Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoCsp/24/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného spoločnosťou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., o zaplatenie 3.171,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -116 zo dňa 12. marca 2024 – II. a III. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.282,36 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 513,79 eur od 16.8.2022 do zaplatenia (II. výrok) z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.889,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.8.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19 %. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. , o upomínacom konaní, , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ), , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), s poukazom na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Vecne dôvodil, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.403,32 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 15.7.2020 uzatvoril (žalobca do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovaným zmluvu o úvere č. 2035081647, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.840,- eur. Žalovaný načerpal úver dňa 15.7.2020, avšak poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu, že ho žalobca upozornil na omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný úver nesplácal, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.8.2022 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný do zosplatnenia uhradil na úver sumu 950,47 eur, z čoho pripadlo na istinu 436,68 eur, na úroky 393,77 eur, poplatky a poistné 120,02 eur. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so z. č. o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 2.403,32 eur (2.840

- 436,68). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1.140,93 eur (celkové náklady 4.308,29 - istina 2.840 - poistné 327,36). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu 747,16 eur (1.140,93 - 393,77). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poistné vo výške 3,41 eur a poplatky vo výške 18,- eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy), zákonné úroky z omeškania vo výške 5% p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru, a teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou (bez bližšieho uvedenia podstatných skutkových tvrdení). Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. , keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru ( ZoSÚ). V prejednávanej veci z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka vyplýva, že úver bol poskytnutý na zaplatenie splátky, ktorá bola poskytnutá ako typ úveru osobný úver, iným veriteľom, pričom zostatok úveru predstavoval 2.710,- eur a výška schváleného úveru bola 2.840,- eur. Okrem refinancovania teda išlo aj o navýšenie celkových peňažných záväzkov žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalobcu bonitu žalovaného preskúmať s náležitou odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v rámci svojho vyjadrenia k otázke skúmania bonity spotrebiteľa predložil len bližšie neoznačený súbor informácií o žalovanom a uviedol, že deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa overil z externého nezávislého zdroja a akceptoval príjem vo výške 857,- eur, zároveň že mal k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta zo spoločného úverového registra informácií. Žiadateľ si uvádzal stav slobodný a 1 vyživované dieťa. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 2.840,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 41,48 eur. Z obsahu spisu okresný súd konštatoval, že žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorým by overil žalovaným deklarovaný príjem, a nepreukázal a ani neuviedol, či preveril a v akom rozsahu výdavky žalovaného, ani že zisťoval skutočné výdavky žalovaného na živobytie, rodinný stav ani vyživovacie povinnosti a či prihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď podľa predloženého výpisu zo Spoločného registra bankových informácií, žalovaný má uvedené v tomto registri pásmo skóre E - zlé, faktor skóre 1 - zmluvy so splátkami po splatnosti, faktor skóre 2 - vysoký počet aktívnych zmlúv. Nový úver je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup veriteľa je bez odbornej starostlivosti a ide obojstranne o nezodpovedný postup. Kým však na strane spotrebiteľa ide o tieseň vytvorenú tlakom z viacerých úverov, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti. Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov (zo strany súdu) súvisiacich s podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé až viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho zaujímali len príjmy (aj to nepreukázané, keďže vychádzal len z príjmov deklarovaných žalovaným v žiadosti o úver, a potvrdenie o príjme od zamestnávateľa žalovaného nepreukázal), pričom zákon vyžaduje preverenie údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ale i zohľadnenie údajov získaných z príslušných registrov, čo žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil. Analýza a hodnotenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver bola zo strany žalobcu nedostatočná. Žalobca poskytol úver žalovanému spotrebiteľovi aj napriek tomu, že nevykonal dôkladnú analýzu domáceho rozpočtu žalovaného. Žalobca formálne vzal na vedomie údaje o príjme žalovaného, o záväzkoch žalovaného, príjem žalovaného však nijako nepreveril, a to bez toho, aby skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho bežné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie bývania, stravy, zdravotného stavu, vyživovacej povinnosti, atď. Takýmto spôsobom však reálne nevyhodnotil, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti, minimálne v období, na ktoré

sa zmluva uzatvára, bude schopný plniť svoje záväzky. Nedostatok odbornej starostlivosti banky sa v naznačenom smere prejavil tým, že žalovaný poslednú splátku uhradil v marci 2022, teda 6 rokov a 4 mesiace pred konečnou splatnosťou úveru. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu absencie tvrdenia ohľadne skúmania schopnosti žalovaného splácať úver, okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 1.889,53 eur, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (2.840-950,47). Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalobca skutkovo nekonkretizoval a ich skutočné vynaloženie ani nepreukázal. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t. j. dňa 16.8.2022. Žalobca má tak i nárok na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu požadovanom v žalobe. Súd prvej inštancie neumožnil žalovanému plniť dlh v splátkach jednak z dôvodu, že žalovaný o možnosť plnenia v splátkach nežiadal a neuhrádzal ani splátky úveru vo výške vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. vo výške 44,89 eur mesačne. Súd prvej inštancie však dodal, že žalovanému nič nebráni pokúsiť sa dohodnúť na plnení v splátkach priamo so žalobcom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v spojení s a . Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.171,89 eur s príslušenstvom (2.403,32+747,16+21,41), úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.889,53 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 59,5 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 40,5% (100% - 59,5%), a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 19 %. O výške trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v II. a III. výroku s poukazom na , , . Argumentoval, že pred uzavretím zmluvy o úvere sa žalovaný obrátil na žalobcu so žiadosťou o spotrebiteľský úver č. 2035081647 (ďalej len „žiadosť o úver“), v ktorej uviedol základné informácie potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver, týkajúce sa najmä rodinného stavu (slobodný, jedno vyživované dieťa), dosiahnutého vzdelania (stredoškolské bez maturity), druhu bývania (vlastné), príjmov (čistý mesačný príjem 857,- eur) a mesačných splátok iných úverov, zrážok, výživného a iných výdavkov (0,- eur). Žalobca tieto údaje overoval vyžiadaním si podkladov z príslušných registrov a databáz. Konkrétne preveroval existenciu pracovného pomeru a príjem žalovaného v Sociálnej poisťovni, ktorá potvrdila výšku príjmu deklarovanú žalovaným v žiadosti o úver. Žalobca tiež overoval existenciu iných úverových záväzkov žalovaného vyžiadaním si dát zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Žalovanému bol poskytnutý úver za účelom vyrovnania celého zostávajúceho osobného úveru vo výške 2.710,- eur. Predchádzajúci úver žalovaný splácal mesačne sumou 55,- eur. Refinancovaním bol tento úver nahradený úverom od žalobcu s výškou mesačnej splátky 44,89 eur. Dohodnutá mesačná splátka úveru pozostávala z anuitnej splátky istiny a úroku vo výške 41,48 eur a mesačných nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,41 eur. Poskytnutím úveru tak žalobca znížil úverové zaťaženie žalovaného, čím mu prakticky pomohol. Pred poskytnutím úveru žalobca vyhodnocoval bonitu žalovaného aj v súlade s opatrením NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „opatrenie NBS), podľa ktorého žalovaný spĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani opatrenie NBS teda neukladá veriteľovi povinnosť overovať každodenné výdavky spotrebiteľa (na stravu, energie a pod.). Za týchto okolností nie je namieste extenzívny výklad právnej normy hraničiaci so sudcovským dotváraním práva. Právomoc všeobecných súdov interpretovať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky novelizovať (). V evidentnej snahe vyhovieť spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu úpravu „dotvoril“ súd prvej inštancie zákon podľa vlastných predstáv o spravodlivosti, čím výrazne narušil nielen princíp právnej istoty, ale aj elementárny princíp trojdelenia štátnej moci. Pre úplnosť dodal (čo okresný súd zrejme opomenul), že nad rozsah životného minima stanovuje opatrenie NBS bankám povinnosť počítať s navýšením nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb o 40 %, čím sa pokryjú aj ďalšie výdavky, ktoré nemožno zahrnúť pod životné minimum. Ak teda spotrebiteľovi po splátke úveru zostane

z čistého príjmu suma zodpovedajúca životnému minimu navýšenému o 40 %, má dostatok finančných prostriedkov na pokrytie bežných výdavkov (strava, energie a pod.), ktoré veriteľ nemusí dopodrobna skúmať. Žalobca pri skúmaní bonity žalovaného dodržal zákonný postup, keď mal riadne zistené všetky položky upravené v § 7 ods. 20 ZoSÚ. Súd prvej inštancie však nad rozsah týchto zákonných povinností veriteľa požadoval, aby žalobca vykonal audit domáceho rozpočtu žiadateľa o úver. Neuviedol, však akým spôsobom mal žalobca postupovať, aby tieto výdavky zistil a overil. Z odôvodnenia rozsudku tak vyplýva, že okresný súd by akceptoval skúmanie bonity iba v prípade, ak by žalobca postupoval v súlade so subjektívnou domnienkou súdu o tom, čo možno považovať za zachovanie odbornej starostlivosti. Naopak nezohľadnil zákonné kritéria, ktoré žalobca jednoznačne dodržal. Okresný súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému bol poskytnutý refinančný úver, čo výrazne modifikuje rozsah povinností žalobcu (ako veriteľa) pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Refinancovaný záväzok žalovaného predstavoval spolu sumu vo výške 2.710,- eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom (2.840,- eur) a refinancovaným dlhom (2.710,- eur) vo výške 130,- eur (2.840,- eur - 2.710,- eur) neprevyšuje sumu 2.000,- eur, ani 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov v zmysle opatrenia NBS: 2.840,- eur = 100 %, 2.710,- eur = 95,40 %. Rozdiel 130,- eur = 4,60 %, t.j. menej ako 5 %. Žalobca preto v súlade s § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ nebol povinný skúmať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ (pomeriavať čistý príjem spotrebiteľa a jeho výdavky podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ). Nevzťahoval sa naňho ani zákaz poskytnúť spotrebiteľovi úver, ak nespĺňa limit ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ. Vyššie uvedený postup, ktorým reálne skúmal bonitu žalovaného, žalobca realizoval nad rámec zákonných povinností. Okrem toho, ZoSÚ pri skúmaní bonity neukladá povinnosti iba veriteľovi (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), ale aj spotrebiteľovi (§ 7 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca sa v žiadosti o úver dopytoval žalovaného aj na jeho iné výdavky, pričom žalovaný uviedol, že tieto sú v sume 0,- eur. Pokiaľ teda žalovaný v skutočnosti aj nejaké výdavky mal, žalobcovi ich zjavne zamlčal, čím porušil § 7 ods. 2 ZoSÚ, ktorý mu ukladá povinnosť poskytnúť pravdivé, presné a úplne údaje. Je neprijateľné, aby bol súd vo vzťahu k povinnostiam spotrebiteľa absolútne benevolentný a doslova ich ignoroval, avšak súčasne posudzoval tie isté povinnosti veriteľa drakonicky prísne. Súd prvej inštancie zamietol žalobu napriek tomu, že žalovaný bol z hľadiska procesnej obrany počas celého konania pasívny. Nepreberal si zásielky a nezúčastnil sa ani na pojednávaní. Procesný postup okresného súdu popiera . Úlohou súdov nie je ani v spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v ustanoveniach zmluvy alebo v postupe zmluvných strán, ale poskytovať objektívnu súdnu ochranu sporovým stranám, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené. Opačný prístup narúša postavenie sudcu ako nestranného arbitra a posúva ho smerom k jednej zo sporových strán. O tom svedčí aj relevantná rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít. V kontradiktórnom sporovom konaní súd nemôže bez ďalšieho ignorovať nespornosť skutkových tvrdení strán sporu a iniciatívne ich začať rozporovať. Uvedené platí o to viac, ak žalobcovi ani neumožní vzniknutú „spornosť“ odstrániť a konfrontuje ho so svojím právnym názorom až v rozsudku. Takýmto arbitrárnym konaním súd prvej inštancie de facto vylúčil žalobcu zo sporu a odňal mu možnosť konať pred súdom (porušil jeho právo na spravodlivý proces).

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ( ), skôr ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie konania podľa ZoKR ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a preto konanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a meritórneho prejednania odvolania, podľa ZoKR v spojení s zastavil.

5. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

6. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

7. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoKR) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoKR) sa zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo.

8. Z Obchodného vestníka č. 94/2024, vydaného dňa 16.5.2024, odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 6.5.2024 bol o. i. vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., začalo hlavné insolvenčné konanie podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, bol ustanovený správca Mgr. Michal Černek, so sídlom kancelárie Paulínska 24, IČO: 50 099 515, značka správcu: S1962, bol oddlžený dlžník tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

9. Vzhľadom na zverejnené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného, v ktorom sa rozhodlo aj o oddlžení žalovaného ako dlžníka, odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie (v napadnutej časti zamietajúcej žalobu v sume 1.282,36 eur, úroku zo omeškania 5 % ročne zo sumy 513,79 eur od 16.8.2022 do zaplatenia) zastavil (súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario).

10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a a s článkom 4 ods. 1 . Podané odvolanie sa týkalo II. zvyškovo zamietajúcemu výroku rozsudku (o zaplatenie 1.282,36 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 513,79 eur od 16.8.2022 do zaplatenia) ako aj III. výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi podľa , na základe ktorého priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému podľa pomeru ich úspechu, v rozsahu jeho čistého úspechu 19 % (žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.171,89 eur s príslušenstvom /2.403,32+747,16+21,41/, úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.889,53 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 59,5 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 40,5% /100% - , čistý úspech žalobcu v rozsahu 19 %). Ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, v časti, ktorá bola predmetom odvolacieho konania, zavinenie za zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu (zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie hmotného práva, pretože by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej). O celkovej náhrade trov konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19 %.

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).