Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-127-2019.pdf
PDF · 98.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/127/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Ing. Radoslava Kovácsová, Podzámska 32, Nové Zámky, konkurzný správca úpadcu O.. K. Č., K.G. X, K., práv. zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, Hurbanovo, IČO: 45 686 840, o určenie vlastníctva a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/115/2013-241 zo dňa 14.2.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/115/2013-241 zo dňa 14.2.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 26Cb/115/2013-241 zo dňa 14.2.2019 súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa ako konkurzný správca úpadcu PhDr. Borisa Čižmárika domáhal po súdom pripustenej zmene petitu žaloby určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky vo výške 76.664,24 EUR na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.9.2016 a nie je ani veriteľom v konkurznom konaní úpadcu O.. K. Č.P. vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/9/2007 a určenia, že táto pohľadávka zanikla splnením. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu sporoval a žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, keď tvrdil, že je veriteľom pohľadávky vo výške 76.664,24EUR, ktorú má voči úpadcovi O.. K. Č.Ž. a táto pohľadávka splnená nebola. Pohľadávka voči úpadcovi O.. K. Č. na splatenie úverov pôvodne poskytnutých VÚB, a.s. bola pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 18.11.2005 na spoločnosť DK Finance, s.r.o. Dňa 17.5.2007 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a spoločnosť DK Finance, s.r.o. si v konkurznom konaní prihlásila prihláškou zo dňa 28.6.2007 pohľadávku, ktorú mala voči úpadcovi vo výške 76.664,29EUR. Prihlásená pohľadávka bola konkurzným správcom v celom rozsahu zistená. Následne prišlo k postúpeniu tejto pohľadávky zmluvou zo dňa 6.9.2007 na spoločnosť BRETOIL, s.r.o. Táto spoločnosť doručila príslušnému katastrálnemu úradu žiadosť zo dňa 3.3.2008, ktorou žiadala o výmaz záložného práva zriadeného ku nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 94 vedenom pre katastrálne územie Predajná za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 76.664,29EUR a predtým návrhom zo dňa 13.9.2007 žiadala spoločnosť o zastavenie exekúcie vedenej exekútorom Mgr. B.L. C. sp.zn. EX 219/2004 pre vymoženie uvedenej pohľadávky. Na základe uvedeného dospel konkurzný správca k záveru, že pohľadávka vo výške 76. 664,29EUR prihlásená a zistená v konkurze vedenom na majetok úpadcu PhDr. K. Č.T. bola splnená a zanikla, a preto hoci
prišlo k následným postúpeniam predmetnej pohľadávky zo spoločnosti BRETOIL, s.r.o. na spoločnosť UNIVERSAL EXPORTS LTD, s.r.o. (zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.9.2012) a napokon na spoločnosť NIKOS INVEST, s.r.o., nie je spoločnosť NIKOS INVEST, s.r.o. majiteľom pohľadávky, ani veriteľom v konkurznom konaní.
3. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca sa domáhal pôvodne podľa § 80 písm. c) O.s.p. určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky vo výške 76.664,- EUR a nie je veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/9/2007 a po pripustení zmeny petitu žaloby sa domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky, ani veriteľom v konkurznom konaní úpadcu O.. K. Č.M. vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/9/2007 a určenia, že pohľadávka zanikla splnením, teda podal žalobu podľa § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku. V tejto otázke dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu, teda existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení splnená nebola. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z konštantnej aplikačnej praxe súdov, naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia právo žalobcu stalo neistým. V danom prípade žalobca odôvodňoval naliehavosť právneho záujmu na určení tvrdením o význame vyriešenia otázky existencie pohľadávky v konkurznom konaní pre ďalšie vedenie konkurzného konania. Žalobca je konkurzným správcom úpadcu O.. K. Č.. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I uznesením zo dňa 17.5.2007 sp. zn. 6K/9/2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.5.2007. Na postavenie konkurzného správcu v tomto konaní sa teda vzťahuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinný od 1.1.2006, a to konkrétne v znení platnom a účinnom do 1.1.2012, pretože žalobca tvrdí zánik pohľadávky jej splnením v roku 2007 až 2008 (návrh na zastavenie exekúcie je datovaný k 13.9.2007 a žiadosť o výmaz záložného práva je zo dňa 3.3.2008). Vychádzajúc zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii má správca v konkurznom konaní autonómne postavenie a celá ťarcha konkurzu, ako je zistenie spísanie a speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu, komunikácia s veriteľmi, preskúmavanie prihlášok pohľadávok veriteľov, zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, popieranie a zisťovanie prihlásených pohľadávok, zapisovanie zmien v konečnom zozname pohľadávok, zvolanie prvej schôdze veriteľov, jej vedenie a zápis zo schôdze sú na konkurznom správcovi. Celá uvedená činnosť je v právomoci a úplnej dispozícii konkurzného správcu, a tento ju uskutočňuje bez podpory alebo ochrany konkurzného súdu, teda úplne autonómne, s odbornou starostlivosťou a na vlastnú zodpovednosť. Konkurzný správca má postavenie podnikateľa. V konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu O.. K. Č. bola riadne prihlásená pohľadávka voči úpadcovi na splatenie poskytnutého úveru vo výške 76. 664,29 EUR. Táto pohľadávka bola po doručení prihlášky zapísaná správcom do zoznamu pohľadávok, následne konkurzným správcom preskúmaná. Správca prihlásenú pohľadávku nepoprel, a preto bola považovaná za zistenú čo do dôvodu, výšky aj zabezpečenia. Následne konkurzný správca dospel k záveru, že veriteľovi pohľadávky zaniklo jeho postavenie účastníka konkurzného konania, a to v dôsledku zániku riadne prihlásenej a zistenej pohľadávky. K zániku pohľadávky prišlo podľa tvrdenia konkurzného správcu splnením tejto pohľadávky, na ktoré splnenie poukazovali jednak návrh na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorej bola predmetná pohľadávka vymáhaná, ako aj žiadosť o výmaz záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam na zabezpečenie predmetnej pohľadávky.
4. Súd konštatoval, že ak v prejednávanej veci požaduje konkurzný správca určiť, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky vo výške 76.664,24 EUR, ani veriteľom v konkurznom konaní, v ktorom sa považuje táto pohľadávka za zistenú, nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože na posúdenie či je alebo nie je žalovaný veriteľom v konkurznom konaní, teda v tomto prípade či prišlo alebo neprišlo k zániku riadne prihlásenej a správcom v konkurznom konaní zistenej pohľadávky jej splnením v priebehu konkurzného konania je oprávnený výlučne konkurzný správca. Tento záver vyplýva z koncepcie postavenia konkurzného správcu zakotvenej v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Konkurzný správca je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a na základe existujúcich dôkazov, ktoré je povinný si obstarať (tretie subjekty sú povinné poskytovať správcovi na jeho vyžiadanie súčinnosť), tieto posúdiť a urobiť patričný záver týkajúci sa existencie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní a prevziať za svoje závery aj zodpovednosť, ktorej sa nemôže zbaviť tak, že sa bude domáhať súdneho rozhodnutia, teda že bude vlastnú činnosť nahradzovať činnosťou súdu. Až veriteľ, s ktorým by konkurzný správca nekonal, pretože dospel k záveru, že už nie je účastníkom v konkurznom konaní z dôvodu zániku pohľadávky, by mal naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, ktorou by požadoval určiť, že je veriteľom v konkurznom konaní. Súd dospel k záveru, že v prípade prejednávanej
žaloby o určenie, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky a ani veriteľom v konkurznom konaní, ide len o zbytočne vyvolané konanie, pretože o statuse veriteľa v konkurznom konaní a stave pohľadávky, z ktorej veriteľ odvodzuje svoju účasť v konkurznom konaní rozhoduje správca v rámci svojej autonómie, ktorú mu vytvára zákon o konkurze a reštrukturalizácii a nie súd, a už vôbec nie súd, ktorý nie je konkurzným súdom. Súd teda uzavrel, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal, a preto žalobu žalobcu bez skúmania jej vecnej stránky zamietol. O vecnej opodstatnenosti žaloby by mohol súd rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca až na pojednávaní konanom dňa 14.2.2019 rozšíril svoju žalobu, keď žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a okrem požadovaného určenia, že žalovaný nie je majiteľom pohľadávky a veriteľom v konkurznom konaní, určil, že pohľadávka vo výške 76.664,24 EUR prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu O.. K. Č., G.. XX.X.XXXX, K. K.Á. X, K. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/9/2007 prihláškou pohľadávky z 20.6.2007 prihlásenej veriteľom DK Finance, s.r.o. so sídlom Radlinského 21, Dolný Kubín, IČO: 36 379 476 zanikla splnením. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti strán sporu navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý bolo potrebné aplikovať na postup súdu pri prejednávaní žaloby žalobcu, najmä pokiaľ ide o posúdenie žalobcom uplatneného nároku na požadované určenie zániku pohľadávky splnením. Vychádzajúc z § 137 písm. d) C.s.p. dospel súd k záveru, že v zmysle procesných pravidiel zavedených zákonom č. 160/2015 Z.z. je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, pričom domáhanie sa určenia zániku pohľadávky splnením považuje súd za určenie právnej skutočnosti, tak ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie len, ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho predpisu tak, ako to vyžaduje § 137 písm. d) C.s.p. Inak povedané žaloba o určenie, že pohľadávka zanikla splnením, je žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p., preto súd musí ako predpoklad jej prípustnosti skúmať, či osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti vôbec rozhodoval. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia zániku pohľadávky jej splnením, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je (v tom prípade by postačovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 137 písm. c) C.s.p.), ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (zániku pohľadávky), ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť domáhať sa určenia zániku pohľadávky. Takýto výklad § 137 písm. d) C.s.p. súdom, je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku. Prípad kedy by mohol žalobca žalovať o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis je napr. žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v súlade s § 711 ods. 6, Občianskeho zákonníka alebo žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v súlade so Zákonníkom práce a pod., kedy výslovné ustanovenie príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti. Pretože žaloba v časti o určenie zániku pohľadávky, ako právnej skutočnosti nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Súd dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov JUDr. Z., konkurzného správcu, JUDr. Q. A., výsluchom Mgr. B. C. a Ing. A. Š. a pripojením spisu súdneho exekútora JUDr. C. sp.zn. EX 219/2004 nevykonal poukazujúc na hospodárnosť konania, pretože nepristúpil z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, resp. z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby ku prejednaniu vecnej stránky sporu. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého samotná skutočnosť, že do autonómnej právomoci správcu patrí posúdenie pohľadávok, a teda aj okruh veriteľov v konkurznom konaní však neznamená, že aj pri takomto postavení správcu nemôže vystať sporná otázka, ktorá presahuje rámec právomocí správcu. Zdôraznil, že nad rámec kompetencii správcu je podľa názoru žalobcu posúdenie otázky zániku pohľadávky v tomto konkrétnom prípade, keď z obsahu spisu správcu vyplýva, že veriteľ BRETOIL s.r.o. oznámil katastru zánik záložného práva v dôsledku splnenia pohľadávky, následne tiež ohľadom zabezpečenej pohľadávky aj vzal späť návrh na začatie exekúcie a túto žiadal zastaviť, na druhej strane sa vyjadroval už pre účely tohto konania (vyjadrenia predkladal žalovaný) tak, že išlo len o nesprávnu formuláciu, a že teda jeho pohľadávku nikto nezaplatil, preto nezanikla. Podotkol, že pohľadávka nemusela zaniknúť len zaplatením, ale aj tým, že sa jej veriteľ účinne vzdá, čomu nasvedčovali úkony vtedajšieho veriteľa BRETOIL s.r.o. V týchto súvislostiach je potom samotné splnenie pohľadávky, ako aj jej existencia v konkurznom konaní sporná do tej miery, ktorú nie je možné prekonať úsudkom správcu. Navyše, ak by k takémuto záveru o neexistencii pohľadávky správca aj dospel jednoznačne sám a vykonal by zmenu v zozname pohľadávok podľa vlastného uváženia,
ku ktorému by dospel s odbornou starostlivosťou, žalovaný by vždy takému rozhodnutiu konkuroval uznesením súdu o povolení vstupu do konania. Z právneho predpisu a ani z judikatúry, ktorá rieši otázku naliehavého právneho záujmu nevyplýva skutočnosť, že by nedostatok naliehavého právneho záujmu nebol daný len z dôvodu, že aj správca mal zákonom danú možnosť postupovať inak. Tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu, je nesporné, že taký úkon správcu by nielen že nevyriešil spornú otázku, naopak vyvolal by sporové konanie v opačnom postavení, avšak jeho predmetom by bolo čo do merita veci určenie rovnakej právnej skutočnosti. Žalobca sa domnieva, že bolo potrebné, teda zaujať právny záver o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu a následne pokračovať v konaní, pokiaľ ide o dokazovanie samotnej spornej skutočnosti o tom, či postúpená pohľadávka v čase je postúpenia existovala, alebo nie.
7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že počas celej doby podanej žaloby správcovia nepostupovali s odbornou starostlivosťou, a keďže neexistovali dôkazy, ktoré je správca povinný obstarať si a tieto posúdiť a urobiť patričný záver týkajúci sa existencie pohľadávky veriteľa a prevziať za svoje závery aj zodpovednosť, ktorej sa nemôže zbaviť tak, že sa bude domáhať súdneho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že správca uznáva práva veriteľa aj tým, že zvolal na základe jeho žiadosti schôdzu veriteľov, čo je v priamom rozpore s odvolaním sa voči rozsudku, pričom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a poukazuje na dôvody v ňom uvedené. Rozhodnutiu správcu o tom, ako ďalej naložiť so spornou pohľadávkou konkuruje rozhodnutie súdu o povolení vstupu žalovaného do konania. Táto situácia podľa názoru žalobcu zakladá stav právnej neistoty, ktorý je možné odstrániť práve určovacou žalobou.
9. K vyjadreniu žalobcu žalovaný opätovne poukázal na nepostupovanie žalobcu s odbornou starostlivosťou vo veci.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.10.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalobcu uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. V danom ohľade súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nebola splnená. Súd dostatočne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu pri podanej určovacej žalobe, či je to vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Na základe uvedeného, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil. Odvolací je v zhode so závermi súdu prvej inštancie v tom, že žalobca ako správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení uvedených skutočností, ktorý je potrebný na ďalšie rozhodovanie o merite veci.
13. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (P. E. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; I. K. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; W. c. Grécko z 29. mája 1997; I. c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).