Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-32-2014.pdf
PDF · 124.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-14C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warszawa, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený: Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXX/X, XXX XX G. o zaplatenie 494,75 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 329,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 337,56 Eur od 01.01.2012 do 27.02.2013, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 329,12 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 30,84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 11.03.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 503,12 Eur, zmluvný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver, úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. K 22.07.2009 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 503,12 Eur. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca v zmysle bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. V súlade s § 506 Obchodného zákonníka je žalobca toho názoru, že má právo žiadať vrátenie dlžnej čiastky spolu s úrokmi, a to výške 25 % v zmysle bodu 5.1 zmluvy.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že z finančných dôvodov nie je schopný uhradiť celú sumu a požiadal o splátkový kalendár.
4. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 08.10.2014 žalobca uviedol, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu, ktorú tvorí istina vo výške 494,75 Eur a príslušenstvo, pričom istina pozostáva z pohybov na účte a poplatkov v zmysle sadzobníka. Žalobca od zmluvy odstúpil 04.10.2011 a žalovaný si zásielku prevzal 10.10.2011. Žalovaný čerpal prostriedky z úverového rámca vo výške celkom 657,25 Eur, a to dňa 05.11.2008 vo výške 497,91 Eur, dňa 08.11.2008 vo výške 49,79 Eur, dňa 09.11.2008 vo výške 66,39 Eur, dňa 12.11.2008 vo výške 33,20 Eur a dňa 14.11.2008 vo výške 9,96 Eur. Žalovaný na účel splatenia úveru poukázal v období od 01.12.2008 do 22.07.2009 celkom 7 platieb vo výške 319,76 Eur, a to dňa 01.12.2008 vo výške 44,48 Eur, dňa 23.12.2008 vo výške 44,48 Eur, dňa 03.03.2009 vo výške 46,16 Eur, dňa 10.03.2009 vo výške 46,16 Eur, dňa 21.04.2009 vo výške 46,16 Eur, dňa 19.05.2009 vo výške 46,16 Eur, dňa 22.07.2009 vo výške 46,16 Eur. Na základe uvedeného bol zostatok istiny ku dňu 22.07.2009 vo výške 503,12 Eur. Od posledného záznamu vo výpise z účtu žalovaného bola vykonaná úhrada dňa 27.02.2013 vo výške 8,37 Eur. Istina tak predstavuje sumu 494,75 Eur (istina evidovaná ku dňu 22.07.2009 vo výške 503,12 Eur po odpočítaní úhrady zo dňa 27.02.2013 vo výške 8,37 Eur). Žalobca preto vzal žalobu čiastočne späť, v rozsahu zodpovedajúcom vykonanej úhrade. Zároveň si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 01.01.2012. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil dňa 10.10.2011 a úroky z omeškania si uplatnil od 01.01.2012, byť si vedomý skutočnosti, že okamih doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere mohol nastať ešte v roku 2011. Žalobca súčasne upravil petit žaloby, tak že sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 494,75 Eur, zmluvný úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 26.05.2009 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 01.01.2012 do 27.02.2013 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia.
5. Uznesením č. k. 14C/32/2014 - 69 zo dňa 04.11.2014, právoplatným dňa 29.11.2014, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8,37 Eur a v časti zmluvného úroku prevyšujúceho úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 26.05.2009 do 27.02.2013 a vo výške 16,50 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 9 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 01.01.2012 do 27.02.2013 a prevyšujúceho výšku 9 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia, zastavil.
6. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 13.03.2017 žalobca uviedol, že žalovaný na účel splatenia úveru poukázal celkovo 8 platieb, spolu vo výške 328,13 Eur.
7. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 26.09.2017 žalobca uviedol, že k premlčaniu práva žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko od okamihu začatia plynutia premlčacej doby (odo dňa 11.10.2011) do podania žaloby (dňa 11.03.2013), neuplynula ani subjektívna dvojročná, ani objektívna trojročná premlčacia doba.
8. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 14C/32/2014 - 101 zo dňa 03.10.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
9. Na základe žalobcom podaného odvolania vec preskúmal Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 26Co/17/2018 - 144 zo dňa 28.11.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol.
11. Žalovaný na pojednávaní požiadal o splátky vo výške 50,- Eur mesačne.
12. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 07.10.2019 žalobca uviedol, že súhlasí s navrhovanými splátkami vo výške 50,- Eur mesačne, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 05.11.2008, Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 05.11.2008, harmonogram splátok zo dňa 05.11.2008, návrh úhrady dlhu zo dňa 04.10.2011, odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.10.2011, doručenku, výpis z účtu, sadzobník poplatkov.
14. Žalovaný predložil výplatné pásky a výpisy z účtov.
15. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Termín pojednávania vzal na vedomie.
16. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu, vykonal dokazovanie listinami a výsluchom žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
17. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.11.2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v maximálnej výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), a to na obdobie 18 mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov na účet stanovený dlžníkom v zmluve. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 05.05.2013. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach stanovených v harmonograme splátok. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou 25 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom boli v sume 4.196,51 Sk (139,30 Eur), RPMN 28,07 %, priemerná RPMN vo výške 61,36 %.
18. Podľa harmonogramu splátok zo dňa 05.11.2018 mal byť úver splatený v 18. splátkach vo výške 44,61 Eur (1. - 17. splátka) a vo výške 44,85 Eur (18. splátka).
19. Listom označeným ako Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA žalobca oznámil žalovanému, že s ohľadom na skutočnosť, že je v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, banka ako veriteľ pohľadávky je oprávnená odstúpiť od Zmluvy v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA. Zmluva zanikne v deň doručenia tohto odstúpenia. Podľa pripojenej doručenky bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému dňa 10.10.2011.
20. Listom označeným ako návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením do Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkového dlhu vo výške 861,31 Eur a navrhol žalovanému splátkový kalendár.
21. Z výpisu z účtu súd zistil, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 657,25 Eur výbermi z bankomatu a do 22.07.2009 uhradil sumu v celkovej výške 319,76 Eur.
22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497). 27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
28. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
33. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
36. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
38. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe, v znení po čiastočnom späťvzatí, nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05.11.2008 uzatvorená o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v celkovej výške 657,25 Eur, ktorý žalovaný čerpal postupnými výbermi z bankomatu. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý žalobca a žalovaný založili zmluvou o úvere dňa 05.11.2008 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú žalobca ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaný postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V konkrétnom prípade je to aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúca hmotnoprávnu otázku odstúpenia od zmluvy.
40. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 10.06.2010 obsahoval úpravu odstúpenia od zmluvy veriteľom v ustanovení § 5, ktoré malo charakter odkazovacej normy, pričom podľa poznámky č. 9 pod čiarou tohto zákona výslovne odkazoval na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Pre právne posúdenie odstúpenia od zmluvy žalobcom - veriteľom sú v predmetnom spore určujúce ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené ustanovenia sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase odstúpenia od zmluvy obsahuje v ustanovení § 13 Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom upravuje iba právnu stránku odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
41. Z odstúpenia od zmluvy vychádzajúceho z použitia bodu 2.3.5 Obchodných podmienok vyplýva, že žalobca v rozpore s výslovnou právnou úpravou v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval pri odstúpení od zmluvy ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, namiesto ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich odstúpenie od zmluvy. Žalobca mal možnosť odstúpenia od zmluvy dohodnutú v bode 9 Zmluvy. Podľa názoru súdu aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka pri odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, nakoľko kladie spotrebiteľa do výrazne nevýhodnejšieho postavenia oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorej sa odstúpením od zmluvy táto zrušuje od počiatku a účastníci zmluvy sú povinní vrátiť druhému len to, čo podľa nej dostali. Z tohto dôvodu má súd za to, že nemožno na také ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, ktoré vychádzajú z dikcie ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, prihliadnuť, nakoľko sú v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a ktoré spôsobujú výrazne nerovnomerné postavenie účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ustanovené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, z uvedeného dôvodu nemožno priznať súdnu ochranu takto nevýhodne dohodnutým sankciám zo strany žalobcu. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od zmluvy zachováva právo veriteľa na úrok, poplatky, iné príslušenstvo a iné sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane sankcií a príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
42. Žalobca tak v rozpore s výslovnou právnou úpravou aplikoval pri odstúpení od zmluvy ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, ako to výslovne uvádza v liste zo dňa 04.10.2011, ktorým odstúpil od zmluvy, napriek tomu, že v danom právnom vzťahu so spotrebiteľom bol povinný prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od zmluvy. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
43. Žalobca mal možnosť odstúpenia od zmluvy dohodnutú v zmluve v § 9 tak, že môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou v prípadoch presne uvedených v bode 9.3. Žalobca využil právo v zmysle Občianskeho zákonníka dohodnuté v zmluve, odstúpiť od úverovej zmluvy pre neplnenie zmluvných záväzkov zo strany žalovaného, pričom podľa Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, pokiaľ nie je účastníkmi dohodnuté inak. V konaní bolo preukázané, že žalobca platne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 04.10.2011, pričom toto odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2011 (sám žalobca to výslovne tvrdil ako aj preukazoval). Keďže v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri obligatórnej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, pokiaľ nie je účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa žalobca rozhodol pre využitie inštitútu odstúpenia od zmluvy, prislúchalo mu právo dohodnúť so žalovaným ako druhou stranou dôsledky odstúpenia od zmluvy inak. Z dôvodu, že tak neučinil, nesie hmotnoprávne dôsledky (nastúpenie účinkov zrušenia zmluvy od počiatku t. j. ex tunc a vzniku práv a povinností z porušenia práv a zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie). Uzatvorená úverová zmluva tak bola odstúpením zo strany žalobcu zrušená od počiatku a preto žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal.
44. Súd mal v konaní nesporne za preukázané, že žalobca účinne odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 10.10.2011, t. j. keď bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému. Vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka, odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku a nastúpil medzi účastníkmi režim bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok žalobcu teda predstavuje bezdôvodné obohatenie. Výpisom z účtu bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 657,25 Eur (čerpaná suma výbermi z bankomatu), pričom žalobcovi uhradil celkom 328,13 Eur (do 22.07.2009 sumu 319,76 Eur, dňa 27.02.2013 sumu 8,37 Eur). Keďže žalovaný na základe zaniknutej zmluvy získal majetkový prospech, je povinný ho vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, v danom prípade rozdiel medzi sumou čerpanou a sumou už vrátenou. S poukazom na vyššie uvedené je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 329,12 Eur (ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 657,25 Eur a sumou už uhradenou žalovaným 328,13 Eur), vychádzajúc z premisy, že každý z účastníkov zrušenej zmluvy je podľa zákona povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný v konaní nijako nepoprel existenciu dlhu, netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval (iba požiadal o splátky). Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 329,12 Eur predstavujúcej istinu poskytnutého úveru, pretože v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a nárok žalobcu za preukázaný.
45. Súd žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 26.05.2009 do 27.02.2013 a zmluvného úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov odôvodňoval aplikáciou ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený pri odstúpení od zmluvy požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Vychádzajúc z vyššie spomínanej aplikácie ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 52 a 54 Občianskeho zákonníka súd považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú. Keďže dôsledky odstúpenia od zmluvy súd právne posúdil podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku zrušenia zmluvy s účinkami od začiatku sa zrušujú i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru.
46. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
50. Na základe vyššie citovaného ustanovenia je potom v danom prípade výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si žalobou, v znení po čiastočnom späťvzatí, uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 01.01.2012 do 27.02.2013 a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia. Žalovanému bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 10.10.2011, bez toho, aby bola poskytnutá dodatočná lehota na planenie. Žalovaný tak mal dlh zaplatiť v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal) dňa 11.10.2011. Tým, že žalovaný peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil, dostal sa dňa 12.10.2011 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % (9 + 0,5 %). Žalobca si však žalobou uplatnil úroky z omeškania iba v sadzbe 9 % a až od neskoršieho dňa - 01.01.2012. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z dlžnej istiny, a to zohľadniac platby do odstúpenia od zmluvy a po odstúpení od zmluvy. Súd tak priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 337,49 Eur (657,25 Eur mínus 319,76 Eur) od 01.01.2012 do 27.02.2013 (t. j. suma istiny do odstúpenia od zmluvy) a zo sumy 329,12 Eur (337,49 Eur mínus 8,37 Eur) od 28.02.2013 do zaplatenia (t. j. suma istiny po zohľadnení platby vykonanej aj po odstúpení od zmluvy). Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania nad priznanú sumu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
52. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
53. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu v splátkach po 50,- Eur mesačne, tak ako navrhol žalovaný, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobca s navrhovanými splátkami žalovaného súhlasil, preto súd ďalej neskúmal majetkové a zárobkové pomery žalovaného.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
57. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
58. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 30,84 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 503,12 Eur s príslušenstvom - zmluvným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 503,12 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 8,37 Eur a v časti zmluvného úroku prevyšujúceho úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 26.05.2009 do 27.02.2013 a vo výške 16,50 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 9 % ročne zo sumy 503,12 Eur od 01.01.2012 do 27.02.2013 a prevyšujúceho výšku 9 % ročne zo sumy 494,75 Eur od 28.02.2013 do zaplatenia, späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Kto zavinil čiastočné zastavenie konania mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
60. V zastavenej časti nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na konanie žalovaného, preto nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V časti o zaplatenie sumy 8,37 Eur žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný dňa 27.02.2013 uhradil sumu vo výške 8,37 Eur - t. j. ešte pred podaním žaloby, s tým súviselo aj čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania a v časti zmluvného úroku prevyšujúceho úrok vo výške 16,50 % žalobca bez udania dôvodu zobral žalobu v tejto späť. Žalobca teda procesne zavinil, že konanie bolo sčasti zastavené, preto má žalovaný právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
61. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 65,42 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 34,58 %, keď žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 503,12 Eur s príslušenstvom, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 8,37 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej zamietnutej časti s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 30,84 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v uvedenom rozsahu.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).