Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-183-2022.pdf
PDF · 130.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/183/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu AIDER Slovensko s. r. o., Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, práv. zast. JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou, Zelená 11, 900 45 Malinovo, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.946,16 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/9/2022 zo dňa 15.6.2022 , takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/9/2022 zo dňa 15.6.2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v konaní o odvolaní žalovaného.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v konaní o odvolaní žalobcu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.696,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.501,20 EUR od 12.11.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 195,- EUR eur od 13.11.2021 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74,32 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.6.2021 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo VW Golf, EČV: U.. Škodová udalosť nastala na D2 smerom na Žilinu, na moste Lafranconi odletením kameňa od kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla VW Golf. Poškodeným bol J. X. (ďalej len „poškodený“), ktorý škodovú udalosť oznámil žalovanému dňa 30.7.2021. Dňa 12.10.2021 vypísal poškodený aj zápis o poškodení skiel vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, pričom oprava trvala od 16.8.2021 do 20.8.2021. Za opravu čelného skla bola vystavená faktúra č. 20210811 z 20.8.2021 znejúca na sumu 1.501,20 EUR. Počas opravy (t. j. 5 dní) si poškodený od žalobcu prenajal aj náhradné motorové vozidlo. Za prenájom náhradného vozidla vystavil žalobca faktúru č. 20210814 znejúcu na sumu 195,- EUR, t. j. 39,- EUR za deň prenájmu náhradného vozidla. Poškodenému boli vyfakturované aj služby pick up servis a pristavenie a vrátenie náhradného vozidla, a to faktúrami č. 20210813 z 20.8.2021 znejúca na sumu 99,98 EUR a č. 20210812 z 20.8.2021 znejúca na sumu 149,98 EUR. V ten
istý deň poškodený postúpil nárok na náhradu škody na žalobcu. Žalovaný listom z 27.10.2021 oznámil poškodenému, že nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že škodca si zavinenie nepriznáva. Žalovaný uviedol, že v danom spore nie je preukázané, že vzniknutá škoda bola skutočne spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, a preto nie je možné z povinného zmluvného poistenia poskytnúť náhradu škody. Zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Okrem toho poškodený nedisponuje žiadnou správou o nehode. K výške uplatnenej škody uviedol, že výmena čelného skla neautorizovaným servisom bola vyčíslená na sumu 168,11 EUR bez DPH. Žalobca opravu vyčíslil na sumu 1.501,20 EUR bez DPH, pričom z tejto sumy je čelné sklo v sume 925,85 EUR a dažďový senzor v sume 246,97 EUR. Žalobca zároveň nepredložil nadobúdací doklad o pôvode zabudovaných náhradných dielov. Samotná cena originálneho čelného skla je pritom 841,20 EUR s DPH. Namietal aj to, že poškodený škodovú udalosť nahlásil až po 2 mesiacoch od jej vzniku. Žalobca tak nepreukázal nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla. Rozsah prác navyše podľa faktúry žalobcu nevyžaduje 5 dní, postačovalo 3,2 hodiny, čo nie je ani pol pracovného dňa. Nesúhlasil ani s nákladmi na pick up servis a pristavenie a prevzatie vozidla, pričom ich označil za neúčelné. Napokon nesúhlasil ani s uplatnenými úrokmi z omeškania, pretože podľa jeho názoru sa do omeškania dostať nemohol. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalované boli nároky zo škodovej udalosti, ktorá je predmetom tohto konania, rozdelené pod tri čísla poistných udalostí. Pod číslom 9530989718 bola riešená požadovaná náhrada škody za čelné sklo, pod číslom 9531182107 bola riešená požadovaná náhrada škody za prenájom náhradného vozidla a napokon pod číslom 9531182211 bola riešená požadovaná náhrada škody za službu pick up v sume 99,98 EUR. Nevypísaním správy o nehode sa dostal poškodený do situácie, kedy musí jednoznačne preukázať, že škoda mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, čo v konaní preukázal. Podľa súdu námietky žalovaného ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti zo strany žalobcu sú námietkami nedôvodnými, pretože príčinná súvislosť jednoznačne vyplýva z kamerového záznamu. Na predloženom kamerovom zázname je vidieť ako kameň odletí od pravého zadného kolesa motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, jeho trajektóriu a dopad na čelné sklo poškodeného motorového vozidla s viditeľným poškodením. Súd po vykonanom dokazovaní mal jasne preukázané, že k poškodeniu čelného skla došlo v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu počas jeho prevádzky. Motorové vozidlo škodcu bolo v tom čase poistené u žalovaného, čo žalovaný nespochybňoval, pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení predložením kamerového záznamu. Na tomto mieste súd uviedol, že zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom škodcu a likvidátora, pretože by išlo o nadbytočné a nehospodárne dokazovanie. Súd nárok žalobcu považoval za daný a následne za zaoberal jeho výškou. Úvodom považoval súd za potrebné zdôrazniť, že samotná škoda žalobcovi (resp. poškodenému) vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená servisom slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. 4. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca dal motorové vozidlo opraviť v servise (u žalobcu), ktorý za opravu fakturoval sumu 1.501,20 EUR bez DPH (faktúra č. 20210811). Táto suma pozostáva okrem iného zo sumy 925,85 EUR za čelné sklo bez DPH označené ako nový diel 5G0845011TNVB. Súd mal za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Žalobca preto dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou, pričom v konaní tak bola spoľahlivo zistená aj výška škody. Súd zároveň dodal, že bolo nesporné, že došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle poškodeného, čo jednoznačne preukazuje zápis o poškodení skiel vozidla zo 17.8.2021. V tomto zápise je sklo a dažďový senzor označený ako diel na výmenu lepením, t. j. nie na opravu. Toto poškodenie bolo následne odstránené v servise, ktorý za opravu vystavil uvedenú faktúru. Ak mal žalovaný pochybnosti o oprave poškodeného motorového vozidla, mal vykonať v tomto smere šetrenie, tento ale odkázal v listoch adresovaných poškodenému len na nepreukázanú príčinnú súvislosť. Pokiaľ žalovaný namietal, že originálny nový diel - čelné sklo stojí u autorizovaného predajcu 841,20 EUR s DPH, čo preukazoval cenovou ponukou, tak súd uviedol, že opravu vykonával servis a je pochopiteľné, že na čelné sklo aplikoval svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať. Nedôvodná bola aj námietka žalovaného o nepreukázaní originality náhradného dielu - čelného skla. Vo faktúre č. 20210811 je čelné sklo označené kódom 5G0845011TNVB, teda takým istým kódom ako čelné sklo uvedené v cenovej ponuke autorizovaného servisu. Je neakceptovateľné, aby žalovaný náhradu škody limitoval miestom opravy poškodeného motorového vozidla, tak ako to urobil v technickej správe zo 17.8.2021, v ktorej limitoval náhradu škody sumou 168,11 EUR bez DPH,
ak bude motorové vozidlo opravené necertifikovaným opravcom. V nadväznosti na uvedené súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.501,20 EUR žalobcovi titulom náhrady škody za poškodené čelné sklo. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je pravdou, že obhliadka motorového vozidla bola vykonaná až 17.8.2021, t. j. s odstupom takmer 2 mesiacov od škodovej udalosti - 24.6.2021. To ale neznamenalo, že poškodené čelné sklo nebolo treba vymeniť, ale len opraviť. V zápise o poškodení skiel je uvedená výmena čelného skla lepením a znázornená prasklina. Súdu boli predložené fotografie z 24.6.2021, na ktorých je odfotené poškodenie čelného skla vzniknutého v ten deň o veľkosti mince v hodnote 1 cent. Okrem toho boli súdu predložené fotografie z obhliadky poškodeného motorového vozidla zo 17.8.2021, na ktorých je už viditeľná aj rozsiahla prasklina čelného skla. Len v rovine úvah sú námietky žalovaného, že ak by bolo sklo ihneď opravené, nemuselo byť menené a k prasknutiu by nebolo došlo. Podstatné bolo, že čelné sklo bolo poškodené a následkom tohto poškodenia aj zväčšenie rozsahu poškodenia až na prasklinu, čo je dôvodom pre výmenu čelného skla. Ďalej súd uviedol, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu nemohol z titulu škodovej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a obvyklé náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najrýchlejší autoservis a podrobne skúmať jeho podmienky. 6. Podľa súdu prvej inštancie, v spore mal žalobca bremeno tvrdenia, že doba nájmu náhradného vozidla od 16.8.2021 do 20.8.2021, t. j. 5 dní je dobou primeranou. Vychádzajúc z faktúry žalobcu bolo náhradné motorové vozidlo požičané päť dní. V protokole č. 46 k prevzatiu motorového vozidla je ako deň odovzdania náhradného motorového vozidla uvedený 16.8.2021. V protokole č. 50 k odovzdaniu motorového vozidla je ako deň odovzdania vozidla uvedený 20.8.2021. Zo žiadnej z týchto listín ale nevyplýva doba opravy poškodeného motorového vozidla. Hoci strany sporu neurobili sporným deň začiatku prenájmu náhradného motorového vozidla - 16.8.2021, je tento začiatok opravy zrejmý zo zmluvy o nájme motorového vozidla zo 16.8.2021, ako aj z ponuky pre objednanie skla, kedy objednávka na sklo bolo zadaná 16.8.2021. Podľa faktúry žalobcu č. 20210811 (faktúra za opravu čelného skla) bola táto vystavená 20.8.2021 s uvedeným dátumom dodania 20.8.2021. Používanie náhradného motorového vozidla po oprave vlastného motorového vozidla nemôže predstavovať účelne vynaložený a primeraný náklad. Posledným dňom účelného a primeraného využitia náhradného motorového vozidla bol deň vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, teda 20.8.2021. Náhradné vozidlo je nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Keďže poškodený mal náhradné motorové vozidlo prenajaté počas doby opravy jeho poškodeného vozidla sú náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie vykonania opravy poškodeného vozidla až do odovzdania náhradného vozidla, t.j. v období od 16.8.2021 do 20.8.2021 vynaložené nevyhnutne a účelné. Suma za deň nájmu motorového vozidla vyplýva z nájomnej zmluvy zo 16.8.2021, kde bola určená na 39,- EUR, pričom zo strany žalovaného rozporovaná nebola. Tieto náklady sú v sume 5 dní x 39,- EUR/deň prenájmu, t. j. v celkovej sume 195,- EUR, z ktorej žalovaný nevyplatil nič. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 195,- EUR. Námietky žalovaného o primeranej dĺžke opravy sú v tomto smere neopodstatnené. Ak žalovaný argumentoval tým, že opravu bolo možné vykonať za pol pracovného dňa, tak mal poškodeného usmerniť nech poškodené motorové vozidlo opraví v konkrétnom autoservise. Poškodený motorové vozidlo nechal opraviť u žalobcu a nevie nijako ovplyvniť rýchlosť opravy poškodeného motorového vozidla, pričom poškodený za dĺžku opravy nezodpovedá, nemôže ju nijako ovplyvniť a svojím konaním sa v konkrétnom prípade nijako nepričinil o žiadne predlžovanie doby nájmu náhradného dopravného prostriedku. 7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného o tom, že vozidlo bolo pojazdné a počas opravy mohlo byť prevádzkované, a teda nebol dôvod vypožičať si náhradné motorové vozidlo. V tomto smere poukázal opätovne na fotodokumentáciu a na vyhlášku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. V čase poškodenia motorového vozidla bolo motorové vozidlo považované za pojazdné, pretože hoci je poškodenie v zóne čistenia stieračmi, bezprostredne pred vodičom sa poškodenie väčšie ako 20mm nenachádzalo. Situácia v dobe obhliadky 17.8.2021 bola iná, pretože v zóne čistenia stieračmi (stierač je hneď pod prasklinou) je poškodenie jednoznačne väčšie než 5 cm. V tomto čase tak vozidlo bolo technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Plynutím času došlo k zväčšeniu praskliny čelného skla, následkom čoho bolo nutné čelné sklo vymeniť. Ak poškodený za týmto účelom hoci aj pojazdné motorové vozidlo odovzdal servisu, nemôže byť zaťažovaný zisťovaním naskladnenia náhradných dielov a následne motorové vozidlo z autoservisu zobrať a vrátiť ho tam v
prípade naskladnenia náhradných dielov, prípadne nemožno požadovať od poškodeného, aby motorové vozidlo vôbec autoservisu neodovzdával, a servis by mal diel objednať a následne poškodený pristaviť vozidlo až na výmenu čelného skla, a pritom jazdiť so zväčšujúcou sa prasklinou na čelnom skle a riskovať sankcie od príslušných orgánov, ktoré môžu vozidlo považovať už za technicky nespôsobilé na prevádzku z dôvodu praskliny väčšej než 5 cm. 8. Súd prvej inštancie sa ale nestotožnil s tým, že suma 99,98 EUR fakturovaná faktúrou č. 20210813 za pick up servis a suma 149,98 EUR fakturovaná faktúrou č. 20210812 sú účelne vynaloženými nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla, hoci poškodený uviedol, že v čase prenájmu náhradného vozidla už nebýval v rovnakej mestskej časti ako žalobca. Poškodený v rámci výsluchu uviedol, že tieto služby využil, aby nemusel čerpať dovolenku v práci. Podľa názoru súdu išlo o službu zabezpečujúcu komfort poškodeného, kedy mu je náhradné vozidlo dovozené a poškodené motorové vozidlo odnesené z miesta, ktoré určí. Poškodenému nič nebránilo motorové vozidlo/náhradné vozidlo odniesť do sídla žalobcu a prevziať si svoje motorové vozidlo, resp. vozidlo náhradné. Potreba brať dovolenku nie je takým dôvodom, pre ktorý by súd tento náklad uznával ako účelne vynaložený, pretože tieto úkony možno realizovať aj pred či po pracovnej dobe. Teda dôvod potreby vypísania dovolenky je bez ďalšieho neopodstatneným na to, aby tento náklad uhrádzal žalovaný. Súd pripomenul, že v rámci náhrady škody podľa zákona o PZP sú hradené len účelne vynaložené výdavky, pričom výdavok na zvýšený komfort poškodeného takým nie je. Súd preto žalobu v tejto časti, t. j. v časti o zaplatenie sumy 249,96 EUR (99,98 EUR + 149,98 EUR) s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú. 9. Záverom súd prvej inštancie k úrokom z omeškania uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 27.10.2021 (čelné sklo) a 28.10.2021 (náhradné vozidlo); tieto dni oznámil listami adresovanými poškodenému, že mu plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. Žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania škodovej udalosti a keďže tak neurobil, je v prípade náhrady škody za čelné sklo od 12.11.2021 v omeškaní s plnením sumy 1.501,20 EUR a od 13.11.2021 s plnením sumy 195,- EUR. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5 %. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol, pretože požadovala úroky z omeškania pri všetkých nárokoch zo škodovej udalosti od 12.11.2021, hoci tieto nároky boli rozdelené na tri a šetrenie bolo skončené 27.10.2021 len pri náhrade za čelné sklo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 1.696,20 EUR, čo k pôvodne žalovanej istine 1.946,16 EUR predstavuje úspech 87,16 %. Žalovaný mal úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 249,96 EUR, čo k pôvodne žalovanej istine predstavuje úspech 12,84 %. Čistý úspech žalobcu je potom 74,32 % (87,16 % - 12,84 %). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 74,32 %. 10. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd v otázke nutnosti a účelnosti nákladov na náhradné vozidlo aplikoval právny názor, že nutnosť náhradného vozidla bol poškodenej osobe vnútený, ale už odlišnú úvahu súd použil na pristavenie a odovzdanie vozidla mimo sídla spoločnosť prenajímateľa a vykonanie tzv. pick-up servisu poškodeného vozidla, za čo poškodená osoba uhradila spolu 249,96 EUR. Poukazuje na to, že nie je možné zaťažovať poškodeného tým, že sa na poškodeného prenesie bremeno týchto povinností, ktoré súvisia s odstránením následkov škodovej udalosti, nakoľko bola táto situácia poškodenému vnútená, konaním škodcu. Poukazuje, že žalovaný ukončil vysporiadanie nárokov na tzv. pick-up servis, pristavenie náhradného vozidla a odovzdanie náhradného vozidla s odôvodnením, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného a vzniknutou škodou. Má za to, že v zmysle ust. § 797 ods. 4 Obč. zák., nie je oprávnený poisťovateľ meniť dôvody zamietnutia. Už pri ukončení likvidácie poistnej udalosti mal žalovaný rozporovať účelnosť, preto argumentácia žalovaného v konaní pred súdom bola irelevantná a súd nemal na danú argumentáciu žalovaného ani len prihliadať. Súd mal vedomosť o tom, že nebolo v silách poškodeného si tieto povinnosti odovzdania vozidla a prevzatia vozidla zabezpečiť bez pomoci, no zároveň hneď v nasledujúcej vete mal súd za to, že ide iba o službu zabezpečujúcu komfort poškodeného. Uvedené názory súdu sa rozporujú. V tejto súvislosti má za to, že nemôže sa prenášať ťarcha spočívajúca v nútení poškodeného čerpať dovolenku zo svojho zamestnania za účelom odstránenia následkov škody, ktorá bola zapríčinená iným subjektom. Dovolenka pre zamestnanca je určená na oddych a revitalizáciu a nie na riešenie poistných udalosti. Žalobca poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/64/2015 zo dňa 26.10.2017, potvrdený Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 2Cob/9/2018 zo dňa 11.12.2018, kde OS BA I v bode č. 19 rozsudku sa stotožňuje s názorom, že na skutočnú škodu sa prihliada tak, „aby škodovo u udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného.“ Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté výroky zmeniť a žalovaného zaviazať aj na sumu 249,96 EUR s prísl. a na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznať žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania.
11. Proti I. a III. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý má za to, že postupom súdu bol porušený princíp nestrannosti a nezávislosti súdu ako imanentnej zložky samotného práva na spravodlivý súdny proces. Uvedené žalovaný vidí v tom, že súd pri žalobcovi, ktorý bol od začiatku konania zastúpený advokátom, teda s osobou s kvalifikovaným právny vzdelaním, v rozpore s C.s.p. neprihliadol na zásadu koncentrácie konania, aj napriek tomu, že žalovaný sa uvedenej skutočnosti na pojednávaní konanom dňa 30.3.2022 dovolával. S ohľadom na okolnosti daného prípadu nebol žiaden dôvod, aby súd zásadu koncentrácie konania v danom sporovom konaní vo vzťahu k žalobcovi neuplatnil, pričom poskytoval žalobcovi počas konania neustále šance naprávať jej nedostatočnú procesnú aktivitu v prvotných písomných podaniach. Súd prvej inštancie na takéto omeškané prostriedky procesného útoky zo strany žalobcu nemal prihliadať, t.j. priznať im procesnoprávne účinky. Uvedeným postupom bol legitímne naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. K nájmu motorového vozidla žalovaný uviedol, že bola nesporná pojazdnosť motorového vozidla a bolo práve na žalobcovi preukázať jednak samotnú nutnosť a potrebu nájmu aj s ohľadom na okolnosti skutkového stavu a to, že k oprave a samotnému nájmu malo dôjsť až dva mesiace po škodovej udalosti ako aj samotnú dobu nájmu. Súd prvej inštancie sa vo veci prenájmu náhradného vozidla v zásade uspokojil s tým, že náhradné vozidlo bolo údajne po dobu opravy, pritom samotná oprava v skutočnosti bola len na jeden deň. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. K nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o základ nároku na náhradu škody. Z predloženého kamerového záznamu nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti povedať, z ktorej prevádzky motorového vozidla bol odmrštený kameň. Z predloženého kamerového záznamu je nesporné, že na ceste sa okrem poisteného motorového vozidla a motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu nachádzali ešte dve motorové vozidla, pričom práve u týchto na rozdiel od motorového vozidla poisteného boli evidenčné čísla motorových vozidiel nerozoznateľné. Z kamerového záznamu nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo práve prevádzkou motorového vozidla poisteného. Na základe uvedeného žalovaný navrhol napadnuté výroky zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a má za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť nárokov, a to čo do samotného základu a nepreukázal ich ani ako čiastkový a súvisiaci nárok spojený s nájmom náhradného vozidla. Konajúci súd prvej inštancie na pojednávaní v zásade vyslovil predbežný právny názor v tom zmysle, že náklady za tzv. pick up služby ako aj za pristavenie a vyzdvihnutie náhradného vozidla nemá za preukázané ako nutné a účelne vynaložené, navyše keď aj žalobca a právny predchodca žalobcu sú z rovnakej mestskej štvrte vzdialenostne cca 2 km. Po predbežnom právnom posúdení, keď žalobcovi boli zrejme právne úvahy súdu a keď videl reálnu stratu sporu na jeho strane, tak až na pojednávaní dňa 13.5.2022 sa právny predchodca žalobcu vyjadril v tom duchu, že nebýva v mestskej časti uvedenej na predloženom občianskom preukaze súdu pri overovaní totožnosti, t.j. v mestskej časti žalobcu ale inde (neuvedené) a že služby žalobcu spojené s nájmom náhradného vozidla (tzv. pick up službu, pristavenie a vyzdvihnutie náhradného vozidla) využil len, aby nemusel čerpať dovolenku. Navyše keď je zrejmé, že na tento výsluch bol právny predchodca žalobcu zo strany žalobcu vopred patričným spôsobom pripravený. Žalovaný má za to, že súd správne posúdil neopodstatnenosť a neúčelnosť nákladov fakturovaných žalobcom faktúrou č. 20210813 z 20.8.2021 na sumu 99,98 EUR za pick up servis a nákladov za pristavenie náhradného vozidla v rámci Bratislavy faktúrou 20210812 z 20.8.2021 na sumu 149,98 EUR, keď mal za to, že v danom prípade ide o výdavok na zvýšený komfort poškodeného, ktorým nemožno zaväzovať žalovaného z titulu PZP. 13. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že vzhľadom na hospodárnosť konania bolo z jeho strany navrhnuté doplnenie dokazovania vo forme výsluchu svedka na pojednávaní dňa 30.3.2022, a to z dôvodu, že po predbežnom právnom posúdení dňa 30.3.2022, to bolo pre účely preukázania účelnosti vynaložených nákladov na náhradné vozidlo a ostatných služieb potrebné. V tejto súvislosti uviedol, že pred samotným predbežným prejednaním sporu nebolo možné zo strany žalobcu predpokladať, či a v akom rozsahu má súd okolnosti za preukázané a aké okolnosti na druhú stranu nemá preukázané. Ďalej poukázal na to, že výsledkom predbežného prejednania sporu na pojednávaní zo dňa 30.3.2022, mohlo byť aj ukončenie sporu zmierom, a teda zbytočne a proti zásade hospodárnosti v konaní by bol predvolávaný svedok. K pojazdnosti vozidla právneho predchodcu a k nespornosti v otázke doby zapožičania náhradného vozidla uviedol, že nerozporoval, že vozidlo bolo nepojazdné, ale doloženými dôkazmi preukázal, akú dlhú dobu muselo byť poškodené vozidlo v servise, aby sa odstránili následky poistnej udalosti. Do účelnosti doby nájmu náhradného vozidla treba započítať aj čas potrebný na
čakanie na náhradné diely, technologické prestávky pri oprave vozidla, personálne kapacity servisného strediska a pod. Práve na základe doložených dôkazov bolo v konaní preukázané, že nebolo možné poškodené vozidlo opraviť skôr a ihneď po oprave vozidla bolo náhradné vozidlo vrátené. Medzi stranami nebolo sporné, že vozidlo nebolo v prevádzkyschopnom stave, nakoľko obsahovalo okrem výlupku vo veľkosti mince aj prasklinu, ktorá zasahovala do zorného poľa vodiča. Na kamerovom zázname jednoznačne vidno, že kameň odletel od vozidla poisteného u žalovaného. Na výsledku by nič nezmenilo ani to, či by boli ostatné EČV vozidiel vidno alebo nie. 14. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nebolo nariadené predbežné prejednanie sporu pred prvým pojednávaním, výkladom čoho sa snaží žalobca. V danom prípade bolo nariadené riadne pojednávanie vo veci na deň 30.3.2022. V danom prípade nebol dôvod, aby súd prvej inštancie zásadu koncentrácie konania na daný spor neuplatňoval. Súd prvej inštancie nemal na žalobcom navrhnuté dôkazy až priamo na pojednávaní a neskôr predkladané prostriedky procesného útoku po tomto pojednávaní s ohľadom na zásadu koncentrácie konania prihliadať, pričom svojím postupom poskytoval žalobcovi počas konania neustále šance naprávať jeho nedostatočnú procesnú aktivitu v prvotných písomných podaniach v podobe nových skutkových tvrdení a návrhov na vykonanie dokazovania. Zároveň novotou v rámci odvolacieho konania je aj argumentácia žalobcu k rozmazaniu EČV práve u zvyšných dvoch motorových vozidiel v čase škodovej udalosti na rozdiel od motorového vozidla poisteného. Na uvedenú skutočnosť žalovaný niekoľko krát poukazoval, pričom žalobca nepovažoval za potrebné sa k tomu vyjadriť, najmä keď žalovaný predložia vyjadrenie svojho poisteného, ktorý namietal samotnú autenticitu kamerového záznamu. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej iba C.s.p.) nariadil na prejednanie veci na deň 31.1.2024 pojednávanie (§ 385 C.s.p.), na ktorom v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie prednesom sporových strán. 16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka odovzdania vozidla na opravu až po dvoch mesiacoch od poškodenia čelného skla, tak má vedomosť, že poškodený nemusí a nevie rozpoznať a poznať znenie vyhlášky o premávke a cestných komunikáciách, a teda nepovažoval za potrebné dať vozidlo na opravu skôr. Čo sa týka účelnosti nákladov na službu pick-up vozidla a pristavenie náhradného vozidla, tak vie od poškodeného, že má rovnakú pracovnú dobu ako autoservis, a preto nie je možné ho zaťažovať ďalšou povinnosťou za účelom odvezenia vozidla do servisu a vybavenia náhradného vozidla, pretože by za týmto účelom musel čerpať dovolenku, PN alebo neplatené voľno. Služba pick-up spočíva v tom, že pracovník servisu po dohode s poškodeným prevezme od neho kľúče od vozidla a zabezpečí presunutie vozidla do servisu, či už prostredníctvom odťahovacej služby alebo, ak je pojazdné, tak ho sám odvezie. V tomto prípade nebol realizovaný prevoz vozidla prostredníctvom odťahovej služby, vozidlo bolo odvezené z pred Auparku v Bratislave do prevádzky na Silvánskej ulici, Bratislava IV, pretože tam poškodený v tom čase pracoval.
17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na základe svedeckej výpovede poškodeného v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobca v čase poistnej udalosti ohliadol vozidlo a bol poškodeným splnomocnený na riešenie všetkých úkonov v súvislosti so škodovou udalosťou. Predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/84/2022-147 zo dňa 18.5.2023, v ktorom súd v obdobnej veci sa zaoberal účelnosťou nákladov za pristavenie a odovzdanie náhradného motorového vozidla. Ďalej uviedol, že čo sa týka služby pick-up, táto nebola zmluvne dohodnutá v nájomnej zmluve, má za to, že tieto náklady neboli účelne vynaložené. Žalobca k predloženému rozsudku uviedol, že ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu a nejedná sa teda o ustálenú judikatúru. K službe pick-up uviedol, že táto nebola súčasťou nájomnej zmluvy a bola realizovaná na základe samostatnej ústnej zmluvy, a preto boli vystavené dve faktúry za nájom vozila a ďalšie služby poskytnuté servisom. 18. Odvolací súd následne v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla/ PZP/, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že záver súdu prvej inštancie, že žalobca dôvodnosť nároku za pick up servis vo výške 99,98 EUR a pristavenie a vrátenie náhradného vozidla vo výške 149,98 EUR žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaloženia týchto nákladov je podľa odvolacieho súdu správny. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd nemôže prenášať ťarchu spočívajúcu v nútení poškodeného čerpať dovolenku zo svojho zamestnania za účelom odstránenia následkov škody, ktorá bola zapríčinená iným subjektom. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil žiadne konkrétne argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že iné konkrétne a vyčíslené náklady, ktoré by musel vynaložiť v súvislosti so škodovou udalosťou by boli porovnateľné alebo vyššie, ako sú náklady za pick-up servis a za pristavenie náhradného vozidla. Neuviedol žiadne konkrétne údaje napr. o rozsahu času, ktorý by musel na odstraňovanie škody vynaložiť, akú predpokladanú sumu by musel vynaložiť napr. na taxislužbu, prípadne iný druh verejnej alebo neverejnej dopravy a pod. Bez uvedenia konkrétnych údajov a nákladov, ktoré by poškodený musel v súvislosti s opravou vozidla vynaložiť, nie je možné prijať záver o tom, že ním uplatnený nárok v tejto časti bol vynaložený účelne a nevyhnutne. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd prvej inštancie správne posúdil neopodstatnenosť nákladov fakturovaných žalobcom faktúrou č. 20210813 zo dňa 20.8.2021 na sumu 99,98 EUR za pick up servis a nákladov za pristavenie náhradného vozidla v rámci Bratislavy faktúrou č. 20210812 zo dňa 20.8.2021 na sumu 149,98 EUR, keď mal v danom prípade za to, že ide o výdavok na zvýšený komfort poškodeného, na ktorý nemožno zaväzovať žalovaného titulom PZP. Je potrebné tiež zdôrazniť, že poškodený si dal opraviť motorové vozidlo až cca 2 mesiace po škodovej udalosti, t.j. 17.8.2021, pričom k škodovej udalosti došlo 24.6.2021. Ide o časový úsek, počas ktorého si poškodený mohol zabezpečiť, aby jeho motorové vozidlo bolo odovzdané na opravu a následne aj vyzdvihnuté. V nadväznosti na danú procesnú situáciu poškodeného v čase medzi poškodením motorového vozidla a jeho odovzdaním do servisu, nie sú žalobcom uplatňované náklady aj s poukazom na zákon o PZP účelne vynaložené. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto časti zamietol. 25. Odvolanie žalobcu voči III. výroku napadnutého rozhodnutia bolo odvodené od podľa neho nesprávneho rozhodnutia súdu o nároku na náhradu za pick-up servis a nákladov za pristavenie náhradného vozidla a následnému nesprávnemu určeniu úspešnosti žalobcu v spore (v prípade priznania dotknutého nároku by bola miera úspechu žalobcu v spore vyššia). Iné vady žalobca III. výroku napadnutého rozsudku nevytýkal. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu o nesprávnosti II. zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku a rozsudok ako vecne správny potvrdil, nie je dôvod na zmenu pomeru úspechu žalobcu vo veci. 26. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie zásady koncentrácie, ktorú súd prvej inštancie voči žalobcovi neuplatnil. Odvolací súd je toho názoru, že pred predbežným právnym posúdení veci dňa 30.3.2022 nebolo možné zo strany žalobcu predpokladať, či a v akom rozsahu má súd prvej inštancie okolnosti za preukázané a aké okolnosti za preukázané nemá. Keďže sa na predbežnom prejednaní nepodarilo vec vyriešiť zmierom, bolo povinnosťou žalobcu predložiť potrebné dôkazy. Povinnosť riadneho vedenia sporu, ktorú žalobca neporušil, je všeobecne vyjadrená v čl. 8 C.s.p., nakoľko procesné úkony strán sporu nesmú viesť k prieťahom v konaní. 27. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnosti skutkových zistení, pokiaľ ide o základ nároku na náhradu škody v nadväznosti na kamerový záznam, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením súdu prvej inštancie a odkazuje na body 25. až 27. rozsudku. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie k poškodeniu čelného skla došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Uvedené jednoznačne vyplýva z predloženého kamerového záznamu, ktorý preukazuje spôsob vzniku škodovej udalosti. Naproti tomu žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nárok žalobcu spochybňoval. Taktiež nebola preukázaná ani manipulácia s kamerovým záznamom. 28. K odvolacej námietke žalovaného o nutnosti a účelnosti nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla je potrebné uviesť, že poškodený nemohol z dôvodu škodovej udalosti, ktorú spôsobil poistený žalovaného užívať svoje motorové vozidlo a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného vozidla počas opravy svojho poškodeného vozidla. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 5 dní, t.j. od 16.8.2021 do 20.8.2021, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. 29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že poškodený jazdil na motorovom vozidle ešte 2 mesiace a pojazdné ho odovzdal do servisu, pričom k odovzdaniu do servisu malo dôjsť ihneď po dodaní náhradného dielu, a teda nebola preukázaná ani potreba nájmu náhradného vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že vozidlo bolo technicky nespôsobilé na prevádzku, keďže došlo k zväčšeniu praskliny čelného skla, ktoré bolo nutné vymeniť. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, poškodený nemôže byť zaťažovaný zisťovaním naskladnenia náhradných dielov a následne motorové vozidlo z autoservisu vybrať a vrátiť ho v prípade ich naskladnenia. 30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako aj žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody .
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak , že v konaní o odvolaní žalovaného bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Naproti tomu v konaní o odvolaní žalobcu bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).