Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/247/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zast. AENEA Legal s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1/ I., zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Okružná 36 a 3/ F., o zaplatenie 25.190,39 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -196 z 9.5.2018 v znení opravného uznesenia -216 zo 14.5.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia -216 zo 14.5.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia o trovách konania uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.542,59 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 81,69 €, zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p. a. z istiny vo výške 22.542,59 € od 11.4.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 11,57 €, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. za obdobie od 12.2.2017 do 7.3.2017 zo sumy 22.790,27 €, za obdobie od 8.3.2017 do 9.4.2017 zo sumy 22.626,33 € a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia zo sumy 22.542,59 €, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to všetko v mesačných splátkach po 150 €, počnúc od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do 20.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Konanie o zaplatenie sumy 650 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca voči žalovaným má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,80 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 25.190,39 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 482,54 €, zmluvným úrokom vo výške 2,4 % p. a. od 1.5.2015 z istiny vo výške 25.190,39 € do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 104,31 €, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. od 1.5.2015 z istiny 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 2.262,26 € (po započítaní), úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p. a. od 28.1.2017 z istiny 25.190,39 € do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 514,00 €, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, ako aj trov konania.

3. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako právnická osoba, zriadená osobitným zákonom o ŠFRB, ktorá nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti, uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. , na základe ktorej bola žalovanému 1/ poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,4 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov (ďalej len „Zmluva o úvere“). Pre omeškanie žalovaných s platením, žalobca zaslal žalovaným Výzvu na úhradu z 9.9.2013 (ďalej len „Výzva na úhradu“). Zo strany žalovaných nedošlo k úhrade dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní boli k dátumu 25.2.2015 v omeškaní s 9 splátkami v sume 1.113,44 €, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia čl. VIII. bod 8.4 Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy o úvere, ktoré realizoval podaním z 9.3.2015 ako i k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluva bola zabezpečená ručením žalovaného 2/ a 3/.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel dňa 27.10.2004 so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. , na základe ktorej bola žalovanému 1/ poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 € (1.000.000,00.- Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2,4 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov s tým, že dlžník sa zaviazal úver s úrokom splácať pravidelnými mesačnými splátkami vždy do 15. kalendárneho dna nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru na účet v banke, ktorý žalobca ako veriteľ oznámi písomne žalovanému 1/ ako dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Prvá až 359. splátka boli dojednané vo výške 3.900,- Sk (t.j. 129,46 €), pričom posledná splátka predstavovala zostatok dlhu, a začiatok splácania sa určil na obdobie po uplynutí troch mesiacov po uzavretí tejto zmluvy. Úver bol zabezpečený ručením tretích osôb

- žalovanej 2/ a žalovaného 3/ obsiahnutým priamo v predmetnej Zmluve o úvere, v ktorej prehlásili, že dobrovoľne, slobodne a vážne sa rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka, t.j. žalovaného 1/ a to v celosti alebo jeho zostatok z nesplatenej časti istiny a jeho úroku, ak dlžník nespláca alebo, ak zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenia zmluvy a ak dlžník neuspokojí na osobitnú písomnú výzvu pohľadávku fondu. Zo zmluvy súd ďalej zistil, že žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia mali ručiť za dlh žalovaného 1/ ako dlžníka po dobu, pokiaľ nebude zriadené záložné právo v prospech veriteľa, t.j. žalobcu, ktoré bol povinný v prospech žalobcu zriadiť žalovaný 1/ po správoplatnení kolaudačného rozhodnutia, ktorým bude povolené novovzniknutú nehnuteľnosť užívať. Po zriadení tohto záložného práva ručenie ručiteľmi malo zaniknúť. Súd skonštatoval, že žalovaný 1/ záložné právo v prospech žalobcu nezriadil a teda ručenie žalovaných 2/ a 3/ nezaniklo. Žalobca listom z 9.3.2015 odstúpil od zmluvy o úvere, pretože žalovaný 1/ sa ku dňu 25.2.2015 dostal do omeškania s 9 splátkami vo výške 1.113,44 € a oznámil mu, že celý jeho dlh sa stal splatným - tento v tom čase pozostával z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 €, nesplateného úroku vo výške 482,54 €, úroku z omeškania vo výške 104,31 €. Celková výška nesplatenej sumy k uvedenému dátumu predstavovala sumu 25.777,24 €, na úhradu ktorej žalobca vyzval všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy na účet žalobcu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému 1/ doručené dňa 26.3.2015 (kedy ho za neho prevzala jeho manželka - žalovaná 2/), žalovanému 3/ dňa 31.3.2015, žalovaná 2/ si ho neprevzala v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa 15.4.2015. Podľa zmluvy sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému 1/ ako dlžníkovi a zároveň aj žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa do omeškania dostali od 1.5.2015.

5. Z Histórie pohybov na účte po odstúpení od zmluvy súd zistil, že žalovaný 1/ realizoval ďalšie platby na úver: dňa 30.03.2015 a 22.4.2015 po 557 € a následne platbou po 130 € dňa 27.4.2015, 27.4.2015, 15.5.2015, 17.6.2015, 16.7.2015, 2.9.2015, 15.10.2015, 28.10.2015, 25.1.2016, 25.1.2016, 2.2.2016, 16.2.2016, 6.4.2016, 18.4.2016, 19.7.2016, 19.8.2016, 8.9.2016, 10.10.2016, 14.10.2016, 6.12.2016 a dňa 13.01.2017. Celkove takto bola za uvedené obdobie uhradená suma 3.844 €. Dňa 13.2.2017 podal na súde žalobca v spore žalobu spísanú dňa 27.1.2017. Po spísaní žaloby boli zo strany žalovaného 1/ realizované ďalšie úhrady: dňa 9.2.2017 v sume 130 € a po podaní žaloby na súd: dňa 8.3.2017 v sume 130 €, 8.3.2017 v sume 130 €, 10.4.2017 v sume 130 € a dňa 3.7.2017 v sume 130 €, spolu 650 €. Úhrady realizované ku dňu 8.3.2017 v sume 2x po 130 € žalobca započítal na úhradu istiny a zmluvných úrokov, takže podľa Histórie pohybov na účte k 8.3.2017 zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.626,33 €, zostatok nesplatených zmluvných úrokov z úveru sumu 77,63 €. Úhradu z 10.4.2017 žalobca započítal na úhradu nesplatenej istiny a nesplateného zmluvného úroku, takže k 10.4.2017 zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.542,59 € a zostatok nesplatených zmluvných úrokov z úveru sumu 81,69 €.

6. Z Histórie pohybov na účte súd tiež zistil, že žalovaný 1/ v priebehu roka 2005 uhradil žalobcovi sumu 1.424,06 €, v priebehu rokov 2006, 2007, 2008 a 2009 uhradil žalobcovi na uvedený úver sumu 1.553,52 € a v roku 2010 sumu 1.294,60 € mesačnými splátkami po 129,46 €, kedy nezrealizoval úhrady v mesiaci október a december 2010.

7. Z Histórie pohybov na účte k 25.2.2015 súd zistil, že zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 25.190,39 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru 484,22 € a zostatok úrokov z omeškania 104,57 €, ku dňu 30.4.2015 (t.j. deň pred dňom od ktorého si žalobca v žalobe uplatňoval zmluvný úrok v percentuálnej výške) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 24.332,51 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru sumu 23,02 € a zostatok úrokov z omeškania 117,67 €, ku dňu 27.1.2017 (t.j. deň do ktorého si žalobca uplatňoval úrok z omeškania v percentuálnej výške 8,05 % ročne za obdobie od 1.5.2015 do 27.1.2017 a bola zároveň spísaná žaloba) zostatok nesplatenej istiny predstavoval sumu 22.875,19 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru sumu 156,13 € a zostatok úrokov z omeškania sumu 140,82 € a ku dňu 12.2.2017 (t.j. deň pred podaním žaloby) zostatok nesplatenej istiny predstavoval 22.790,27 €, zostatok nesplatených úrokov z úveru 136,15 € a zostatok úrokov z omeškania sumu 141,87 €. Takúto sumu zostatku nesplatenej istiny žalobca vykazoval aj na ďalšej ním predloženej Histórii pohybov na účte k dátumu 9.2.2017, kedy zároveň k tomuto dátumu vykazoval aj zostatok nesplatených zmluvných úrokov vo výške 131,59 €. O úhrade sumy 130 € dňa 3.7.2017 nie je z histórie pohybov na účte zrejmé, ako bola zúčtovaná.

8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval , o ochrane spotrebiteľa, , , , (ďalej len „“), o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, , , , o Štátnom fonde rozvoja bývania, , , , , , o Štátnom fonde rozvoja bývania, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. a uzavrel, že Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1/, zabezpečenú ručiteľskými vyhláseniami žalovaných 2/ a 3/ nie je možné považovať za spotrebiteľskú v zmysle , pretože žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy nevystupoval v pozícií dodávateľa podľa alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd dôvodil, že žalobca nie je podnikateľom podľa a nevykonáva svoju činnosť samostatne, za účelom dosiahnutia zisku. V čase uzatvárania zmluvy bol podľa finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov, finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu a k zmene uvedenej pozície žalobcu nedošlo ani po prijatí nového , ktorý nahradil citovaný , nakoľko podľa Z. z sa naďalej považuje za štátny fond rozvoja bývania zriadený podľa a zároveň podľa , je naďalej finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu. Činnosť žalobcu nebola a naďalej nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a to, že daná zmluva nie je spotrebiteľská podporuje aj fakt, že už samotná zmluva predstavuje pomoc a podporu sociálne a finančne znevýhodneným občanom. Preto nie je potrebné v tomto prípade osobitne chrániť žalovaných ako slabšiu stranu. Žalobca tiež poskytol žalovaným úver, za v tom čase nízky úrok, ktorý by im neposkytla žiadna banka, či iný peňažný ústav na finančnom trhu. Súd považoval za nesporné, že žalobca písomným podaním z 9.3.2015 účinne odstúpil od Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. a žalovaným oznámil, že celý dlh stal splatným. Počnúc od 1.5.2015 sa žalovaný 1/ a v nadväznosti na to aj ručitelia dostali do omeškania s plnením ich peňažných záväzkov voči žalobcovi. K dátumu odstúpenia od zmluvy dlh pozostával z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 €, nesplateného úroku vo výške 482,54 €, úroku z omeškania vo výške 104.31 €, na úhradu ktorého žalobca vyzval všetkých žalovaných v lehote 5 dní od obdržania uvedenej výzvy na účet žalobcu. Súd pri určení výšky dlhu žalovaných na istine, zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania, vychádzal zo žalobcom predložených Histórií pohybov na účte argumentujúc, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ním tvrdené skutočnosti, že v čase ním podanej žaloby, resp. po ním vykonaných späťvzatiach tejto žaloby bol aktuálny stav na zostatku nesplatenej istiny, nesplatených zmluvných úrokov z úveru a úrokov z omeškania taký, aký uvádzal v žalobe, resp. následných písomných podaniach (t.j. iný ako vyplýval z histórií pohybu na účte). K žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom súd uviedol, že odstúpením žalobcu od Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. nedošlo k zániku ručiteľského vzťahu týchto žalovaných, ktoré by inak upravoval , pretože odstúpením

od úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia. Odstúpenie od úverovej zmluvy podľa je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku nedisciplinovaného správania dlžníka (vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas) spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru z pôvodnej splatnosti.

9. Súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 22.542,59 €, t.j. zostatku nesplatenej istiny vyplývajúcej z Histórie pohybov na účte, ako aktuálnej sumy zostatku uvedeného nároku ku dňu k 10.4.2017, t.j. ku dňu posledného zápočtu žalovanými realizovaných úhrad zo strany žalobcu na túto istinu. Žalobou uplatnenú istinu v časti prevyšujúcej túto priznanú sumu zamietol. Ako základ pre výpočet príslušenstva, t.j. zmluvných úrokov a úrokov z omeškania za obdobie od 12.2.2017 do 7.3.2017 (deň predchádzajúci dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte zúčtoval úhrady žalovaných 2 x po 130 € na úhradu istiny k 8.3.2017) zobral súd sumu 22.790.27 €, v ktorej bola zúčtovaná suma realizovaná žalovanými dňa 9.2.2017 vo výške 130 €. Za obdobie od 8.3. 2017 do 9.4.2017 (deň predchádzajúci dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte zúčtoval úhradu žalovaných 130 € na úhradu istiny k 10.4.2017) bral súd sumu vo výške 22.626,33 € a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia sumu vo výške 22.542,59 €, pričom uviedol, že sa striktne pridržiaval zásady, že nemôže prekročiť žalobu a prisúdiť žalobcovi viac ako sa domáhal v konaní.

10. Zo žalobcom uplatneného zmluvného úroku vo výške 482,54 € a zmluvného úroku vo výške 2,4 % ročne za obdobie od 1.5.2015 do 10.4.2017, súd priznal sumu 81,69 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že v čase odstúpenia od zmluvy listom z 9.3.2015 si žalobca zmluvný úrok uplatňoval v jeho stave k 25.2.2015 vo výške 482,54 €, ale ku dňu 30.4.2015 (deň pred dňom, od ktorého si žalobca uplatňoval zmluvný úrok v percentuálnej výške), zostatok nesplatených úrokov z úveru predstavoval už len sumu 23,02 €. Tento údaj sa podľa názoru súdu nedal vysvetliť inak, ako tak, že žalobca realizované úhrady za obdobie od 25.2.2015 do 30.4.2015 použil aj na úhradu tohto zmluvného úroku. Z Histórie pohybov na účte súd tiež zistil, že k 12.2.2017 zostatok na nesplatenom úroku bol 136,15 € a k 10.4.2017 suma 81,69 €. Iný dôkaz, že by to mala byť iná suma, žalobca súdu nepredložil. Počnúc dňom od 11.4.2017 (dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol podľa Histórie pohybov na účte zmluvný úrok vyčíslený na sumu 81,69 €) súd žalovaných zaviazal na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 2,4 % ročne zo žalobcovi priznanej istiny 22.549,59 €.

11. K úroku z omeškania súd uviedol, že plnenie z 3.7.2017 v sume 130 € započítal na úrok z omeškania vo výške 141,87 € (stav k 12.2.2017), v ktorom bola obsiahnutá aj suma žalobcom kapitalizovaného úroku z omeškania k 25.2.2015 vo výške 104,31 € a následne dospel k výške vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 1.5.2015 do 27.1.2017 v sume 11,87 € (t.j. 141,87 € mínus 130 €), a v prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa tejto časti úroku z omeškania zamietol.

12. Ako určujúce sumy istiny pre základ výpočtu tohto 8 % ročného úroku z omeškania vzal za obdobie od 12.2.2017 do 7.3.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte zúčtoval úhrady žalovaných 2 x po 130 € na úhradu istiny k 8.3.2017) sumu vo výške 22.790,27 €, za obdobie od 8.3.2017 do 9.4.2017 (t.j. dňu predchádzajúcemu dňu, kedy žalobca podľa Histórie pohybov na účte zúčtoval úhradu žalovaných 130 € na úhradu istiny k 10.4.2017) sumu vo výške 22.626,33 € a za obdobie od 10.4.2017 do zaplatenia sumu vo výške 22.542,59 €. Súd skonštatoval, že úhrady žalovaných za obdobie po spísaní žaloby podľa Histórie pohybov na účte nevykazujú, aby sa nejaká suma realizovala na úhradu zmluvnej pokuty, o ktorej síce žalobca hovorí v žalobe samotnej, ale nie už v jej petite (zmluvná pokuta nebola vyčíslená ani v písomnom odstúpení od zmluvy). Súd preto neprihliadol na žalobcom tvrdené započítanie žalovanými uhradenými finančnými čiastkami na uvedenú zmluvnú pokutu.

13. Súd žalovaným umožnil zaplatiť žalobcovi priznaný nárok v mesačných splátkach po 150 €, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich (tzv. doložka cross default). Vychádzal pritom z ich príjmových a majetkových pomerov, podľa ktorých že žalovaná 2/ má priemerný hrubý mesačný zárobok 522 €, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok, žalovaný 1/ podľa svojho čestného prehlásenia dosahuje maximálny príjem do 400 € mesačne a aj keď je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1005, tieto sú zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky a exekučným záložným právom exekútorského úradu JUDr. Jána Harvana. Žalovaný 3/ je invalidným dôchodkom s dôchodkom vo výške 192 € mesačne, bez vlastníctva nehnuteľností, či hnuteľných veci väčšej hodnoty, zato však s

vyživovacou povinnosťou k dvom maloletým nezaopatreným deťom, pričom jeho manželka má príjem len zo štátnych dávok (materskej) vo výške 238,38 €.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie trov konania v rozsahu 65,80 % . Vychádzal pritom z úspechu žalobcu k žalovanej sume, ktorý bol 82,90 % a úspechu žalovaných 17,10 % . Podľa pomeru úspechu má potom žalobca nárok na zaplatenie trov v rozsahu rozdielu medzi medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaných (82,90 % - 17,10 %).

15. Rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 650 € napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaných na plnenie tak, ako to uviedol v odvolaní, resp. zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že od Zmluvy o úvere odstúpil podaním z 9.3.2015, čím sa celý dlh stal splatným. Vzhľadom k odstúpeniu a k ust. čl. VIII ods. 8.4 jeho nárok pozostával z nesplatenej: istiny vo výške 25.190,39 €, zmluvného úroku ku dňu 9.3.2015 vo výške 482,54 €, úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 104,31 € a zmluvnej pokuty 2.567,29 €, k čomu predložil Históriu pohybov na účte, podľa ktorej k 24.2.2015 nesplatená istina bola 25.190,39 €, nesplatený zmluvný úrok 482,54 € a nesplatený úrok z omeškania vo výške 104,31 €. Preto má za to, že uniesol dôkazné bremeno v časti žalovanej sumy uvedenej v odstúpení od úverovej zmluvy z 9.3.2015. Ako posledný zo žalovaných odstúpenie od zmluvy prevzal žalovaný 3/ a to dňa 31.3.2015. Lehota na poskytnutie plnenia (30 dní v zmysle Odstúpenia od zmluvy) uplynula dňa 31.4.2015 a žalovaní sa do omeškania dostali počnúc dňom 1.5.2015, od ktorého dňa si žalobca uplatňoval zmluvné úroky a úroky z omeškania. V zmysle je veriteľ oprávnený aj po odstúpení od zmluvy požadovať vrátenie nielen dlžnej sumy ale aj úroky z úveru a úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. Pokiaľ ide o platby realizované po odstúpení od zmluvy na účet žalobcu v období od 30.3.2015 do 13.1.2017 vo výške 3.844 € žalobca ich započítal nasledovne: na zmluvnú pokutu vo výške 2.567,29 €, zvyšok úhrady v sume 1.276,71 € na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. od 1.5.2015 (dátum prevzatia Odstúpenia + 30 dní) z nesplatenej istiny vo výške 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 3.538,97 €, ktorý aktuálne predstavuje sumu 2.262,26 €. Nárok žalobcu preto ku dňu podania žaloby predstavoval istinu vo výške 25.190,39 €, zmluvný úrok 482,54 €, zmluvný úrok vo výške 2,4 % p.a. od 1.5.2015 z istiny vo výške 25.190,39 € do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 104,31 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 1.5.2015 z istiny 25.190,39 € do 27.1.2017 v sume 2.262,26 € (po započítaní), úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. od 28.1.2017 z istiny 25.109,39 € do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 514 €. Žalovaní následne vykonali ďalšie úhrady 4 x 130 €, spolu 520 €, ktoré žalobca započítal v zmysle na vyčíslený úrok z omeškania v sume 2.262,26 €, ktorý aktuálne predstavuje 1.742,26 €. Poslednú splátku vo výške 130 € žalovaní uhradili dňa 3.7.2017 a túto žalobca započítal na vyčíslený úrok z omeškania v sume 1.742,26, ktorý po započítaní činí 1.612,26 €. Žalobca preto vzal žalobu čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 25.190,39 € za obdobie od 1.5.2015 do 27.1.2017 v sume 650 €. Zdôraznil, že započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa , najprv na úrok, potom na istinu. Poukázal na to, História pohybov na účte, ktorú predložil na výzvu konajúceho súdu, nezohľadňuje podstatnú právnu skutočnosť a to Odstúpenie od zmluvy z 9.3.2015, ktorým sa celý dlh stal splatným a následne všetky čiastočné úhrady žalovaných boli započítané v rámci podanej žaloby v znení čiastočných späťvzatí. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca doručil súdu jednoduchú Históriu pohybov na účte, ktorá všetky vklady po odstúpení definuje osobitne ako „vklady po odstúpení“ bez toho, aby tieto boli započítané na istinu a úroky tak, ako to vyplýva z Histórie pohybov na účte na ktorú poukazoval súd. Argumentoval, že v priebehu konania viackrát poukázal na to, že História pohybov na účte, na ktorú sa odvolával súd v rozsudku, je len podporným dôkazom na preukázanie výšky zostatku dlhu ku dňu odstúpenia od zmluvy a následne je potrebné vychádzať z jednoduchej Histórie pohybov na účte, kde sú osobitne definované vklady po Odstúpení od zmluvy. Žalobca objektívne nemohol súdu doručiť Históriu pohybov na účte, ktorá by obsahovala vklady po odstúpení od zmluvy započítané v zmysle na príslušenstvo pohľadávky, nakoľko jeho informačný systém takúto možnosť nepripúšťa. Vytkol súdu, že neodôvodnil nepriznanie úrokov z úveru a úrokov z omeškania

od 1.5.2015. K zmluvnej pokute uviedol, že mu vznikol nárok na jej zaplatenie v celom rozsahu ale v podanej žalobe si ju neuplatnil z dôvodu, že tenti jeho nárok bol započítaný s čiastočnými úhradami žalovaných. Pokiaľ ide o splátky, žalobca vyjadril názor, že ich výška je neprimeraná výške priznaného nároku a žiadal aby súd pri prípadnom povolení uhrádzania dlžnej sumy v splátkach uplatnil zásadu, že dlh bude uhradený v priebehu troch rokov.

16. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní. 17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.10.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu pri zachovaní lehoty podľa .

19. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

20. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je predmetom konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

21. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a nasl. .

23. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Súd prvej inštancie jasne, dostatočne a logicky vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu čiastočne zamietol a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

26. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci, vychádzajúc striktne len z dôkazov predložených samotným žalobcom, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu záveru o čiastočnom zamietnutí žaloby. Odpovede na otázky nastolené odvolaním obsahuje samotný rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

28. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

29. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné, rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho podľa , potvrdil, plne sa stotožňujúc s jeho dôvodmi, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.

30. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaných zaplatiť dlh v splátkach, odvolací súd uvádza, že procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt

splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovaným, ktorým platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných, žalovanými prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaných, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 18.3.2013).

31. Súd prvej inštancie správne zohľadnil majetkové a sociálne pomery žalovaných a na to nadväzujúcu ich platobnú schopnosť a umožnil im plniť dlh v splátkach. Odvolací súd naviac dopĺňa, že súdom určená splátka 130 € zodpovedá splátke dohodnutej v samotnej zmluve. Žalovaní svoj dlh neignorujú, aj po podaní žaloby čiastočne plnili, o čom svedčí aj čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).