie pravého hryzáka 21, Pomliaždenie a odreniny pravého stehna z vonkajšej strany a Odrenina ľavého kolena oblúkovitého tvaru na jeho vnútornej strane. Všetky tieto zranenia považoval znalec za málo závažné, priamo neohrozujúce život poškodenej osoby, nenaplňujúce svojou podstatou znaky ťažkej ujmy na zdraví tak ako to meritórne určuje . Zranenie podobného rozsahu obvykle nezanechá žiadne trvalé následky. Odlomenie korunkovej časti hryzáka 11 sa tiež podľa právnej normy nepovažuje za trvalý následok a vykĺbenie hryzáka 21 nemuselo predstavovať definitívnu stratu zuba, ak by žalobca navštívil stomatológa alebo stomatochirurgia. Jednoduchá fixácia s okolitými zubmi na dobu cca 4 týždne pravidelne vedie k spätnému hojeniu zuba do zubného lôžka a to isté platí aj pre kývajúci sa črenový zub 41.

19. Svedok F. W., príslušník Policajného zboru SR uviedol, že on si nepamätá na udalosť zo dňa 14.02.2012, kedy bol vyslaný operačným dôstojníkom spolu aj s kolegom H. Y. na výjazd do obce N.. Skutočnosti, ktoré na mieste zistili uviedli do úradného záznamu, ktorý dňa 14.02.2012 spísali.

20. Svedok C. I. uviedol, že dňa 14.02.2012 bol vonku v obci N. spolu so žalobcom a U. X.. Keď išli okolo požiarnej zbrojnice v Zohore videl, že ich obehlo osobné auto z ktorého vystúpil žalovaný. Tento vytiahol z kufra auta predmet, ktorým následne naháňal žalobcu, ktorého dobehol a s týmto predmetom ho začal aj biť. Nevie presne o akú tyč sa jednalo, či to napr. bola bejzbalová palica alebo nejaká tyč. Po takomto útoku žalovaného na žalobcu bola volaná polícia. Oni všetci zostali na mieste skutku až do jej príchodu. Svedok na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že žalobca mal v ruke nôž, ktorým prepichoval pneumatiky na motorových vozidlách. On aj U. X.alobcu od takéhoto konania odhovárali, žiadali ho aby to nerobil. On ich však neposlúchol. Práve takéto konanie žalobcu bolo dôvodom prečo vznikol fyzický konflikt medzi žalobcom a žalovaným.

21. Podľa § 6 Obč. zák., ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

22. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa 417 ods. 1 Obč. zák., komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

24. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

26. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia považoval za nesporné, že žalovaný zaútočil na žalobcu tvrdiac, že tento sa mal dopúšťať poškodzovania cudzej veci. Išlo o poškodenie motorových vozidiel B. Q., P. Q. a G. M.. Ďalej odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo dôkladne posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a najmä sa vysporiadať s tvrdením žalovaného, že na žalobcu zaútočil z dôvodu, že mu chcel zabrániť v páchaní priestupkov na vozidlách majiteľov motorových vozidiel. V občianskom súdnom konaní totiž súd vykonáva vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený vyhodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanom.

28. Súd zistil, že Obvodný úrad Malacky, rozhodnutím zo dňa 02.11.2012 č. ObU-MAOVVS/ A/2012/00970/5-167, A2012/00971/P-169, A2012/00972/P-170 konanie vo veci priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť žalobca zastavil, nakoľko spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

29. Aj v súvislosti s týmto rozhodnutím odvolací súd uviedol, že jeho závermi nebol súd prvého stupňa viazaný.

30. Z dokazovanie, ktoré súd ďalej vykonal, najmä z výsluchu svedka C. I. mal súd preukázané, že žalobca naozaj dňa 14.02.2012 nožom, ktorý mal so sebou prepichol pneumatiky na viacerých motorových vozidlách v obci Zohor. Keď boli v mieste pri požiarnej zbrojnici v N. prišiel žalovaný, ktorý napadol žalobcu.

31. Je nesporné, že žalobcovi vznikla určitá škoda na zdraví a to konaním žalovaného.

32. Vo vyššie cit. ust. § 415 Obč. zák. je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám a pritom nejde iba o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Z ust. § 415 Obč. zák. treba vyvodiť právnu povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola spôsobená inému škoda. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to občianskoprávna zodpovednosť za škodu.

33. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 Obč. zák. je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok - pri splnení ďalších podmienok - vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Obč. zák.. Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd (R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

34. Aplikácia ust. § 415 Obč. zák. prichádza do úvahy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. (Uz NS ČR zo 16.05.2002, sp. zn. ).

35. Podľa cit. § 420 Obč. zák., zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

36. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti. O protiprávnosť konania škodcu ide najmä v prípadoch porušenia (i obchádzania), všeobecne záväzných právnych predpisov (zákony, nariadenia vlády, vyhlášky) a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať, porušenia povinnosti vyplývajúcich z právnych úkonov a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák., zanedbania povinnosti prechádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia žalobcu, úmyselného porušenia zásady dobrých mravov, zásahu do absolútneho práva na ochranu osobnosti.

37. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení konania žalovaného súd konštatuje, že v prípade žalovaného z občianskoprávnych hľadísk nešlo z jeho strany o protiprávne konanie voči žalobcovi.

38. Bolo preukázané, že žalovaný naozaj zakročil proti žalobcovi potom ako sám zistil, že žalobca spôsobuje škodu na majetku iných. Táto skutočnosť je preukázaná, čo vo svojom rozhodnutí aj konštatoval odvolací súd. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok C. I.. Žalovaný postupoval a počínal si tak aby ku škode nedochádzalo. Takáto povinnosť mu nakoniec aj vyplýva z vyššie cit. ust. § 417 ods. 1 Obč. zák. a žalovaný mal na takýto postup právo aj podľa vyššie cit. § 6 Obč. zák..

39. Súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade žalovaného sú splnené podmienky podľa cit. § 420 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.

40. Súd ma za dokázané, že žalovaný práve preto a iba preto zasiahol aj fyzicky voči žalobcovi lebo práve on konal tak, že spôsoboval škodu iným. Podľa názoru súdu takéto konanie žalovaného treba považovať za právne dovolené, ktoré má oporu vo vyššie cit. ust. Obč. zák. ( § 415, § 417 ods. 1, § 6). Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

41. Podľa ., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

42. Podľa ., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Žalovaný bol v spore úspešný a preto súd rozhodol, že žalobca je mu povinný uhradiť trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 6 c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).