Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_19Csp-103-2019.pdf
PDF · 82.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/103/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu K., zastúpeného spoločnosťou WEBER LEGAL s.r.o., Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50680552, proti žalovanému MINIHOTOVOST, SE, Náměstí T.G.Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, o zaplatenie 1200,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.200,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200,- Eur od 21.5.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20. 6. 2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1200 euro a úrokov z omeškania. Žalobu odôvodnil tým že so žalovaným dňa 22. 11. 2017 uzavrel zmluvu označenú ako zmluva o úvere číslo 513640. Zmluva bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom internetov. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky a žalobca sa zaviazal úver splatiť a zaplatiť odmenu ako odplatu za poskytnutie úveru. Zmluva obsahuje inkorporačnú doložku, na základe ktorej sú súčasťou zmluvy aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva ďalej obsahuje špecifikáciu úveru, podľa ktorej ide o úver jednorazový, bezhotovostný a nezáväzný vo výške 350 eura spolu s odplatou za poskytnutie úveru 50 euro a celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 400 euro, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 3150,37 %, dobou trvania 14 dní a dňom splatnosti 6. 12. 2017. Súčasťou zmluvy sú aj štandardné európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého je rozhodným právom je právo Českej republiky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená podľa slovenského práva a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého je na účely rozhodcovskej zmluvy rozhodným právom právny poriadok Slovenskej republiky.
2.Žalobca poukázal na to, že ide o konanie sú cudzím prvkom, preto musí byť splnená podmienka právomoci súdu na konanie, pričom potom, ako si súd založí právomoc, zisťuje rozhodné právo, na základe ktorého bude rozhodovať. Žalobca je toho názoru že je daná právomoc tunajšieho súdu, rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky, zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, preto je žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalobca je toho názoru, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 3150,37 % a je v hrubom rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom, konkrétne v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády číslo 87/1995 Z.z. Keďže zmluva je absolútne neplatná, je v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov povinný vrátiť, čo podľa nej dostal.
3.Žalobca zaplatil žalovanému sumu 1550 eura oproti poskytnutému úveru 350 euro, preto je povinný vydať žalobcovi sumu 1200 euro. Žalobca v predžalobnej výzve započítal svoju pohľadávku voči žalovanému na vrátenie všetkých plnení podľa zmluvy voči pohľadávke žalovaného voči žalobcovi na
vrátenie všetkých plnení podľa zmluvy. Po takomto zápočte je pohľadávka žalobcu voči žalovanému z 1200 euro. Žalovaný je tak povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce z prijatého plnenia, na ktoré nemal právny nárok a zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúcom po dni, kedy nesplnil predžalobnú výzvu.
4.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu predžalobnú výzvu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a úverovú zmluvu a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
5. Žalovaný bol v konaní nečinný. Nevyjadril sa k žalobe a nezúčastnil sa ani nariadeného termínu pojednávania. Žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné (§151 ods. 1 CSP).
6.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a po doplnení skutkových tvrdení žalobcu zistil tento skutkový stav:
7. Strany sporu uzavreli elektronicky dňa 22. 11. 2017 zmluvu o úvere číslo 513640 na základe žiadosti žalobcu ako spotrebiteľa. V zmluve je úver špecifikovaný takto: druh úveru - jednorazových, bezúčelový, nezáväzný, istina úveru - 350 euro, spôsob čerpania - bezhotovostne na účet, úroková sadzba - 0 %, poplatok za poskytnutie úveru ako odmena - 50 euro, deň splatnosti - 6. 12. 2017, doba trvania úveru
- 14 dní, celková výška úveru - 350 euro, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť - 400 euro, úrok splatný za deň v prípade odstúpenia - 0 euro a ročná percentuálna miera nákladov - 3150,37 %. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté tak, že úver sa ma splatiť jednorazovo vo výške celkovej sumy úveru, a to bezhotovostne na tam uvedené účty bánk pôsobiacich na Slovensku, alebo na účet Raiffeisenbank a.s. ČR, alebo prostredníctvom vkladového lístku na ktorejkoľvek pošte alebo pobočke banky veriteľa, alebo formou prevodu z účtu spotrebiteľa na účet veriteľa. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť úver najneskôr v deň splatnosti na ním zvolený účet., alebo poštou alebo na pobočke banky veriteľa.
8.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalobca nemal so žalovaným uzavretú inú zmluvu, iba zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaného pred podaním žaloby prostredníctvom e-mailu zo 17.5.2019 vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1200,00 Eur a určili lehotu na plnenie 1 pracovný deň. Keďže táto lehota pripadla na pondelok 20.5.2019, nasledujúci deň je prvým dňom omeškania.
9.Z prehľadu predloženého žalobcom bolo zistené, že žalobca poukázal v prospech žalovaného dňa 15. 12. 2017 sumu 50 euro, dňa 19. 1. 2018 sumu 100 euro, dňa 28. 2. 2018 sumu 100 euro, dňa 18. 3. 2018 na sumu 100 euro, dňa 16. 4. 2018 sumu 100 euro, dňa 16. 5. 2018 sumu 100 euro, dňa 15. 6. 2018 sumu 100 euro, dňa 16. 7. 2018 sumu 100 euro, dňa 15. 8. 2018 sumu 100 euro, dňa 14. 9. 2018 sumu 100 euro, dňa 14. 10. 2018 sumu 100 euro, dňa 13. 11. 2018 sumu 100 euro, dňa 13. 12. 2018 sumu 100 euro, dňa 14. 1. 2019 sumu 100 euro, dňa 13. 2. 2019 sumu 100 euro, a dňa 14. 3. 2019 sumu 100 euro. Celkovo zaplatil žalobca žalovanému sumu 1550 euro. Žalobca e-mailom zo dňa 17.5.2019 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1200,00 Eur z dôvodov uvádzaných v žalobnom návrhu. Žalovanému určil lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia 1 pracovný deň.
10.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Súd za rozhodné právo pre právne posúdenie nároku považoval podľa čl. 6 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 právo Slovenskej republiky. Činnosť žalobcu v predmete jeho podnikania ( spotrebiteľské úvery) smeruje aj na územie Slovenska, čo vyplýva z predloženej zmluvy, ale je súdu známa aj z jeho rozhodovacej činnosti, keď spoločnosť MINIHOTOVOST, SE opakovane vystupuje v pozícii žalobcu v sporoch vyvolaných spotrebiteľskými úvermi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák.č. 129/2010 Z.z. účinného k 22.11.2017 spotrebiteľskými úvermi nie sú úvery, ktorých lehota splatnosti je kratšia ako 3 mesiace.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11.Z predložených listín mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 22.11.2017 k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi sumu 350,00 Eur, ktorú bol povinný vrátiť do 6.12.2017. Zmluva je žalovaným zadefinovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 89/2012 Zb. (český Občiansky zákonník), súd však vychádzajúc z čl. 6 bod 1. vyššie citovaného nariadenia za rozhodné právo považoval právo Slovenskej republiky. Súd právne nárok posudzoval ako pôžičku vzhľadom na znenie ustanovenia § 1 ods. 3 zák.č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými úvermi nie sú úvery, ktorých lehota splatnosti je kratšia ako 3 mesiace, čo je prípad súdenej veci. Zmluva preto nemusela obsahovať povinné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Je však nepochybné, že k uzavretiu zmluvy došlo a že na jej základe poskytol žalovaný žalobcovi sumu 350,00 Eur s dohodnutou dobou pre jej vrátenie. Sú preto naplnené všetky zákonné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva pre veriteľa povinnosť prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu, v súdenej veci peniaze, a pre dlžníka zo zmluvy vyplýva povinnosť peniaze vrátiť v dohodnutej dobe. Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi sumu 350,00 Eur, ktorú požadoval vrátiť do 16.12.2017. Splatnosť záväzku teda uplynula. Z predloženého prehľadu úhrad mal súd preukázané, že žalobca síce dobu splatnosti dlhu nedodržal, ale v prospech žalobcu od 15.12.2017 vykonal doposiaľ úhrady v celkovej výške 1550,00 Eur, teda sumu 350,00 Eur žalovanému vrátil.
12.Súd sa prikláňa k právnemu názoru žalovaného, že zmluvu nie je možné posudzovať ani ako zmluvu úverovú podľa§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože v zmluve chýba jeden zo základných znakov úverovej zmluvy, a to dohoda o úrokoch z úveru. Odplatu uvedenú v zmluve vo výške 50 Eur nie je možné považovať za úroky, pretože podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka sa odplata chápe ako odmena, resp. náhrada za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky v prospech dlžníka
13.Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zmluve o pôžičke možno dohodnúť úroky. Strany sporu úroky dohodnuté nemali, preto žalovaný nemohol zo zmluvy požadovať iné plnenie iba vrátenie poskytnutej sumy po uplynutí lehoty jej splatnosti. Súd preto dohodu o odplate 50,00 eur za poskytnutie pôžičky považuje za dohodu v rozpore so zákonom, a preto za neplatnú (§39 Občianskeho zákonníka). Žalobca tak má právo iba na vrátenie sumy 350,00 Eur ako sumy poskytnutej pôžičky. Ostatné plnenia prijaté žalovaným sú plnenia bez právneho dôvodu (v časti prijatej sumy 1150,00 Eur) a plnenia prijaté z neplatného právneho úkonu (v časti odplaty 50 Eur).
14. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zákona v prípade, ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí z dôvodov uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanému na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke patrila iba suma 350,00 Eur, ostatné prijaté plnenia v sume 1200,00 Eur sú bezdôvodným obohatením prijatým na základe neplatného právneho úkonu a bez právneho dôvodu. Žalovaný je preto povinný prijaté bezdôvodné obohatenie v sume 1200,00 Eur v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
15. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 17.5.2019 a určil mu lehotu do 20.5.2019. Žalovaný lehotu splatnosti nedodržal, preto je od 21.5.2019 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu omeškania 21.5.2019 predstavovala 0 + 5%tuálnych bodov. Súd preto priznal okrem istiny 1200,00 Eur aj úroky z omeškania z nej vo výške 5% ročne od 21.5.2019 do jej zaplatenia.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.