Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_TN-29Sa-16-2022.pdf
PDF · 111.12 KB
Case nature
Subarea
TN-29Sa/16/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 08.09.2022 doručil na Krajský súd v Trenčíne ako na správny súd podanie zo dňa 06.09.2022, pričom v časti tohto svojho podania podal sťažnosť voči Uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 14Sa/26/2022-104 zo dňa 09.08.2022, a preto bolo predmetné podanie zaevidované do spisu vedeného na Krajskom súde v Trenčíne k č. k.: 14Sa/26/2022 (pozn. správneho súdu: o tejto kasačnej sťažnosti bolo rozhodnuté Najvyšším správnym súdom Uznesením zo dňa 26.04.2023, sp. zn.: 7Ssk/55/2023).
2. Žalobca v bodoch 4 – 8 podania zo dňa 06.09.2022, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Trenčíne dňa 08.09.2022 uviedol, že ide o nové žaloby. Táto časť jeho podania, resp. tieto „žaloby“ boli zaevidované na Krajskom súde v Trenčíne pod (touto) novou sp. zn.: 29Sa/16/2022.
3. Žalobca v tejto časti svojho podania (body č. 4 – 8) uviedol, že Sociálna poisťovňa nevedela a ani v dnešnej dobe nevie, na aký dôchodok má žalobca nárok, keď generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal nové rozhodnutie, ktorým ponechal v platnosti rozhodnutie z roku 2014 a zároveň v ňom uviedol iné doby jeho práce a miesta zamestnania žalobcu s rozdielom viac ako 1 rok. V tejto súvislosti žalobca žiadal súd, aby rozsudkom určil, že Sociálna poisťovňa má v evidencii neporiadok, nevie určiť a zdokladovať dôchodok žalobcu a nerešpektuje svoje vlastné zápisy, keď nerešpektovala ani tú skutočnosť, že žalobca bol v dobe jeho nezákonnej väzby uvedený ako poistený a túto dobu mu do jeho odpracovaných rokov neuznala, aj keď pre uznanie TN-29Sa/16/2022 2
tejto doby nebolo podstatné to, či žalobca vo väzbe pracoval alebo nie. Ďalším bodom žalobca žiadal súd, aby určil, že má nárok na vyplácanie priemerného dôchodku od doby jeho odchodu do dôchodku spolu s úrokom od jeho odchodu do dôchodku a doplatiť mu ho v lehote 30 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a pokračovať vo vyplácaní do doby, kým Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne o podaní o nesúlade zákona č. 461/2003 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca zastáva názor, že Krajský súd v Trenčíne porušil jeho práva na spravodlivý proces tým, že nepodal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na zosúladenie zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
V ďalšom bode označenom ako nová žaloba žalobca žiadal súd o vydanie rozsudku, ktorým určí spoluzodpovednosť sudkýň E. C. a E. F. za nezabezpečenie spravodlivého procesu a jeho naťahovanie, keď vo výkone prekážal protiústavný a znárodňujúci zákon č. 461/2033 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“) smerom dozadu, ktorého protiústavnosť žalobca namietal, nakoľko bránil Sociálnej poisťovni, aby uznala žalobcovi za rozhodujúce obdobie roky 1972-1982, kedy ako špičkový športovec najlepšie zarábal 3,5 krát viacej v čistom než bol celoštátny priemer. Požiadavku za zosúladenie tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky považuje žalobca za oprávnenú a Krajský súd v Trenčíne mal jeho námietku predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že Krajský súd v Trenčíne je spoluzodpovedný spolu s menovanými sudkyňami na škode, ktorú žalobcovi spôsobili zničením dôchodkového života, a to tak, že nekonali nestranne, keď v spise mali uvedené, že žalobca bol počas jeho nezákonnej väzby evidovaný ako dôchodkovo poistený a napriek tomu sudkyne rozhodli tak, že žalobca nemá nárok na započítanie tejto doby do odpracovaných rokov. Od začiatku žalobca žiadal preveriť skutočnosť, že ako by mohol byť vyšetrený na viacerých odborných vyšetreniach keby nepracoval. Napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie 9So/3/2019 z 29.01.2020, ktorým nariadil Krajskému súdu v Trenčíne zaoberať sa týmto dôkazom, má žalobca za to, že Krajský súd v Trenčíne v podaní E. F. toto nariadenie v uznesení odignoroval, nerešpektoval a rozhodol v neprospech žalobcu. Žalobca zastáva názor, že Krajský súd v Trenčíne pri vydaní rozsudku č. k. 15Sd/16/2015-156 pochybil a obmedzil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď v rozsudku neuviedol právo žalobcu sa proti nemu odvolať, nakoľko podľa § 250s OSP neboli na to splnené podmienky. Podľa tvrdenia žalobcu Krajský súd v Trenčíne nezabezpečil žalobcovi nestranných a dostatočne kvalifikovaných sudcov, ktorí by rozhodovali podľa zákona, Ústavy Slovenskej republiky a nemarili by spravodlivosť, keď mali všetky potrebné dôkazy od samotného začiatku sporu a s týmito dôkazmi sa nevyrovnali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobca rozsudok Krajského súdu v Trenčín č. k. 15Sd/16/2015-156 zo dňa 15.10.2020 za neplatný, keďže bol ním porušený zákon v neprospech žalobcu, pretože sa nezaoberal tým, čo mu bolo prikázané uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020. Žalobca preto žiadal súd, aby vydal rozsudok, v ktorom uvedie, že odvolanie voči tomuto rozsudku je platné aj voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a musí sa ním TN-29Sa/16/2022 3
neodkladne zapodievať Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj voči rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Ďalším bodom žalobca uviedol, že dáva novú žalobu na Sociálnu poisťovňu, pretože viackrát žiadal, aby mu bol poslaný výpis s výškou a počtom odpracovaných dní ako zarábal od začiatku pracovného zaradenia, na čo žalovaná nereagovala. Žalobca tvrdí, že bude nútený sa obrátiť na ESĽP do Štrasburgu, kde bude tento dokument potrebovať na zdokladovanie toho, koľko zarábal v období, ktoré mu Sociálna poisťovňa nezapočítala, keďže mu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v demokratickom štáte znárodnili jeho pracovné zásluhy tým, že prijali znárodňujúci zákon č. 461/2003 Z. z. smerom dozadu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada súd, aby vydal rozsudok, ktorým určí žalovanej, aby mu vydala celý výpis s jeho pracovnou činnosťou a mzdou až do odchodu do dôchodku, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku. V poslednom bode žalobca uviedol, že podáva žalobu o určenie neplatnosti rozsudku č. k. 14Sa/26/2022-104, nakoľko nespĺňa zákonom predpísané údaje, je neplatný a žiada súd, aby prikázal súdu vec znova a neodkladne prejednať, nakoľko je neprípustné, aby občan osem rokov nemal správne vymeraný dôchodok.
4. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 29Sa/16/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-29Sa/16/2022.
5. Správny súd v Banskej Bystrici dňa 24. októbra 2023 vyzval žalobcu uznesením č. k. TN-29Sa/16/2022-14 na opravu vád podania, aby žalobca uviedol, či podanie zo dňa 06.09.2022 je potrebné považovať za správnu žalobu, prípadne za iné všeobecné podanie. V prípade ak podanie žalobcu zo dňa 06.09.2022 je potrené považovať za správnu žalobu, žalobca svoje podanie doplní tak,
že: a) uvedie druh správnej žaloby, ktorú mienil podať, b) doplní presné označenie žalovaného – orgán, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré má byť preskúmavané správnym súdom, c) prípadne odstránenia akého iného zásahu, alebo nečinnosti sa domáha, d) ak sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, predloží jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, e) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, f) doplní svoje podanie o žalobné body, žalobné dôvody, g) doplní označenie dôkazov, ak ich navrhuje vykonať, h) uvedie čoho sa podanou žalobou domáha, t. j. žalobný návrh – ako má správny súd rozhodnúť. Správny súd zároveň žalobcu poučil o jeho práve zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť so žiadosťou na Centrum právnej pomoci. TN-29Sa/16/2022 4
6. Dňa 22.11.2023 bolo na správny súd doručené podanie žalobcu zo dňa 13.11.2023, v ktorom žalobca uviedol, že je potrebné ho považovať za správnu žalobu v oblasti: a) sociálnych vecí, b) práv sociálneho zabezpečenia, c) ľudských práv a slobôd, d) ústavného práva a e) trestného práva. Žalobca uviedol, že vo veci sa nemôže dať zastúpiť advokátom, pretože v kancelárii Centra právnej pomoci v Žiline mu povedali, že robia veci rodinné a sociálne veci sa vraj nevyhrávajú, a preto ho nebudú zastupovať. Financie na komerčného právnika nemá z dôvodu okradnutia Sociálnou poisťovňou a nezákonného konania sudkýň Krajského súdu v Trenčíne. Žalobca ďalej uviedol, že sudkyne Krajského súdu v Trenčíne prekročili svoju právomoc a ich konanie považuje za trestný čin, keď rozhodovali o tom, na čo má právo len Ústavný súd Slovenskej republiky, keďže napriek jeho námietke o neústavnosti zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodli o tom, že tento je správny a vec odmietli postúpiť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca opätovne poukázal na to, že sudkyne nebrali do úvahy pri rozhodovaní, že bol dôchodkovo poistený a že sa nezaoberali dôkazmi o jeho rôznych odborných lekárskych vyšetreniach, a to ani napriek nariadeniu uvedenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/21/2020-97, ktorým došlo k porušeniu jeho práv a dokazuje nezákonné konanie a nerešpektovanie uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 9So/3/2019, keď E. G. rozhodla, že o tomto dôležitom dôkaze má rozhodnúť generálny riaditeľ žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že koncom roka 2014 bol predvolaný do pobočky Sociálnej poisťovne v Púchove, kde dostal na podpis dokument, ktorý mu mal byť doručený poštou, avšak do dnešného dňa ním nedisponuje. Žalobca, tak ako konanie sudkýň Krajského súdu v Trenčíne tak aj konanie žalovanej považuje za nezákonné, keďže mu nebola započítaná doba nezákonnej väzby do rozhodnutia. Žalobca vo svojom doplňujúcom podaní poukázal na Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/201/2022 zo dňa 19.12.2022 a má za to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa absolútne nevyrovnal s dôvodmi jeho odvolania ako aj kasačnou sťažnosťou, a to aj napriek tomu, že rozsudky Krajského súdu v Trenčíne boli vykonané nedodržaním zákonov, Ústavy Slovenskej republiky ako aj súdneho poriadku. Z uvedeného má žalobca za to, že sudkyne Krajského súdu v Trenčíne E. F. a E. C. tak spáchali zločin ohýbania práva a marenia spravodlivosti. Žalobca vo svojom podaní požiadal Správny súd v Banskej Bystrici, aby postúpil vec na prešetrenie a vyvodenie právnej, trestnej ako aj hmotnej zodpovednosti, pretože podal námietku voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne, ktorí v tejto veci už rozhodovali ako aj voči samotnému krajskému súdu, keďže všetci pri rozhodovaní ohýbali právo, marili spravodlivosť, nadržiavali žalovanej a páchali trestný čin nedodržania právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V prípade ak nemôže rozhodovať správny súd, požiadal o postúpenie veci na príslušnú prokuratúru. V nadväznosti na uznesenie správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-14SA/29/2022-14 zo dňa 24.10.2023 žalobca za žalovaných označil: 1/ Sociálnu poisťovňu, ústredie, ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, 2/ zamestnankyňu žalovanej E. H. G., 3/ zamestnanca žalovanej E. E. I., 4/ zamestnankyňu žalovanej B. TN-29Sa/16/2022 5
J., 5/ zamestnankyňu žalovanej pani K., 6/ Krajský súd v Trenčíne, 7/ sudkyňu Krajského súdu v Trenčíne E. L. F., 8/ sudkyňu Krajského súdu v Trenčíne E. C., 9/ sudkyňu Krajského súdu v Trenčíne E. G., 10/ Najvyšší súd Slovenskej republiky a 11/ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Žalobca požiadal správny súd, aby zrušil všetky rozhodnutia žalovanej 1/ vo veci rozhodnutia o vymeraní dôchodku od jeho odchodu do dôchodku od roku 2014 až po súčasnosť a zároveň, aby zrušil všetky rozsudky a uznesenia vydané vo veci žaloby žalobcu na jeho vymeraný dôchodok v roku 2014 vydané v tejto veci od podania žaloby až doteraz Krajským súdom v Trenčíne, Najvyšším súdom Slovenskej
republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. Žalobca ďalej žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutia o nezapočítaní jeho nezákonnej väzby a vo výroku rozhodnutia jasne uviedol, že doba jeho nezákonnej väzby sa mu započítava do jeho odpracovaných rokov preto, že bol riadne dôchodkovo poistený bez ohľadu na to, či bol alebo nebol odsúdený. Ďalej navrhol správnemu súdu, aby rozhodol sám o treste, prípadne ak o tomto treste rozhodnúť nemôže, aby podal trestné oznámenie alebo aby uviedol, či podanie trestného oznámenia ponecháva na žalobcovi. Žalobca požiadal správny súd o vyslovenie pohoršenia nad konaním sudkýň Krajského súdu v Trenčíne, nakoľko nerešpektovali rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2019 a zároveň požiadal správny súd, aby sa stotožnil so všetkými tvrdeniami a názormi v podaní, na ktoré žalobca poukazoval, a to tak, že prikáže poverenému súdu sa so všetkými bodmi žaloby neodkladne zaoberať, právne sa s nimi vysporiadať a vyrovnať. Zároveň požiadal správny súd, aby rozhodol o neplatnosti zákona č. 461/2003 Z. z. a prípade ak správny súd nemôže rozhodnúť, aby poslal návrh na rozhodnutie na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo aby zaviazal poverený súd, keďže rozhodovať o neplatnosti zákona môže len Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca zastáva názor, že konaním žalovanej 1, jej pracovníkmi 2-5, žalovanými súdmi a ich sudkyňami a sudcami 6-11 vznikla žalobcovi značná škoda a ujma či už na majetku, podlomením zdravia z neustáleho stresu a myslenia na nespravodlivosť, čo mu aktéri tohto prípadu spôsobili ako aj na bezprecedentnom porušení jeho ústavných práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a všetky doložené dôkazy žalobca žiada správny súd, aby podal návrh na preskúmanie a konanie vo veci na generálnu prokuratúru, nakoľko žalobca má dôvodné podozrenia zo spáchania rôznych trestných činov žalovanými 1 až 11.
7. Správny súd po preštudovaní doplňujúceho podania k žalobe opätovne vyzval žalobcu uznesením č. k. TN-29Sa/16/2022-58 zo dňa 08.12.2023, aby doplnil svoje podanie a to tak, že: a) uvedie deň vydania napadnutého rozhodnutia, b) uvedie deň doručenia alebo iného oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi a c) predloží jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
8. Dňa 29.12.2023 bolo na správny súd doručené podanie žalobcu zo dňa 27.12.2023. Žalobca v ňom uviedol, že z dôvodu, že správny súd by sa mal zaoberať celým priebehom súdneho procesu, považoval žalobca za vhodné, okrem iného, opätovne poukázať na skutočnosti ním uvádzané v predchádzajúcich podaniach zo dňa TN-29Sa/16/2022 6
06.09.2022 a 13.11.2023. Žalobca z opatrnosti namietol všetky rozhodnutia žalovanej, Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V nadväznosti na uznesenie správneho súdu č. k. TN-29Sa/16/2022 zo dňa 08.12.2023 žalobca v prvom bode uviedol, že podáva odpor k prvému rozhodnutiu žalovanej, a to Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2014, nakoľko má za to, že žalovaná pozmenila údaje na jeho dôchodkovom liste, kde bolo uvedené, že bol dôchodkovo poistený aj v čase jeho nezákonnej väzby. V druhom bode žalobca podal odpor voči prvému rozsudku v tejto veci vydaného Krajským súdom Trenčín č. k. 15Sd/16/2015-70 zo dňa 30.05.2016, proti ktorému sa odvolal, keďže má za to, že sudkyňa E. C. ohýbala právo, keď tvrdila, že žalobca nemá nárok na započítanie obdobia väzby. V treťom bode podal žalobca odpor proti časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/177/2016 zo dňa 27.06.2018, pretože má za to, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu, napr. že zákon č. 461/2003 Z. z. nebol poslaný na rozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky a že Krajský súd v Trenčíne rozhodol predčasne, keď nepreveril hlásenia všetkých podnikov o jeho zamestnaní. Štvrtým bodom podal žalobca odpor voči druhému rozsudku v tejto veci vydaného Krajským súdom Trenčín č. k. 15Sd/16/2015-99 zo dňa 25.10.2018, ktorý považuje za nezákonný a protiústavný, keďže bolo rozhodnuté bez toho, aby sa preverili všetky dôkazy, resp. hlásenia od všetkých firiem. Žalobca ďalej podal odpor proti časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020 z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol požiadavku na preverenie všetkých hlásení z obdobia, kedy žalobca nemal pracovať. Žalobca taktiež podal odpor voči tretiemu rozsudku v tejto veci vydaného Krajským súdom Trenčín č. k. 15Sd/16/2015-156 zo dňa 15.10.2020, pretože sudkyňa hrubo porušila právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/3/2019, nadržiavala žalovanej a dopustila sa tak trestného činu, keď sa nevyrovnala s dôkazom podľa postupu uvedeného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca sa zároveň znovu odvolal voči rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 21.06.2021, proti ktorému podával sťažnosť,
o ktorej rozhodoval Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/21/2022-97 zo dňa 15.08.2022, proti ktorému žalobca podával odpor a keďže doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté žalobca uviedol, že podáva sťažnosť znova. Žalobca zastáva názor, že rozsudky vydané E. F., E. G. a E. C. nie sú správne, spravodlivé, právoplatné a všetky sú vydané v súvislosti s hrubým porušením práva. Vzhľadom na uvedené žalobca požiadal správny súd o ukončenie tejto situácie a zároveň požiadal o podanie podnetu na prokuratúru kvôli konaniu sudkýň, ktoré prekročili svoje právomoci, ohýbali právo a marili spravodlivosť. Žalobca taktiež namietal posledné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorého číslo ani kópiu neuviedol a súdu nepredložil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že generálny riaditeľ žalovanej nemal právo opätovne rozhodovať o akomkoľvek dôkaze a má za to, že o tomto po roku 2015 môže rozhodovať jedine súd. Žalobca na záver namietal aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/201/2022 zo dňa 19.12.2022, nakoľko týmto uznesením nebolo vyvrátené ani jedno napadnuté TN-29Sa/16/2022 7
rozhodnutie žalovanej a ani jeden rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a len zakrýva trestnú činnosť pracovníkov žalovanej a sudkýň Krajského súdu v Trenčíne.
9. Dňa 31.01.2024 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, ktoré bolo datované dňom 26.01.2024. V tomto podaní žalobca uviedol, že posiela rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 28.02.2023, ktoré bolo vydané na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, pričom proti tomuto rozhodnutiu žalobca protestuje. Ak správny súd rozhodne, že tento rozsudok a aj ďalšie majú byť platné, tak žiada, aby takéto rozhodnutie bolo zdôvodnené. Žalobca žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 14Sa/21/2022 a všetky ďalšie rozhodnutia. Žalobca má za to, že pracovníci Sociálne poisťovne na rozhodnutie uviedli iné údaje, než mal žalobca v evidenčnom liste jeho dôchodkového zabezpečenia, ktorý viedla žalovaná a následne všetky sudkyne Krajského súdu v Trenčíne vo všetkých konaniach konali zaujato. Podľa názoru žalobcu sa mal Krajský súd v Trenčíne najskôr vysporiadať s tým, že prečo Sociálna poisťovňa údaj na listine pozmenila, teda prečo žalobcovi dobu odpracovaných rokov neuznala, keď na dôchodkovom liste je uvedené, že bol prihlásený do dôchodkového poistenia aj v čase jeho nezákonnej väzby. Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne absolútne neskúmali podstatný rozdiel v údajoch na dôchodkovom liste a na údajoch na vydanom výmere žalovanej, čo žalobca už viackrát namietal. Žalobca sa domáha rozhodnutia, že má nárok, aby bolo v rozhodnutí správne uvedené, že sa mu obdobie jeho nezákonnej väzby započítava do jeho odpracovanej doby. Z uvedeného dôvodu nežiada znova zaplatiť teda zvýšiť dôchodok ešte raz o túto nezapočítanú dobu. Len žiada zaplatiť úrok z omeškania. So žalovanou sa nemohol dohodnúť, lebo nemá inštitút mimosúdneho vyrovnania. Generálny riaditeľ žalovanej v rozhodnutí zo dňa 28.02.2023 rozhodol o jeho doklade o vykonanej lekárskej prehliadke, kde je napísané „doma“, ale nerozhodol o ďalších ôsmich. Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne nebrali do úvahy platné uznesenie vyššieho súdu. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby správny súd vec správne posúdil a buď rozhodol sám alebo dal poverenému súdu na rozhodnutie. Žalobca požaduje preveriť hlásenia všetkých podnikov z tohto obdobia a za jeho priamej účasti, aby sa mohlo určiť, či spravila chybu žalovaná alebo jeho vtedajší zamestnávatelia. Na záver tohto podania žalobca požiadal, aby bola uznesením správneho súdu postúpená vec na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde žiada, aby bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky zdôvodnené, že Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom Slovenskej republiky vlastniť majetok a zákon č. 461/2003 Z. z. s platnosťou dozadu niektorým dôchodcom majetok berie, nakoľko keď sa podľa rozhodujúcich rokov má vymerať podstatná výška dôchodku toho – ktorého dôchodcu, tak pre dôchodcov, teda aj pre žalobcu je to určitá forma majetku a tento zákon im majetok berie.
10. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. TN-29Sa/16/2022 8
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 199 ods. 2 SSP; v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 202 ods. 1 SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
16. Podľa § 202 ods. 2 SSP; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Správny súd vyhodnotil podanie (žalobu) žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP. Správny súd z podaní žalobcu (najmä z podaní zo dňa 14.12.2023 a 26.01.2024) ustálil, že žalovanou je Sociálna poisťovňa. Vzhľadom na túto skutočnosť (charakter žaloby) správny súd preskúmal predmetné podanie (žalobu) žalobcu cez optiku aplikácie ustanovenia § 202 ods. 2 SSP (imperatív neformálnosti posudzovania podania žalobcu). Správny súd posúdil podanie žalobcu neformálne a po identifikácií jeho nedostatkov brániacich správnemu súdu rozhodnúť vo veci inak ako odmietnutím žaloby uznesením zo dňa 24.10.2023 a uznesením zo dňa 8.12.2023 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby. Predmetné uznesenia správneho súdu obsahovali rozsiahle vysvetlenie a až inštruktážne poučenie žalobcu, ako má žalobu doplniť. Správny súd žalobcu v uznesení zo dňa 24.10.2023 (okrem iného) osobitne poučil o tom, že predmetom súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku môžu byť len rozhodnutia orgánov verejnej správy po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy, prípadne nečinnosť orgánu verejnej správy, keď orgán protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo z úradnej povinnosti nezačalo administratívne konanie, prípadne TN-29Sa/16/2022 9
predmetom prieskumu môže byť aj iný zásah orgánu verejnej správy, ako jeho faktický postup vykonaný pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Zároveň správny súd v uznesení zo dňa 08.12.2023 žalobcu poučil o tom, že jeho podanie treba doplniť tak, že uvedie deň vydania napadnutého rozhodnutia, uvedie deň doručenia alebo iného oznámenia napadnutého rozhodnutia a predloží jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Žalobca bol okrem iného poučený o tom, čo môže byť predmetom prieskumu pred správnym súdom a zároveň bol žalobca vyzvaný na to, aby doplnil svoje podanie tak, aby ho súd nemusel odmietnuť (viď. vydané uznesenia na odstránenie vád). Žalobca v tomto súdnom konaní uviedol množstvo informácií, údajov a úvah, ktoré činili jeho podania nezrozumiteľnými, pričom súd z obsahu jeho podaní nedokázal vyselektovať, čo by malo byť predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom, a to aj s ohľadom
na právomoc správneho súdu. Vo svetle vyššie uvedeného je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke prieskumu, ktorého rozhodnutia a ktorého orgánu verejnej správy sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o nedostatkoch jeho žaloby, kým žalobca správnu žalobu nedoplní, resp. neopraví tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím. Správny súd zastáva názor, že predloženie, respektíve aspoň označenie rozhodnutia, ktorého zrušenia sa žalobca v konaní domáha je minimálnym kritériom, aby súd mohol takúto správnu žalobu v sociálnych veciach v merite prejednať. V prípade jeho absencie potom ide o taký nedostatok žaloby, pre ktorý v konaní nemožno pokračovať. Správny súd jednoducho nedokázal zo žaloby žalobcu (a jeho následných doplnení) vyabstrahovať, čo by mal preskúmať. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že by bolo excesom, keby správny súd podrobil súdnemu prieskumu všetky existujúce rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a vo veci by meritórne rozhodol.
18. Žalobcove návrhy a podnety považoval správny súd za v tejto veci bezpredmetné a irelevantné, pretože o nich nemohol rozhodnúť, čo je dané právomocou správneho súdu.
19. S poukazom na uvedené správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietol. TN-29Sa/16/2022 10
20. Nad rámec uvedeného správny súd už len dodáva, že žalobca vo svojom poslednom podaní zo dňa 26.01.2024 poukázal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa dňa 28.02.2023 pod č.: XXX XXX XXXX X, čo by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom (vo všeobecnosti), avšak nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konkrétnom konaní, pretože žaloba bola spísaná dňa 06.09.2022 a doručená súdu dňa 08.09.2022, pričom uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa 28.02.2023, teda predmetné rozhodnutie bolo vydané až po podaní tejto správnej žaloby.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak bola žaloba odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).