Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-76-2013.pdf
PDF · 141.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/76/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti žalovanému: S.a, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivy Pavlíkovej, so sídlom Jána Milca 11, 010 01 Žilina, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 60.835,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal úrokov z omeškania z celej žalovanej sumy, z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca sumu 294,62 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Čadca dňa 07. 03. 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 60.835,15 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60.835,15 € od 05.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.12.2008 bol žalovaný účastníkom dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť ADORI, s.r.o. Žalobca bol v čase nehody poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú uvedeným vozidlom. Žalovaný si uplatnil u žalobcu náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“), v zmysle troch lekárskych posudkov o bolestnom a SSU zo dňa 28.12.2009, vypracovaných MUDr. Ivanom Húževkom. Lekárskymi posudkami zo dňa 28.12.2009 MUDr. Húževka obodoval bolesť žalovaného celkovým počtom bodov 2250 (1950 + 300 bodov) a SSU žalovaného počtom bodov 5100. Žalobca poskytol žalovanému náhradu škody za bolesť v sume spolu 27.685 € (2070 bodov x 13,374 €/1 bod) a náhradu škody za SSU v sume spolu 62.468 € (za 4320 bodov x 14,460 €/1 bod) a tiež mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU o 20% v sume 12.493,60 €. Žalobca pri plnení vychádzal najmä z lekárskych posudkov MUDr. Húževku zo dňa 28.12.2009, znaleckého posudku MUDr. Mariana Pamulu vypracovaného v trestnom konaní dňa 08.04.2009 pod číslom 068/09, znaleckého posudku MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 21.05.2010 č. 23/2010 a posudku MUDr. Martina Papša zo dňa 25.02.2010 (doplneného jeho e-mailom zo dňa 02.03.2010) a tiež z lekárskych správ a ďalších podkladov doručených zo strany žalovaného. Žalobca neposkytol žalovanému náhradu za všetky položky bolestného, hodnotené v lekárskych posudkoch MUDr. Húževku, nakoľko niektoré položky bolestného boli podľa nich nedôvodné, resp. hodnotené zranenia nevyplývali z predloženej zdravotnej
dokumentácia žalovaného. V prípade SSU žalobca neakceptoval zvýšenie bodového hodnotenia jednej z položiek (položka 253) o 50%, nakoľko na to podľa neho neboli dôvody. O tomto stanovisku žalobca žalovaného písomne informoval. Keďže žalovaný sa s plnením žalobcu neuspokojil a trval na doplatení náhrady za bolesť a SSU za všetky položky hodnotené MUDr. Húževkom, žalovaný podal dňa 02.02.2011 žalobu proti žalobcovi a proti spoločnosti ADORI, s.r.o., ktorou sa domáhal doplatenia náhrady za bolesť a SSU v zmysle lekárskych posudkov MUDr. Húževku. Išlo o konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 16C/16/2011, konanie je t. č. už právoplatne skončené. V rámci uvedeného súdneho konania bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia- traumatológia. Súdom ustanovený znalec MUDr. František Hrbáň vypracoval dňa 17.03.2012 znalecký posudok č. 21/2012, v ktorom ohodnotil bolesť a SSU žalovaného omnoho nižším počtom bodov než napríklad MUDr. Ivan Húževka. Bolesť žalovaného mala byť podľa znalca MUDr. Hrbáňa správne ohodnotená celkovým počtom bodov 1475, čo je v peňažnom vyjadrení 19.818,85 €, pričom žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 27.685 €. Náhrada za SSU mala byť podľa menovaného znalca správne ohodnotená celkovým počtom bodov 1490, čo je v peňažnom vyjadrení 21.992,60 €, zvýšenie bodového hodnotenia SSU podľa predpisov žalovanému vôbec nepatrí. Žalovaný však od žalobcu dostal náhradu za SSU za 4320 bodov + mimoriadne zvýšenie tejto hodnoty o 20%, t. j. celková náhrada za SSU, ktorú žalovaný už dostal od žalobcu je 74.961,60 €. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. však neskončilo rozsudkom, ale uznesením o zastavení konania, nakoľko žalovaný zobral svoju žalobu proti Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., späť a súd následne konanie zastavil. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že náhrada škody za bolesť a SSU vzniknutá v príčinnej súvislosti s nehodou zo dňa 09.12.2008, bola omnoho nižšia, než akú žalobca žalovanému v skutočnosti uhradil. V prípade bolestného sa jedná o preplatok 7.866,15 € a v prípade SSU ide o rozdiel 40.475,40 €. Keďže podľa znalca JUDr. Hrbáňa žalovanému neprináleží žiadne zvýšenie náhrady za SSU je zrejmé, že bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor žalobcu je i zvýšenie náhrady za SSU o 20% vo výške 12.493,60 €, ktoré žalobca žalovanému uhradil. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje spolu sumu 60.835,15 €. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný toto odmietol.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 23.01.2015 v ktorom uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že v danej veci sa nejedná o bezdôvodné obohatenia. K vyplateniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia došlo na základe ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. Žalobca vyplatil bolestné na základe znaleckého posudku MUDr. Martina Papša, PhD. a posudku MUDr. Ivana Húževku, ktorý dal zároveň posúdiť svojim posudzujúcim lekárom s tým, že MUDr. Denisa Mészárosová bola výslovne ustanovená na sťaženia spoločenského uplatnenia a zadávateľ tohto posudku bol samotný žalobca. Žalobca súhlasil s týmto plnením, nakoľko tieto znalecké posudky hodnotili zdravotný stav žalovaného v čase ich vypracovania. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, toto konanie sa týkalo len niektorých položiek, ktoré mali účastníci medzi sebou sporné, avšak žalovaný zobral návrh späť a žalobca s tým výslovne súhlasil. Je toho názoru, že žalovaný nespĺňa žiaden z predpokladov, aby bola definícia bezdôvodného obohatenia naplnená, nakoľko v danom prípade nejde ani o plnenie bez právneho dôvodu, ani o plnenie z neplatného právneho úkonu, ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z tohto dôvodu žiada žalobu zamietnuť a uplatňuje si trovy konania.
4. Na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 zástupca žalobcu uviedol, že je toho názoru, že v prípade žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to na základe tej skutočnosti, že vyplatené plnenie nemá právny dôvod, na základe ktorého by ho žalovaný mohol prijať. Pokiaľ v priebehu predchádzajúceho odškodňovania žalovaného došlo k vyplateniu súm, tak tieto sumy boli vyplatené na podklade prezentovaných lekárskych a znaleckých posudkov, ktoré sa však po ich zhodnotení znaleckým posudkom MUDr. Hrbáňa stali akoby bezdôvodné, a za adekvátne odškodnenie považuje odškodnenie v rozsahu stanovenom MUDr. Hrbáňom v znaleckom posudku. Žalovaný sám uznal tento znalecký posudok ako posudok, ktorý adekvátne zhodnotil jeho nároky na škodu na zdraví, keďže zobral späť návrh v konaní pred Okresným súdom Bratislava I. Nárok je odôvodnený tou skutočnosťou, že plnenie žalovanému bolo vyplatené bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o priebeh odškodňovania, došlo k priebežnému vyplácaniu bolestného, aj SSU na základe lekárskych a znaleckých posudkoch, ktoré si nechal vypracovať samotný žalobca, keďže posúdenie nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je v zásade odbornou skutočnosťou, ani žalobca nemá sám od seba možnosť posúdiť tento nárok, a preto sa obracia na lekárov, ktorí sú v danom smere schopní posúdiť nároky, a podľa
týchto lekárskych a znaleckých posudkov žalobca postupoval a vyplatil tieto náhrady, a následne teda v konaní pred Okresným súdom Bratislava I. boli tieto lekárske a znalecké posudky vyvrátené znaleckým posudkom MUDr. Hrbáňa. Pokiaľ ide o charakter odškodňovania, tak nie je možné hovoriť, že nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v rôznej výške v rôznej dobe. Bolestné a aj sťaženie spoločenského uplatnenia má byť obodované tak, aby zohľadňovalo jednak vo vzťahu k bolestnému, vytrpené útraty, ktoré sa časom môžu iba pridávať, ale nie je možné spätne iným bodovým hodnotením tieto útrapy bodovať, jedine v prípade teda, že dôjde k pochybeniu pri bodovaní, a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia má toto bodové ohodnotenie zahŕňať aj následný vývoj zdravotného stavu toho, koho následky sú odškodňované, čiže takisto nie je dôvod na to, aby dochádzalo k zmene bodového hodnotenia, jedine v prípade, že v minulosti bolo toto bodové ohodnotenie vykonané nesprávne. Práve o ten teda stav ide, kedy je zrejmé, že lekárske a znalecké posudky, na základe ktorých žalobca pôvodne vyplatil plnenia, sa ukázali po ich zhodnotení v súdnom konaní znalcom MUDr. Hrbáňom ako nesprávne vypracované, a teda nárok, ktorý bol na základe týchto lekárskych a znaleckých posudkov poskytnutý žalovanému, nikdy nevznikol. Ak mu takéto právo na náhradu škody na zdraví nevzniklo, tak to znamená, že neexistuje právny dôvod na prijatie takéhoto plnenia. Ak takéto plnenie prijal, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať tomu, na úkor koho bolo získané, a týmto subjektom je v danom konaní žalobca.
5. Na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že znalecké posudky boli predložené nie len zo strany žalovaného, ale sú to aj posudky žalobcu, kedy MUDr. Mészárosová jednoznačne bola zástupkyňou poisťovne. Nie je naplnená ani jedna skutková stránka bezdôvodného obohatenia. Sumy, ktoré boli žalovanému vyplatené, tak boli vyplatené primerane tomu času, kedy bol posudzovaný. To nebola ich voľba, to bola voľba žalobcu, veď všetko prebiehalo vo fáze dohôd. MUDr. Hrbáň posudzoval stav v danom čase, to znamená po dvoch alebo troch rokoch po tom, ako sa nehoda stala. Žalovaný nemohol predpokladať ako to bude, a v žiadnom prípade nemohol predpokladať výsledok znaleckého dokazovania.
6. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2016 (č. l. 142) žalobca zobral žalobný návrh čiastočne späť, a to v časti uplatnených úrokov z omeškania z celkovej žalovanej sumy, preto žiadajú súd, aby konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 60.835,15 € od 05. 02. 2015 do zaplatenia, zastavil.
7. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 zástupca žalobca uviedol, že pridržiavajú svojho písomného podania zo dňa 19.03.2019. Sú toho názoru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože posudky MUDr. Hrbáňa, Papša a ďalších, sú diametrálne rozdielne od posudku MUDr. Húževku. Rovnako sa pridržiavajú svojich ostatných písomných vyjadrení.
8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 uviedla, že nejde o bezdôvodné obohatenie. O plnenie bez právneho dôvodu, ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Právny základ nároku na plnenie žalovanému spočívalo v plnení náhrady škody, a to titulom zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001, kde žalobca plnil namiesto škodcu, ktorým bola spoločnosť ADORI. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je daný právnym dôvodom vzniku škody na strane žalovaného a žalobca plnil náhradu škody namiesto svojho zákonne poisteného klienta spoločnosti ADORI s tým, že pokiaľ ide o výšku plnenia, túto stanovil samotný žalobca, nie žalovaný, pretože žalovaný, aj keď predložil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnia od MUDr. Húževku, tak tento posudok bol následne posudzovaný a prehodnocovaný znaleckým posudkom MUDr. Mészárosovej a zároveň konzultovaný vyjadrením MUDr. Papša. Nemožno hovoriť o tom, že by žalobca plnil bez právneho dôvodu, alebo že by tento dôvod odpadol, pretože ten dôvod tu stále je. Tá škoda naozaj vznikla. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie treba uviesť, že zdravotný stav bol dostatočne ustálený na to, aby bolo vypracované obodovanie a túto pochybnosť nemala ani MUDr. Mészárosová pri vypracovaní znaleckého posudku s tým, že MUDr. Papšo sa vyjadril, že niektoré obodovania treba ešte následne doriešiť, ale to je vecou samotného žalobcu, ako si to vyriešil. Nestotožňujú sa s právnym názorom zástupkyne žalobcu, že by znalecké posudky MUDr. Húževku boli diametrálne odlišné od iných znaleckých posudkov. Pokiaľ aj predložili tabuľku, čo sa týka obodovania a hlavne pokiaľ ide o výsluchy znalcov Sokola a MUDr. Húževku, jednoznačne tu vznikla polemika podraďovania. Polemika o podraďovaní jednotlivých položiek bolestného pod konkrétnu vyhlášku, a polemika o tom, ako sa podradí sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Mészárosovej, znalkyňa stanovila obodovanie, na
základe ktorého sa plnilo a bola to znalkyňa žalobcu. V tom prípade, pokiaľ žalobca bol nespokojný s takýmto plnením, mohol žalovať znalkyňu, pretože pravdepodobne podľa jeho názoru došlo k chybe, ale to si nemyslia, pretože je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok MUDr. Hrbáňa vznikol viac ako 3 roky po vzniku škody. Náhrada škody sa odškodňuje najneskôr o 3 roky odkedy sa stala, § 106 Občianskeho zákonníka. Ten posudok vznikol v inom čase, v iných podmienkach, v iných diagnostických spôsoboch a v iných spôsoboch liečenia. Zároveň tento znalecký posudok bol zo strany MUDr. Sokola výrazne modifikovaný. Znalec MUDr. Rudolf Sokol však vychádzal nesprávne z dokumentácie nachádzajúcej sa na sociálnej poisťovni, ktorá však posudzovala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lenže sťaženie spoločenského uplatnenia, ani bolestné, nepokrývajú iba oblasť zárobkovej činnosti jednotlivého človeka. Tak bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia majú ďaleko širší význam. Výsledok znaleckého dokazovania ako taký je, že pokiaľ ide o pohľad na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, všetci traja znalci mali rôzne pohľady s tým, že nepochybne aj MUDr. Sokol jednak pochybil v tom, že posudzoval bolestné a sťaženie najmä z pohľadu dokladov sociálnej poisťovne a následne pozeral znalecký posudok MUDr. Hrbáňa a MUDr. Húževku s tým, že jeho pohľad je pohľadom z roku 2013, hoci škoda sa stala v roku 2008. Žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno a samotný základ právneho nároku, o čo opiera svoj nárok - bezdôvodné obohatenie, je chybný, pretože naozaj právny dôvod vzniku plnenia tu bol, a to je náhrada škody a náhrada škody na základe obodovania a znaleckých posudkoch samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca mal námietky, alebo má k dnešnému dňu, mal žalovať svojich znalcov, na základe ktorých plnil. Preto nie sú pasívne legitimovaní, oni chybu nespravili, ak ju niekto mohol spraviť, ale to nie je predmetom tohto konania ani dokazovania, môžu to byť jedine znalci. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Dňa 09.12.2008 bol žalovaný účastníkom dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť ADORI, s.r.o. Žalobca bol v čase nehody poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú uvedeným vozidlom. Žalovaný si uplatnil u žalobcu náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže pri dopravnej nehode utrpel poškodenia zdravia, pričom predložil posudok MUDr. Húževku. Tento posudok bol následne zo strany žalobcu posudzovaný a prehodnocovaný, a to znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Mészárosovou (ktorá posudok vypracovala na základe žiadosti žalobcu) a bol konzultovaný aj s MUDr. Papšom. Žalobca tiež vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Pamulu, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania ohľadom náhrady škody, boli vypracované predmetné posudky, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté finančné plnenia, nie však v takom rozsahu, ako vyplývali z posudku MUDr. Húževku. Žalovaný preto podal na Okresný súd Bratislava I žalobu, kde sa domáhal doplatenia súm v zmysle posudku MUDr. Húževku. V tomto konaní bol vypracovaný aj posudok MUDr. Hrbáňa.
11. Dňa 08.03.2010 bola žalovanému vyplatená suma 27.658 € ako bolestné (č. l. 56), dňa 02.09.2010 suma 62.458 € ako sťaženie spoločenského uplatnenia (č. l. 57) a dňa 01.10.2010 suma 12.493,60 € ako zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č. l. 58).
12. V spise sa nachádzajú znalecké posudky, a to posudok MUDr. Františka Hrbáňa č. 21/2012 zo dňa 17.03.2012 (č. l. 33-48), MUDr. Denisy Mészárosovej č. 23/2010 zo dňa 21.05.2010 (č. l. 61-66), MUDr. Mariána Pamulu č. 068/09 zo dňa 08.04.2009 (č. l. 67-80), MUDr. Rudolfa Sokola, MPH č. 17/2015 (č. l. 121-138), ďalej mail od MUDr. Martina Papša - posúdenie lekárskeho posudku o bolestnom a SSU žalovaného (č. l. 59), lekársky posudok o MUDr. Ivana Húževku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (č. l. 81-86).
13. Prehľadná tabuľka bodovania bolestného (č. l. 231d) a bodovania sťaženého spoločenského uplatnenia (č. l. 231e) zachytáva rozdiely v bodovom hodnotení jednotlivých znalcov/lekárov.
14. Pri náhrade škody za bolesť bola znalcami rozdielne hodnotená
- položka 5 - táto bola hodnotená len MUDr. Húževkom počtom bodov 15. MUDr. Sokol uviedol (č. l. 227 rub), že táto položka sa ohodnotiť nemusí, on ju nehodnotil. Nebola urobená žiadna dokumentácia, nevidel žiadnu fotografiu tváre. Keby bola vyhotovená fotodokumentácia, vedel by sa k oderkám tváre na čele vyjadriť.
- položka 8 - MUDr. Húževka ju ohodnotil počtom bodov 400 (200 bodov + 200bodov navýšenie), MUDr. Hrbáň 195 bodov (130 + 65) a MUDr. Sokol 195 bodov. MUDr. Hrbáň považoval túto položku hodnotenú MUDr. Húževkom za nadhodnotenú. Tento zasa uvádza (č. l. 256), že literatúra, na ktorú poukázal MUDr. Hrbáň je staršia ako 30 rokov. On to hodnotil maximálnym počtom bodov z toho dôvodu, že boli splnené všetky podmienky vzniknutých škôd tej zlomenej báze. MUDr. Sokol uviedol (č. l. 227 rub), že keďže bola zlomená len jedna jama, tak dal spodnú hranicu hodnotenia 130 bodov, ale keďže došlo potom ku komplikáciám, pridal tých 65 bodov.
- položka 76 - túto položku hodnotil len MUDr. Húževka počtom bodov 20. MUDr. Sokol uviedol (č. l. 227 rub), že diagnóza pod položkou č. 76 sa nenachádza v prepúšťacej správe, v prepúšťacej správe sa nenachádza pomliaždenie hrudnej steny, nachádza sa tam len pomliaždenie pľúc, a on položku 76 zahrnul do položky 83. Pokiaľ by bola rozpísaná, teda rozpočítaná aj položka 76, došlo by k duplicite. MUDr. Húževka uviedol (č. l. 256 rub), že pomliaždenie pľúcneho tkaniva pri dopravnej nehode nevznikne len tak. Musí dôjsť k narazeniu na hrudnú stenu. Tá energia, ktorá spôsobila poranenie pľúc, musí jednoznačne poškodiť aj hrudnú stenu, bez toho to neexistuje. Obe položky 76 a 83 sú v metodike zákona vymenované, nie je uvedené, že jedna sa môže skrývať pod druhú.
- položka 83 - túto položku MUDr. Húževka ohodnotil počtom bodov 100, MUDr. Hrbáň 80 bodov a MUDr. Sokol 80 bodov. MUDr. Sokol dal nižšiu sadzbu, lebo nebola nutná hrudná drenáž, alebo iné intervenčné zákroky na oddelení ARO (č. l. 228). MUDr. Húževka vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, z komplikácii ktoré boli a hodnotil to počtom bodov 100. Nie je to ani najvyššia ale ani najnižšia hodnota daného rozsahu.
- položka 87 - túto položku hodnotil len MUDr. Húževka počtom bodov 30. MUDr. Sokol uviedol, že diagnóza pomliaždenia brušnej steny v tomto prípade nebola, brucho bolo mäkké, prehmatateľné, táto nebola zadokumentovaná v zdravotnej dokumentácii. MUDr. Húževka uviedol, že často sa stáva, že znalci, ktorí majú zdravotnú dokumentáciu, iba na základe prepúšťacích správ vychádzajú iba z diagnostických záverov konečných správ. Nevychádzajú zo záverov chorobopisov, kde tieto drobné veci sú zaznamenané. Veľa krát sa stáva, že niektoré diagnózy sú uvedené len v diagnostických záveroch záchranných služieb. On vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, tento záver tam našiel, je hodnotený v zákone 437/2007, a preto ho uviedol. MUDr. Hrbáň uviedol (č. l. 36), že položka č. 87 pomliaždenie brušnej steny za 30 bodov, uvedené nemalo byť hodnotené. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, prepúšťacej správy z Kliniky AIM, FNsP Kramáre, v diagnostickom súbore poranení, sa takáto diagnóza nenachádza.
- položka 113c - túto položku hodnotil len MUDr. Húževka počtom bodov 30. MUDr. Sokol uviedol, že nehodnotil túto položku, keďže neboli na rukách hematómy, ale priklonil sa potom k položke 114 - oderky rúk. Oderky je vidno hneď pri prvotnom vyšetrení, hematómy sa môžu vyvinúť až o niekoľko hodín, až dní. MUDr. Húževka poukázal na svoje vyjadrenie k položke 87.
- položka 114 - uvedenú položku hodnotil len MUDr. Sokol počtom bodov 10.
- položka 162 - uvedenú položku hodnotili MUDr. Hrbáň počtom bodov 15 a MUDr. Sokol počtom bodov 15.
- položka 225 - túto položku MUDr. Húževka ohodnotil počtom bodov 840, MUDr. Hrbáň 840 (420+420) bodov a MUDr. Sokol 630 bodov. MUDr. Sokol uviedol, že k základnému bodovému hodnoteniu 420 bodov ešte pridal polovicu, teda 210 bodov, keďže došlo ku komplikáciám, poškodeniu hlavových nervov, niekoľkých. Hranica 420 bodov sa môže zvýšiť iba o polovicu, teda nie ako pridali ďalší lekári, zvýšiť o raz toľko, o 100 % by sa mohla iba v prípade, ak by došlo k súbehu dôvodov. Musia tam byť komplikácie v liečbe, bolestivá operácia, operácia v inej súvislosti. Súbeh dôvodov nemohol dať, pretože pacient už bol jedenkrát operovaný, a preto nemohol dať celých 100 %, nemohol to dvakrát hodnotiť. MUDr. Húževka uviedol, že on aj MUDr. Hrbáň, sa navzájom zhodli na bode 840. Videl posudok dnes, ktorý bol vypracovaný v Žilinskej fakultnej nemocnici, pacienta, ktorý má obdobné poranenia ako žalovaný, a takto isto ho lekári traumatologického oddelenia ohodnotili 840 bodmi. Čiže je to zaužívané ohodnotenie ťažkého mozgového poranenia na základe mozgového pomliaždenia, ktorý je dôvodom na to, aby bol operovaný.
- položka 226 - uvedenú položku hodnotil len MUDr. Sokol počtom bodov 85. MUDr. Sokol uviedol, že táto položka je oprávnená. U neho bolo viacero komplikácií, preto vychádzal z toho, že má nárok aj na položku 226. Opuch mozgu je následkom niečoho. Bol aj u žalovaného, avšak zvládnuté to bolo tým, že bol reoperovaný. Neochirurgicky bol zvládnutý. Opuch mozgu nemá vlastné bodové ohodnotenie, on je hodnotený pri tom krvácaní. Opuch mozgu bol zohľadnený aj v položke 225, kde dal navýšenie pre rozdrvenie mozgového tkaniva. Opuch mozgu vzniká z viacerých príčin, nie len z jednej.
- položka 227 - túto položku MUDr. Húževka ohodnotil počtom bodov 640 (340+300), MUDr. Hrbáň 170 bodov (85+85) a MUDr. Sokol 85 bodov. MUDr. Sokol uviedol, že tam bolo 8 mm vnútrolebečné
krvácanie, ostatné komplikácie boli vyhodnotené v predchádzajúcich položkách. Všetko sa to týkalo mozgu, a nie je možné tieto jednotlivé položky dvakrát obodovať, keďže sa týkajú tej istej časti tela, a ešte ich dokonca aj navyšovať. MUDr. Húževka vychádzal zo zdravotnej dokumentácie z Bratislavskej nemocnice, kde bol menovaný 2x operovaný pre komplikácie, ktoré s tým boli. Nebolo uvádzané lokalizácia krvných výronov, tak ako uvádza v znaleckom posudku, kde píše MUDr. Sokol určité nálezy na mozgu bez stranovej špecifikácie. Vyšetrenia boli urobené iba počítačovou tomografiou, ktorá je metódou voľby č. 1, ale na presnú špecifikáciu rozsahu škôd je nedostatočná a magnetická rezonancia vykonaná nebola, ale klinické poškodenie pravej hornej končatiny v prípade poškodenej iba pravej mozgovej hemisféry by znamenalo, že mal periférne poškodenie nervov buď na úrovni ramenného pletenca alebo nižšie, ale to sa nepotvrdilo ďalšími vyšetreniami a tá paréza bola definovaná následne ako centrálna monoparéza pravej hornej končatiny, a preto musel mať poškodenú nielen pravú ale aj ľavú mozgovú hemisféru. Takže porušené boli obe hemisféry, pravá aj ľavá. Krvný výron tam zostal, ktorý aj zahnisal a bol v podstate dôsledkom ďalšej operácie. Preto to navýšenie pri položke 227.
15. Pri náhrade škody za sťaženie spoločenského uplatnenia bola znalcami rozdielne hodnotené všetky položky. Položku, ktorú hodnotili všetci 4 znalci, bola položka 253. Túto položku MUDr. Húževka ohodnotil počtom bodov 2340, MUDr. Hrbáň 1040 bodov, MUDr. Sokol 780 bodov a MUDr. Mészarosova 1560 bodov. MUDr. Sokol uviedol, že ďalší znalci robili bodové ohodnotenie, keď prejavy boli vo vývoji výraznejšie, on vychádzal zo správy Sociálnej poisťovne z marca 2014, keď bol posudzovaný jeho invalidný dôchodok, ktorý ohodnotili 50 % poškodenie nestických rozumových schopností poškodeného plus s trvalými následkami na hlavových nervoch, najmä sluchovom nerve vpravo a očnom nerve vpravo. Preto dal hodnotu 50 %, lebo aj znalec zhodnotil tie nestové intelektové schopnosti na redukciu 50 %. Maximum by bolo 100 %, to sa rovná idiocii alebo úplná debilita, čiže pacient, ktorý nie je schopný si sám zobrať ani lyžičku do ruky. Pre túto položku je aj rozhodujúci nález psychiatra. Tu by sa pridržiaval nálezu psychiatra, ale aktuálneho času, teda z roku 2017. V tom čase, kedy vypracovával MUDr. Húževka a MUDr. Meszárošová tieto bodové ohodnotenia, tieto mohli byť v tom čase pravdivé. MUDr. Húževka uviedol, že MUDr. Hrbáň vo svojom posudku uviedol, že neprináleží pri hodnotení znalca v traumatológii sa vyjadrovať vôbec k uvedenej skutočnosti. Traumatológ nemôže sám na základe svojho vyšetrenia stanoviť diagnózu, ktorá je hodnotená kódom 253, ale na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, to stanovili špecialisti v odbore neurológia a psychológia a na základe uvedenej skutočnosti túto položku uviedol. Pokiaľ bodoval túto položku, vychádzal z lekárskych správ iných lekárov, samozrejme on takéto vyšetrenie sám nerobil. Trvalé následky, ktoré menovaný utrpel pri kraniocerebrálnom poranení boli hlavne fyzického charakteru, a to poruchy pamäti, pozornosti, intelektu a chovania. Dominantné boli poruchy chovania, ktoré sa prejavovali podráždenosťou, zníženého náhľadu, nerealistickým seba hodnotením nezrelými formami spoločenských interakcií, depresiou a zníženou motiváciou. Uvedené trvalé následky boli potvrdené v znaleckom posudku Dr. Mézsárosovej a v psychiatrických vyšetreniach, ktoré sú uvedené v znaleckých posudkoch. Poranenie žalovaného sa stalo na začiatku jeho produktívneho života a poškodenie, trvalé následky, ktoré utrpel pri ňom, mu zobrali všetky reálne, pracovné, spoločenské možnosti, ktoré by v živote mal a úrazom ich stratil. Trvá na tomto bodovom ohodnotení aj napriek tomu, že žalovaný nevyhľadal žiadnu psychiatrickú pomoc, on vzhľadom na tie jeho poškodenia, poranenia má za to, že je zdravý. Myslel si to vtedy, myslí si to podľa neho aj teraz. Pacient je nerealistický, seba hodnotiteľný, má nezrelé formy spoločenských interakcií.
16. Zákonné ustanovenia:
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o náhrade),náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
22. Podľa § 5 ods. 1 zákona o náhrade, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
23. Podľa § 7 ods. 6 zákona o náhrade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)
24. Podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
25. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.02.2016 zobral žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania z celkovej žalovanej sumy späť a žiadal, aby súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 60.835,15 € od 05.02.2015 do zaplatenia, zastavil. Žalobca tým uplatnil svoje dispozičné právo, ktoré súd rešpektoval a podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.
28. Predmetom konania je nárok žalobcu ako poskytovateľa náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (z titulu poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), voči žalovanému ako poškodenému na vydanie bezdôvodného obohatenia nakoľko plnenie (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) bolo žalovanému vyplatené bez právneho dôvodu.
29. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol účastníkom dopravnej nehody a že mu vznikol nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní však bolo sporné, či bolo poskytnuté plnenie adekvátne vzhľadom k neskôr vypracovanému posudku MUDr. Hrbáňa, ktorý spochybnil predchádzajúce bodové ohodnotenie, na základe ktorého plnili žalovanému. Sporným bolo aj to, či ide o bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu.
30. Bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho dôvodu môže spočívať v tom, že niekto, kto plnil predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod tu neexistoval; niekto poskytol preddavok na zamýšľanú zmluvu, pričom k jej uzavretiu vôbec nedošlo; niekto užíva vec vlastníka bez právneho dôvodu; niekto investoval do cudzieho majetku bez toho, aby tu existoval relevantný právny dôvod; niekto plnil po uplynutí prekluzívnej lehoty; niekto poskytol plnenie omylom inému, hoci s ním nebol v žiadnom právnom vzťahu. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona č z právnej skutočnosti a pod.).
31. V danom prípade sa súd stotožnil s vyjadreniami právnej zástupkyne žalovaného, že nejde o bezdôvodné obohatenie. Právny základ nároku na plnenie žalovanému spočíval v plnení náhrady škody, a to podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca plnil za škodcu (teda za prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu). Žalovaný si uplatnil u žalobcu náhradu škody, predložil lekársky posudok, pričom žalobca využil možnosť, ktorú pripúšťa § 7 ods. 6 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a dal si vypracovať vlastné znalecké posudky. Na základe všetkých doložených posudkov (či lekárskych alebo znaleckých) pristúpil k vyplateniu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalovanému. Stav žalovaného očividne považoval žalobca za dostatočne ustálený, keď pristúpil k vyplateniu plnenie aj za sťaženie spoločenského uplatnenia.
32. Pokiaľ výšku plnenia stanovil samotný žalobca, a to na základe posudkov vypravovaných z jeho iniciatívy, ním vybranými znalcami, toto jeho prípadné predčasné či unáhlené rozhodnutie, nemôže ísť na úkor žalovaného. Určitý princíp právnej istoty musí platiť aj vo vzťahu medzi poskytovateľom náhrady a poškodeným. Inak by mohla nastať situácia, kedy by napr. žalobca po vyplatení plnenia jednému poškodenému posudzoval obdobný prípad iného poškodené, kde by bolo nižšie bodové ohodnotenie, a potom by žalobca dal opätovne posúdiť zdravotný stav prvého poškodené v snahe získať časť plnenia späť? Je to práve žalobca, ktorý by mal byť v takýchto prípadoch garantom stability a istoty, pretože nie len žalovaný, ale aj iní poškodení, sa práve pri takýchto tragických životných udalostiach spoliehajú aspoň na istú finančnú náhradu, ktorá im síce zdravie nevráti, ale aspoň im pomôže prekonať/preklenúť ťažké životné obdobie. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o bodovom ohodnotení, mal si uvedené dať preveriť skôr, ako pristúpil k poskytnutiu plnenia. Žalovaný neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, dal si vypracovať lekársky posudok, nakoľko mu to zákon umožňuje. Samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 uviedol, že sám od seba nemá možnosť posúdiť takýto nárok, a preto sa obracia na lekárov. Je to potom zodpovednosť žalobcu, akých lekárov si vybral. Ak by žalovaný neinicioval konanie na Okresnom súde Bratislava I, žalobca by ani nemal pochybnosti o tom, či bodové ohodnotenie je alebo nie je adekvátne.
33. Pokiaľ by aj súd pripustil, že ide o bezdôvodné obohatenie, nemá preukázané, že poskytnuté plnenie bolo neadekvátne, že by sa predchádzajúce posudky stali vypracovaním posudku MUDr. Hrbáňom akoby nedôvodné. Všetci znalci zotrvali na svojich záveroch, nevideli dôvod ich revidovať (s výnimkou MUDr. Húževku pri položke č. 305, ktorý s odstupom času uviedol, že táto položka ním bola zhodnotená nesprávne - viď č. l. 259). Znalci sa len v niektorých položkách zhodli, zväčša mal každý svoj uhol pohľadu, všetky ich vyjadrenia však boli kvalifikované a odborné. MUDr. Mészárosová nemala pochybnosť o dostatočnom ustálení zdravotného stavu žalovaného, isté pochybnosti vyjadril MUDr. Papšo, ale správne poukázala právna zástupkyňa žalovaného, že to bolo vecou žalobcu, ako sa s daným problémom vysporiada. Žalobca pristúpil k vyplateniu náhrady. Pokiaľ sa týka znaleckých posudkov MUDr. Hrbáňa a MUDr. Sokola, títo pri ich spracovaní vychádzali aj z neskoršej zdravotnej dokumentácie žalovaného (napr. z vyšetrení v roku 2012, lekárskej správy posudkového lekára sociálnej poisťovne z roku 2014), kedy s prihliadnutím k medicínskemu zisťovaniu, diagnostike a spôsobov liečby, mohli dospieť k rozdielnym záverom ako pôvodní lekári. Z tohto dôvodu súd aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania, a to vyšetrenie žalovaného znalcom z odboru psychiatrie a psychológie, nakoľko by sa ním zasa len zistil aktuálny stav žalovaného, pričom dôležitý je stav žalovaného, ktorý bol v čase, kedy sa konali prvé hodnotenia. Pôvodné znalecké posudky vyjadrovali stav žalovaného k tomu stavu, v akom bol žalovaný od nehody do vyšetrenia. Aby bolo možné jednoznačne určiť, či došlo k nesprávnemu bodovému hodnoteniu, museli by neskôr ustanovení znalci vychádzať len z tých istých podkladov, z ktorých vychádzali pôvodní znalci, čo sa však nestalo. Preto súd nemôže skonštatovať, že predchádzajúce znalecké posudky boli prekonané znaleckým posudkom MUDr. Hrbáňa či posudkom MUDr. Sokola. Zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v § 8 ods. 4 vyžaduje pre vydanie lekárskeho posudku, aby bol zdravotný stav ustálený a pri SSU spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Uvedené dodržané bolo, keďže nehoda sa žalovanému stala 09.12.2008, lekársky posudok MUDr. Húževku bol vypracovaný 28.12.2009 a znalecký posudkom MUDr. Meszarosovej 21.05.2010. Opätovne súd zdôrazňuje, že tieto posudky boli zo strany žalobcu akceptované (s čiastočným ponížením bodového hodnotenia), náhrada za bolesť a SSU bola žalovanému vyplatená a nemôže byť na ujmu žalovaného, že tieto žalobca dodatočne považuje za nesprávne.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný v plnom rozsahu (keďže súd žalobu zamietol a aj v časti späťvzatia žaloby, keďže žalobca späťvzatie žaloby neodôvodnil, čím procesne zavinil zastavenie konania), priznal súd žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
39. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
40. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
41. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
42. Vzhľadom na to, že štátu vznikli trovy konania (časť odmeny znalca) spojené s vykonávaním dôkazov, súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý navrhoval vykonať znalecké dokazovanie. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov a keďže súdu je už v čase rozhodovania známa aj presná výška trov štátu, rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti konania nie len o nároku, ale aj o výške trov štátu. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP, súd aplikoval ust. § 262 ods. 1, pričom však rozhodol už aj o výške trov štátu (keďže táto je zo spisu známa) a § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním.
43. Trovy štátu: Súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddávkovaných štátom sumu 294,62 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti. Trovy konania predstavujú časť odmeny znalca, ktorá bola priznaná uznesením Okresného súdu Čadca, č. k. 5C/76/2013-139 zo dňa 03.12.2015, a ktoré boli zlikvidované z rozpočtu (vyplatené znalečné). Trovy ktoré v konaní vznikli, vznikli z dôvodu na strane žalobcu, keďže tento navrhol vykonanie znaleckého dokazovania. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by tieto trovy konania mal znášať štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.