Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-18-2019.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14Pc/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľa L. B., Z.. XX. XX. XXXX, Q. A. XX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné M. B., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. M. B., rod. H., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu L. B., nar. XX. XX. XXXX manželským výživným v sume 10 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 05. 06. 2019.
II. Zročné výživné za obdobie od 05. 06. 2019 do 31. 10. 2019 v sume 48,33 Eur je M. B., rod. H. Z.. XX. XX. XXXX povinná zaplatiť L. B., nar. XX. XX. XXXX do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom spísaným do zápisnice pred tunajším súdom dňa 05. 06. 2019 domáhal určenia manželského výživného od M. B., rod. H. v sume 10 Eur mesačne od 01. 05. 2019, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je nezamestnaný a žije len z dávky v hmotnej núdzi v sume 185 Eur, pričom táto dávka mu bola od mája roku 2019 pozastavená z dôvodu, že je stále ženatý, hoci s manželkou viac ako 20 rokov v spoločnej domácnosti nežije.
2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinná osoba“) sa k návrhu nevyjadrila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, lustráciami v registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, správou ÚPSVaR VK a správou obce Slovenské Kľačany, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že jeho príjem pozostáva zo sumy 184 Eur mesačne ako dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, pričom iný príjem navrhovateľ nemá. Navrhovateľ je nezamestnaný, prácu si aktívne hľadá, avšak kvôli jeho veku 59 rokov ho nechcú nikde zamestnať. Navrhovateľ v minulosti pracoval v rôznych zamestnaniach, v bani, v ČSAD, kovošrot Lučenec a lesný závod Modrý Kameň. Navrhovateľ uviedol, že je vyštudovaný pilčík, čo študoval v Banskej Štiavnici. Navrhovateľ obýva dom v obci Slovenské Kľačany, kde žije v spoločnej domácnosti s družkou Q. Č., ktorá poberá invalidný dôchodok, ktorého výšku navrhovateľ nevedel uviesť. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, elektrinu nemá zavedenú, vodu nosí z obecného úradu, kúri drevom, čo vyjde približne
360 Eur ročne. Okrem toho platí poplatok za smeti 26 Eur ročne a za dvoch psov, minulý rok po 5 Eur ročne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nákup potravín, tieto nakupuje jeho partnerka s tým, že on jej dá za týmto účelom všetky peniaze, ktoré zo sociálnej dávky dostane. Pokiaľ ide o povinnú osobu, navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že táto nepoberá žiadne dávky, ani podľa jeho vedomostí počas ich celého manželského spolužitia nebola nikde zamestnaná. Podľa navrhovateľa ju živia ich spoločné deti s tým, že povinná osoba sa často nachádza u syna v Nemecku. Navrhovateľ nevedel uviesť, či povinná osoba vlastní nejaký majetok. Pokiaľ ide o dom v Pravici, ktorý obýva, nevie presne ako je tento majetkovo vysporiadaný. Navrhovateľ uviedol, že povinná osoba mu na jeho výživu doposiaľ neprispela ničím. Posledných 22 rokov spolu nežijú.
5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 04. 12. 1987 v Dolnej Strehovej. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľ ani povinná osoba nie sú v súčasnosti zamestnaní. Zo správy ÚPSVaR VK vyplýva, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17. 07. 2013 do súčasnosti, pričom od 01. 07. 2008 poberá dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu bola za mesiac máj 2019 vyplatená v sume 186,70 Eur. Povinná osoba bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19. 03. 2018 do 22. 04. 2018 s tým, že nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani iných dávok sociálnej pomoci. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že účastníci majú 2 spoločné deti, ktoré sú plnoleté (roky narodenia 1986 a 1987). Zo správy obce Q. A. vyplýva, že navrhovateľ je spolumajiteľom rodinného domu č. XX, je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi a v spoločnej domácnosti žije s partnerkou Q. Č..
6. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť a pokiaľ si ju jeden z manželov neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zo sobášneho listu účastníkov vyplýva, že sú manželia a z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že jeho manželka ako povinná osoba si vyživovaciu povinnosť voči nemu neplní, a preto sú splnené hmotnoprávne podmienky na určenie vyživovacej povinnosti súdom.
7. V súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného súd neprihliadol len na skutočný príjem povinnej osoby, ale na jej všetky schopnosti, možnosti a majetkové pomery dosahovať príjem (tzv. princíp potencionality príjmov). Z vykonaného dokazovania (lustrácia v Sociálnej poisťovni) vyplynulo, že žiaden z účastníkov nie je v súčasnosti zamestnaný, a teda nedosahuje príjem. Jediným príjmom navrhovateľa je podľa správy ÚPSVaR VK dávka v hmotnej núdzi v sume spolu 186,70 Eur, pričom povinná osoba žiadnu dávku nepoberá. Hoci povinná osoba nemá v súčasnosti žiaden príjem, poukazuje súd v rámci princípu potencionality príjmov na to, že ide o osobu v produktívnom veku (52 rokov), pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mala akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenia, ktoré by jej bránili pracovať, a tak dosahovať príjem. Súd poukazuje na to, že zo správy ÚPSVaR VK vyplynulo, že navrhovateľ je riadne evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie už od roku 2013 s tým, že z jeho výsluchu vyplynulo, že si zamestnanie aktívne hľadá. Súd uveril tvrdeniu navrhovateľa o hľadaní zamestnania, pretože ak by tak nerobil, bol by vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej je sústavne vedený už od roku 2013. Naopak, povinná osoba v tejto evidencii zaradená nie je, čím znižuje svoje možnosti nájsť si prácu. Povinná osoba je od navrhovateľa o 7 rokov mladšia, a preto má väčšie šance zamestnať sa s tým, že navrhovateľ uviedol, že dôvodom jeho neúspechu v hľadaní zamestnania je práve jeho vysoký vek. Preto súd uzatvára, že povinná osoba má možnosť zamestnať sa, a tak dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, ktorá na rok 2019 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 dosahuje výšku 520 Eur brutto.
8. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ povinná osoba nie je zamestnaná, mohla požiadať aspoň o dávku v hmotnej núdzi tak, ako to urobil navrhovateľ, ani takýto postup však povinná osoba podľa oznámenia ÚPSVaR VK nevyužila. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi je minimálna dávka v sume 64,70 Eur na jednotlivca. V rámci potencionality príjmov by povinná osoba mohla dosahovať aspoň takýto príjem.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že je v možnostiach povinnej osoby prispievať navrhovateľovi aspoň symbolickým výživným v sume 10 Eur tak, ako to navrhovateľ navrhuje. Súd už vyššie uzavrel, že povinná osoba v rámci princípu potencionality príjmov môže dosahovať príjem, pričom jej možnosti zamestnať sa sú pre nižší vek o niečo väčšie ako u navrhovateľa. Motiváciou navrhovateľa na vedenie predmetného konania je, aby mohol naďalej dostávať dávku v hmotnej núdzi, pričom aj
v zmysle zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi predchádza priznaniu tejto dávky určenie vyživovacej povinnosti od povinných osôb. Pokiaľ sú účastníci naďalej manželia má súd za to, že sa na výžive navrhovateľa aspoň čiastočne musí podieľať povinná osoba a nie v celom rozsahu štát v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Preto súd zaviazal povinnú osobu, aby prispievala na výživu navrhovateľa manželským výživným v sume 10 Eur mesačne.
10. Súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, priznal výživné len od začiatku súdneho konania, teda od dňa 05. 06. 2019 a nie odo dňa 01. 05. 2019, ako to žiadal navrhovateľ. Za obdobie od začatia súdneho konania do dňa rozhodnutia súdu vzniklo povinnej osobe zročné výživné za mesiace jún (od 05. do 30.) v alikvotnej časti 8,33 Eur a za mesiace júl, august, september a október (za ktorý je už výživné splatné) 4-krát po 10 Eur v sume spolu 48,33 Eur. Súd uložil povinnej osobe zročné výživné zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok. V zmysle § 55 CMP, môže súd v mimosporových konaniach výnimočne náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Navrhovateľ žiadal v rámci návrhu náhradu trov konania priznať, avšak neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie uvedeného zákonného ustanovenia ani súd z vykonaného dokazovania nezistil také výnimočné okolnosti, ktoré by v predmetnej veci odôvodňovali priznanie trov niektorému z účastníkov. Preto súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
12. Súd v rámci vykonaného pojednávania po vyhlásení rozsudku zistil, že zabudol rozhodnúť o celom návrhu navrhovateľa, a to o časti výživného za obdobie od požadovaného dátumu 01. 05. 2019 do dňa 05. 06. 2019, od ktorého výživné priznal. Preto súd postupom podľa § 225 ods. 1 CSP ešte v rámci vykonaného pojednávania vyhlásil dopĺňacím rozsudkom výrok, ktorým vo vyššie uvedenej časti o zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.