Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Cb-102-2019.pdf
PDF · 99.11 KB
No categories available
36Cb/102/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1.mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., v mene ktorej koná JUDr. Peter Kubík, advokát a konateľ so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: AST Group, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava , IČO: 36 255 998 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý odstrániť žeriav I.“ do 14 dní od doručenia tohto uznesenia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý po márnom uplynutí 14-dňovej lehoty na splnenie povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia, strpieť odstránenie žeriavu Hydrostar 35 zo staveniska stavby „M. III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Dňa 7.10.2019 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť žeriav Hydrostar 35 zo staveniska stavby „V.“ do 14 dní od doručenia tohto uznesenia a v prípade ak po márnom uplynutí 14-dňovej lehoty na splnenie povinnosti táto splnená nebude, strpieť odstránenie žeriavu Hydrostar 35. V návrhu uviedol, že Spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o., uzatvorila dňa 12.3.2015 so ZDRUŽENÍM ČEBRAŤ, ktorého účastníkmi sú OHL ŽS, a.s. a VÁHOSTAV - SK, a.s., Zmluvu o dielo na realizáciu časti stavby „.á“. Na plnenie zmluvy o dielo uzavrela spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o. so spoločnosťou Europetrucks s.r.o., Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci zo dňa 24.8.2015, na prenájom žeriavu Hydrostar 35. Na základe predmetnej zmluvy strana umiestnila na dohodnutom mieste na stavbe V. prenajatý žeriav. Žeriav je od roku 2015 umiestnený na pozemkoch dočasne zabratých pre potreby zariadenia staveniska hlavným investorom - Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. v k.ú. L., pričom čiastočne zasahuje aj na pozemky vo vlastníctve iných osôb. Navrhovateľ je v dôsledku predaja časti podniku právnym nástupcom spoločnosti DOPRASTAV EXPORT s.r.o. a žalovaný je v dôsledku predaja časti podniku právnym nástupcom spoločnosti Europetrucks s.r.o.. E-mailom zo dňa 3.5.2017 oznámil žalobca žalovanému ukončenie potreby nájmu žeriava a vyzval ho na jeho prevzatie. Rovnakú výzvu adresoval aj e-mailom zo dňa 12.7.2017. Následne žalobca vyzval žalovaného ešte niekoľkokrát na odstránenie žeriavu. Žalovaný odmietla žeriav prevziať argumentujúc, že žalobca mu údajne nezaplatil celé nájomné za prenajatý žeriav a vznáša formálne námietky, podľa ktorých oznámenie o ukončení prenájmu žeriavu z 3.5.2017 nepovažuje za formálne správne ukončenie zmluvy o nájme. Takéto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, menovite s ust. čl. II. ods. 1 a 3 Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci. V zmysle citovaného ustanovenia sa nájomná zmluva uzatvárala na dobu do ukončenia potreby žeriavu na stavbe (čo nastalo a bolo strane oznámené 3.5.2017) a v prípade odmietnutia prevzatia predmetu nájmu nájomná zmluva skončí uplynutím lehoty 7 dní od výzvy na prevzatie žeriavu. Okrem samotného oznámenia, vyzval žalobca žalovaného na prevzatie a odstránenie žeriavu minimálne 6 krát
v priebehu rokov 2017 a 2018. Žalobca sa snažil situáciu riešiť tak, že navrhol, že zaplatí žalovanému nájomné za ďalšie 2 mesiace, ak žeriav odstráni zo stavby a za týmto účelom predložil návrh dohody o urovnaní. Žalovaný však s návrhom dohody nesúhlasil z dôvodu údajného dlhu na nájomnom, avšak na súde si do dnešného dňa žiadny nárok neuplatnil a zároveň v e-maile zo dňa 9.11.2017 namiesto reakcie na ústretovosť a snahu žalobcu doriešiť záležitosť, prejavila záujem vyvolať jeho negatívnu medializáciu. Dňa 5.12.2017 žalobca uhradil nájomné za mesiac apríl a máj 2017, avšak žalovaný žeriav zo stavby neodstránil. Združenie Čebrať niekoľkokrát vyzvalo žalobcu svojho dodávateľa na odstránenie žeriavu zo stavby, nakoľko zo žeriava sa podľa stavebného dozoru časom stal vrak, ktorý ohrozuje stavbu a tiež obyvateľov neďalekej obce L.. V zmysle záverov envirodozoru stavby je vrak žeriavu ekologickým rizikom v dôsledku vytekania prevádzkových kvapalín a tiež bezpečnostným rizikom v dôsledku jeho naklonenia a umiestnenia mimo záber stavby. Z priloženej fotodokumentácie
- satelitný záber s vyznačením umiestnenia žeriavu a fotografie z cesty E77 je zrejmé, že v prípade, ak sa tento opustený žeriav zrúti, v dosahu jeho pádu bude cesta E77, autobusová zastávka na tejto ceste a niekoľko domov v obci L. na opačnej strane cesty E77. O uvedenom bezpečnostnom riziku žalobca žalovaného upovedomil, no ten neprejavil ochotu žeriav odstrániť. Žeriav, resp. jeho vrak, je na stavenisku opustený od mája 2017 a vlastník oňho nejaví záujem. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť žeriav zo staveniska a v prípade nesplnenia tejto povinnosti v primeranej lehote, aby mu bola uložená povinnosť strpieť odstránenie žeriava žalobcom. Žalobca síce nie je vlastníkom žeriavu, ani pozemku, na ktorom žeriav stojí, avšak v zmysle čl. 7 bod 7.1 zmluvy o dielo je žalobca povinný vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a zároveň zodpovedá za všetky škody, ktoré v súvislosti s jeho plnením na stavbe vzniknú. Aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať sa odstránenia žeriavu zo stavby vyplýva jednak z vyššie citovaného ust. čl. 7 bod. 7.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorej žalobca zodpovedá za plnenie jeho poddodávateľov a jednak zo Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci, ktorú uzavreli právni predchodcovia strán - č. V. ods. 1 pís. d) podľa ktorého je strana povinná predmet nájmu prevziať. Žalobca sa už vyše 2 rokov snaží zabezpečiť odstránenie žeriavu jeho vlastníkom, v tomto smere inicioval viacero stretnutí so žalovaným, ponúkol niekoľko riešení, avšak žalovaný do dnešného dňa žeriav neodstránil zo staveniska. V prípade, že žeriav spôsobí škodu, čo bezprostredne v súčasnom stave hrozí, žalobca bude v zmysle zmluvy o dielo niesť za jej vznik zodpovednosť. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Keďže žalobca už vyčerpal všetky možnosti ako „prinútiť“ vlastníka žeriavu k jeho odstráneniu zo staveniska, využíva touto cestou inštitút neodkladného opatrenia, pričom následne nebude podávať žalobu vo veci samej vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným a vzhľadom na povahu povinnosti, uloženiu ktorej sa neodkladným opatrením domáha. V prípade, ak má žalovaný zato, že má voči žalobcovi nejaké pohľadávky alebo nároky z titulu prenájmu žeriava, ktorý sa skončil v máji 2017 (žalobca tvrdí, že nemá), odstránenie žeriavu nijak nebráni strane, aby tieto svoje domnelé nároky uplatnil na súde. Uložením povinnosti žalovanému odstrániť žeriav možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a nevyžaduje si ďalšie konanie. Súčasne je potreba neodkladného opatrenia daná naliehavosťou a neúnosnosťou situácie, keď opustený žeriav (fakticky ide o vrak) predstavuje bezprostredné riziko škôd na majetku, zdraví a živote a je len otázkou času, kedy dôjde k jeho zrúteniu.
2. Zo zmluvy o podnikateľskom nájme zo dňa 24.8.2015 súd zistil, že Europetrucks s.r.o. ako prenajímateľ a DOPRASTAV EXPORT s.r.o. ako nájomca uzatvorili podľa § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s Obchodným zákonníkom zmluvu predmetom ktorej je nájom žeriavu Hydrostar 35 na dočasné užívanie. V zmysle článku II. ods. 1, 3 zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú od odovzdania predmetu nájmu do užívania do vrátenia predmetu nájmu nájomcom prenajímateľovi. Nájomca je povinný predmet nájmu vrátiť prenajímateľovi na stavbe po ukončení jeho potreby na účely stavby. Nájomca oznámi prenajímateľovi ukončenie potreby predmetu nájmu a vyzve ho na jeho prevzatie. Ak prenajímateľ predmet nájmu neprevezme späť do 7 dní od doručenia písomnej výzvy na jeho prevzatie, za deň skončenia doby nájmu sa považuje 7 deň od doručenia písomnej výzvy na jeho prevzatie.
3. Zo zmluvy o dielo zo dňa 12.3.2015 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o., uzatvorila so ZDRUŽENÍM ČEBRAŤ, ktorého účastníkmi sú OHL ŽS, a.s. a VÁHOSTAV - SK, a.s., Zmluvu o dielo na realizáciu časti stavby „Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová“. V zmysle čl. 7 bod 7.1 zmluvy o dielo je žalobca povinný vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a zároveň zodpovedá za všetky škody, ktoré v súvislosti s jeho plnením na stavbe vzniknú.
4. Z mailu právneho predchodcu žalobcu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. adresovanom právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti Europetrucs s.r.o. zo dňa 3.5.2017 (č.l. 19 spisu) súd zistil, že právnemu predchodcovi žalovaného bola zaslaná výzva na „odstávku“ žeriavu.
5. Z mailu žalobcu adresovanom právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti Europetrucs s.r.o. zo dňa 5.12.2017 (č.l. 21 spisu) súd zistil, že žalovanému bola zaslaná výzva na odstríánenie a demontáž žeriavu zo stavby.
6. Z výzvy zo dňa 5.12.2017 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na odstránenie predmetu nájmu - žeriavu Hydrostar 35.
7. Z opakovanej výzvy zo dňa 2.2.2018 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na odstránenie predmetu nájmu - žeriavu Hydrostar 35.
8. Z opakovanej výzvy zo dňa 17.9.2018 (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na odstránenie predmetu nájmu - žeriavu Hydrostar 35.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ustanovenie prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne.
16. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami..
20. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím,
neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Sporové strany nemusia byť vypočutí.
21. V zmysle Uznesenia NS SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 5 Cdo 77/2017 „Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať predovšetkým v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP“.
22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
23. Podľa § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
24. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
26. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia žalovanému povinnosti odstrániť žeriav Hydrostar 35 zo staveniska stavby „Ďiaľnica D1 Hubová - Ivachnová SO 210 Most nad D1 v km 6,465 - 7,036 nad cestou I/59“ a v prípade ak po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti táto splnená nebude, strpieť odstránenie žeriavu. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko žalobcovi hrozí zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú predmetným žeriavom, ktorý sa na danom mieste už nachádza neoprávnene a mal byť po opakovaných výzvach už žalovaným odstránený.
27. Z listinných dôkazov pripojených k návrhu mal súd preukázané, že spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o., uzatvorila dňa 12.3.2015 so ZDRUŽENÍM ČEBRAŤ, ktorého účastníkmi sú OHL ŽS, a.s. a VÁHOSTAV - SK, a.s., Zmluvu o dielo na realizáciu časti stavby „Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová“. Na plnenie zmluvy o dielo uzavrela spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o. so spoločnosťou Europetrucks s.r.o., Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci zo dňa 24.8.2015, na prenájom žeriavu Hydrostar 35. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný umiestnil na dohodnutom mieste na stavbe Diaľnica D1 Hubová Ivachnová prenajatý žeriav. Žeriav je od roku 2015 umiestnený na pozemkoch dočasne zabratých pre potreby zariadenia staveniska. E-mailom zo dňa 3.5.2017 oznámil žalobca žalovanému ukončenie potreby nájmu žeriava a vyzval ho na jeho prevzatie. Rovnakú výzvu adresoval aj ďalším e- mailom a opakovanými písomnými výzvami na odstránenie žeriavu. Žalovaný odmietla žeriav prevziať argumentujúc, že žalobca mu údajne nezaplatil celé nájomné za prenajatý žeriav. Podľa čl. II. ods. 1 a 3 Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci sa nájomná zmluva uzatvárala na dobu do ukončenia potreby žeriavu na stavbe (čo nastalo a bolo žalovanému oznámené 3.5.2017) a v prípade odmietnutia prevzatia predmetu nájmu nájomná zmluva skončí uplynutím lehoty 7 dní od výzvy na prevzatie žeriavu. Nakoľko je stavba ukončená, tak v súčasnosti už nie je dôvod a potreba ďalšieho zotrvania žeriavu na danom mieste, ktorý aj vzhľadom na čas umiestnenia a miesto (neďaleko pozemnej komunikácie, obytnej zóny ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie) a predpokladaný technický stav bezpochyby predstavuje riziko a ohrozuje ako stavbu tak aj obyvateľov neďalekej obce Likavka. Žeriav je na stavenisku opustený niekoľko rokov. Zo Zmluvy o dielo má súd osvedčené, že žalobcovi
z nej vyplýva zodpovednosť za prípadne škody na diele (stavbe), ku ktorým z dôvodu umiestnenia a stavu žeriavu nachádzajúcom sa na mieste v dnešnej dobe už nedôvodne môže kedykoľvek prísť. Odstránenie žeriava je tak bezpochyby preventívnou záležitosťou (všeobecná preventívna povinnosť každého subjektu), aby sa predchádzalo možnému vzniku škôd spojených so žeriavom, ktorým mal byť už dávno žalovaným odstránený. Žeriav nemôže pre žalovaného predstavovať nástroj na „vynútenie“ prípadných nárokov, ktoré žalovaný vznáša proti žalobcovi z ich záväzkového vzťahu. Na ten účel slúžia iné právne nástroje ako bránenie sa odstránenia predmetu nájmu zjavne na danom mieste už umiestnenom neoprávnene a ohrozujúcom okolie. Nie len žalobcovi, ale aj samotnému žalovanému by malo záležať na tom, aby vec v jeho vlastníctve nebola potencionálnou príčinou vzniku škody (a to nie len materiálnej ale aj na zdraví a životoch ľudí) ku ktorej nie je vylúčené, žeby mohlo vzhľadom na špecifické a konkrétne okolnosti prípadu dôjsť (technický stav vozidla niekoľko rokov nepoužívaného, umiestnenie v teréne, kde nemožno napr. vylúčiť destabilizáciu pôdy pod žeriavom, blízosť obytnej zóny a cestnej komunikácie a pod.). V prípade, že žeriav spôsobí škodu, čo nie je možné vylúčiť, žalobca bude v zmysle zmluvy o dielo niesť za jej vznik zodpovednosť a žalovaný v zmysle zákona taktiež. Tieto skutočnosti aj podľa názoru súdu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca už nemá inú možnosti ako „prinútiť“ vlastníka žeriavu k jeho odstráneniu zo staveniska ako využitím inštitútu neodkladného opatrenia. Je treba dodať že podľa osvedčeného skutkové stavu žalobca postupoval v zmysle zmluvy o podnikateľskom zámere apo odpadnutí potreby ďalšieho nájmu (užívania) žeriavu na stavbe vyzval žalovaného opakovane na jeho prevzatie a odovzdanie. Tým si splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k odstránenie predmetu nájmu a márnym uplynutím lehoty na odstránenie žeriavu došlo zároveň k ukončeniu nájomného vzťahu medzi stranami. Preto sa žeriav nachádza na danom mieste už neoprávnene, bez potreby jeho ďalšieho využitia a na pozemkoch bezpochyby nie vo vlastníctve žalovaného (a taktiež sa dá predpokladať že bez súhlasu vlastníka pozemkov a preto taktiež neoprávnene). Uložením povinnosti žalovanému odstrániť žeriav možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami čo nevyžaduje ďalšie konanie, preto súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Potreba neodkladného opatrenia je daná naliehavosťou a neúnosnosťou situácie, keď opustený žeriav (podľa žalobcu vrak) predstavuje bezprostredné riziko škôd na majetku, zdraví a živote a je len otázkou času, kedy dôjde k jeho zrúteniu. Nariadené neodkladné opatrenie je svojou povahou primerané a súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že neprimerane zasahuje do akýchkoľvek práv žalovaného (žalovaný má naďalej zachované právo na uplatnenie si prípadných zmluvných nárokov voči žalobcovi, žalovanému zostáva zachované vlastnícke právo k žeriavu, ktoré sa ani žiadnym spôsobom neobmedzuje atď.)
28. V závere súd len dodáva, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žeriav žalovaného je naďalej umiestený na mieste, kde už nie je potreba jeho umiestnenia pričom jeho umiestnenie vyvoláva vysoké riziko vzniku škôd. Účelom nariadenej dočasnej úprav je práve zabrániť možnému vzniku škôd, za ktoré by bezpochyby zodpovedal aj žalobca ako generálny zhotoviteľ stavby, ktorý mal žeriav v nájme.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel navrhovaným spôsobom.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.