Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-112-2019.pdf
PDF · 66.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/112/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného V. J., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.5.2019 č. k. 3PP/32/2019-26, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. J., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť ods. V. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestnými rozkazmi OS Bratislava IV, sp. zn. 0T/74/2018 zo dňa 12.06.2018 a sp. zn. 0T/23/2018 zo dňa 22.02.2018, sa zamieta. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcom ústave bolo na dobrej úrovni. V tunajšom ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa negatívne poznatky. Nie vždy dodržiaval ústavný poriadok a interné normy. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol ani disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Ciele stanovené programom zaobchádzania plní čiastočne, resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovane súdne trestaný, ukončené len základné vzdelanie). Odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, odporúča sa prepustiť s dohľadom. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu nebola splnená, správnaie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, len čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania a nemal snahu vytvoriť si podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Nebola splnená ani tá z materiálnych podmienok, ktorá hovorí o predpoklade, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti súdne trestaný a to aj podmienečným trestom odňatia slobody, a teda mal možnosť preukázať, že i podmienečné odsúdenie, splní u neho svoj účel, avšak dopustil sa opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol opakovane právoplatne odsúdený. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však
u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňom 24.02.2019. Druhou podmienkou je splnenie dvoch materiálnych podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život a súčasne, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Vzhľadom na správu ústavu na výkon trestu dospel prvostupňový súd k správnemu záveru o nesplnení prvej materiálnej podmienky. Sťažnostný súd si závery prvostupňového súdu osvojuje a to bez ich opakovania. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke, musí aj sťažnostný súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená. Je správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. S poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, a to vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti a charakter trestného činu, keďže sa jedná o špeciálneho recidivistu. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Odsúdený bol v minulosti opakovane odsúdený. Napriek tomu mal možnosti preukázať polepšenie a preukázať skutočnosť, že jeho trestná činnosť bola len ojedinelým vybočením z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas výkonu celého nariadeného trestu. Nakoľko sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného V. J. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.