Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/181/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobkyne J. U., rod. R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej vo T. č. XX, zast. JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 20, proti žalovanému H. U., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v N. F. č. XXX, zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Farská 32, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. -81 zo dňa 27.2.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.000 € s úrokom z omeškania 8 % ročne od 5.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žila v družskom vzťahu od roku 2009 a z tohto vzťahu pochádzajú tri maloleté deti. Najprv bývali spoločne u rodičov žalovaného, avšak od r. 2012 nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. N. F. a to pozemok parcela č. C KN XXX - záhrady o výmere 945 m2, parcela č. C KN XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 603 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na parcele C KN XXX/X. Na kúpu tohto domu si žalovaný zobral hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni a.s. a k zakúpenej nehnuteľnosti bolo zriadené v prospech tejto banky aj záložné právo. Žalobkyňa uviedla, že sa podieľala zo svojich prostriedkov pri kúpe tejto nehnuteľnosti tak, že poplatok realitnej kancelárie vo výške 2.000 € zaplatila ona v dvoch splátkach po 1.000 € 16.1.2012 a 17.1.2012. Rodina sa nasťahovala do domu v roku 2012 vtedy s prvorodinným synom, ku ktorému pribudli neskôr ďalšie dve deti. Spoločne so žalovaným dom postupne rekonštruovali, nakupovali materiál a prácu robili svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov a známych. V roku 2013 zrealizovali úplnú výmenu strechy, vymenili odkvapové rúry a zvody dažďovej vody, pričom rezivo, nevyhnutné náradie, fólie a klince uhrádzala žalobkyňa zo svojich prostriedkov. Platila taktiež zo svojich prostriedkov stravovanie a občerstvenie pre brigádnikov a zaplatila si polovicu nákladov na výmenu strechy. V roku 2014 tiež zakúpila zo svojich prostriedkov krbovú liatinovú vložku s kolenom a rúrou v hodnote 301,59 €, kozubové kachle s príslušenstvom v hodnote 239,45 € a v roku 2015 svojpomocne postavili pri dome terasu z finančných prostriedkov žalobkyne, nakúpili potrebný materiál a opätovne svojpomocne realizovali práce. Vo februári 2015 však pre pretrvávajúce nezhody sa žalovaný zo spoločnej domácnosti odsťahoval, avšak v dome bývať žalobkyňa aj s deťmi, ako tvrdila, podľa vzájomnej dohody. Podľa žalobkyne účelom vynaloženia nákladov bolo spoluužívanie predmetného rodinného domu bez časového obmedzenia a napriek tomu však žalovaný po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti opakovane ju vyzýval, aby sa spolu s deťmi z rodinného domu odsťahovala, keďže tak neurobila, v októbri 2016 dal odpojiť v dome elektrinu, čím sa stal dom neobývateľný a dňa 5.10.2016

aj s deťmi musela z domu odísť. Spoločne zhodnotený dom žalovaný predal kúpnou zmluvou zo dňa 21.4.2017. Poukázala na to, že počas spolužitia so žalovaným sústavne jej finančne vypomáhali rodičia a darovali jej finančné čiastky tak na zloženie kaucie pri kúpe rodinného domu 2.000 €, financovanie výmeny strechy 1.000 €, tiež peniaze na zakúpenie krbových kachlí a elektrického bojlera. Tieto peňažné prostriedky vyberala žalobkyňa priamo z účtu svojej matky z bankomatu alebo jej ich matka fyzicky darovala do rúk. Preto uviedla, že u žalovaného vzniklo na jej úkor bezdôvodné obohatenia zhodnotením nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Lehoty na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa podľa nej odvíjajú od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t.j. od času, keď právny dôvod dodatočne odpadol, t.j. od momentu keď dal žalovaný odpojiť rodinný dom od elektriny, kedy sa stal neobývateľným, a teda od októbra 2016. Suma 8.000 €, ktorú požaduje titulom bezdôvodného obohatenia od žalovaného vydať pozostáva zo sumy 2.000 € na zaplatenom rezervačnom poplatku, 500 € poukázaných na účet žalovanému, 293,45 € za kozubové kachle, 301,59 € liatinová krbová vložka a suma 4.904,96 € zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, teda pred výmenou strechy a pred zhotovením prístrešku a po ňom.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel akýkoľvek nárok žalobkyne, čo do dôvodu a výšky, avšak vzniesol aj námietku premlčania jej nároku. Poukázal na to, že zákon stanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3- ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Mal za to, že právnym dôvodom investovania finančných prostriedkov žalobkyne a s tým spojené právo žalobkyne na bývanie v dome spolu so žalovaným a ich maloletými deťmi bol ich partnerský vzťah. Tento dôvod však odpadol potom, ako došlo k ukončeniu spolužitia a jeho odchodu zo spoločnej domácnosti vo februári 2015. Zároveň vyzval žalobkyňu, aby sa z nehnuteľnosti odsťahovala, a preto od uvedeného okamihu žalobkyňa užívala dom bez právneho dôvodu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že dôvod odpadol okamihom odpojenia rodinného domu od elektriny, pretože žalovaná veľmi dobre vedela, že nehnuteľnosť od rozchodu užíva neoprávnene a dohoda o spoločnom užívaní so žalovaným zanikla okamihom rozchodu partnerov. Premlčacia doba objektívna začala plynúť dňom nasledujúcim po odchode žalovaného vo februári 2015 a uplynula vo februári 2018, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd 27.6.2018. Rovnako pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby žalobkyňa vedela, že po rozchode so žalovaným sa investícia stane bezdôvodným obohatením a už vtedy sa mohla svojho nároku domáhať. Subjektívna premlčacia doba tak teda začala plynúť rovnako vo februári 2015 a uplynula už vo februári 2017. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dom kúpil do svojho výlučného vlastníctva a bol financovaný z hypotekárneho úveru, v roku 2017 dom predal a zo získaných finančných prostriedkov splatil zostatok tohto úveru. Aj keď práce na dome boli realizované svojpomocne, materiál bol kupovaný výhradne z finančných prostriedkov žalovaného a keďže ich nemal dostatok, bol mu poskytnutý úver 13.500 €, ktorý do dnešného dňa spláca. Poprel, že by sa žalobkyňa finančne podieľala na rekonštrukcii domu z prostriedkov, ktoré jej dali rodičia. Výstavba terasy sa realizovala v roku 2014 z jeho prostriedkov, pretože v roku 2015 pre nezhody medzi partnermi sa už žiadne práce nevykonávali.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku žalobkyne a posúdil vec podľa ust. , ods. 1, . S poukazom na názor prezentovaný v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR poukázal na to, že súdna prax ustálila, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo a nezávisí od skutočnosti, či oprávnená osoba mala alebo nemala vedomosť o bezdôvodnom obohatení.

4. V tomto prípade podľa názoru súdu začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty splynul, pretože žalobkyňa od začiatku investovania do nehnuteľnosti žalovaného vedela, že investuje do cudzieho majetku a vedela, že sa na jej úkor obohacuje. Vzhľadom na vedomostnú zložku žalobkyne, potrebnú pre plynutie subjektívnej premlčacej doby, objektívna premlčacia doba ani neprichádza do úvahy. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že investície do nehnuteľnosti boli vykonané v rokoch 2012 až 2014, preto ak sa počíta subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde od konca roku 2014, táto uplynula koncom roku 2016. Žalobkyňa však podala žalobu na súde už v júni 2018, teda po 2-ročnej subjektívnej dobe. Uplynula však aj objektívna premlčacia doba 3 ročná, a to koncom roku 2017. Strany sporu sa ako partneri rozišli vo februári 2015, čo nebolo medzi sporné, a preto spolu so žalovaným nemohla postaviť terasu v roku 2015. Investovanie do cudzej nehnuteľnosti zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva nie v množstve vynaložených prostriedkov, ale v zhodnotení nehnuteľnosti. Tiež je ustálené súdnou praxou, že plnením

bez právneho dôvodu, môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak na investovanie nejestvoval právny dôvod, napr. zmluva alebo ak aj existoval a dodatočne odpadol. Taký prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy. Ukončenie partnerského spolužitia sporových strán tiež môže byť rozväzovacou podmienkou pre dohodu strán sporu o investovanie žalobkyne do nehnuteľnosti žalovaného. Napokon samotná žalobkyňa uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti vo februári 2015 ju opakovane žalovaný vyzýval na opustenie nehnuteľnosti. Preto ak aj by súd pripustil argumentáciu žalobkyne že existoval právny dôvod na investovanie do nehnuteľnosti, ktorý odpadol, týmto dôvodom mohlo byť iba partnerské spolužitie strán sporu, pretože žalobkyňa inú dohodu nepreukázala. Súd tým má na mysli jej tvrdenú dohodu o neobmedzovanom užívaní nehnuteľností, pretože tomuto odporujú úkony žalovaného ako vlastníka, ktorý ju opakovane vyzýval na opustenie nehnuteľnosti po ukončení ich spolužitia. Súd sa teda stotožnil s názorom žalovaného, že prípadný právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti odpadol odpustením spoločnej domácnosti vo februári 2015. Najneskôr od mesiaca marec 2015, teda začala žalobkyňa plynúť 2-ročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na súde a uplynula najneskôr v marci 2017. Žaloba pritom bola podaná v júni 2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty a nárok žalobkyne je tak premlčaný aj v prípade odpadnutia tvrdeného právneho dôvodu investovania do nehnuteľnosti žalovaného zo strany žalobkyne.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal žalovanému náhradu trov konania, ktorý mal vo veci plný úspech v pomere 100 % proti žalobkyni.

6. V zákonnej lehote podala žalobkyňa proti uvedenému rozsudku odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukázala na to, že súd žalobu žalobkyne zamietol pre premlčanie jej nároku s čím žalobkyňa nesúhlasí. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal plynutím 10-ročnej premlčacej lehoty a nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťami a okolnosťami, ktoré viedli k investovaniu do nehnuteľnosti žalovaného zo strany žalobkyne. Stanovisko súdu, že iba partnerské spolužitie mohlo byť dôvodom na investovanie do nehnuteľnosti žalovaného nemá oporu v stanoviskách strán sporu. Súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalobkyne, že dôvodom investícii do nehnuteľností žalovaného bolo zabezpečenie bytovej potreby najmä spoločných maloletých detí, nie partnerské spolužitie strán sporu. Momentom, kedy medzi účastníkmi konania vznikol vzťah bezdôvodného obohatenia od ktorého sa počíta plynutie premlčacej lehoty, nie okamih ukončenia partnerského spolužitia ako to posúdil súd, ale moment, kedy došlo k vzniku zodpovedného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t.j. kedy došlo k zásahu zo strany žalovaného odpojením od elektriny. V dôsledku toho odpadol účel, pre ktorý boli vynaložené náklady do nehnuteľnosti žalovaného. Teda začiatok premlčacej doby sa datuje dňom, keď bolo žalobkyni znemožnené predmetný dom užívať. Okrem toho žalobkyňa má za to, že v danej veci je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu, pretože žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil úmyselne. Vedel totiž, že odpojením od elektrickej energie stane sa dom neobývateľným a rovnako vedel, že investície do domu zo strany žalobkyne boli realizované na zabezpečenie potreby jej bývania a spoločných detí. Vedel, že takýmto konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Súd preto pochybil, ak na vec aplikoval trojročnú objektívnu dobu a nie 10 ročnú premlčaciu dobu. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, logické a zákonné, dostatočne odôvodnené a ako taký ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si proti žalobkyni náhradu trov konania. S námietkami žalobkyne žalovaný nesúhlasí, pretože žalobkyňa skutočne nepreukázala inú dohodu o užívaní nehnuteľnosti patriacej výlučne žalovanému, iba spoločné spolužitie a tvrdená dohoda o neobmedzenom užívaní nehnuteľnosti nebola preukázaná do konca jej odporujú úkony žalovaného ako vlastníka nehnuteľností. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobkyne na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože po jeho odchode zo spoločnej domácnosti vo februári 2015 ju okamžite začal vyzývať na odchod zo spoločnej domácnosti a vtedy už vedela, že to znamená koniec spoločného užívania dobu a akékoľvek spolužitie žalovaného a žalobkyne už do budúcna neprichádza do úvahy. Tiež nie je možné aplikovať na danú vec 10 ročnú premlčaciu lehotu, ako to tvrdila žalobkyňa, pretože toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Je pravdou, že po odchode zo spoločnej domácnosti prestal žalovaný uhrádzať akékoľvek náklady za dom a žalobkyňa nikdy ani počas ich spolužitia, ani po rozchode partnerov sa nepodieľala

na nákladoch na bývanie. Zálohové platby neuhrádzala a dodávateľ elektrickej energie z dôvodu absencie zálohových platieb rodinný dom žalovaného od dodávky elektriny odpojil. Žalobkyňa si podľa neho neuvedomuje, že na preukázanie jeho úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia len jej subjektívne pocity, ale musí ísť o objektívne tvrdenia, ktoré budú preukázané. V čase partnerského spolužitia, teda v rokoch 2012 až 2014, kedy medzi partnermi a sporovými stranami nezhody neboli, nemohol žalovaný predpokladať, že do budúcnosti sa ich vzťahy tak rozvrátia, že sa ukončí partnerský vzťah a zároveň ich spolužitie. Preto na danú vec nie je možné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Argumentácia žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci je všeobecná a ako relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 10. 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. , riadne oznámené.

9. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa , . Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

11. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa .

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ne doplnenie jeho správnosti uvádza:

14. V zmysle , je bezdôvodným obohatením aj plnenie bez právneho dôvodu, ktorého charakteristickým znakom je skutočnosť, že niekomu niečo bolo dané, alebo bolo v prospech neho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových

hodnôt obohateného, pričom išlo napr. o plnenie v omyle alebo plnenie neexistujúceho dlhu a pod.. Zodpovednosť za získaný majetkový prospech z bezdôvodného obohatenia vzniká bez ohľadu na zavinenie (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 25/1986, rozhodnutie NS ČR ). Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa pritom neviaže k veci, ktorá sa ním zhodnotila, ale k osobe, ktorá sa týmto plnením obohatila (rozhodnutie NS ČR ).

15. Žalovaný sa však v konaní dovolal premlčania nároku žalobkyne (aj keď nárok spochybnil a neuznal čo do samotnej podstaty). Aj odvolací súd zastáva názor, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že nárok žalobkyne je skutočne premlčaný. Žalobkyňa od samého počiatku vedela, že investuje do nehnuteľnosti, patriacej výlučne žalovanému, nepreukázala iný dôvod investícií ako je spoločné užívanie nehnuteľnosti v partnerskom spolužití. Ako náhle toto spolužitie skončilo a žalovaný ju vzápätí vyzval na vypratanie nehnuteľnosti, prestala aj oprávnená držba - užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a skutočne od tej doby začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia a v deň podania žaloby už bol nárok premlčaný. Žalobkyňa nepreukázala dohodu o neobmedzenom užívaní nehnuteľností s deťmi a nepreukázala ani také okolnosti, ktoré by odôvodňovali úmyselné obohatenie a aplikáciu 10- ročnej premlčacej lehoty na daný prípad.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. vrátane správneho výroku o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná, úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).