Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-34-2019.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu, Mgr. Jozef Mačej ako člen senátu a Mgr. Katarína Arnouldová ako náhradná členka senátu v rodinnoprávnej veci navrhovateľky - matky: M. P., nar. XX. B. XXXX, D. B. XXXX/XX, A., zastúpenej: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Skalica, proti odporcovi - otcovi: B. P., nar. XX. Y. XXXX, O. XXXX/XX, A., zastúpenému: JUDr. Václav Sosna, advokát, Skalica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým: 1. M. P., nar. X. Y. XXXX, a 2. E. P., nar. XX. B. XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce a sociálnych vecí Senica, na odvolanie odporcu - otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8 P 123/2017-160 zo 16. januára 2019 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výrokoch I a VII. II. Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch II až VI mení tak, že sa schvaľuje dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej M. a maloletej E. na čas po rozvode v znení v čl. IV dohody zo 16. októbra 2019, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, II. až VI. zveril maloleté do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné v celkovej výške 210 € a upravil styk otca s maloletými, VII. zamietol návrh odporcu na určenie výchovného opatrenia - účasti psychologickom poradenstve u kolízneho opatrovníka na zlepšenie vzájomnej komunikácie a VIII. žiadnemu z účastníkov neprisúdil náhradu trov konania.
2. Vyšiel zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo 18. augusta 2001 a pochádzajú z neho vyššie uvedené dve maloleté. Obaja sú v súčasnosti zamestnaní s tým, že priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje 1.055,79 € a matky 832,15 €. Po nezhodách medzi účastníkmi sa navrhovateľka v auguste 2018 odsťahovala aj s maloletými zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa k svojim rodičom. Tam bývajú v štvorizbovom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Maloletá E. chodí do škôlky, maloletá M. chodí do Žiliny na strednú školu, kde cez týždeň býva na internáte. Odporca zostal bývať v pôvodne spoločnom bydlisku - v rodinnom dome, ktorý je spoluvlastníctvom účastníkov a na ktorý aj znáša náklady. Maloletá M. sa vyjadrila, že nechce byť zverená odporcovi - otcovi, pretože k nemu nemá vytvorený vzťah. Maloletá E. k otcovi chodí, má uňho izbičku, avšak spí s ním spolu na posteli. Otec sa dokáže o ňu postarať, vie sa s ňou hrať, maloletá však nechce uňho dlhšie prespávať. Navrhovateľka vzhľadom na trvalé rozpory ďalej s odporcom žiť odmieta a jediné riešenie vidí v rozvode. Odporca jej však vytýkal, že sa nesnažila ich vzťah zachrániť návštevou psychologickej poradne ako to navrhoval. Záujem bol iba z jeho strany. Z takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že sú splnené podmienky § 22 a § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., preto manželstvo rozviedol. V súlade s § 24 a § 62 cit. zák. upravil styk maloletých s otcom a výživné. Nesúhlasil so zverením maloletých do striedavej
osobnej starostlivosti, keďže tá si vyžaduje komunikáciu medzi účastníkmi, ktorá toho času nie je. Okrem toho prihliadal na názor oboch maloletých, ktoré nechceli byť zverené otcovi. Vo vzťahu k maloletej M. navyše považoval snahu otca za účelovú kvôli tomu, aby otec nemusel platiť výživné. Maloletej E. treba vytvoriť podmienky, aby sa adaptovala na novú situáciu, pričom nie je vylúčená zmena úpravy do budúcnosti. Súd nevykonal znalecké dokazovanie na preukázanie striedavej osobnej starostlivosti. Po zvážení príjmov oboch účastníkov a potrieb maloletých detí považoval výživné v uvedenej výške za zodpovedajúce. Pokiaľ ide o styk maloletých s otcom, v prípade M. vychádzal z jej vyjadrenia a režimu, keďže je na internáte. Vo vzťahu k maloletej E. ho priznal otcovi tak počas pracovného týždňa ako aj počas víkendov a sviatkov.
3. Včas podaným odvolaním sa odporca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa návrh na rozvod manželstva a nadväzujúcu úpravu na výkon rodičovských práv a povinností zamietne, eventuálne, ak sa výrok o rozvode potvrdí, jeho zmeny v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že sa maloleté zveria do striedavej osobnej starostlivosti v obdobiach, ktoré presne v odvolaní uviedol. Namietol, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, nedoplnil dokazovanie, vyšiel z dôkazu získaného v rozpore so zákonom, ignoroval stanoviská kolízneho opatrovníka, vo výsledku rozhodol arbitrárne, obmedzil a ukrátil rodičovské práva otca. V konkrétnostiach vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu a príčin rozvratu manželstva, napriek tomu rozhodol o rozvode. Nezohľadnil, že boli splnené podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, čomu zodpovedala aj reakcia maloletej E. pri výsluchu. Neumožnil otcovi stretávať sa s maloletými žiadny víkend v roku. Nezohľadnil, že v súčasnosti sa vzhľadom na trojzmennú prevádzku rodičia o mal. E. starajú striedavo. Nezohľadnil spôsobilosť otca mať zverené maloleté do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by bola aj pre ne najlepším riešením. V tomto smere súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy, hoci mu to bolo odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení uložené, najmä znalecký posudok.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa nej odporca neprejavil o zachovanie manželstva riadny záujem, komunikácia medzi manželmi nie je žiadna, nežijú spolu od augusta 2018. Otec sa s maloletou M. nestretáva, maloletú E. navštevuje len občas. Dokazovanie bolo vykonané riadne a podmienky na nariadenie striedavej starostlivosti nie sú splnené, preto nebol potrebný ani znalecký posudok.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), na ktorom navrhovateľka a odporca predložili dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, v dôsledku toho v podstate odstúpili od svojich odvolacích návrhov tak, ako boli vyjadrené v ich podaniach, a navrhli dohodu schváliť. Kolízny opatrovník s dohodou vyslovil súhlas, pretože je v záujme maloletých. Odvolací súd na pojednávaní doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi: správa ZŠ Z. X, A., zo 17. septembra 2019 (č. l. 236), potvrdenie o príjme odporcu a správa zamestnávateľa zo 16. septembra 2019 (č. l. 237 a 238), potvrdenie o príjme navrhovateľky a správa zamestnávateľa zo 16. septembra 2019 (č. l. 239 a 240), správa ÚPSVaR Senica z 20. septembra 2019 zo spolupráce s klientami (č. l. 245), správa ÚPSVaR Senica z 21. septembra 2019 zo šetrenia pomerov maloletých (č. l. 246 až 248), hodnotenie SPŠ stavebnej v Žiline z 8. októbra 2019 (č. l. 251), dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo 16. októbra 2019 (č. l. 255 až 257) a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil tento
skutkový stav:
7. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 18. augusta 2001 v Skalici. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti - mal. M. a mal. E.. Približne od r. 2016 sa vzťahy medzi manželmi narušili a manželia prestali spolu intímne žiť, zintenzívnili sa konflikty medzi nimi do tej miery, že manželia majú problém vzájomne komunikovať. V auguste 2018 sa navrhovateľka s maloletými odsťahovala zo spoločnej domácnosti a žije u svojich rodičov. Približne od apríla 2019 sa manželia pokúšali o nápravu spoločných vzťahoch za pomoci psychologických konzultácií, ktoré však skončili neúspechom. Navrhovateľka pritom nemá záujem o obnovenie spolužitia s odporcom. (správa č. l. 245)
8. Navrhovateľka v súčasnosti žije v dome svojich starých rodičov na adrese D. B. XXXX/XX, A., kde majú s maloletými k dispozícii dostatočne zariadené samostatnú spálňu a detské izby (správa č. l. 246). Pracuje v spoločnosti A. A., spol. s r.o., kde za obdobie júl 2018 až august 2019 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 912,64 €. Pracuje v striedavej trojzmennej prevádzke s poradím zmien: ranná, nočná, popoludňajšia. (potvrdenie č. l. 239 a 240) Nemá zníženú pracovnú schopnosť ani zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky. So starostlivosťou o mal. E. jej vypomáha odporca a jej matka - stará matka maloletej. Komunikácia s odporcom ohľadom detí je náročná, navrhovateľka niekedy nereaguje na jeho SMS-ky, ale v prípade záujmu mal. E. k nemu vždy vypraví (správa č. l. 246).
9. Odporca žije v pôvodnom spoločnom rodinnom dome na adrese O. XXXX/XX, A., spolu so svojím otcom, kde majú maloleté takisto k dispozícii dostatočne zariadené samostatné detské izby (správa č. l. 246). Pracuje takisto v spoločnosti A. A., spol. s r.o., kde za obdobie júl 2018 až august 2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.226,38 €. Za obdobie máj až august 2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem len 1.015,81 € a je predpoklad, že len v tejto výške ho bude ďalej dosahovať. Takisto pracuje v striedavej trojzmennej prevádzke s poradím zmien: ranná, nočná, popoludňajšia. (potvrdenie č. l. 237 a 238) Nemá zníženú pracovnú schopnosť ani zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky. O mal. E. je schopný sa primerane postarať, pripraviť jej stravu, oblečenie a pripravovať sa s ňou na vyučovanie, zaujíma sa o jej situáciu a prospech v škole. Vzťah s mal. M. sa narušil kvôli existujúcemu problému vo vzťahu s navrhovateľkou. S navrhovateľkou komunikujú len veľmi obmedzene (správa č. l. 247).
10. Mal. M. je v školskom roku 2019/20 žiačkou 3. triedy Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline, kde počas týždňa býva na internáte. Na škole dosahuje dobré študijné výsledky a má nízku absenciu (hodnotenie č. l. 251). Chcela by pokračovať v štúdiu na vysokej škole technického smeru. Jej vzťah k otcovi nie je dobrý, nepodarilo sa im ho spolu vytvoriť od malička, lepší vzťah má k svojmu starému otcovi - otcovmu otcovi. Nesúhlasí so zverením do osobnej starostlivosti otca a bola by rada, keby nebol ohľadom nej upravený ani styk s ním. (správa č. l. 246) Mal. E. je od septembra 2019 žiačkou 1. triedy základnej školy, kde je pozorná a pripravená (správa č. l. 236). U otca sa cíti dobre, počas pobytu uňho sa však hrá aj sama, kým otec robí niečo iné. Je schopný sa o ňu postarať, aj pomôcť s domácimi úlohami. Chcela by radšej byť s matkou a u otca prespávať len niekedy. (správa č. l. 246) Maloleté nemajú žiadne osobitné zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky.
11. Dňa 16. októbra 2019 navrhovateľka a odporca podpísali dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (č. l. 255 až 257), v ktorej čl. IV sa dohodli, že maloleté budú zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s nimi tak, že s mal. E. sa bude stretávať v čase svojej rannej zmeny popoludní, v čase svojej nočnej smeny dvakrát do týždňa popoludní, ako aj každý druhý víkend, počas vianočných a novoročných sviatkov každý druhý rok a počas letných prázdnin na obdobie troch týždňov. Matka sa zaviazala mal. na styk pripraviť a tiež informovať otca o zdravotnom stave a školskej dochádzke. Otec sa zaviazal platiť výživné na mal. M. 150 € mesačne a na mal. E. 60 € mesačne.
12. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
13. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú v podstate z doplneného dokazovania listinnými dôkazmi pred odvolacím súdom, medzi ktorými neboli rozpory. Správa ÚPSVaR Senica reprodukuje stanoviská strán k otázke rozvodu, ktoré sú v zhode s ich doterajšími postojmi v konaní. Takisto reprodukuje stanoviská maloletých, ktoré sú v zásade takisto v súlade s ich doterajšími vyjadreniami tak pred týmto orgánom, ako aj pred súdom prvej inštancie. K záver o výške priemerného čistého mesačného príjmu odvolací súd uvážil, že u odporcu došlo k prechodnému zvýšeniu príjmu začiatkom roka 2019. Od mája 2019 však jeho príjem klesol na úroveň približne 1.000 € mesačne, pričom v takejto výške sa pohyboval aj v roku 2017 (potvrdenie č. l. 23). V dôsledku toho odvolací súd uveril vysvetleniu odporcu, že zvýšenie príjmu bolo dočasné a spojené s odporcovou služobnou cestou v Čine. Konečne, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tu nebol dôvod nariaďovať znalecký posudok na zistenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Podstatou problému medzi účastníkmi je však neschopnosť komunikácie, ako aj odmietanie tejto formy starostlivosti zo strany mal. M., nie obava o psychický vplyv tejto starostlivosti na maloleté. Znalecký posudok by tak vo výsledku neviedol k zisteniu podstatných skutočnosti, na ktorých by súd mohol založiť svoje rozhodnutie.
14. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Už citované ustanovenia § 22 a 23 Zákona o rodine pritom nepredpokladajú skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či k rozvratu manželstva došlo z dôvodov, za ktoré niektorá strana zodpovedá alebo nie.
16. Skutkový stav zistený na odvolacom pojednávaní aj v spojení so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie vedie k záveru, že účastníci voči sebe nie sú schopní plniť citované povinnosti vymedzené v § 18 Zákona o rodine. Manželia už viac než rok nežijú spoločne, samotné dôvody tohto oddeleného žitia však nie sú podstatné. Ani oddelené žitie vzťahu manželov neprospelo, keďže stále nie sú schopní spoločne komunikovať do tej miery, akú nevyhnutne predpokladá funkčné spolužitie manželov v zmysle § 18 Zákona o rodine. Už pred prerušením spoločného žitia došlo k prerušeniu intímneho spolužitia manželov. Pritom účastníkov stále možno považovať za mladších manželov, z ktorých je intímne spolužitie významnou stránkou manželstva (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Túto funkciu však manželstvo účastníkov zjavne neplní. Navrhovateľka tak stratila záujem o spolužitie s odporcom, čo sa nepodarilo zvrátiť ani spoločnými a individuálnymi psychologickými konzultáciami. Manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie funkčného spolužitia nemožno očakávať, čo podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Súd prvej inštancie preto správne ich manželstvo rozviedol. Rovnako správne potom vo výsledku zamietol ja návrh na nariadenie východného opatrenia, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že existujúci pokus manželov o riešenie svojich komunikačných problémov nebol úspešný.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine treba v rozhodnutí, ktorým sa manželstvo rozvádza, treba upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, najmä rozhodnúť o jeho zverení do osobnej starostlivosti, jeho zastupovaní a správe jeho majetku, ako aj o prispievaní druhého rodiča na výživu. Toto rozhodnutie možno podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine nahradiť dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom. Pri schvaľovaní dohody má súd podľa § 24 ods. 2 a 4 Zákona o rodine skúmať, či sú rodičia naďalej spôsobilí dieťa vychovávať a majú o jeho osobnú starostlivosť záujem a či sú teda splnené podmienky ponechania, resp. zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd je povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd tiež dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa o udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pojem záujmu maloletého dieťaťa je potom vymedzený v čl. 5 základných zásad Zákona o rodine a pri jeho posudzovaní sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o
rodine má okrem toho súd dbať na právo rodiča, ktorému sa dieťa nezveruje do osobnej starostlivosti, na pravidelné informácie o dieťati.
18. Podľa zisteného skutkového stavu rodičia uzavreli 16. októbra 2019 rodičovskú dohodu v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá podlieha schváleniu súdu. Preto odvolací súd skúmal, či obsah tejto dohody je v najlepšom záujme maloletých tak, ako do vymedzuje § 24 ods. 4 a čl. 5 Zákona o rodine. Odporca v odvolaní pôvodne žiadal zverenie oboch maloletých do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Striedavá osobná starostlivosti si vyžaduje zvýšenú mieru kooperácie oboch rodičov. Je nevyhnutné vzájomne sa dohodnúť o spôsoboch výchovy a starostlivosti, spoločne posudzovať potreby a želania dieťaťa. Striedavá starostlivosti teda zmysluplne predpokladá určitú minimálnu mieru schopnosti rodičov spolupracovať a komunikovať a aby boli pripravení tak robiť. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rodičia maloletej takejto komunikácie a spolupráce nie sú schopní. Sú preto splnené podmienky podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine na zverenie maloletých do starostlivosti jedného rodiča tak, ako je to upravené v dohode. Odvolací súd dospel k záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí starostlivosti o obe maloleté a u oboch sú vytvorené také podmienky, aby to bolo v jej najlepšom záujme. Maloleté si nevyžadujú žiadnu osobitnú starostlivosť z dôvodu zdravotných problémov. Obe maloleté vyjadrili vôľu byť viac u matky, a to M. v podstate z dôvodu, že k otcovi sa jej nepodarilo vytvoriť funkčný vzťah dieťaťa k rodičovi, a mal. E. z dôvodu, že vo svojom veku prirodzenie viac tiahne k matke a k staršej sestre. Zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, že by niektorý z rodičov vystavoval maloleté tzv. konfliktu lojality a že by aktívne bránil maloletým vo vytváraní väzieb s druhým rodičom a jemu blízkymi osobami.
19. Z hľadísk uvedených v § 24 ods. 4 a čl. 5 Zákona o rodine by tak bolo možné maloletú zveriť do starostlivosti každému z rodičov. Pokiaľ sa potom rodičia dohodli na tom, že budú zverené do starostlivosti matky, nie je takéto rozhodnutie v rozpore s najlepším záujmom maloletých. Rovnako nie je v rozpore s ich záujmom ani dohodnutý rozsah styku otca s maloletými, ktorý rešpektuje právo na zachovanie rovnocenného vzťahu k obidvom rodičom v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Dohodnutý rozsah navyše viac než rozsudok súdu prvej inštancie rešpektuje aj právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, keď čas, kedy sa otec má právo stýkať s maloletými, rovnomernejšie rozdeľuje na pracovné dni, víkendy, sviatky a obdobie prázdnin.
20. Aj v časti určenia výživného podlieha dohoda rodičov schváleniu súdu v zmysle § 65 ods. 1 v spojení s cit. § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je spôsobilé sa samostatne živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine však majú obaja rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podobne podľa už cit. § 75 ods. 1 Zák. o rodine má súd prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom podľa judikatúry (porov. judikáty R 5/1969, R 101/1967) sú pri určení výšky výživného rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že schopnostiam a možnostiach otca zodpovedá približne mesačný príjem vo výške 1.000 €, ktorý aj dosahuje. Podľa ustálenej súdnej praxe by suma výživného v zásade nemala prekročiť sumu 25 až 30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča, teda v prerokúvanej veci približne 250 až 300 €. Suma 210 € pre obe maloleté tak zodpovedá tejto akceptovanej hranici a vytvára ešte aj dostatočný priestor na jeho prípadné zvyšovanie s rastúcim vekom mal. E. a s predpokladanou prípravou na budúce povolanie mal. M.. Pri zohľadnení rozdielov medzi potrebami sedemročného dieťaťa - žiačky základnej školy v mieste bydliska a 17-ročného dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska, býva tam na internáte, navyše je krátko pred maturitným ročníkom, s ktorým sú spojené aj zvýšené výdavky, tak dohodnuté výživné 60 a 150 € zodpovedá týmto rozdielom.
21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že rodičovská dohoda zodpovedá záujmom maloletých v zmysle § 24 ods. 4 a čl. 5 Zákona o rodine, preto ju podľa § 24 ods. 3, § 25 ods. 1 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine schválil. Podotýka sa pritom, že predmetom schválenia je len rodičovská dohoda v zákonnom zmysle, teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým. V prerokúvanej veci však účastníci do svojej dohody zo 16. októbra 2019 včlenili aj ďalšie ustanovenia, ktoré sú vysvetľujúceho a deklaratórneho charakteru. Napriek tomu, že tieto ustanovenia sú obsiahnuté v spoločnom dokumente, nepredstavujú rodičovskú dohodu v zmysle cit. zákonných ustanovení. Preto odvolací súd výslovne obmedzil svoje schválenie len na čl. IV pripojenej dohody, ktorá sa tak stane neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vo výroku o rozvode manželstva a výchovnom opatrení (výrok I). Naopak, v dôsledku uzavretia rodičovskej dohody v odvolacom konaní tak úprava výkonu rodičovských práv vykonaná rozsudkom súdu prvej inštancie nie je správna, preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že túto dohodu schválil (výrok II).
23. Výrok o trovách celého konania sa zakladá na § 52 C. m. p. v spojení s § 369 ods. 2 C. s. p., keď odvolací súd nezistil žiaden dôvod, kvôli ktorému by mala niektorému z účastníkov priznať ich náhrada (výrok III).
24. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Súčasťou tohto rozsudku je rodičovská dohoda, ktorá bola vyhotovená len v listinnej podobe. Odvolací súd tak nie je objektívne spôsobilý vyhotoviť prvopis tohto rozsudku v elektronickej podobe, preto podľa § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. o e- Governmente bude prvopis rozsudku vyhotovený v listinnej podobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Ak otec dobrovoľne nesplní povinnosť platiť výživné, môžu sa maloleté domáhať splnenia tejto povinnosti v exekúcii. Ak účastníci dobrovoľne neplnia schválenú dohodu o styku s maloletými, môže druhý účastník podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 a nasl. C. m. p.).