Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/122/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: I. V., nar. X.X.XXXX, bytom C. V. XX, O., právne zastúpený JUDr. Tatiana Polková, advokát so sídlom Na priekope 174/13, Žilina, proti žalovaným: 1/ E. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, O., 2/ C. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, O., 3/ X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, O., všetci žalovaní právne zastúpení AK JUDr. Gelatka, s.r.o., Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 46 633 154, o zaplatenie 1.655,52 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 800 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku uplatneného žalobného nároku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e má na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd v žalobe označených žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.655,52 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalobca je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu č. XX na Ul. O., vchod č. 2, 3. poschodie v bytovom dome súp. č. XXX, na pozemku KNC parc. č. XXXX/ X o výmere 575 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 3844/100000 a byt sa nachádza v meste Rajec. Žalobca nadobudol vyššie označenú nehnuteľnosť do výlučného osobného vlastníctva dražbou na základe notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Od nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti žalobcom užívajú byt a prislúchajúce spoločné priestory žalovaní 1/ až 3/ bez právneho titulu a bezodplatne. Tiež žiadnym spôsobom neprispievajú na príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv pričom od 1.5.2014 do 31.12.2014 predstavuje táto úhrada spolu 855,52 eur, ktorú sumu je povinný vlastník zaplatiť. Žalovaní neplatia vlastníkovi bytu žiadne nájomné, pričom žalobca ustanovil výšku nájomného s prihliadnutím na výšku nájomného v obdobných bytoch v meste Rajec, kde sa byt nachádza, na sumu 100 eur mesačne. Celková suma, ktorú žalobca od žalovaných 1/ až 3/ za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014 požaduje, teda predstavuje sumu 1.655,52 eur.

3. Žalobca k žalobe pripojil notársku zápisnicu N 408/2014 zo dňa 23.4.2014 (č.l. 5), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O. zo dňa XX.X.XXXX (č.l 11), upomienku na náhradu nedoplatku za užívanie bytu vystavenú OSBD Žilina adresovanú žalobcovi zo dňa 15.1.2015 (č.l. 15), sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.5.2014 (č.l. 16), výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 7.11.2014.

4. Žalovaní 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 18.6.2015 (č.l. 26) k návrhu uviedli, že pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že žalovaní údajne bez právneho dôvodu užívajú byt, ktorý mal on nadobudnúť do svojho vlastníctva príklepom na dobrovoľnej dražbe, na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaný 3/ ako navrhovateľ domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby a je presvedčený, že dobrovoľná dražba je neplatná, preto je doposiaľ vlastníkom bytu, a teda nemôže sa jednať o svojvoľné užívanie bytu bez právneho dôvodu. Žalovaní 1/ až 3/ chceli platiť správcovi domu OSBD Žilina príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, čo však správca odmietol s odôvodnením, že nie sú vlastníkmi bytu.

5. V priebehu konania, keďže otázka neplatnosti dobrovoľnej dražby mala vplyv na posúdenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu súd samostatným uznesením č. k. -31 zo dňa 2.9.2015 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a po jeho právoplatnosti (9.7.2019) pokračoval v tomto konaní.

6. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných výsluchom ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré produkoval žalobca a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedeného podania žaloby. Na doplnenie uviedol, že od nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti žalobcom žalovaní užívajú byt a prislúchajúce spoločné priestory bez právneho titulu a bezodplatne. Žiadnym spôsobom neprispievajú na príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv, pričom táto suma bola v čase podania návrhu od 1.5.2014 do 31.12.2014 vo výške 855,52 eur a žalobca ako vlastník túto sumu zaplatil. Žalovaní mu neplatia ako vlastníkovi žiadne nájomné a výška nájomného predstavuje sumu 100 eur, a teda žalovaní užívajú byt neoprávnene a z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť. Ku skutočnosti, že žalovaný 3/ byt neužíval uviedol, že bolo vedené konanie o neplatnosť dražby, kde žalovaný 3/ podal žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo zamietnuté. Taktiež z oznámenia samotného žalovaného 3/, ktoré bolo adresované žalobcovi vyplýva, že v byte č. XX na O.i už nebýva, je vyprataný a pokiaľ trvá na odovzdaní bytu, aby kontaktoval jeho matku C. T.. Teda žalovaní 1/ až 3/ byt užívali, v byte bývali až do skončenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a 19.7. 2019 odoslal žalobcovi toto oznámenie.

8. Právny zástupca žalovaných 1/ až 3/ uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca síce tvrdí, že údajne v predmetnom byte žili žalovaní 1/ až 3/, pričom toto tvrdenie však nijako nepreukázal. Uviedol, že žalovaný 3/ bol v danom čase ženatý, žil už s manželkou a synom v Novom Meste nad Váhom. Pokiaľ ide o špecifikáciu nájomného vzťahu, ktorý možno založiť či už písomnou alebo ústnou zmluvou, žalobca v konaní nepreukázal, že by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo a uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia nepreukázal, že výška 100 eur mesačne je dôvodná. Pokiaľ ide o prispievanie do fondu prevádzky a opráv, ide o povinnosť vlastníka a žalobca od počiatku tvrdil, že je vlastníkom bytu na základe dražby a bolo teda jeho povinnosťou, aby tieto platby voči OSBD Žilina realizoval. Poukázal, že majetková situácia žalovaných je veľmi zlá a podali žiadosť o osobný bankrot. Vyzval žalobcu, aby zvážil ďalší procesný postup a dôvodnosť vedenia tohto konania.

9. Notárskou zápisnicou N 408/2014, Nz 15257/2014, NCRIs 15588/2014 zo dňa 23.4.2014 (č.l. 5) bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností pre kat. úz. O., zapísaná na LV č. XXXX, a to dvojizbový byt č. XX, o výmere 54,69 m2, nachádzajúci sa na 3. posch. vchod č. 2 v bytovom dome súp. č. XXX na Ul. O. v O., postavenom na pozemku parc. reg. C 1070/7 o výmere 575 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 3844/100000 a vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 3/ v podiele 1/1 a vydražiteľom sa stal žalobca v podiele 1/1.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O. ku dňu 25.2.2015 (č.l. 11-14) súd zistil, že k bytu č. 15 vo vchode 2, 3. posch. v dome súp. č. XXX na KNC parc. č. 1070/7 pod por. č. XX je vlastník zapísaný žalobca v podiele 1/1, titul nadobudnutia Osvedčenie N 408/2014 Nz 15257/2014, NCRIs 15588/2014 s poznámkou nadobudnuté dobrovoľnou dražbou.

11. Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina ako správca domu dňa 15.1.2015 listom adresovaným žalobcovi oznámil, že voči nemu eviduje nedoplatok (plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) ku dňu 31.12.2014 v čiastke -855,52 eur a tento nedoplatok žiadal uhradiť do 31.1.2015.

12. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.5.2014 vystavenej OSBD Žilina (č.l. 16) súd zistil, že predpis nájomného a úhrad služieb spojených s užívaním predmetného bytu v O. v období od X/ XXXX do X/XXXX predstavoval sumu XXX,XX eur a za obdobie X/XXXX až X/XXXX predstavoval sumu XX,XX eur.

XX. X. prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa X.XX.XXXX vyzval žalovaných 1/ až 3/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže za užívanie bytu neplatia žiaden nájom a žiadal zaplatiť sumu XXX eur mesačne za každý mesiac svojvoľného užívania označeného bytu vrátane mesiaca november XXXX.

XX. Z rozhodnutia M. súdu X. č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX (čl. XX) súd zistil, že v právnej veci žalobcu (v tomto konaní žalovaný X/) proti žalovaným 1/ až XX/ (žalovaný XX/ - v tomto konaní žalobca) o neplatnosť dobrovoľnej dražby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia je nepochybné, že žalobca dňa XX.X.XXXX podal žalobu, v ktorej žiadal, aby bolo určené, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol byt č. XX v dome č.s. XXX v O. a ktorého vlastníkom bol žalobca vykonávaná dňa XX.X.XXXX je neplatná. O. súdu prvej inštancie (rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX) bolo odvolacím súdom č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdené.

XX. M. súd X. v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby sp. zn. XXC XXX/XXXX samostatným uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému (v tomto konaní žalobca) povinnosť strpieť užívanie bytu č. XX na 3. posch. vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXX na Ul. O. v O. postavenom na Q. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O., obec O., okres X. žalobcom (v tomto konaní žalovaný X/) a rodičmi žalobcu (v tomto konaní žalovaný 1/ a X/) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O. M. súdu o nariadení predbežného opatrenia potvrdené rozhodnutím T. súdu v X. č.k. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX a predbežnú vykonateľnosť dňa X.X.XXXX. V odôvodnení podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že je na liste vlastníctva č. XXXX evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, v ktorej býva spoločne so svojimi rodičmi. Z dôvodu zlej sociálne situácie neuhradil nedoplatok za poskytované služby spojené s užívaním bytu a výška jeho dlhu dosiahla sumu X.XXX,XXX eur. K. sa konala dňa XX.X.XXXX a vydražiteľom sa stal I. V.. J. predstavuje pre žalobcu a jeho rodičov životné minimum, nemajú sa kam odsťahovať, preto im v prípade vysťahovania hrozí vážna a nenapraviteľná ujma na majetkových a osobnostných právach. D. pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že žalobca osvedčil tú skutočnosť, že býva v byte spoločne so svojimi rodičmi a o týchto tvrdeniach nevznikli závažné a dôvodné pochybnosti a nemá sa kam odsťahovať a teda bolo v tomto prípade potrebné upraviť pomery účastníkov z dôvodu, aby nevznikla závažná ujma na právach žalobcu a jeho rodičov, a teda bolo rozhodnuté, aby žalovaný bol povinný strpieť užívanie predmetného bytu tak žalobcom ako aj jeho rodičmi.

XX. G. čl. XX ods. X Z. D. republiky, každý má právo vlastniť majetok. E. právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. K. sa zaručuje.

XX. G. čl. XX ods. X Z. D. republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

XX. G. § 123 M. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

XX. M. vlastníctva tvorí zväzok tzv. subjektívnych vlastníckych práv. G. miesto medzi nimi zaujíma právo s vecou nakladať (ius disponendi), t.j. oprávnenie vlastníka určovať ďalšie právne osudy veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať. K. právo vlastnícke je možné výnimočne obmedzovať zákonom,

no takéto obmedzenie sa musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu.

XX. G. § 45X ods. 1 a X M. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. J. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. Z. tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. X. subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. M. subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

XX. Q. ustanovenie odseku X upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a okrem iných i plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. L. právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

XX. G. § 456 M. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

XX. G. § 458 ods. X M. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

XX. G. § 489 M. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

XX. D. v konaní postupoval v zmysle ust. § X91 ods. 1 Q., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. O. bolo vydané v súlade s ust. § 215 Q., podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

XX. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu je zrejmé, že pre uplatnený nárok (žalované plnenie v sume X.XXX,XX eur) považoval za rozhodné, že žalovaní 1/ až 3/ v žalovanom období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX („rozhodné obdobie“) bez právneho dôvodu užívali byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na Ul. O. v O., ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva dobrovoľnou dražbou dňa XX.X.XXXX. E. nájomného s prihliadnutím na nájomné v obdobných bytoch v meste O. stanovil na sumu XXX eur mesačne (t.j. XXX eur) a tiež sa domáhal zaplatenia náhrady za príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume XXX,XX eur, ktorú sumu žalobca ako vlastník zaplatil.

XX. X. uplatnený nárok právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, ktorí ho získali na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu (§ 451 M. zákonníka).

XX. G., či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 45X ods. 1 a X M. zákonníka. J. obohatenie je v M. zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. J. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 45X ods. X M. zákonníka). T. sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 M. zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 M. zákonníka). C. sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre

možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. X M. zákonníka). W. bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok L. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

XX. X. za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou (viď nález ÚS SR z XX.X.XXXX č.k. IV.ÚS XXX/XXXX-XX) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

XX. G. vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a nasl. M. zákonníka je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. G. bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. V kontexte skutkových okolností prejednávanej veci súd poukazuje na to, že užívaním nehnuteľnosti (bytu) vo vlastníctve iného subjektu bez právneho dôvodu a bez poskytnutia akejkoľvek peňažnej náhrady za toto užívanie, sa užívateľ nehnuteľnosti na úkor vlastníka tejto nehnuteľnosti bezdôvodne obohacuje, čo spočíva v tom, že za užívanie neplatí vlastníkovi nehnuteľnosti akúkoľvek náhradu, čím na jeho strane nedochádza k zmenšeniu majetku (k úbytku v jeho majetkovej sfére), a to na úkor vlastníka tejto nehnuteľnosti..

XX. Je nepochybné, že notárskou zápisnicou XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby a príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe sa stal vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na Ul. O. v O. žalobca. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. X prvá veta zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona D. č. XXX/XXXX Zb. notárskeho poriadku v znení neskorších predpisov). X. sa stal tak udelením príklepu vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti a to bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX v kat. úz. O. a ako výlučný vlastník je zapísaný na LV č. XXXX (č.l. XX). G. žalovaný 3/ ako predchádzajúci vlastník spolu so svojimi rodičmi ďalej predmetný byt užívali, užívali ho bez právneho dôvodu až do vykonateľnosti vydaného predbežného opatrenia uznesením č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. X. 3/ stratil vlastnícke právo k tomuto bytu a bez právneho dôvodu ho užíval aj spolu so svojimi rodičmi - žalovanými 1/ a X/, ktorí mali odvodené právo bývania a ak za užívanie neplatili novému vlastníkovi žiadne finančné prostriedky, na ich strane dochádza k plneniu bez právneho dôvodu, čo možno považovať v zmysle § 451 ods. X M. zákonníka za bezdôvodné obohatenie. V dôsledku takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej výhody subjektu, ktorému bolo plnené. C. hodnotu v uvedenom zmysle získava (obohacuje sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. J. obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (R XX/XXXX).

XX. G. tento byt žalovaní 1/ až 3/ užívali bez jeho súhlasu ako vlastníka, mal právo žalobca uplatniť si voči nim finančné nároky z titulu bezdôvodného obohatenia a to za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX t.j. za X mesiace.

XX. X. svoj uplatnený nárok aj za ďalšie obdobie od septembra XXXX do XX.XX.XXXX právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, ktorí ho získali na jeho úkor plnením bez právneho dôvodu (§ 451 M. zákonníka). D. však nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom a právne posúdenie je výlučne len vecou súdu. (G. kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu, a preto nie je rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti, resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje účastník konania. Ak dospeje súd k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať pod inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva účastník konania, je povinný tak urobiť.“ z rozsudku L. súdu ČR spis. zn. XX M. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. X. 3/ v konaní namietal, že by v rozhodnom období užíval predmetný byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom vo svojich podaniach vo vedenom konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX sám deklaroval, že z dôvodu zlej sociálne situácie neuhradil nedoplatok za poskytované služby spojené s užívaním bytu, dražba sa konala dňa XX.X.XXXX a byt predstavuje pre žalobcu a jeho rodičov životné minimum, nemajú sa kam odsťahovať. Je potrebné poznamenať, že užívanie dotknutého bytu vo vlastníctve žalobcu samotným žalovaným 3/ bolo limitované rozsahom užívania ostatnými žalovanými 1/ a 2/ ako osobami odvodzujúcimi právo užívania dotknutého bytu od predchádzajúceho vlastníka žalovaného X/. D. je toho názoru, že v tomto konaní zo strany žalovaných nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcom o ich užívaní sporného bytu.

XX. Je v konaní nesporné, že v ďalšom rozhodnom období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX žalovaní boli oprávnení užívať dotknutý byt č. XX, a to na základe rozhodnutia súdu uznesením o nariadení predbežného opatrenia č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým boli dočasne upravené pomery vo vzťahu k užívaniu bytu č. XX tak, že žalobca bol povinný strpieť užívanie bytu žalovaným 3/ a jeho rodičmi - žalovanými 1/ a X/. A. povinnosti žalobcu tak nepochybne zodpovedalo právo žalovaných k dotknutému bytu žalobcu, ktoré vzniklo na základe súdneho rozhodnutia (§ 489 M. zákonníka), ktorého vykonateľnosť nastala dňa X.X.XXXX. To však neznamená, že by žalovaní 1/ až 3/ boli oprávnení užívať akýmkoľvek spôsobom, teda aj spôsobom uvedeným v predmetnom rozhodnutí M. súdu X. bez poskytnutia primeranej náhrady vlastníkovi bytu, keďže nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné bez poskytnutia primeranej náhrady (čl. XX ods. X Z. SR). L. obmedzeného vlastníka bytu, v tomto prípade žalobcu, na poskytnutie takejto náhrady však nemá podobu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže k majetkovému prospechu žalovaných 1/ až 3/ v tomto prípade nedošlo na základe ani jednej zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 ods. X M. zákonníka resp. ust. § 454 M. zákonníka. V danom prípade ide o originálny nárok žalobcu vyplývajúci z ústavnej ochrany jeho vlastníckeho práva.

XX. Vo vyššie uvedenom časovom období užívania dotknutého bytu vo vlastníctve žalobcu žalovanými 1/ až 3/ tak bolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku čo do jeho základu. X. 1/ až 3/ vznikla povinnosť, ktorú možno ako už bolo vyššie uvedené, vyvodiť zo znenia ust. čl. XX ods. X Z. SR poskytnúť žalobcovi primeranú náhradu v peňažnej forme.

XX. G. ide o výšku peňažnej (primeranej náhrady), t.j. o výšku náhrady v období od X.X.XXXX do X.X.XXXX súd v prvom rade poukazuje, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného bezdôvodným obohatením je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania ohľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady hodnotí s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je výška odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, prípadne, aj na právnej forme, ktorej sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť na účel, ktorému vec spravidla slúži a k tomu ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by za takéto používanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.

XX. Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. E. náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. E. peňažnej náhrady podľa § 458 ods. X M. zákonníka nemožno stotožniť s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by medzi stranami bola uzavretá platná zmluva a bez ďalšieho ani s výškou plnenia, ktorú obohatený dostal od tretej osoby v dôsledku dispozície s predmetom plnenia nadobudnutým bez právneho dôvodu.

XX. E. uplatňovanej náhrady žalobca považoval za zodpovedajúcu vo výške nájomného v obdobných bytoch v meste O., kde sa byt nachádza sumou XXX eur mesačne. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ide o byt, ktorý bol žalovanými užívaní aj naďalej po strate vlastníckeho práva žalovaným 3/ a súd nevidí zásadný rozdiel, kedy pri priznávaní rovnakého práva nájmu cudzej veci v súvislosti so zmenou vlastníka nájomné požadované žalobcom sumou XXX eur mesačne bolo neprimerané. V danom prípade preukázanému spôsobu užívania dotknutého bytu žalovanými zjavne zodpovedá užívanie bytu nájomcom na základe nájomnej zmluvy. L. zmluva je konsenzuálnou zmluvou, pretože

vzniká konsenzom zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ku ktorým patrí označenie predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

XX. G. ide o výšku peňažnej (primeranej náhrady), t.j. o výšku náhrady v období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX podľa názoru súdu výška tohto nároku zodpovedá výške opakujúcej sa odplaty (po dobu trvania obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu) za zriadenie vecného bremena strpieť užívanie, kedy v danom prípade malo vplyv podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby a bolo v konaní nepochybné užívanie bytu žalovanými 1/ až 3/ na základe rozhodnutia súdu, a teda najbližším inštitútom, ktorý by zodpovedal spôsobu užívania dotknutého bytu žalobcu žalovanými 1/ až 3/ je podľa názoru súdu inštitút vecného bremena spočívajúceho v práve oprávnenej osoby k vecným bremenom zaťaženému bytu, a to práva užívania. E. bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. T. povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. G. užívania zaťaženej nehnuteľnosti spočíva v tom, že oprávnený subjekt môže nehnuteľnosť užívať spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena. Na druhej strane však ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec je povinný znášať primerane náklady. G. k cudzej veci nemôže byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. G. názoru súdu výšku nároku na poskytnutie peňažnej náhrady v sume XXX eur/ mesiac možno primerane vztiahnuť aj na určenie výšky už zmieneného nároku žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia čl. XX ods. X Z. SR.

XX. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru o dôvodnosti výšky žalovaného nároku v „rozhodnom období“ (X.X.XXXX do XX.XX.XXXX) a to v súhrne XXX eur, na ktorú sumu súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi.

XX. X. sa návrhom vo veci samej domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ vydania bezdôvodného obohatenia i v časti o zaplatenie sumy XXX,XX eur, ktoré skutkovo odôvodnil tým, že žalovaní bezodplatne užívajú predmetný byt č. XX od nadobudnutia vlastníctva žalobcom, tiež žiadnym spôsobom neprispievajú na príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv pričom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje táto úhrada spolu XXX,XX eur, ktorú sumu žalobca ako vlastník zaplatil.

XX. G. vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a X. o výkone správy, bez ktorej fakticky nie je výkon správy prostredníctvom správcu právne možný. W. o dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá typický občianskoprávny vzťah, v ktorom na jednej strane vystupuje správca ako podnikateľský subjekt a na strane druhej je to viacero vlastníkov. V danom prípade ide o osobitný občianskoprávny vzťah, ktorý nie je upravený všeobecným civilným kódexom (M. zákonníkom), ale osobitným predpisom, ktorým je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

XX. Z ustanovení § 7b ods. X veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

XX. G. § X0 ods. 1 veta prvá a druhá X. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. E. preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

XX. P. v danom prípade, ak zákon hovorí o vlastníkoch bytov alebo nebytových priestorov treba pod týmto rozumieť skutočných vlastníkov, t.j. pri nadobúdaní bytu na základe zmluvy, tých vlastníctvo ktorých bolo vložené do katastra a teda samotný žalobca ako vlastník bytu č. XX mal túto povinnosť úhrady finančných prostriedkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

XX. G. § 454 M. zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

XX. S poukazom na citované zákonné ustanovenie ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. X a predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.

XX. V danom prípade žalobca tvrdil, že žalovaní 1/ až 3/ sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili tým, že za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX neprispievajú na príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv a túto úhrada nedoplatku na byt č. XX v sume XXX,XX eur žalobca ako vlastník zaplatil. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia v konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. G., že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná a na preukázanie tejto zákonnej podmienky bol žalobcom označený dôkaz, ktorým správca domu v ktorom sa byt č. XX nachádza žalobcovi oznámil, že voči nemu ku dňu XX.XX.XXXX eviduje nedoplatok v čiastke -XXX,XX eur (plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v dome). Ak teda došlo k zaplateniu uvedenej sumy XXX,XX eur žalobcom došlo tak na základe splnenia jeho záväzku vyplývajúceho z citovaných ustanovení X. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. G. názoru súd v danom prípade splnenia si vlastnej povinnosti žalobcom ako vlastníka bytu č. XX t.j. subjektom vo vzťahu k správcovi domu; do tohto právneho vzťahu nemôže platne vstúpiť žiaden ďalší subjekt a o bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 M. zákonníka nejde na strane žalovaných X/ až X/. G. súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie sumy XXX,XX eur ako právne nedôvodný zamietol.

XX. G. § X62 ods. 1 Q., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. G. § 255 ods. 2 Q., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. X. sa svojou žalobou proti žalovaným 1/ až 3/ domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX eur a v časti o zaplatenie sumy XXX eur bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie XXX,XX eur bola žaloba žalobcu nedôvodná a v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol. V danom prípade pomer úspechu obidvoch strán je zhruba rovnaký, XX : 50, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).