Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-30S-224-2022.pdf
PDF · 179.21 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/224/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44271875, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36855278, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102033465/2022 zo dňa 19. júla 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102033465/2022 zo dňa 19. júla 2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 103970848/2016 zo dňa 23.09.2016.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 100333993/2018 zo dňa 09.02.2018, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101700101/2018 zo dňa 03.09.2018 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 100335026/2018 zo dňa 09.02.2018. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 100335026/2018 zo dňa 09.02.2018 podal žalobca správnu žalobu na Krajskom súde v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. 30S/94/2018 zo dňa 20.04.2021, právoplatným dňa 22.06.2021, zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100335026/2018 zo dňa 09.02.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 101534858/2021 zo dňa 20.08.2021 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 100333993/2018 zo dňa 09.02.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102033465/2022 zo dňa 19.07.2022, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 49 754,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013.
4. Správca dane na základe zistení v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neuznal žalobcovi dodanie tovaru oslobodené od dane z dôvodu, že žalobca porušil § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo zákon č. 222/2004 Z. z.“) tým, že nepreukázal oprávnenosť oslobodenia od DPH z faktúry č. 501331524 zo dňa 14.08.2013 na sumu 29 848,80 Eur, vystavenej pre odberateľa BAU ARX, s.r.o., so sídlom: Kubelíkova 1265/41, Praha 3 – Žižkov, IČ DPH: CZ28893182 (ďalej len „BAU ARX, s.r.o.“), pretože nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľom označeným na faktúre a z faktúr č. 501330283 zo dňa 02.08.2013 a č. 501330442 zo dňa 05.08.2013, vystavených pre odberateľa BRANSON s.r.o., so sídlom: Kubánské náměstí 1391/11, 100 00 Praha 10 – Vršovice, DIČ: CZ24820717 (ďalej len „BRANSON, s.r.o.“), pretože nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, resp. doručený odberateľovi do iného členského štátu.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102033465/2022 zo dňa 19. júla 2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci, pričom uviedol prvostupňovým orgánom zistené porušenia zákona a na základe predloženého spisového materiálu z daňovej kontroly konštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, v úzkej súčinnosti so žalobcom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a dodržiaval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 a § 45 Daňového poriadku, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a počas výkonu daňovej kontroly vyžadoval od žalobcu splnenie si dôkaznej povinnosti v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Na žalobcu neprenášal neobmedzené dôkazné bremeno a nežiadal od neho, aby správcovi dane predložil doklady, ktorými nemôže disponovať, pričom v rámci dokazovania posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov jednotlivo a aj v celku. Žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, čím neboli jeho zákonné a procesné práva obmedzené, čoho dôkazom sú aj námietky podané v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uzavrel, že správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, ktorý vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúcom v nepriznaní oslobodenia od DPH nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentmi žalobcu, v konaní jednoznačne nepreukázal vedomosť žalobcu o podvode identifikovanom žalovaným v nasledujúcich stupňoch reťazca, objektívne žiadnym dôkazom nepreukázal zneužitie práva žalobcom, ako aj porušenie ustanovení zákona o DPH. Uviedol, že žalovaný v procesnom postupe vydania napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď sa v daňovom konaní neprihliadalo na práva a zákonom chránené záujmy žalobcu, prvostupňový orgán ani žalovaný neprihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedli daňové konanie tak, aby zistili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie, nevyužili všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesli dôkazné bremeno na žalobcu, pričom v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neuviedli skutočnosti oprávňujúce v zmysle stabilnej judikatúry súdov oprávňujúce žalovaného odmietnuť právo žalobcu na oslobodenie od DPH.
7. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí plne stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý mal na základe daňovej kontroly zistiť, že žalobca porušil ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
pri ktorých nebolo podľa názoru žalovaného preukázané jeho nadobudnutie odberateľom označeným na faktúre, a to z odberateľskej faktúry č. 501331524 zo dňa 14.08.2013 na sumu celkom 29.848,80,- Eur z toho 0% DPH pre odberateľa BAU ARX, s.r.o..
8. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného o údajnom spochybnení nadobudnutia tovaru odberateľom BAU ARX, s.r.o. v inom členskom štáte. Podľa žalobcu zo všetkých predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že tovar uvedený na faktúre č. 501331524 bol doručený do iného členského štátu, a to spoločnosti BAU ARX, s.r.o., na adresu jej zmluvného partnera DB Schenker, CZ – Nový Jičín. Podľa žalobcu žalovaný opakovane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ani počas výkonu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, nespochybňuje reálnu existenciu tovaru, ani jeho prepravu zo Slovenskej republiky do Českej republiky a jeho uskladnenie do logistického skladu DB Schenker, CZ – Nový Jičín. Žalobca uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane, a to predložením objednávky, komunikácie, VIES k FA 201331524, zálohovej faktúry č. 80130586, CMR dokladu, výdajky č. DZ13026728, fotodokumentácie tovaru FA 201331524, rozhodnutia o registrácii k DPH BAU-ARX, s.r.o. a overeného výpisu z OR CR BAU-ARX, s.r.o., na základe čoho má žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane.
9. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že dodal tovar uvedený na faktúre č. 501331524 do iného členského štátu a to spoločnosti BAU ARX, s.r.o., na adresu jeho zmluvného partnera DB Schenker, Nový Jičín, ČR, čo podľa neho vyplýva z odpovede na MVI, kde oprávnený zástupca obchodnej spoločnosti DB Schenker, pán A. B., potvrdil, že medzi spoločnosťou DB Schenker a spol. BAU-ARX, s.r.o. existoval obchodnozáväzkový vzťah, a to ten, že spoločnosť BAU – ARX, s.r.o. mala u spoločnosti Schenker ako logistickej spoločnosti prenajaté skladové priestory, pričom pán B. ako štatutárny zástupca spoločnosti Schenker potvrdil, že dňa 14.08.2013 bol na adresu spoločnosti DB Schenker, Nový Jičín doručený tovar pre spoločnosť BRANSON, s.r.o. zo strany žalobcu. Uvedená skutočnosť je podľa žalobcu zrejmá aj z doloženého CMR č. SK M 0367908 potvrdeného spoločnosťou DB Schenker. O následnom nakladaní s tovarom zo strany spoločnosti DB Schenker nemá žalobca žiadnu vedomosť. Uvedené dodanie tovaru bolo podľa žalobcu preukázané aj predložením opečiatkovanej a podpísanej faktúry 501331524 a dodacieho listu DZ13026728 konateľom spoločnosti p. C. D. ako aj opečiatkovaným a podpísaným CMR č. SK M 0367908 s dodacím listom DZ13026728 logistickou firmou Schenker, čo je podľa žalobcu dostatočným dôkazom o prijatí tovaru pre odberateľa BAU-ARX, s.r.o.. Logistická firma DB Schenker podľa žalobcu skladovala a prepravovala tovar pre BAU- ARX, s.r.o.. Žalobca dodal tovar uvedený na FA 501331524 odberateľovi BAU – ARX, s.r.o. na adresu uvedenú v objednávke, a to do skladu Schenker CZ – Nový Jičín prostredníctvom svojho zmluvného partnera, a to spoločnosti BENADO, s.r.o. a nemá žiaden zmluvný vzťah s prepravcom DB Schenker, CZ – Nový Jičín alebo JV Trade s.r.o.. Tiež poukázal na odpoveď na žiadosť o MVI, kde sa Česká daňová správa vyjadrila, že spoločnosť BAU ARX, s.r.o. v podanom daňovom priznaní na DPH za 3. štvrťrok uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 12.950.999,- CZK. Materiálna stránka zdaniteľného plnenia bola podľa žalobcu potvrdená aj vykonaným dokazovaním v rámci vyrubovacieho konania, pričom poukázal na výpovede svedka E. F. G. a svedka H. I., konateľa spol. BENADO, s.r.o. ako prepravcu tovaru pre spol. BAU-ARX, s.r.o..
10. Žalobca tiež poukázal na to, že nesúčinnosť spoločnosti BAU ARX, s.r.o., resp. jej konateľa v rámci daňového šetrenia nemôže byť na ťarchu žalobcu, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.marca 2011. Podľa žalobcu žalovaný pochybil aj v tom, že neskúmal nekontaktnosť obchodných partnerov v čase, keď so žalobcom obchodovali. Podľa žalobcu v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť BAU ARX, s.r.o. plne fungujúca a vykonávala podnikateľskú činnosť. Žalobca nemal, a ani nemá, žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na súčinnosť a riadne plnenie si svojich povinností. Spoločnosť BAU ARX, s.r.o. žalobca preveril všetkými dostupnými prostriedkami. Žalobca pritom namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011), v ktorom vyjadrený názor o tom, že nemožno vyžadovať od daňového subjektu nadštandardné zisťovanie informácií o svojich obchodných partneroch, je podľa názoru žalobcu potrebné aplikovať aj pri obchodných vzťahoch s odberateľom BAU ARX, s.r.o.. Uviedol, že podľa portálu českej finančnej správy aj podľa informácií z odpovede z českej strany odoslanej 12.7.2016 spoločnosť
bola platcom DPH od 19.11.2012 a registrácia jej bola zrušená až 14.10.2015. Taktiež na výpise z účtu je viditeľné, že platili z účtu, ktorého boli majiteľom a tento účet mali aj evidovaný u českej finančnej správy.
11. Žalobca ďalej dôvodil, že balenie a prevážanie tovaru s vyššou hodnotou v nepriehľadných fóliách, aby sa tak zabezpečila ich ochrana pred zneužitím alebo krádežou, je obchodným štandardom, pričom pri preprave takéhoto tovaru nemajú externé prepravné spoločnosti vždy podrobné informácie, o tom čo je predmetom zásielky. Namietal tiež, že využíval v tej dobe všetky bežné nástroje, aby si overil dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov (ktorých bolo viac ako tisíc), ako napr. kontrolovanie výpisov z obchodného registra, platnosť IČ DPH (VAT), zoznamy neplatičov (DÚ, SP a ZP) a prípadne existenciu webovej stránky.
12. Žalobca tiež namietal záver žalovaného, totožný so záverom správcu dane, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorom nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu pre osobu označenú na faktúre, a to z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa BRANSON s.r.o. č. 501330283 zo dňa 02.08.2013 na sumu celkom 103.699,20,- Eur z toho 0% DPH a č. 501330442 zo dňa 05.08.2013 na sumu celkom 164.976,- Eur z toho 0% DPH. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného o nepreukázaní prepravy tovaru oprávnenej osobe z dôvodu, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou BRANSON, s.r.o. a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť BRANSON, s.r.o. (odberateľ) nepotvrdila dodanie tovaru a správca dane nemôže preveriť dodanie tovaru u následných odberateľov spoločnosti BRANSON, s.r.o.. Žalobca má za to, že v rámci vykonaného dokazovania predložil všetky doklady a dôkazy aj nad rámec zákona, resp. zo strany správcu dane v Protokole, prvostupňovom rozhodnutí a ani v samotnom napadnutom rozhodnutí nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. V preverovanom období mala spoločnosť BRANSON platné všetky náležitosti podľa zákona (OR ČR, IČO, DIČ, IČ DPH, VIES) a mohla vykonávať obchodnú činnosť a v logistickom centre Transforwarding prevzali všetok tovar bez výhrad a táto spoločnosť bola ich zmluvným logistickým partnerom.
13. Žalobca dôvodil, že bol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania maximálne súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane, a to Objednávka FA 501330283 + VIES + komunikácia, Objednávka FA 501330442 + VIES + komunikácia, Proforma faktúra č. 80130499, Proforma faktúra č. 80130500, CMR + výdajka DZ13025661, CMR + výdajka DZ13025794, fotodokumentácia tovaru FA 501330283, fotodokumentácia tovaru FA 501330442, OR CR + IC DPH + VIES a VIES ku dňu 30.08.2016, na základe čoho má žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane.
14. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného o údajnom spochybnení reálnosti zdaniteľného plnenia, teda porušení ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalobcu správca dane nekonal v zmysle § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca pritom poukázal na vykonané dokazovanie a závery uvedené v Protokole č. 103814318/2016 zo dňa 31.08.2016 vydaného v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, kde správca dane preveroval obchodné vzťahy s odberateľom BRANSON s.r.o. a následne v predmetnom Protokole konštatoval, že: „Na základe vykonaného šetrenia vykonaného u odberateľa BRANSON s.r.o., výsledkov odpovede na žiadosť o MVI v nadväznosti na zaslané listinné dôkazy neboli zistené také skutočnosti, ktoré by oprávňovali správcu dane u dodávateľa – daňového subjektu Euro Data SK, a.s. neuznať uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaniteľné obdobie január 2013“. Poukázal tiež na odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, podľa ktorej zástupkyňa spoločnosti BRANSON, s.r.o. potvrdila prijatie faktúr od žalobcu a potvrdila dodanie tovaru do skladových priestorov spoločnosti Transforwarding, a.s. prostredníctvom prepravnej spoločnosti H. I., Benkova 2751/8A, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 43 765 262. Žalobca tiež poukázal na dokazovanie uskutočnené v daňovej kontrole na DPH za zdaniteľné obdobie január 2013 u žalobcu, kde správca dane v rámci šetrenia preveroval reálnosť zdaniteľného plnenia za obdobie marec 2013 až jún 2013 u zdaniteľnej osoby Transforwarding, a.s., kde z odpovede na MVI vyplýva, že spoločnosť Transorwareding, a.s. potvrdila dodanie tovaru od Žalobcu pre odberateľa BRANSON, s.r.o.. Materiálna stránka zdaniteľného plnenia bola podľa žalobcu potvrdená aj vykonaným dokazovaním v rámci
vyrubovacieho konania, čo podľa neho dokazuje výpoveď svedka H. I. ako prepravcu tovaru pre spol. BRANSON, s.r.o.. Žalobca pokladá uvedené zápisnice a odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, okrem už predložených dokladov, za objektívne a dostatočným spôsobom preukázané dodanie do iného členského štátu, pričom má za to, že dodanie nebolo ničím spochybnené.
15. Poukázal na § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktorými sa má podľa neho žalovaný riadiť. Uviedol, že predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie hmotnoprávneho nároku na oslobodenie dane, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení dodania, resp. prepravy tovaru do iného členského štátu doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je od neho možné spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho strany a bežnú obchodnú prax (t.j. ku každej faktúre doložil: dodací list, prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu, medzinárodný nákladný list), ktoré žalovaný stále pokladá za nedostačujúce s následným prihliadnutím na dokazovanie výsluchom svedkov, poprípade vyhodnotením iných listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodný partner so žalobcom obchodoval, v niektorých prípadoch priamo potvrdili uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného plnenia, ktoré žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce z dôvodu, ktorý žalobca ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol ovplyvniť, a to skutočnosti, že obchodný partner v následnom období po uskutočnení zdaniteľného plnenia so správcom dane nespolupracuje, resp. je nesúčinný. Uvedený postup podľa žalobcu nie je možné považovať za postup v súlade s Daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a ani s ustálenou súdnou praxou.
16. Žalobca ohľadom doplneného dokazovania výsluchom svedkov G. I. J. a E. K. L. uviedol, že je podľa neho zrejmé, že bývalý konateľ spoločnosti BRANSON s.r.o. p. J. účelovo nehovorí pravdu, aby tak chránil svoju osobu a v jeho vyjadreniach sú zrejmé rozpory, avšak E. L. účtovníctvo podávala na základe dokladov, ktoré jej z firmy BRANSON s.r.o., doručili, nemá dôvod klamať a jej výpoveď je podporená množstvom ďalších, v konaní predložených dôkazov. Podľa žalobcu poukazovanie na ust. § 9 ods. 9 Daňového poriadku je v tejto súvislosti irelevantné, nakoľko sa tu nejedená o kompetenčný rozpor, alebo rozpor v konaní dvoch osôb, ale ide o zámer zistenia a preukázania dodania tovaru a obchodovania žalobcu so spol. BRANSON s.r.o..
17. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiam zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť BRANSON, s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane žalobca uviedol, že v rozhodnom období preverovaného dodania bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane.
18. Podľa žalobcu tiež napadnuté rozhodnutie absentuje zákonnú náležitosť rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a to náležite odôvodnenie v súvislosti s prijatým záverom o odmietnutí práva žalobcu na oslobodenia od DPH v nadväznosti na zastabilizovanú judikatúru súdov. Odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu musí zodpovedať skutočným výsledkom správneho (daňového) konania tak, ako to predpokladá § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí podľa neho aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Žalobca pritom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf 8/2010).
19. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie SDEÚ č. C-439/04 Kittel, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že „právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. Tiež poukázal na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14, podľa ktorého sa Ustanovenia šiestej smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií
upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Podľa žalobcu neobstoja argumenty žalovaného, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou SD EÚ, nedostatočne zohľadňujú všetky zistené skutočnosti a neodôvodnene spochybňujú oslobodenie od DPH žalobcu, a zároveň bránia uplatňovaniu jeho základných práv. Podľa žalobcu žalovaný a ani výsledky Daňovej kontroly nespochybnili reálnu existenciu a ani dodanie tovaru žalobcom, ani jeho využitie na zdaniteľné transakcie a ani nespochybnili dostatočnosť dokumentácie podmieňujúcej realizáciu oslobodenia od DPH. Podľa žalobcu tiež žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepredložil jednoznačné a objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o existencii podvodu na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch distribučného reťazca tak ako konštatuje v odôvodnení žalovaný, čo v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ predstavuje dôkazné bremeno správcu dane, resp. žalovaného. Žalobca následne tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf 50/2010, v ktorom súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008, podľa ktorého „ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom“, čo je v súlade s už citovanou judikatúrou SDEÚ vo veci č. C-285/11 Bonik EOOD, následne tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/45/2011.
20. Žalobca záverom namietal, že žalovaný sa pri preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, respektíve pre posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia obmedzil len prevažne na skutkové zistenia z daňových kontrol vykonávaných u následných odberateľov v reťazci – a to u odberateľov dokonca nasledujúcich samotnému dodaniu tovaru odberateľovi žalobcu a naopak, sa vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobcu, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti o týchto nasledujúcich dodaniach a ich účasti na podvode nemal a nemohol mať vedomosť. Žalobca podľa vlastného názoru počas daňovej kontroly vedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľom. Keďže mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, rovnako tak aj žalovaný počas odvolacieho konania, všetky tieto informácie, dokumenty a záznamy k dispozícii, jeho argumentáciu je podľa žalobcu potrebné považovať za účelovú, zavádzajúcu a bez právneho opodstatnenia.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe stručne zhrnul priebeh administratívneho konania, pričom v skratke uviedol zistenia správcu dane rozhodné pre záver, že žalobca nepreukázal oprávnenosť oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorom nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľmi označenými na sporných faktúrach.. Konštatoval, že žalobca v zmysle predmetných faktúr deklaroval dodanie tovaru (tonerov, náplní do tlačiarní) s oslobodením od dane odberateľom BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o. v Českej republike, pričom k preukázaniu dodania tovaru pre týchto odberateľov predložil faktúry, dodacie listy, CMR doklady k preprave, emailovú komunikáciu a fotodokumentáciu. Podľa žalovaného však z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že vierohodnosť týchto dokladov bola preukázateľne spochybnená. Deklarovaní odberatelia BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o. sú nekontaktné spoločnosti, ktoré nepotvrdili vierohodnosť sporných faktúr, nepotvrdili prijatie fakturovaného tovaru a nepotvrdili, že na nich prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Konštatoval tiež, že správca dane zistil, že tovar od žalobcu nebol prepravený na adresu sídla alebo do priestorov, ktoré bola oprávnená využívať spoločnosť BAU-ARX, s.r.o., ale do prevádzky úplne inej spoločnosti, a to spoločnosti SCHENKER spol. s r.o. na adrese Suvorovova 1214/108, Nový Jičín. Rovnako ani tovar pre odberateľa BRANSON s.r.o. nebol prepravený do sídla alebo priestorov tejto spoločnosti, ale od žalobcu do skladových priestorov spoločnosti Transforwarding a.s. na adrese Hraniční 691, Břeclav.
22. Žalovaný v súvislosti s deklarovaným odberateľom BAU-ARX s.r.o. uviedol, že pri preverovaní skladovania u spoločnosti SCHENKER spol. s r. o. bolo zistené, že príkaz k vyskladneniu preverovaného tovaru dal J. L. za spoločnosť JV TRADE s.r.o., Praha 9 a táto spoločnosť tiež uhrádzala faktúry za prepravu spoločnosti SCHENKER spol. s r.o. Prekládku a prepravu tovaru objednávala taktiež spoločnosť JV TRADE s.r.o.. Faktúry za skladovanie vystavené neboli, pretože tovar na základe objednávok bol obratom doručovaný, v deň kedy do skladov prišiel, tak aj odišiel. Podľa žalovaného
je z uvedeného zrejmé, že nikto za spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. s tovarom nemanipuloval, nepreberal ho, nedával pokyny k jeho vyskladneniu a preprave. Spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. teda pri skladovaní tovaru fakticky vôbec nefigurovala, s výnimkou toho, že bola uvedená ako príjemca tovaru na žalobcom predložených dokladoch. Osoby, ktoré boli oprávnené konať v preverovanom období za spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. boli nekontaktné a nekomunikovali so správcom dane. Podľa žalovaného zo strany spoločnosti SCHENKER ani spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. nebol žiadnymi dokladmi preukázaný zmluvný vzťah, ktorý by oprávňoval spoločnosť SCHENKER preberať tovar za spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. Rovnako nebolo preukázané, že pán D. ako jediný konateľ spoločnosti BAU-ARX, s.r.o. (do 22.11.2013) dal príkaz, aby si tovar prevzala iná spoločnosť (Žiadosť o MVI č.: 9514402/625450/2016 a Žiadosť o MVI č.: 738268/2017) a v novembri 2013 došlo k zmene konateľa spoločnosti BAU-ARX, s.r.o., kedy C. D. nahradil občan Ukrajiny. Česká spoločnosť JV TRADE s.r.o. v období preverovania obchodov v apríli 2014 zmenila konateľa (občan Talianska).
23. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi BRANSON s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane identifikoval fakturačný reťazec: Euro Data SK, a.s. (SK) – BRANSON s.r.o. (CZ) – RAPPUSS Ltd. (CY) – SK-EUROWORLD s.r.o. (SK), pričom bolo zistené, že tovar bol prepravený zo Slovenska do Česka a z Česka späť na Slovensko. Deklarovaný odberateľ BRANSON s.r.o. je nekontaktný, nepotvrdil prijatie tovaru od žalobcu Euro Data SK, a.s., pričom konateľ G. I. J. poprel spoluprácu so žalobcom Euro Data SK, a.s. a vypovedal, že spoločnosť BRANSON s.r.o. nemala v období roku 2013 kontakt so žalobcom Euro Data SK, a.s. Na druhej strane spoluprácu žalobcu a deklarovaného odberateľa BRANSON s.r.o. potvrdila splnomocnená zástupkyňa E. L. (účtovníčka), ktorá sa však nezúčastňovala na obchodoch a obchodných vzťahoch spoločnosti BRANSON s.r.o., pričom len viedla účtovníctvo a podávala daňové priznania, a to výhradne na základe emailovej komunikácie so spoločnosťou BRANSON s.r.o. Z uvedeného dôvodu výpoveď účtovníčky E. L. je len formálna, vychádzajúca z účtovných dokladov. Žalovaný ďalej konštatoval, že ďalšia spoločnosť v reťazci, cyperská spoločnosť RAPPUSS Ltd. bola nekontaktná a nekomunikovala so správcom dane. Spoločnosť SK-EUROWORLD s.r.o. bola rovnako nekontaktná, na sídle bola len schránka, nepredložila doklady k výkonu daňovej kontroly. Bývalého ani nového konateľa spoločnosti SK-EUROWORLD s.r.o. nebolo možné, napriek snahe správcu dane, vypočuť. Následní tuzemskí odberatelia spoločnosti SK-EUROWORLD s.r.o. boli tiež nekontaktní, nesúčinní so správcom dane a konateľmi boli rovnako občania Maďarska.
24. Žalovaný tiež poukázal na vypočutie prepravcu H. I. správcom dane, pričom poukázal na rozpornosť a nezrovnalosť dokladov predložených prepravcom a žalobcom, napr. rôzne dátumy dodania pri faktúre č. 2013008 za prepravu, vyššia číselná rada pri CMR č. 0367918 k preprave v mesiaci júl 2013 ako k preprave v auguste 2013 CMR č. 0367905, rozdielne množstvá v kg na 1 paletu. Okrem toho prepravca I. uviedol, že CMR doklady nedodával a nevypisoval.
25. Žalovaný konštatoval, že správca dane nevyvodil zodpovednosť žalobcu za konanie deklarovaných odberateľov v inom členskom štáte EÚ, ktorí boli s odstupom času nekontaktní, ale pri preverovaní sa prioritne zameral na vzťah žalobcu a deklarovaných odberateľov BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o. a okolnosti, ktoré nastali v reálnom čase, kedy boli sporné transakcie uskutočnené. Uviedol, že sporný tovar nebol dodávaný na adresy sídla a do prevádzok deklarovaných odberateľov, ale na úplne iné miesta, s čím je spojené väčšie riziko, že tovar nebude dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúre. Žalobca podľa neho nepredložil žiaden dôkaz o tom, že uvedené si preveroval u deklarovaných odberateľov, pričom je na žalobcovi a jeho obozretnosti, aby si zabezpečil také dôkazy, ktorými jednoznačne preukáže, že tovar bol doručený oprávnenej osobe uvedenej na faktúre, ktorá nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník a zároveň, ktorej vznikne povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v inom členskom štáte EÚ.
26. Podľa žalovaného sa žalobca pri elektronickom uzatváraní obchodov a ním vykonanej, resp. zabezpečenej preprave tovaru na iné miesto ako je sídlo odberateľa mal cielenejšie zamerať na overenie, s kým obchoduje, kde a komu tovar odovzdá a zabezpečiť si tak dostatok dôkazov na vierohodné preukázanie obchodov s deklarovaným odberateľom. Žalobca tým, že uzatváral obchodné vzťahy so spoločnosťami len elektronickou formou, prostredníctvom emailov alebo telefonicky vzal na seba riziko, že deklarovaný odberateľ nie je skutočným odberateľom tovaru, na ktorého prešlo ekonomické vlastníctvo k tovaru.
27. Žalovaný konštatoval, že jednou z podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru (§ 43 ods. 1 zákona o DPH) je, že nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárne dodávky tovaru je nadobúdateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Podľa žalovaného bolo na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vo vnútri spoločenstva zdanená. Žalobca však pred realizáciou obchodov nevykonal osobné stretnutia so svojimi obchodnými partnermi a spoľahol sa len na komunikáciu, ktorá prebiehala e-mailom alebo telefonicky, neboli uzatvárané žiadne písomné zmluvy, tovar nebol fyzicky pri nákupe a následnom predaji kontrolovaný a nebol identifikovaný podľa výrobného čísla a iných parametrov.
28. Žalovaný uzavrel, že žalobca predložil k daňovej kontrole doklady v nadväznosti na § 43 zákona o DPH, avšak správca dane predložené doklady preukázateľne spochybnil, pričom zistil, že právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo na deklarovaných odberateľov BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o., ktorí neboli skutočnými odberateľmi tovaru. Podľa žalovaného správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi žalobcom a deklarovanými odberateľmi BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o. a svoje pochybnosti vyjadril, čím bolo dôkazné bremeno prenesené späť na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca opakovane argumentoval tým, že preukázal prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ, avšak podľa žalovaného vzhľadom na zistené skutočnosti, nie je pohyb vozidiel od žalobcu do Českej republiky na adresu spoločnosti SCHENKER spol. s r.o. alebo Transforwarding a.s. relevantným dôkazom o nadobudnutí tovaru odberateľmi BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o., uvedenými na sporných faktúrach. Správca dane sa pri preverovaní prioritne zameral na vzťah žalobcu a deklarovaných odberateľov BAU-ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o., pričom z dôvodu, že vznikli oprávnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru práve deklarovaným odberateľom, správca dane v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového preveroval aj ďalšie články fakturačného reťazca (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Žalovaný konštatoval, že správca dane každú transakciu posudzoval individuálne a nevyvodzoval zodpovednosť žalobcu za nezákonné a účelové konanie iných subjektov v reťazci, pričom požadoval dôkazy a vysvetlenia, ktoré boli vo sfére vplyvu žalobcu. Žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, čím neboli jeho zákonné a procesné práva obmedzené
Posúdenie podstatných zistení a právnych argumentov
29. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou 30S/224/2022 vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/224/2022.
30. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 31.01.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 15.12.2023.
31. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správcu dane, ako aj postup daňových orgánov v konaní a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Súdny prieskum na základe predmetnej žaloby nie je absolútny, je limitovaný rozsahom žalobných bodov, ktorými je správny súd viazaný v zmysle § 134 ods. 1 SSP, keďže sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedenú v odseku 2 citovaného ustanovenia.
32. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
33. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
34. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
36. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
37. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
39. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
40. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane určil rozdiel v sume 49 754,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. Správca dane neuznal žalobcovi dodanie tovaru oslobodené od dane z dôvodu, že nepreukázal oprávnenosť oslobodenia od DPH vo výške 29 848,80 Eur z faktúry č. 501331524 zo dňa 14.08.2013 vystavenej pre odberateľa BAU ARX, s.r.o., pretože nebolo preukázané jeho nadobudnutie odberateľom označeným na faktúre a vo výške 268 675,20 Eur z faktúr č. 501330283 zo dňa 02.08.2013 a č. 501330442 zo dňa 05.08.2013, vystavených pre odberateľa BRANSON s.r.o., pretože nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, resp. doručený odberateľovi do iného členského štátu.
41. V súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
42. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.
43. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie znamená, že správca dane nemusí v zásade viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
44. Princíp neutrality DPH patrí k základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.
45. Správny súd k tomuto tiež uvádza, že z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá sa opiera o nedávnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že pochybnosti o identite subdodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samé o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia SD EÚ ju vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.). Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 vyplýva záver, že finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií, ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať na daňový subjekt, ak nepreukáže jeho účasť na daňovom podvode, alebo vedomosť o ňom. Napokon opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo bod 44 ; rozsudok SD EÚ Kemvater ProChemie bod 28 ).
46. Správny súd ešte dodáva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden).
47. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľov BAU ARX, s.r.o. a BRANSON s.r.o. žalovaný dospel k záveru, že vznikli opodstatnené pochybnosti o tom, či tovar bol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom do iného členského štátu a či na nich prešlo právo nakladať s predmetným tovarom, a to z dôvodu, že tieto spoločnosti sú nekontaktné a nespolupracujúce, a preto nebolo možné správcom dane preveriť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom. Správca dane aj žalovaný okrajovo tiež uviedli aj podozrenia z účasti týchto spoločností na daňovom podvode v rámci obchodných reťazcov, avšak neskúmali skutočnosti, ktoré by potvrdzovali účasť žalobcu na podvodnom konaní v rámci týchto obchodných reťazcov, ale uzavreli, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na oslobodenie žalobcu od DPH na základe nekontaktnosti odberateľov žalobcu, ktorí nepotvrdili, či tovar podľa predmetných faktúr bol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a či na nich prešlo právo nakladať s predmetným tovarom.
48. Správny súd uvádza, že zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Prvou je, že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a druhou je, že nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
49. K uvedenému je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-409/04 (Teleos), z ktorého vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.
50. V prípade posudzovaného intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska do Českej republiky spoločnosti BAU ARX, s.r.o. žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynuli opodstatnené pochybnosti o splnení uvedených hmotnoprávnych podmienok oslobodenia tohto dodania od DPH. Po preskúmaní veci správny súd dospel k názoru, že v tomto prípade žalobca predložením potvrdení objednávok, potvrdení o prevzatí tovaru, prehlásení kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie (Českej republiky) a medzinárodného nákladného listu (CMR), v spojení s výpoveďou svedka A. B., vedúceho prevádzky spoločnosti SCHENKER spol. s r.o., svedkov E. F. G. a H. I. ako konateľa spoločnosti BENADO, s.r.o. ako prepravcu tovaru pre žalobcu, dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. doručenie tovaru odberateľovi BAU ARX, s.r.o. do iného členského štátu a prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre tohto nadobúdateľa. Žalobca tak predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľovi spoločnosti BAU ARX, s.r.o..
51. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR a jeho tvrdenia boli potvrdené aj výpoveďou svedkov.
52. Z ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).
53. Žalovaný nemôže spochybniť prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie na základe takej skutočnosti, že žalobca pre rozpor pri mieste vykládky a okolnosti týkajúce sa ďalšej ekonomickej existencie odberateľskej spoločnosti nepreukázal splnenie tejto podmienky vyžadovanej zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovenej podmienky (prepravy), čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Medzinárodný nákladný list (CMR) je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie prepravcu o prevzatí tovaru na prepravu, o mieste prevzatia na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste jeho dodania. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Pokiaľ daňové orgány spochybňujú žalobcom predložené CMR doklady (napríklad z dôvodu ich obsahových nedostatkov alebo nezrovnalostí), mali by mu aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené.
54. Správny súd uvádza, že nekontaktnosť odberateľov žalobcu a nemožnosť preverovania odberateľov žalobcu správcom dane z dôvodu ich nespolupráce nemôže byť na ujmu žalobcu (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sfk/2/2022 zo dňa 26.10.2023). Žalobca predložením faktúr, dodacích listov, výpisov z účtu o prijatí úhrad za tovar na predmetných faktúrach a medzinárodných nákladných listov (CMR), v spojení s výpoveďami svedkov, podľa správneho súdu dostatočným spôsobom preukázal
splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a prepravu tovaru do miesta určenia pre nadobúdateľov v inom členskom štáte. Žalobca tak predložením uvedených dokladov preukázal skutočnosti o dodaní tovaru odberateľom. Zároveň treba poukázať na skutočnosť, že česká finančná správa potvrdila, že odberateľ BAU ARX s.r.o. bola platcom DPH v rozhodnom období. Pokiaľ žalovaný spochybňuje pravdivosť obsahu zistených skutočností len z dôvodu nespolupráce tohto odberateľa s českou finančnou správou a nepredložením ďalších dokladov odberateľom, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tieto skutočnosti, takýto postup správcu dane a žalovaného nie je v súlade so zákonom a s rozhodovacou praxou vyšších súdov.
55. Správny súd má za to, že vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru vyššie uvedeným odberateľom žalobca splnil hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane, a preto za doteraz zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi mu oslobodenie od dane v tejto časti svedčí, pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o ňom, resp. že mal a moholvedieť, že dochádza k daňovému podvodu v rámci obchodného reťazca, do ktorého sa zapojil.
56. Správny súd sa tiež zaoberal posúdením zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa BRANSON s.r.o.. Žalovaný uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že uvedená spoločnosť, resp. osoby J. M. a J. M. boli oprávnené preberať tovar za spoločnosť BRANSON s.r.o. a že na preberaných paletách bol skutočne taký druh a množstvo tovaru ako bol uvedený na odberateľských faktúrach pre odberateľa BRANSON s.r.o., pričom bolo zistené, že tovar mal byť ďalej predaný cyperskej spoločnosti RAPPUSS Ltd, a následne prepravený spoločnosti SK-EUROWORLD s.r.o. na Slovensko. Daňová správa preverila spoločnosti SK-EUROWORLD s.r.o. a RAPPUSS Ltd, pričom zistila, že tieto sú nekontaktné, nespolupracujú so správcom dane a nepredložili žiadne doklady. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zástupkyňa odberateľa BRANSON s.r.o. potvrdila obchodnú spoluprácu so žalobcom, potvrdila prijatie tovaru od žalobcu a tento bol zahrnutý do daňovej evidencie DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Podľa konateľa odberateľa BRANSON s.r.o. G. I. J. nebral od žalobcu žiadny tovar. Žalovaný uviedol, že pre neho bolo rozhodujúce vyjadrenie konateľa odberateľa BRANSON s.r.o. a nie jeho zástupkyne bez uvedenia dôvodu. Rozpor pretrvával aj pri opakovanom vypočutí zástupkyne dodávateľa BRANSON s.r.o. a konateľa odberateľa BRANSON s.r.o.. Žalovaný tiež ako podporný dôkaz o pochybnostiach vykazovaných obchodov preukazujú aj zistenia správcu dane, že v reťazci žalobca – BRANSON s.r.o. (CZ) – RAPPUS Ltd (CY) – SK-EUROWORLD s.r.o. (SK) mal odberateľ BRANSON s.r.o. (CZ) vykazovaný tovar následne predať cyperskej spoločnosti RAPPUS Ltd (CY), ktorá so správcom dane nespolupracovala, pričom ten istý tovar mal byť fyzicky prepravený z Českej republiky na územie Slovenska pre príjemcov Maurice Ward & Co s.r.o./SK EUROWORLD s.r.o. s miestom vykládky v Bratislave. Žalovaný sa však nezaoberal skutočnosťou, či sa odberateľ BRANSON s.r.o. priamo podieľal na daňovom podvode, alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, ale namiesto toho vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH.
57. Správny súd dodáva, že žalovaný (resp. správca dane) môže vyhodnotiť doklady predložené žalobcom, alebo jeho tvrdenia ako nepreukazné, avšak takéto závery musia správne orgány spoľahlivo a riadne odôvodniť. Rovnako ako nedôveryhodnosť svedeckej výpovede. Nie je možné prijať záver o nepreukázaní (nedôveryhodnosti), len na základe voľnej úvahy správneho orgánu, takáto úvaha musí mať racionálny základ a riadne odôvodnenie, čo v tomto prípade absentuje. Správny súd konštatuje, že zmluvné vzťahy nemusia byť len v písomnej forme. Ďalej správny súd konštatuje, že nekontaktnosť odberateľov v priebehu daňovej kontroly neznamená, že žalobca nedodal tovar deklarovanému odberateľovi a uvedená skutočnosť nemôže byť sama o sebe dôvodom na posúdenie dodávky tovaru ako neintrakomunitárnej, ktorá podlieha zdaneniu DPH, z čoho vychádza aj ustálená právna prax. Dôvody na nepriznanie v tomto prípade oslobodenia od platenia DPH musia byť riadne zdôvodnené a nemôžu stáť len na podružných dôvodoch (nekontaktnosť odberateľa), resp. drobnej chybe v dokladoch (faktúrach). Nateraz dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise (faktúry, dodacie listy, CMR, platby, vyjadrenia svedkov, proforma faktúry, emailová komunikácia, faktúry za vykonanú prepravu) podľa názoru správneho súdu skôr svedčia o tom, že ide o intrakomunitárne dodávky tak, ako tieto boli uvedené na faktúrach žalobcu, a teda spĺňajú hmotnosprávne podmienky dodávok, ktoré sú oslobodené v rámci žalobcovej obchodnej činnosti od platenia DPH.
58. Správny súd konštatuje, že dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Judikatúra súdov vyšších autorít identifikovala okolnosti, ktoré samy o sebe (bez iných) nie sú spôsobilé vyvolať takúto dôvodnú pochybnosť (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť, o nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, resp. o pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sfk/2/2022 zo dňa 26.10.2023, bod 25). Preto s odkazom na vyššie citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ, daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, ak rozhodnutia opreli o záver, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane, a to, že tovar nebol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a neprešlo na nich právo nakladať s predmetným tovarom.
59. Správny súd tiež konštatuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).
60. Podvodné konanie možno zjednodušene definovať ako také konanie, ktorého účelom je nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Ani konanie s náležitou starostlivosťou (due dilligence) však nemôže byť spojené s neprimeraným zaťažovaním daňového subjektu, ktorý v rámci obchodnej činnosti nemá povinnosť sledovať a nad primeranú mieru dbať o to, či jeho odberateľ, ktorý si sám zabezpečuje prepravu tovaru, prepraví tovar do toho istého miesta v inom členskom štáte, ktoré uvedie ako miesto vykládky v prepravnom doklade. To isté platí aj o dôslednosti pri ekonomickej činnosti odberateľa a štandardoch jeho obstarávacích procesov, v rámci ktorých nevynakladá žiadne daňové výdavky napríklad pri skladovaní obstaraného tovaru z iného členského štátu.
61. V zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ a vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, správny súd uvádza, že je potrebné, aby daňové orgány relevantným a zodpovedným spôsobom:
- spochybnili rozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru odberateľom žalobcu. Takéto spochybnenie sa však v zmysle judikatúry SD EÚ a aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR nemôže zakladať na okolnostiach spočívajúcich nestotožnením osoby, ktorej bol tovar dodaný, ale na okolnostiach týkajúcich sa samotného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom. Pokiaľ sú nedostatky v predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca alebo na jeho konci, z tohto dôvodu nie je možné žalobcovi odoprieť nárok na oslobodenie od DPH (okrem prípadov preukázaného daňového podvodu, alebo zneužitia práva) alebo;
- aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane, resp. na oslobodenie od DPH je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode, alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.
62. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd v medziach žalobných námietok konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ich zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
63. V ďalšom konaní žalovaný (i správca dane) zohľadní vyslovený právny názor správneho súdu a bude postupovať tomu zodpovedajúcim procesným spôsobom, vrátane vykonávaného dokazovania. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je v ďalšom konaní orgán verejnej správy viazaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP. Táto viazanosť však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).
65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.