Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/189/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, bytom ako matka, dieťa rodičov: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, F., zastúpená JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, Trnava, a G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXXX/XX, I., zastúpený JUDr. Andreou Hauptvogelovou Hudcovičovou, advokátkou, A. Hlinku 58/81, Piešťany, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o zákaz styku a obmedzenie rodičovských práv a povinností otca k maloletému dieťaťu a zmenu úpravy styku, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25. augusta 2023, č.k. -337, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý týždeň vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti psychológa Centra pre rast osobnosti v Trnave, Štefánikova 6, Trnava, IČO: 42 165 814, s tým, že matka je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na adrese sídla Centra pre rast osobnosti, Štefánikova 6, Trnava a po ukončení stretnutia maloletého prevziať od otca za prítomnosti psychológa na rovnakej adrese. Matka má právo byť prítomná počas prvých dvoch stretnutí, následne počas ďalších stretnutí potrebu prítomnosti matky pri stretnutí bude určovať psychológ Centra pre rast osobnosti v Trnave (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia rodičom (výrok III.) a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, a to v počte 20 konzultácií v intervaloch, termínoch podľa určenia daného subjektu,

- matke za účelom edukácie ohľadne psychickej prípravy maloletého A. na stretnutia s otcom,

- otcovi za účelom edukácie ohľadne prístupu k dieťaťu s Aspergerovým syndrómom,

- obom rodičom za účelom prekonania dôsledkov svojho partnerského konfliktu a sústredenia sa výlučne na rolu rodičov,

- obom rodičom za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého A., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého (výrok IV.) a súčasne začal konanie vo veci samej o uloženie výchovného opatrenia rodičom (výrok V.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že matka maloletého sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd obmedzí otca maloletého vo výkone jeho rodičovských práv v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -47 zo dňa 20.03.2017 k maloletému A., eventuálne otca pozbaví výkonu jeho rodičovských práv k maloletému. Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a zároveň žiadal, aby súd rozšíril jeho styk s maloletým na každý párny

týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin. Otec 04.08.2023 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým tak, že je oprávnený počas adaptačného obdobia troch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia sa s maloletým A. stretávať každý týždeň vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, za asistovanej účasti prítomného psychológa Centra pre rast osobnosti v Trnave a po uplynutí adaptačného obdobia troch mesiacov každú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Dôvodil tým, že v konaní prebehlo dokazovanie najmä výsluchom rodičov, svedkov, samotného maloletého a tiež dokazovanie znaleckým posudkom súdnej znalkyne Mgr. Bednárovej, v závere ktorého znalkyňa skonštatovala, že zo psychologického hľadiska neexistuje dôvod na obmedzenie styku otca s maloletým, naopak, je v najlepšom záujme dieťaťa obnoviť kontakt s otcom a tento čo do frekvencie a intenzity rozšíriť. Maloletý A. sa na súde vyjadril 11.04.2023 tak, že v prípade, ak by sa stretnutia zúčastnila psychologička, má záujem sa s otcom stretávať, dokonca uvádzal, čo by chcel, aby s otcom robili. Matke maloletého dieťaťa sa podarilo nájsť psychologičku Centra pre rast osobnosti v Trnave C. A. B., ktorá bola ochotná asistovať na týchto stretnutiach. Zoznamovacie stretnutie sa uskutočnilo v dňoch 06. až 08.06.2023 s tým, že po získaní rozhodnutia súdu, ktoré by obsahovalo schválenú rodičovskú dohodu, resp. právoplatné rozhodnutie v merite veci, by sa začalo s výkonom asistovaného stretnutia. Otec očakával, že na pojednávaní dňa 15.06.2023, najmä keď sa matka vyjadrila predtým, že je ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu, súd vo veci rozhodne, no matka požiadala o odročenie tohto pojednávania. Dôvody, ktoré uviedla v žiadosti o odročenie považoval otec za účelové, za obštrukciu v snahe predlžovať súdne konanie. Matka potom, ako obdržala písomné vyjadrenie otca maloletého zo 14.06.2023, v ktorom nesúhlasil s odročením pojednávania, v ktorom zároveň uviedol, že aj psychologička nadobudla dojem, že matka dobrovoľne neodovzdá dieťa, resp. bude robiť všetko preto, aby dieťa na stretnutie neprišlo, písomne kontaktovala mailom psychologičku B., v ktorom jej preposlala vyjadrenie otca a žiadala ju, aby sa k tomuto tvrdeniu otca vyjadrila. Dňa 21.06.2023 sa uskutočnilo stretnutie, na ktoré prišla matka dieťaťa aj so synom. Už na samom začiatku prichádzal syn inštruovaný matkou, ako sa má správať, že má tvrdiť, že na toto stretnutie nechce ísť a nechce tam byť, taktiež že má tvrdiť, že chce, aby tam bola matka. Po celý čas tak bola matka prítomná, syn s ňou vyhľadával očný kontakt, nijak nepomohla žiadnymi povzbudivými slovami dieťaťu a ani psychologičke, ktorá sa snaží dieťa zaujať, odhovoriť ho, aby domov nešiel, aby sa uvoľnil, zapojil sa do hry s otcom. Psychologičke sa nakoniec aj začalo dariť dosiahnuť stav, že dieťa prejavilo svoju vôľu zostať, zapojiť sa do hry, na čo matka dieťaťa zasiahla zrejme dohovoreným spôsobom, dieťa odrazu zmenilo názor a chcelo odísť. Na to matka začala na psychologičku kričať, či je to to, čo chce. Otec pod vplyvom psychického vypätia zo situácie, ktorú predvídal, vytkol psychologičke, že takéto stretnutie sa nemalo vôbec uskutočniť a to aj pre ochranu dieťaťa. Uvedené sa psychologičky osobne dotklo. Mailom zo dňa 26.06.2023 písomne psychologičke oznámil, že Centrum pre rast osobnosti a aj psychologička majú jeho dôveru a má záujem naďalej o asistované stretnutia, avšak bez prítomnosti matky. Psychologička požiadala kolegyňu z centra J. K. F., detskú psychologičku, či by bola ochotná prevziať ich agendu. Požiadala oboch rodičov, aby sa s ňou skontaktovali. J. K. F. písomne vyjadrila, že asistovaný styk môže sprostredkovať. Dňa 26.07.2023 centrum písomne potvrdilo, že asistovaný styk bude prebiehať v tomto centre, najbližší termín mal byť 03.08. a ďalší 08.08., o čom informovali aj matku, telefonicky sa však s matkou nepodarilo spojiť a na sms nereaguje. Stretnutí sa nezúčastnila. V súčasnosti otec maloletého nemôže syna absolútne vídať, pretože v rámci stanovených stretnutí rozhodnutím sp.zn. matka syna ani len nepustí pred dom, jediným argumentom je, že syn otca nechce vidieť. Opäť prešiel ďalšie mesiac, otec syna absolútne nevidel, matke sa podarilo dosiahnuť, že C. B. za týchto okolností, najmä pre nespoluprácu matky dieťaťa neprejavila záujem o ďalšiu asistenciu, čím otec dieťaťa sa dostal do zložitej situácie. Matka k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s ním nesúhlasí. Otec nedoložil správu z asistovaného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v júni 2023, ktorú matka považuje za najpodstatnejšiu. Dané stretnutie, ako aj správanie matky a maloletého vykresľuje otec inak, ako sa v skutočnosti odohrali. Pravdou však je, že otec zrejme nebol pripravený na fakt, že s postojom maloletého A. a s jeho diagnózou je asistované stretnutie ťažšie zrealizovateľné a to napriek pomoci psychologičky. Jeho následné trvanie na asistovaných stretnutiach považuje matka za účelové, nakoľko je zrejmé, že pri prvých problémoch pri stretnutí otec obvinil psychologičku z bližšieho vzťahu s matkou. Pri takomto postoji otca by bolo nariadenie neodkladného opatrenia nehospodárne a zbytočné, nakoľko pri prvých problémoch pri asistovaných stretnutiach by otec pravdepodobne opäť obvinil matku z blízkeho vzťahu z psychologičkou. Primárne by otec mal akceptovať inakosť dieťaťa spočívajúcu v jeho diagnóze, ako aj fakt, že ho syn aktuálne odmieta. Mal by pracovať na prijatí týchto skutočností. Mal by sa tiež poradiť s odborníkmi, ktorí sa venujú deťom s Aspergerovým syndrómom o správnom a vhodnom prístupe k dieťaťu s touto diagnózou. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ,

, , , , , , , , , , Zákona o rodine. Po oboznámení sa s návrhom otca s vyjadrením matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom spisu sp.zn. , sp.zn. , mailovou komunikáciou, potvrdením Centra pre rast osobnosti z 26.07. a 03.08.2023, záverečným zhodnotením Centra pre rast osobnosti zo dňa 23.06.2023 a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd má za dostatočne osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 20.03.2017, č.k. -47, ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bol upravený styk na každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa domáha zákazu styku otca s maloletým A. a obmedzenia jeho rodičovských práv a naopak, otec sa domáha rozšírenia styku s maloletým. Otec sa s maloletým stretával najprv v rozsahu podľa rozvodového rozsudku, neskôr sa rodičia dohodli na rozšírení styku a následne sa styk realizoval aj bez prítomnosti matky. Matka tvrdila, že otec sa s maloletým nestretával pravidelne, čo otec čiastočne poprel. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že maloletý mával záchvaty hnevu a zúrivosti, počas ktorých útočil na matku, trhal jej odev, vlasy, čo trvalo aj hodinu. Otec potvrdil, že vtedy dal maloletému niekoľkokrát po zadku. Na otca maloletý neútočil. Maloletý sa niekedy už v strede týždňa pýtal, kedy bude sobota a chystal si hračky k otcovi, a keď otec neprišiel, syn sa hneval a dostal aj záchvat hnevu. Otec matke vravel, že tieto záchvaty nie sú normálne. Rodičia mali rozdielny názor na výchovu dieťaťa a používali rozdielne výchovné metódy. Maloletému A. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, čo mal súd preukázané z psychologického nálezu klinickej psychologičky J. K. zo dňa 08.04.2021. Matka uvedenú diagnózu syna otcovi neoznámila, otec uviedol, že toto sa dozvedel až z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Práve z psychologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 sú uvedené odporúčania ohľadne prístupu k maloletému, podľa ktorých je potrebný citlivý, empatický prístup bez tlaku a kriku, viacnásobne mu vysvetliť a hlavne predom, čo sa bude diať, treba mať trpezlivosť s dieťaťom, pri plači ho utíšiť pokojným fyzickým kontaktovaním, nie je vhodné trvať na vykonaní úlohy alebo opakovať inštrukcie. V sociálnej sfére je na nižšej úrovni, rozumové zložky sú u neho na vývinovo vyššej úrovni. Nemá rád zmeny, ťažko sa mu odchádza od matky. Obaja rodičia potvrdili, že otec sa s maloletým v rozsahu podľa rozsudku nestretol od 29.03.2021, kedy mali rodičia medzi sebou konflikt. Otec tvrdil, že s maloletým sa následne nestretával preto, lebo ochorel na Covid-19, následne jeho postcovidový stav nebol dobrý, zároveň po poslednom konflikte chcel nechať vychladnúť matku, nakoľko v roku 2017 bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa otec dopustil dňa 30.06.2016 voči matke a jej matke, čo mal súd preukázané z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. -991 zo dňa 05.07.2017. Otec odo dňa 09.04.2022 každý druhý týždeň kontaktoval matku o styk s dieťaťom, ale z dôvodu prekážky na strane zdravotného stavu dieťaťa (choroba, kiahne a Aspergerov syndróm) sa styk nerealizoval. Otec platí pravidelne výživné, posiela maloletému k sviatkom finančné dary. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou PhDr. Mgr. Bednárovou, ktorá skonštatovala, že neexistuje dôvod na obmedzenie styku otca s maloletým z psychologického hľadiska, ani na pozbavenie výkonu jeho rodičovských práv, práve naopak, v najlepšom záujme dieťaťa je obnoviť kontakt s otcom, rozšíriť ich styk. Pri nestretávaní sa by mohlo prísť k úplnému pretrhnutiu citových väzieb otca a syna, pričom opätovné nadväzovanie vzťahu môže byť psychicky náročné zvlášť pre dieťa s Aspergerovým syndrómom, ktoré problematicky znáša zmeny. Realizáciu styku s otcom znalkyňa navrhovala spočiatku pod odborným dohľadom sociálneho pracovníka, alebo psychológa v týždňovom intervale bez prítomnosti matky. Po adaptačnom procese cca troch až šesť mesiacov, kedy by bol otec edukovaný o správnom prístupe k špecifickým potrebám maloletého, v súvislosti s jeho vývinovou poruchou, by sa styk mohol realizovať v širšom rozsahu bez asistencie odborného pracovníka. Otec by mal byť náležite poučený o tom, že dieťa s Aspergerovým syndrómom preferuje rutinné postupy, pokojné predvídateľné prostredie, je potrebné ho dopredu informovať čo sa bude presne diať, všetko mu opakovane a detailne vysvetliť. Pokiaľ bude styk dohodnutý, tento aj zrealizovať tak, ako bol naplánovaný. Znalkyňa zároveň považovala za dôležité, aby matka zmenila postoj a snažila sa kooperovať na realizácii stretávaní sa maloletého s otcom. Súd v konaní vo veci samej vykonal výsluch maloletého A., ktorý uviedol, že s otcom by sa aj stretol, hrali by sa, ale bola by tam aj mama. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že styk otca s maloletým sa v skutočnosti nerealizuje, maloletý alebo matka otcovi oznámia, že maloletý s otcom nejde. V záverečnom zhodnotení Centra pre rast osobnosti z 23.06.2023 psychologička C. B. uviedla, že s A. sa zoznámila na stretnutí dňa 08.06.2023, A. hovorila o prianí otca, že sa s ním chce stretnúť a ukázať mu nejaké hry, s ktorými by sa spolu mohli hrať. A. prejavil aktívny odpor k stretnutiu, ale súhlasil, že príde, ale chce, aby tam bola aj mama. Odkomunikovali aj možnosť, že by matka čakala pred miestnosťou, toto sa A.

nepozdávalo. Dňa 21.06.2023 zrealizovali stretnutie otca s maloletým A.. A. sa bránil odchodu matky, ale súhlasil, že zostane s otcom, ak mama v miestnosti bude tiež. A. bol v miernom napätí, ktoré sa počas voľného rozhovoru s psychológom zmiernilo. Po zatelefonovaní prišiel otec, po chvíli prišla aj A. babka, matka pána B., po čase prišla aj druhá babka, matka pani B.. Babka od otca sa s A. pokúsila nadviazať komunikáciu, čo A. čiastočne akceptoval. Otec sa pri príchode s A. pozdravil, ukázal mu čo pre neho priniesol, že môžu spoločne z lega postaviť auto. A. prejavil svoju nevôľu. Otec ho počas samostatného skladania presviedčal, že je to ľahké a že môže skladať aj on. Žiaľ, neprišlo ku kvalitnejšiemu kontaktu medzi otcom a synom. A. čoraz výraznejšie prejavoval svoju nepohodu a potrebu odísť. Otec tieto skutočnosti dostatočne nereflektoval. Maloletý sa postavil a volal mamu, že chce už ísť preč. Dieťa aj mimo diagnózy Asperger, ak sa necíti dostatočne rešpektované, často reaguje pri zvýšenej úzkosti agresiou pasívnou či aktívnou. Otec sa cítil byť podvedený a odmietol priebeh stretnutia spoločne rozanalyzovať. Vyjadril presvedčenie o bližšom vzťahu medzi matkou dieťaťa a psychológom. Následne C. A. B. odporučila, aby sa ďalšie stretnutia realizovali za prítomnosti inej psychologičky, odporučila psychologičku J. K. F., ktorá je ochotná asistované stretnutia realizovať. Matka však na telefonáty a sms Centra pre rast osobnosti nereaguje a ďalšie asistované stretnutia, ani iné stretnutia otca s maloletým sa nerealizujú. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery účastníkov konania upraviť neodkladným opatrením. V záujme maloletého A. je, aby asistované stretávania pokračovali, aby nedochádzalo k ďalšiemu citovému odcudzovaniu a pretŕhaniu väzieb medzi synom a otcom, najmä s poukazom na názor znalkyne, že opätovné nadväzovanie vzťahu môže byť psychicky náročné, zvlášť pre dieťa s Aspergerovým syndrómom. Súd preto čiastočne v súlade s návrhom otca upravil stretávanie s maloletým tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý týždeň vo štvrtok od 16.30 do 18.00 hod. za prítomnosti psychológa Centra pre rast osobnosti v Trnave. Súd zároveň rozhodol, že matka má právo byť prítomná počas prvých dvoch stretnutí, následne počas ďalších stretnutí potrebu prítomnosti matky pri stretnutí bude určovať psychológ centra. Otec síce žiadal realizovať stretnutia bez prítomnosti matky, čo odporučila aj znalkyňa PhDr. Bednárová, avšak vzhľadom na aktuálne narušený vzťah otca s dieťaťom, silnú citovú väzbu k matke, a najmä vzhľadom na diagnózu Aspergerovho syndrómu u dieťaťa, súd dospel k záveru, že v záujme maloletého bude ak matka bude môcť byť počas prvých dvoch stretnutí prítomná. Zo záverečného zhodnotenia C. B. nevyplýva, že by matka do priebehu stretnutia zasahovala, matka sedela mimo kruhu, pričom sám maloletý sa postavil, volal ju na odchod. O ďalšej prítomnosti matky pri stretnutiach rozhodol súd tak, že následne počas ďalších stretnutí potrebu prítomnosti matky pri stretnutí bude určovať psychológ. Maloletý aj pri výsluchu na súde uviedol svoju predstavu o stretávaní s otcom, ktoré stretávanie ale chcel za prítomnosti matky. Otec sám na stretnutí videl a zažil, že maloletý bezpodmienečne trval na prítomnosti matky, preto je potrebné si uvedomiť, že nevyhovenie maloletému by vôbec nepomohlo jeho aj tak odmietavému postoju k stretnutiu, práve naopak, otec v minulosti bol svedkom A. záchvatov v prípade nevyhovenia jeho požiadavke, na ktorej neústupčivo trval. Otec musí byť pripravený aj na možnosť, že prvé stretnutia zrejme neprebehnú celkom podľa jeho predstáv, že sa možno neuskutočnia v plnom rozsahu. Pri stretnutiach je potrebné rešpektovať vôľu maloletého, vzhľadom na jeho diagnózu. Súd apeluje na otca, aby v prípade, ak maloletý bude nástojiť na skoršom ukončení stretnutia toto rešpektoval, aby sa stretnutie radšej skončilo v kľudnej príjemnej atmosfére a maloletý nemal do ďalšieho stretnutia žiadne obavy. Otec žiadal upraviť stretávanie sa s maloletým po uplynutí adaptačného obdobia troch mesiacov každú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Vzhľadom na problematický priebeh prvého stretnutia, ako aj diagnózu dieťaťa, nie je možné v tomto prípade jednoznačne dopredu určiť, že adaptačné obdobie bude trvať presne tri mesiace ako navrhoval otec, preto v tejto časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd matke uložil povinnosť na stretnutie s otcom maloletého včas a riadne pripraviť, čo znamená nielen prípravu maloletého po materiálnej stránke, ale aj psychicky. Súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, mal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy stretávania otca s maloletým A., keď maloletý sa aktuálne s otcom nestretáva, pričom znalkyňa odporučila stretávanie spočiatku za asistencie odborníka, preto nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so záujmami maloletého A. a pomery účastníkov konania budú takto zastabilizované do skončenia konania vo veci samej. Následne súd vec posúdil podľa , , , podľa Zákona o rodine. Nakoľko znalkyňa v znaleckom posudku odporučila, že otec by mal byť náležite poučený o tom, že dieťa s Aspergerovým syndrómom preferuje rutinné postupy, je potrebné ho dopredu informovať kedy a čo presne sa bude diať. Zároveň znalkyňa považovala za dôležité, aby matka zmenila postoj a snažila sa kooperovať na realizácii stretávaní sa maloletého s otcom, za ktorým účelom by bolo vhodné aj odborné poradenstvo pre rodičov, aby prekonali dôsledky svojho partnerského konfliktu a sústredili sa výlučne na rolu rodičov, začal súd konanie vo veci samej o uloženie výchovného opatrenia rodičom a to

uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Vzhľadom na problémy, ktoré vyvstali počas stretnutia dňa 21.06.2023 a následné nerealizovanie stretávaní otca s maloletým, súd dospel k záveru, že je potrebné, aby sa rodičia výchovnému opatreniu začali podrobovať bezodkladne, preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a to v počte 20 konzultácii v intervaloch a termínoch podľa určenia daného subjektu – matke za účelom edukácie ohľadne psychickej prípravy maloletého na stretnutia s otcom, otcovi za účelom edukácie ohľadne prístupu k dieťaťu s Aspergerovým syndrómom a obom rodičom za účelom prekonania dôsledkov svojho partnerského konfliktu a sústredenia sa výlučne na rolu rodičov a tiež za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého A., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča, nakoľko rodičia spolu nekomunikujú a keď tak sa navzájom devalvujú.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletého. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd sa síce správne snažil zohľadniť fakt, že maloletý A. má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, nepoznal však denný režim a mieru zaťaženia maloletého A. v tom ktorom dni v týždni, A. denný, resp. týždenný režim matka súdu detailne objasnila na pojednávaní konanom dňa 14.09.2023 o 09.00 hod. Z jej výpovede vyplynulo, že i pri pobyte v družine je u maloletého A. zohľadnené, či je tam aspoň jeden z jeho kamarátov, s ktorými sa hrá a ak nie, matka je dohodnutá s vychovávateľkou, že ju táto kontaktuje a syna vyzdvihne skôr, aby nedošlo u neho k tzv. meltdownu. Sú dni, kedy má maloletý A. tzv. sociálne voľno, ktoré mal odporúčané aj psychologičkou, kedy sa horšie cíti, prípadne hneď ráno má amok a je zrejmé, že by pobyt v škole znášal veľmi ťažko. V priebehu pracovného týždňa sú tiež dni, kedy si odmieta urobiť úlohu, nemá zmysel na neho tlačiť a nútiť ho, aby si úlohu vypracoval, nakoľko to môže zhoršiť jeho stav. Väčšinou ide o stredu po obede. Vtedy je dobré nechať ho, netlačiť naňho, nech sa venuje činnostiam, ktoré ho bavia. Stretávanie maloletého A. v tomto čase, ktorý má určený na oddych a svoje aktivity, t.j. vo štvrtok o 16.30 hod. nie je vôbec vhodné. Matka môže maloletého na toto stretnutie pripravovať aj celý týždeň, avšak A. je dlhodobo nastavený tak, že poobedia po skončení družiny sú jeho a maximálne si urobí domáce úlohy. O deťoch s touto diagnózou je všeobecne známe, že majú citlivý sluch. Neodporúča sa na nich kričať a zvyšovať hlas, ak majú ťažké dni v škole, potrebujú si oddýchnuť, čo vedia najlepšie osamote, t.j. uzatvárajú sa do svojho tichého a pokojného sveta. Vo štvrtok po obede má maloletý A. za sebou štyri vyučovacie dni a cca štyri pobyty v družine plné vzruchov a zvukov. Tlačiť a nútiť ho do stretnutia s otcom, s ktorým sa nechce stretávať, za prítomnosti psychologičky, resp. iných ľudí (stará matka maloletého z otcovej strany, na čo maloletý nebol pripravený a nemá k nej blízky vzťah) je absolútne kontraproduktívne a je viac ako pravdepodobné, že stretnutie tohto typu o tomto čase nedopadne dobre ani vtedy, ak vyhovejú požiadavke maloletého na prítomnosť matky. Za vhodný čas považuje sobotu do obeda, aj to nevie dopredu odhadnúť v akej nálade a v akom stave maloletý A. v tú ktorú sobotu bude. V tomto čase však žiadny odborník nebude ochotný zúčastňovať sa asistovaného styku. Zostáva tak len na pochopení a akceptovaní otca, aby dokázal prijať, že u maloletého A. naozaj nie je možné s ohľadom na jeho diagnózu pevne stanoviť dni a hodiny stretávania sa s maloletým a vylúčiť prítomnosť matky na tomto stretnutí. Vhodnejšie by bolo, s ohľadom na jeho diagnózu, neupraviť stretávanie sa s otcom na konkrétne termíny. Centrum bolo jediné ochotné asistovaný styk vykonávať, a to aj po upozornení matkou, že maloletému A. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Maloletý A. o stretnutia s otcom nemal záujem, pociťoval úzkosť až do takej miery, že sa postavil a ťahal matku za ruku, aby ho z danej situácie rýchlo odviedla. V závere správy C. B. uvádza, že otec sa cítil byť podvedený a odmietol priebeh stretnutia rozanalyzovať. Vzhľadom k tomu, že nemá dôveru k psychológovi, za asistencie ktorého stretnutie prebehlo, nie je možné ďalej pokračovať pri spoločných stretnutiach v tejto zostave. Aj uvedené súvisí s tým, že otec sa zrejme dostatočne neoboznámil so špecifickými prejavmi a prežívaniami detí s Aspergerovým syndrómom. Inak by bol pripravený an fakt, že prvé stretnutie sa môže skončiť aj takto a neobviňoval by z toho psychologičku alebo matku. Ako matky vypovedala na pojednávaní dňa 14.09.2023 odbornosť psychologičky J. F. už dlhší čas spochybňuje, nakoľko táto ešte v rámci predošlého zamestnania v CPPPP Trnava vyšetrovala maloletého A. ako predškoláka a konštatovala, že uňho ako u jediného z vyšetrovaných detí sa vyskytli viaceré znaky školskej nespôsobilosti. Napriek tomu, že hovorila s maloletým A. len pár minút, matka sa následne zaujímala ako prišla k takémuto záveru, čo nevedela hodnoverne vysvetliť. Maloletý A. mal na koncoročnom vysvedčení v prvom ročníku samé jednotky, absolvoval úspešne tiež matematickú súťaž v rámci školy. Matka má dôvodné pochybnosti o odbornosti J. F. a nemá dôveru, že bude k maloletému A. pristupovať s potrebnou odbornou starostlivosťou. V konaní nebolo nijako preukázané, že J. F. má potrebné vzdelanie a prax na prácu s deťmi s poruchami autistického spektra, resp.

s Aspergerovým syndrómom. Pri uložení výchovné opatrenia súd nezohľadnil, že násilie spáchané na vlastnej matke môže matka pociťovať ako násilie spáchané na nej samej. A tiež nezohľadnil, že aj voči samotnej matke sa otec dopustil násilia, hoci z pohľadu trestného práva sa na otca aktuálne hľadí ako keby nebol odsúdený. Matka samozrejme neverí tomu, že sa jeho povaha zmenila zázrakom k lepšiemu. Pri nariadení psychologického poradenstva rodičom nebola zo strany súdu dostatočne zohľadnená skutočnosť, že ide o agresora a obeť a že v danom prípade bolo v minulosti rodiny prítomné domáce násilie. V súlade s európskymi štandardmi práce s obeťami je kontraindikované pracovať s takouto rodinou ako celkom. Záverom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. o neodkladnom opatrení, ktoré bolo zrušené. Išlo o neodkladné opatrenie nariadené dieťaťu s diagnózou poruchy autistického spektra. Súd tu dal do pozornosti, že obsah podania občianskeho združenia, v ktorom oznámilo, že Centrum nemôže poskytovať psychologické poradenstvo rodičom a maloletému dieťaťu z dôvodu, že zdravotné postihnutie dieťaťa detský autizmus, si vyžaduje špecializované zariadenie, pričom Centrum nedisponuje psychologičkami, ktoré by boli kompetentné pracovať s dieťaťom s takouto poruchou. Navrhla preto napadnuté uznesenie zmeniť, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť a výroky III., IV. a V. zrušiť v celom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté uznesenie navrhujú v celom rozsahu potvrdiť, zároveň oznámili, že na Referáte poradensko-psychologických služieb ich úradu sa v rámci uloženého výchovného opatrenia uskutočnilo stretnutie rodičov maloletého v trvaní dvoch konzultačných hodín. Ďalšie stretnutia sú naplánované formou individuálnych konzultácií.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolacími dôvodmi matky sa v žiadnom prípade nestotožňuje. Súdne konanie sa vedie už viac ako rok. Matka robí absolútne všetko preto, aby otec svojho syna nevidel, uzatvára mu výchovný priestor a to už pomerne dlhý čas, čo má enormný negatívny vplyv na vzťahy medzi otcom a synom, pretože dochádza k pretrhávaniu citových väzieb. Skutočnou vôľou matky nebolo spolupracovať a kooperovať na realizácii stretávaní sa otca s maloletým, ale jej pravou vôľou bolo veci naťahovať, daný stav nestretávania sa s otcom predlžovať a robiť všetko preto, aby sa žiaden styk neuskutočnil. Otec dôrazne poukazuje na to, že matka od samého začiatku tohto súdneho konania využíva diagnózu syna na to, aby docielila svoj zámer a to absolútny zákaz styku otca s dieťaťom a vylúčenie otca zo života maloletého. Teda nie pre diagnózu dieťaťa, ale pre postoj samotnej matky, na ktorý opakovane upozorňoval aj súdny znalec Bednárová, musel otec požiadať o vydanie neodkladného opatrenia, pretože syna nevídal. Súd pri vydávaní neodkladného opatrenia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania mal za to, že existuje naliehavá potreba upraviť dočasné pomery týkajúce sa jeho stretávania so synom. V čase vydania neodkladného opatrenia dokonca matka netvrdila a nenamietala skutočnosti, ktoré účelovo uvádza v súčasnosti po jeho vydaní. Až dňa 14.09.2023 začala matka súdu na pojednávaní tvrdiť nové skutočnosti, napr. že syn je autista s diagnózou F 84.0, hoci táto diagnóza mu nebola nikým diagnostikovaná. Snažila sa súdu vysvetliť aké to má so synom autistom ťažké, ako sa mu musí neustále prispôsobovať, len aby dieťa nemalo záchvaty hnevu. Tvrdila, že syn má výbuchy zlosti, ktoré si ventiluje na nej a ona mu radšej sa snaží za každú cenu vyhovieť, len aby nemal záchvaty zlosti, čo podľa názoru otca nie je možné objektívne považovať za zvládanie problémového správania sa dieťaťa s Aspergerom. Nie práve úplne vhodným prístupom k dieťaťu v podstate aj otca obmedzuje v stretávaní sa so synom len preto, ako sama tvrdí, že to dieťaťu nevyhovuje a ona proti nemu nepôjde. Otec namieta skutočnosť, ktorú matka tvrdí, že syn je autista. Diagnóza F 84.0 dieťaťu nebola diagnostikovaná. Medzi klasickým autizmom a Aspergerom je dosť podstatný rozdiel. Psychológ C. A. B. uviedla, že maloletý A. spĺňa diagnostické kritériá pre prítomnosť Aspergerovho syndrómu. Dieťa bolo klinicky vyšetrené predtým aj J. K., klinickou psychologičkou, tiež so záverečnou diagnózou F 84.5. Aspergerov syndróm nie je autizmus, tento sa radí do porúch autistického spektra. Ide o miernejšiu poruchu autistického spektra na rozdiel od ťažkej formy autizmu. Otec dôrazne upozorňuje na to, že matka jediným dôkazom nepreukázala čo robí preto, aby mohla s dieťaťom absolvovať súdom nariadené asistované stretnutia v Centre pre rast osobnosti. Nepreukázala, že nie je v jej možnostiach dieťa do Centra vo štvrtok o 16.30 dopraviť, hoci syn končí v škole po štvrtej vyučovacej hodine o 11.30 hod. Matka tvrdí, ako sa dieťa správa, aké má s ním výchovné problémy. Nenavštevuje s ním žiadne terapie, žiadne výchovné poradenstvo, neurobila nič preto, aby to bolo inak, aby dokázala správanie sa dieťaťa korigovať, aby to zvládalo. Pokiaľ by absolvovala určité výchovné poradenstvo s odborníkom a terapie s dieťaťom a napriek tomu by sa jej nepodarilo zabezpečiť realizáciu styku, táto skutočnosť by

mohla byť relevantná. Matka sa však odmieta podrobiť akémukoľvek poradenstvu, čo preukazuje aj tým, že podáva odvolanie aj voči časti neodkladného opatrenia, ktorým jej súd uložil podrobiť sa edukácii ohľadom prípravy maloletého na stretnutia s otcom. Má za to, že nie je správne podriaďovať chod vecí absolútne požiadavkám dieťaťa, ale je potrebné dieťa motivovať a cielene viesť k tomu, aby na stretnutie prišlo a toto absolvovalo. Nakoniec samo dieťa opakovane uviedlo, že sa s otcom stýkať chce, avšak matka prezentuje veci inak ako sa dejú, len preto, aby všetkým okolo dala najavo, že robí všetko preto, aby dieťa nemalo záchvaty zlosti. Otec dieťaťa kategoricky nesúhlasí s tým, aby termín stretnutia bol ponechaný na rozhodnutí matky dieťaťa, pretože stretnutie sa neuskutoční nikdy. K odbornosti Centra pre rast osobnosti uvádza, že túto námietku matky považuje za účelovú. K odvolaniu doložil vyjadrenie Centra pre rast osobnosti, ktoré uviedlo, že J. K. F. vykonáva prácu psychológa detí už od roku 2001, je členom Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti od roku 2009, zameriava sa na psychoterapiu detí a výchovné poradenstvo rodičov. Vo svojej agende má deti s Aspergerovým syndrómom a je aj odborne spôsobilá vykonávať okrem psychologického poradenstva psychoterapiu u týchto detí, aj služby asistovaného stretávania sa rodičov s deťmi s diagnózou Aspergerov syndróm. V časti odvolania voči nariadeniu výchovného opatrenia uviedol, že svoj trest si pred rokmi vykonal, vedie v súčasnosti usporiadaný život, žije sám, pracuje na smeny, riadne platí výživné. Žiadne ďalšie trestné oznámenie na neho podané nebolo. Nezakladá sa na pravde, že by sa dopúšťal voči matke násilia, že by sa jej verbálne vyhrážal. Matka dieťaťa je schopná v tomto štádiu veci tvrdiť už čokoľvek, len aby si pomohla aby dosiahla zrušenie neodkladného opatrenia, dokonca aj provokovať otca dieťaťa aj počas konzultácií na ÚPSVaR, len aby stratil trpezlivosť (od ďalšej konzultácie si u psychologičky vymohla, že budú prebiehať individuálne, nie teda spoločne, takže veľmi ťažko sa bude napĺňať účel tohto výchovného opatrenia). Otec bol v januári 2023 riadne vyšetrený klinickým psychológom so záverom, že nie sú u neho prítomné zjavné antisociálne, ani agresívne tendencie. Naopak, u matky znalec konštatoval zvýšenú mieru podozrievavosti, neurotizmu a narcizmu. Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. , na ktoré matka poukazuje, nie je pre tunajší súd právne záväzné, nie je podľa názoru otca ani aplikovateľné na tento prípad, pretože sa jedná o úplne inú situáciu. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca k jej odvolaniu voči nariadenému neodkladnému opatreniu uviedla, že vo vyjadrení sa otec opätovne snaží o očierňovanie a degradovanie osoby matky, ktorú vykresľuje ako rodiča, ktorý svoje vlastné dieťa a jeho výchovu nezvláda a vlastne ho vôbec nepozná. Matka je vysokoškolsky vzdelaná, počas svojej praxe pracovala a naďalej pracuje s rôznymi deťmi, okrem intaktných, aj s deťmi s poruchami učenia. Počas vykonávania svojho povolania sa aj naďalej vzdeláva a rozširuje si svoj obzor rôznymi školenia, absolvovala 12-mesačné inovačné vzdelávanie v oblasti školskej inklúzie. Paradoxne je to otec, ktorý za synom po rozvode prichádzal nepravidelne, niekedy sa aj dva-tri mesiace neukázal, naposledy od marca 2021 nenavštívil syna na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia, ani sa o neho nezaujímal po dobu cca jedného roka. Kritizuje a vždy kritizoval matku za jej prístup k dieťaťu, nazýval jej výchovu kvetinovou, nabádal ju, aby syna fyzicky trestala počas záchvatov hnevu, čo on sám aj robil. Evidentne vôbec nepochopil ako je potrebné správať sa k deťom s vývinovou poruchou Aspergerov syndróm. Neexistujú dvaja rovnakí aspergeri, miera postihnutia u každého jedinca je rôzna a teda sa nedá generalizovať. Otec neustále uvádza presvedčenie, že deti s touto diagnózou možno vyliečiť. Pritom matka už na pojednávaní dňa 14.09.2023 uviedla, že je to stav celoživotný. Ak máte Aspergerov syndróm, máte ho na celý život, nie je to choroba a nedá sa vyliečiť. Maloletému A. pomáha zvládať jeho diagnózu v škole, ktorú navštevuje už druhým rokom školská psychologička, ktorá mu poskytuje oporu v krízových situáciách. Matka bola nútená požiadať psychologičku o individuálne konzultácie v rámci nariadeného výchovného opatrenia, nakoľko na spoločnom dvojhodinovom stretnutí ju otec neustále verbálne napádal a útočil na ňu. Ak má byť účelom výchovného opatrenia zlepšenie komunikácie rodičov, je potrebné, aby sa v prvom rade otec zdržal takéhoto útočného konania voči matke, inak sa komunikácia rodičov na vyššiu úroveň neposunie. Na podanom odvolaní trvá.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia, aj argumenty rodičov predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým v rozsahu uvedenom v napadnutom uznesení a tiež o nariadení výchovného opatrenia rodičom i maloletému dieťaťu.

8. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, v preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil dôvody svojho rozhodnutia a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje ( ). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

9. Odvolací súd k odvolaniu dodáva iba nasledovné: neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, t.j. naliehavá a nevyhnutná. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka, domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia , pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina odôvodňujúca nevyhnutný zásah do pomerov za účelom ich stabilizácie už pred konečným rozhodnutím.

10. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplynulo, že rodičia maloletého A. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti boli upravené rozsudkom, č.k. -47 zo dňa 20.03.2017, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti a úprave styku otca s maloletým na každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec sa s maloletým stretával najskôr v rozsahu podľa rozsudku, neskôr sa dohodli rodičia na rozšírení styku a to cca od 10.00 hod. do 18.00 hod. a následne sa styk realizoval aj bez prítomnosti matky. Rodičia potvrdili, že maloletý mával záchvaty hnevu, zúrivosti, počas ktorých útočil na matku, trhal jej odev, vlasy, čo trvalo aj hodinu. Otec potvrdil, že vtedy dal maloletému niekoľkokrát po zadku. Rodičia mali rozdielny názor na výchovu maloletého a používali rozdielne výchovné metódy. Maloletému A. bol diagnostikovaný v apríli 2021 Aspergerov syndróm (nález klinickej psychologičky J. K. zo dňa 08.04.2021). Otec sa s maloletým v rozsahu podľa rozsudku nestretol od 29.03.2021, kedy mali rodičia medzi sebou konflikt. V roku 2017 bol otec odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil dňa 30.06.2016 voči matke a jej matke. V skúšobnej dobe sa otec osvedčil, hľadí sa naňho ako keby nebol odsúdený. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva, že z psychologického hľadiska neexistuje dôvod na obmedzenie styku otca s maloletým, alebo pozbavenie výkonu jeho rodičovských práv, práve naopak, v najlepšom záujme maloletého je obnoviť kontakt s otcom, rozšíriť ich styk, aby mali šancu lepšie sa spoznať a rozvíjať svoje vzájomné vzťahy. Otec by mal byť poučený o tom, že dieťa s Aspergerovým syndrómom preferuje rutinné postupy, pokojné, predvídateľné prostredie, je potrebné ho dopredu informovať kedy a čo sa presne bude diať a dohodnutý styk aj zrealizovať. Znalkyňa považovala za dôležité, aby matka zmenila postoj a snažila sa kooperovať na realizácii stretávaní sa maloletého s otcom, mohla by synovi pomôcť prekonať vzniknutú bariéru a povzbudiť syna ku kontaktu. Za týmto účelom by bolo vhodné aj odborné poradenstvo pre rodičov, aby prekonali dôsledky svojho partnerského konfliktu a sústredili sa výlučne na rolu rodičov. Maloletý A. pri výsluchu pred súdom uviedol, že s otcom by sa aj stretol, hrali by sa, ale bola by tam aj mama. Asistované stretnutie za účasti psychologičky otca so synom sa konalo dňa 21.06.2023, toto však nebolo úspešné. Maloletý

chcel odísť, keď prejavil vôľu zostať, matka zasiahla, dieťa zmenilo názor a chcelo odísť. Otec bol z tohto asistovaného stretnutia sklamaný, odmietal priebeh stretnutia spoločne rozanalyzovať, vyjadril presvedčenie o bližšom vzťahu medzi matkou a psychológom. Psychologička následne odporučila, aby sa ďalšie stretnutia realizovali za prítomnosti inej psychologičky. Matka však na telefonáty a sms Centra pre rast osobnosti nereaguje, ďalšie asistované stretnutia a iné stretnutia otca s maloletým sa nerealizujú. Z takto opísaného skutkového stavu správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie a určiť otcovi styk s maloletým. Otec takisto ako matka má rodičovské práva i povinnosti. V záujme dieťaťa jednoznačne je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, sociálnemu a duchovnému rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa a to je aj právo vyrastať v starostlivosti oboch rodičov, otca i matky. V predmetnej veci medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším rozporom a to aj ohľadne výchovy maloletého, ktorému bol navyše diagnostikovaný Aspergerov syndróm, takže je dôvodné a potrebné k nemu pristupovať osobitne a rešpektovať prejavy tejto diagnózy. Otec o svojho syna prejavuje záujem, od marca 2021 sa jeho styk so synom, okrem jedného asistovaného styku nerealizuje, čo určite nie je v záujme maloletého, navyše keď maloletý po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti, sa s otcom riadne stretával, upravený styk súdom bol rozšírený a následne maloletý sa s otcom prestal stretávať, prejavuje sa uňho odmietavý postoj k otcovi, avšak nie v takom rozsahu, aby nebolo možné stretnutie otca so synom, keď maloletý pred súdom povedal, že by sa s otcom aj stretával, avšak chce, aby tam bola prítomná aj matka. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne do rozhodnutia súdu prvej inštancie upraviť pomery, že je potrebný neodkladný zásah súdu, nakoľko vzájomné vzťahy otca a syna sú narušené, pretrhnuté, preto je dôvodné, aby kontakt otca so synom bol čo najskôr nadviazaný, za ktorým účelom správne súd prvej inštancie určil styk otca so synom v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na zachovanie vzájomného vzťahu a za účelom, aby nedošlo k úplnému odcudzeniu otca so synom. Vzhľadom na diagnózu maloletého je dôvodné, aby sa tento kontakt nadväzoval a vzájomné vzťahy obnovovali za asistencie psychológa na neutrálnej pôde, pričom prvé dve stretnutia za účasti matky, ktorú maloletý vyžaduje a na ktorú je fixovaný s tým, že ďalšie stretnutia budú v réžii psychológa, ktorý sa rozhodne, či bude účasť matky potrebná na týchto stretnutiach, alebo nie. Takýmto spôsobom odvolací súd považoval za správne zastabilizovať dočasne vzťahy do rozhodnutia vo veci samej, v ktorej bude riadne vykonané dokazovanie za účelom posúdenia rozsahu styku otca s maloletým A.. Pokiaľ sa týka výchovného opatrenia, odvolací súd mal za to, že aj toto súd prvej inštancie správne nariadil, nakoľko rodičia majú medzi sebou konfliktný vzťah, na výchove maloletého sa nedokážu dohodnúť. Obaja rodičia majú iné výchovné metódy, čo však neznamená, že by ich toto malo diskvalifikovať vo výchove vlastného dieťaťa. Cieľom výchovného opatrenia je zlepšiť rodičovské schopnosti oboch rodičov a tiež zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého a zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého, pretože aj keď majú rodičia medzi sebou konfliktný vzťah a aj keď v minulosti prišlo k fyzickému útoku otca na matku, stále sú rodičmi maloletého A. a je v záujme maloletého, aby ohľadne jeho výchovy dokázali spolu komunikovať.

11. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa potvrdil.

12. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).