Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/334/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: BIOKON spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 74, IČO: 36 470 325, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: Y.F. T., V.. XX.X.XXXX, P. X. Č.. XX, zastúpenému AK GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, o uplatnenie nároku z predkupného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24. mája 2018 č.k. - 89 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, doručenú súdu dňa 5.5.2015, v znení jej zmeny zo dňa 20.10.2016, ktorou sa pôvodný žalobca REALITY TK s.r.o. ( v priebehu sporu dňa 3.11.2015 zanikol zlúčením s obchodnou spoločnosťou BIOKON, spol. s r.o.) domáhal, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým nahrádza prejav vôle žalovaného v znení, že žalovaný ponúka žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) P., evidované Okresný úradom Košice-okolie na liste vlastníctva (ďalej „LV“) č. XXX, N. R. V. P., N. Q.-N. ako pozemok parc. reg „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 11 930 m2, parc. reg. „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 11 760 m2, parc. reg. „E“ č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 26 155 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku, ktoré žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka vkladom vlastníckeho práva V XXX/XX do katastra nehnuteľností, a to za kúpnu cenu rovnajúcu sa kúpnej cene, za ktorú žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudol, t.j. vo výške 1.445,51 eur (0,116 eur / m2). Zároveň súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že ako podielový spoluvlastník označených nehnuteľností zistil, že predchádzajúci spoluvlastník previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného, na základe vkladu vlastníckeho práva povoleného Okresným úradom Košice-okolie, katastrálnym odborom pod č. V XXX/ XXXX, a to bez toho, aby si predchádzajúci spoluvlastník pri prevode svojich podielov splnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť svoje podiely na odkúpenie žalobcovi, čím porušil jeho predkupné právo, preto žiadal podľa (účinného do 30.6.2016) nahradiť prejav vôle nadobúdateľa rozhodnutím súdu v navrhovanom znení, a keďže žalobca nemal vedomosť o výške kúpnej ceny, navrhol, aby táto skutočnosť bola zistená z kúpnej zmluvy. Poukázal i na obranu

žalovaného, že žalobca je oprávnený požadovať len spoluvlastnícky podiel o veľkosti zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu, čo činí 1/72 z celku, a nie celý prevedený spoluvlastnícky podiel 1/4 a odkaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.5.2009, sp. zn. .

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo žalobcom predložených dôkazov: a/ LV č. XXX, Q..Ú.. P., podľa ktorého bol pôvodný žalobca evidovaný ako spoluvlastník tam zapísaných parciel pod č. 17 v podiele 1/18 z celku titulom kúpy podľa V XX/XX zo dňa XX.X.XXXX a žalovaný bol zapísaný pod č. 20 ako spoluvlastník podielu 1/4 titulom kúpnej zmluvy V XXX/XX O. E. X.X.XXXX, b/ list zo dňa 2.3.2015, ktorým si voči žalovanému uplatnil nárok z predkupného práva domáhajúc sa, aby mu žalovaný v lehote 30 dní od doručenia listu ponúkol vec na predaj za rovnakých podmienok, za akých vec nadobudol s tým, že inak sa bude domáhať na súde, aby prejav vôle nadobúdateľa bol nahradený rozhodnutím súdu podľa , c/ podací lístok, podľa ktorého žalobca podal zásielku na poštovú prepravu dňa 5.3.2015, z ktorých zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, Q..Ú.. P. a rovnako žalovaný spoluvlastníkom je predmetných nehnuteľností, ktoré podiely nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a pôvodným spoluvlastníkom, ako i z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že pred uzavretím kúpnej zmluvy prevádzajúci spoluvlastník neponúkol ostatným spoluvlastníkom, a teda aj žalobcovi, svoj spoluvlastnícky podiel, ako i že žalobca sa výzvou žalovanému zo dňa 2.3.2015 domáhal voči žalovanému nadobúdateľovi, „aby mu napadnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka“.

4. Po právnom posúdení veci podľa (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, na ustanovenie , účinného v čase začatia sporu (ďalej len „OSP“), , a a podľa , a , , a , vzhľadom k tomu, že zo strany pôvodného spoluvlastníka nebola urobená ponuka voči ostatným spoluvlastníkom na kúpu podielu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinnosti zo zákonného predkupného práva, a hoci námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní vyhodnotil ako nedôvodnú, usúdil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, lebo petit podanej žaloby neobsahuje podstatné náležitosti požadovaného prejavu vôle, ktorým by mal byť návrh na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a účastníkovi nemožno uložiť povinnosť vykonať neexistujúci kontraktačný návrh. Dôvodil, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle ( , teraz 229 ) súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, a je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov, lebo v rozsudkoch na nahradenie prejavu vôle sa neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu. Táto povinnosť vyplýva už z inej skutočnosti (zo zákona) a musí existovať v čase podania návrhu na súd. Pretože súčasťou procesne „čistého petitu“ je aj samotná navrhovaná zmluva ako inštitút hmotného práva, ohľadom čoho súdy nesmú stranám poskytovať žiadne poučenia či ich dokonca vyzývať na odstraňovanie vád, ak mal súd nahradiť prejav vôle žalovaného v znení, že súd nahrádza prejav vôle žalovaného, ktorým ponúka žalobcovi na predaj ....., jedná sa o neplatný právny úkon pre svoju neurčitosť. Dodal, že samotná žaloba z pohľadu obsahových náležitostí žiadne vady nevykazuje - je jasná a zrozumiteľná, rovnako ako aj petit žaloby, neboli dôvody na odstraňovanie vád žaloby a nebol dôvod na skúmanie ďalších skutkových okolností či vykonávanie akýchkoľvek iných dôkazov a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalovaného, že v dôsledku zmeny žalobcu došlo k zániku predkupného práva svedčiaceho pôvodného žalobcovi, súd pre úplnosť uviedol, že predkupné právo v zmysle má na rozdiel od zmluvného predkupného práva v zmysle až 606 vecný charakter a je späté so spoluvlastníckym podielom (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa , a . Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namietol správnosť záveru súdu, že petit podanej žaloby neobsahuje podstatné náležitosti požadovaného prejavu vôle, ktorým mal byť návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Podľa

žalobcu ním formulovaný petit je správny, lebo mu prináleží sa od žalovaného domáhať, aby si voči nemu splnil svoju zákonnú povinnosť riadne tak, že mu ponúkne na predaj celý spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka. Opätovne pritom poukázal na znenie , ktoré umožňuje oprávnenému, aby sa od nadobúdateľa domáhal iba toho, aby mu tento ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj, t.j. nie priamo návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Tvrdil, že je potrebné rozlišovať medzi ponukou na predaj učinenou v súlade s a návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy, lebo ponuka učinená podľa , resp. je jednostranný právny úkon, ktorý predchádza samotnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá je právnym úkonom dvojstranným. Doplnil, že zaslanie ponuky, ktorou spoluvlastník ponúka oprávnenému svoj spoluvlastnícky podiel na predaj za ním stanovených podmienok, nie je možné bez ďalšieho považovať za návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale ide o plnenie povinnosti sui generis stanovenej zákonom. Podľa žalobcu až potom, keď adresát prejaví o kúpu záujem a splní určené podmienky, môže sa domáhať uzatvorenia kúpnej zmluvy, a preto sa oprávnený môže na súde domáhať v zásade iba nahradenia ponuky na predaj, nie priamo uzatvorenia kúpnej zmluvy. Dodal, že až po uskutočnení ponuky na predaj nehnuteľnosti, prijatí ponuky a zaplatení kúpnej ceny, je možné pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to až potom, ako bude zrejmé, koľkí zo spoluvlastníkov na ponuku reagovali.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Podčiarkol, že žalobca opätovne poukazuje na ustanovenie , ktorého výkladu sa vyčerpávajúco a komplexne venoval súd vo svojom odôvodnení, pričom neuviedol, z akých dôvodov je výklad súdu nesprávny, ani neuviedol, aké neprávne skutkové alebo právne závery súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, len uvádza svoje vlastné výklady, resp. opätovne konštatuje, že jeho petit žaloby je správny. Zdôraznil, že žalovaný neuviedol, z akých dôvodov považuje uvedené rozhodnutie za nesprávne, aké vady mu vytýka a v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu. Podľa názoru žalovaného samotné odvolanie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, ktoré by zakladalo možnosť takémuto odvolaniu vyhovieť. Žalovaný nesúhlasil jedine s úsudkom súdu, že porušil predkupné právo, nakoľko má za to, že na uplatnenie predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníkom sa vzťahuje výnimka v súlade s , nakoľko sa jedná o prevod blízkej osobe podľa . Poukázal na to, že žalobný petit žalobcu je nevykonateľný, a to tak z dôvodu nesprávneho určenia podielov, ktoré by hypoteticky mohol žalobca v dôsledku neplatnosti právneho úkonu nadobudnúť, ako aj z dôvodu úplnej absencie návrhu zmluvu, ktorý mal byť prílohou žaloby, čo je nevyhnutným predpokladom, aby bolo možné žalobe čo i len v úvahách vyhovieť. Tieto nedostatky žaloby považuje žalovaný, rovnako tak ako aj súd, za natoľko závažné, že žalobe nie je možné za žiadnych okolností vyhovieť. Dodal, že skutočnosť, že žalobca napriek žalovaným uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. trvá na nadobudnutí podielov, ktoré sú v rozpore s ustanovením druhá veta len dotvára nevykonateľnosť celej žaloby.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v súlade s a , v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

9. Rozsudku súdu prvej inštancie totiž nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa , a , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie

sú dané. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Vo svojom odvolaní v podstate uvádza skutočnosti a námietky, s ktorými sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť žalobcom namietaného záveru súdu, že petit podanej žaloby neobsahuje podstatné náležitosti požadovaného prejavu vôle, ktorým mal byť návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako aj na správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ), a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval ustanovenie vety prvej , podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117) a , podľa ktorého ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. V odôvodnení rozsudku súd pritom náležite a v súlade s konštantnou judikatúrou súdov vychádzal z premisy, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti: a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ), b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa, c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu ( in fine ).

12. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalobcom uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia, súc limitovaný právnymi otázkami, ktoré žalobca v odvolaní označil, resp. spochybnil, pritakávajúc žalovanému v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu v tom, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol, z akých dôvodov považuje uvedené rozhodnutie za nesprávne, aké vady mu vytýka a v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu, odvolací súd preto len na zdôraznenie správnosti žalobcom namietaného záveru súdu, že petit podanej žaloby neobsahuje podstatné náležitosti požadovaného prejavu vôle, ktorým mal byť návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. , podľa ktorého oprávnený spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže predovšetkým domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec (spoluvlastnícky podiel) na kúpu. Ak tak neurobí dobrovoľne, môže sa spoločník domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa rozhodnutím súdu, teda požadovať, aby súd rozhodol tak, že žalovaný (nadobúdateľ) je povinný žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi urobiť ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu tohto znenia: navrhujem uzavretie zmluvy tohto obsahu (ďalej uvedený text zmluvy) alebo uzavretie zmluvy, ktorej text tvorí prílohu tohto rozsudku. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky vo veci vyslovil, že v prípade, ak nadobúdateľ nesplní povinnosť ponúknuť oprávnenému na kúpu vec za rovnakých podmienok, za ktorých ju sám nadobudol od povinného, môže sa oprávnený domáhať žalobou, aby bol prejav vôle nadobúdateľa učiniť mu ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu, t.j. učiniť návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, nahradený súdnym rozhodnutím. Nie je vylúčené, aby oprávnený požadoval žalobou priamo nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa uzavrieť kúpnu zmluvu zodpovedajúceho znenia. Pretože súd je viazaný žalobou, je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle menil, doplňoval či upresňoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy.

13. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa .

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že procesne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).