Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/211/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44271875, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36855278, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101371671/2022 zo dňa 12. mája 2022 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101371671/2022 zo dňa 12. mája 2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 103814318/2016 zo dňa 31.08.2016.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102632733/2018 zo dňa 18.12.2018, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100869435/2019 zo dňa 12.04.2019 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 102632733/2018 zo dňa 18.12.2018. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 100869435/2019 zo dňa 12.04.2019 podal žalobca správnu žalobu na Krajskom súde v Žiline, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 03.03.2020, zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100869435/2019 zo dňa 12.04.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 101048098/2020 zo dňa 16.06.2020 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102632733/2018 zo dňa 18.12.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacích konaní vydal rozhodnutie č. 100621721/2021 zo dňa 16.04.2021, ktoré žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 101468775/2021 zo dňa 11.08.2021 zrušil a vrátil vec správcovi dane. Na základe opätovného posúdenia a vyhodnotenia dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013; dôkazov získaných v priebehu vyrubovacieho konania po ukončení

daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013, ako aj dôkazov získaných v pokračujúcom vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správca dane zotrval na zisteniach uvedených v Protokole za január 2013 a vydal rozhodnutie č. 100067761/2022 zo dňa 13.01.2022, ktorým žalobcovi podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil rozdiel v sume 956 534,34 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013.

4. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) vo výške 7 669,44 € z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. , Dr. Vl. Clementisa 10, 821 01 Bratislava, IČO : 45 875 693 (ďalej len „TECHNet SK s.r.o.“). Neuznal žalobcovi odpočítanie DPH vo výške 534 798,75 € z faktúr od dodávateľa TOP SALE s.r.o., Slováckeho 2, 821 04 Bratislava, IČO: 46 410 988 (ďalej len „TOP SALE s.r.o.“). Správca dane taktiež neuznal žalobcovi uplatnené oslobodenie DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľov Fulminata, s.r.o., Holečkova 49, 150 00 Praha 5 – Smíchov (od 23.04.2013: Zahradníčkova 1220/20a, Košíře), Česká republika, IČ DPH: CZ29061130 (ďalej len „Fulminata, s.r.o.“), kde z predmetnej faktúry dopočítal DPH v sume 10 150,80 €; Nerseco s.r.o., Vítězné náměstí 576/1, Dejvice, 160 00 Praha 6, Česká republika (ďalej len „Nerseco s.r.o.“), kde z predmetných faktúr dopočítal DPH vo výške 4 427,49 €; Saddron AB , so sídlom: Andersen, Advokatfŕimam Fylgia KB, Box 5555, 102 04 Stockholm, IČ DPH: SE556825467501 (ďalej v texte len „Saddron AB“), kde z predmetnej faktúry dopočítal DPH v sume 55 250,00 €; XADRUM SPOLKA z Organiczona Odpowiedzialnoscia, so sídlom: ul. Garbary 95, B87, 61-757 Poznaň, IČ DPH. PL7831687776 (ďalej v texte len „XADRUM sp.“), kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 65 502,97 €; SILVERTONE BUSINESS LTD , so sídlom: 5TH FLOOR, 52-54 GRACECHURCH STREET, EC3V OEH Londýn, IČ DPH GB131656918 (ďalej v texte len „ SILVERTON GB “), kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 71 739,58 € a SILVERTONE BUSINESS LTD , so sídlom: 5TH FLOOR, 52-54 GRACECHURCH STREET, EC3V OEH Londýn, IČ DPH NL823602692B01 (ďalej v texte len „ SILVERTON NL “), kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 206 995,31 €.

5. Správca dane mal za to, že žalobca ako daňový subjekt porušil ust. , v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, t.j., že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Podľa správcu dane odpočítanie dane bolo uplatnené daňovým subjektom (žalobcom) z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť TECHNet SK s.r.o. a tiež spoločnosť TOP SALE s.r.o.. Čo sa týka uplatnenia oslobodenia od DPH v prípade faktúr pre spoločnosti Fulminata, s.r.o., Saddron AB, XADRUM sp., SILVERTON GB a SILVERTON NL, k tomu správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, na základe odberateľských faktúr vyhotovených pre týchto odberateľov, pri ktorých nebolo preukázané, že právo nakladať s tovarom prešlo na kupujúcich/nadobúdateľov uvedených na predmetných faktúrach. Čo sa týka uplatnenia oslobodenia od DPH v prípade faktúr pre spoločnosť Nerseco s.r.o., k tomu správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, na základe odberateľských faktúr vyhotovených pre odberateľa Nerseco s.r.o., pri ktorých nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, t.j. fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101371671/2022 zo dňa 12. mája 2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane, pričom zopakoval dôvody uvedené správcom dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

Žaloba a žalobné body

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný, ktorý sa v zásade v plnej miere stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, hrubým

spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to najmä tým, že v procesnom postupe vydania napadnutého rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, napadnuté rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora: C-80/11, C-142/11, C-324/11, C-285/11, C-642/11, C-643/11, C-18/13, C-277/14, C-120/15, C 159/14 Koela-N, C 33/13 Jagiello. Namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v daňovom konaní neprihliadol na práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu a neprihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo a neviedol daňové konanie, aby tak zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, nevyužil všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt - žalobcu. Žalobca uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný, aj napriek skutočnosti, že mu poskytnutá súčinnosť zapríčinila neprimeranú administratívnu a finančnú záťaž, poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v a na preukázanie zdaniteľného plnenia. Predložil v rámci vykonanej súčinnosti aj rámcovú kúpnu zmluvu č. 2012012001 zo dňa 20.01.2012 uzatvorenú medzi TECHNet SK s.r.o. ako predávajúcim (dodávateľom) a žalobcom ako kupujúcim (odberateľom), ktorá preukazuje obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. Žalobca má za to, že predložil dostatok dôkazov nad rámec povinnosti ustanovenej v , v nadväznosti na , ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

8. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nemožnosti preverenia zdaniteľného obchodu spoločnosti TECHNet SK s.r.o., s ktorými sa stotožnil aj žalovaný, žalobca uviedol, že taký záver nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 23.04.2014 spísanú Daňovým úradom Bratislava, kedy sa na predvolanie dostavil A. B. C. (v čase zdaniteľného plnenia bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TECHNet SK s.r.o.), ktorý na otázku správcu dane, či spoločnosť obchodovala v zdaňovacom období I. štvrťroka 2013 so žalobcom, odpovedal: áno obchodovala. Rovnako je možné potvrdenie dodania vyvodiť aj z odpovede na otázku správcu dane, akým spôsobom boli uskutočnené úhrady za dodaný tovaru odberateľom Euro Data SK a.s. bývalý spoločník a konateľ odpovedal: bankovým prevodom, čo je uvedené na odberateľských faktúrach. Vo vzťahu k záverom správcu dane o nemožnosti preskúmania zdaniteľného obchodu žalobca uviedol, že tieto závery žalovaného nekorešpondujú ani so Zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 24.09.2013 číslo 9104407/5/4348084/2013/Haj spísanej Daňovým úradom Bratislava, kde sa ku správcovi dane dostavil A. C. D., splnomocnený zástupca spoločnosti TECHNet SK, s.r.o., ktorý predložil správcovi dane daňové doklady týkajúce sa zdaniteľného plnenia (faktúry) a uviedol, že TECHNet SK, s.r.o. vyhotovila faktúry č. . 2013000028, 2013000034, 2013000038 a 2013000041 za dodané tovary – tonery, výpočtové zariadenia pre odberateľa Euro Data SK, a.s., Kvačalova 5, 010 04 Žilina, DIČ: 2022641940, IČ DPH: SK2022641940, IČO: 44 271 875 v zdaňovacom období I. štvrťrok 2013 a priznal z uvedených faktúr daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013. Uviedol, že faktúry č. . 2013000028, 2013000034, 2013000038 a 2013000041 predložené žalobcom súhlasia s faktúrami, ktoré používa spoločnosť TECHNet SK s.r.o. Podpisy na faktúrach sú jednoznačne podpisy konateľa spoločnosti TECHNet SK s.r.o., pričom táto spoločnosť bežne obchoduje s uvedeným druhom tovaru. Opakovane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9104404/5/4835314/2014 zo dňa 30.10.2014 pán E. C., jediný štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. v rozhodnom období zdaniteľného plnenia, pri predložení konkrétnych faktúr za zdaňovacie obdobie január a február 2013 uviedol, že tieto obchodná spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. vyhotovila a riadne zaúčtovala a tiež v zápisnici potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2011 a sp. zn. .

9. Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť TECHNet SK, s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, zmenou spoločníka a výmazom konateľa žalobca uviedol, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na plnenie. Nad rámec zákonom vyžadovaného dôkazného bremena pri preukázaní zdaniteľného plnenia žalobca predložil ako dôkaz zdaniteľného plnenia pohyb tovaru dodaného spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o., na skladových kartách, z ktorého je zrejmé, že reálne uskutočnené zdaniteľné plnenie, dodaný tovar bol následne použitý v

odberateľských vzťahoch s ďalšími subjektmi (jasne špecifikovanými s možnosťou pre správcu dane na ich verifikovanie), ktoré boli detailne rozpísané v tabuľke, ktorá tvorila prílohu k podaniu žalobcu zo dňa 10.08.2016. Z uvedených listinných dôkazov je podľa žalobcu možné identifikovať jednotlivé druhy tovarov, ich následný pohyb a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a tovar bol následne dodaný odberateľom, pričom tieto odberateľské vzťahy boli zo strany žalobcu riadne zaúčtované a bola splnená povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Jednoznačnosť preukázania zdaniteľného plnenia (vyššie uvedené Žalobcom predložené dôkazy, zápisnice o výsluchu svedkov - E. B. C. a A. C. D.) v nadväznosti na skutočnosť, že obchodná spoločnosť TECHnet SK, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie január 2013 daňové priznane na DPH, v ktorom deklarovala dodanie zdaniteľných obchodov vo vyššej hodnote, ako hodnota tovarov, ktoré boli dodané žalobcovi bez akýchkoľvek pochybnosti tiež potvrdzuje dodanie tovaru osobou uvedenou na faktúre.

10. Podľa žalobcu správca dane ani žalovaný nepredložili jediný dôkaz, že zdaniteľný obchod nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Svoje tvrdenia opierajú o skutočnosť, že TECHNet SK, s.r.o. nepredložil ďalšie požadované účtovné doklady. Toto však žalobca nevie nijako ovplyvniť. Takéto prenášanie zodpovednosti je podľa žalobcu v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho dvoru a rozsudkami súdov SR. Uviedol, že z jeho strany boli predložené všetky dôkazy, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúre. Mali platné všetky registrácie, komunikovali prostredníctvom konateľa spoločnosti. Žalobca nemohol vedieť a ani nevedel, že sa stanú neskôr pre finančnú správu nedôveryhodnou firmou, nebudú predkladať doklady a dôjde k prevodu spoločnosti a strate dokladov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Uviedol, že v prípade ak došlo k zneužitiu práva formou daňového zvýhodnenia, tak to bolo len na strane firmy TECHNet SK, s.r.o.. Žalobca si splnil všetky povinnosti, prejavil primeranú mieru opatrnosti zaužívanú v bežnom obchodnom styku.

11. K časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný spochybňuje dôveryhodnosť TECHNet SK, s.r.o. v čase realizovaných obchodov so žalobcom, uviedol, že dôveryhodnosť dodávateľa TECHNet SK, s.r.o. si žalobca overoval všetkými prostriedkami, ktoré boli dostupné v roku 2013, a to najmä výpis z ORSR, kontrola platnosti IC DPH (VAT), zoznamy neplatičov DU, SP a , prípadná existencia webovej stránky. Uviedol, že v roku 2013 neboli k dispozícii „Zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH“ resp. „Zoznam nespoľahlivých platcov DPH“. Na zoznam nespoľahlivých platcov DPH bola firma TECHNet SK, s.r.o. zaradená 29.04.2014. Teda žalobca vynaložil pri preverovaní obchodného partnera náležitú mieru opatrnosti. Namietal tiež, že v zmysle vyššie uvedených judikátov je prenášanie neprimeranej zodpovednosti na žalobcu (za konanie iných osôb) vylúčené. Žalobca tiež nemôže ovplyvniť prípadné prevody obchodných podielov v spoločnostiach svojich dodávateľov či odberateľov. V prípade ak spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. realizovala daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť. Podľa žalobcu, na odopretie nároku na odpočet DPH, podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR , ktorý sa odvoláva na Rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-439/04 a C-440/04, musia byť kladne zodpovedané štyri kumulatívne položené otázky: Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? Ak áno, je takýto únik dôsledkom podvodného konania? Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto konaním spojené? Ak boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť žalobca? Podľa žalobcu z daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nevyplynula ani jedna jednoznačne kladná odpoveď na vyššie uvedené otázky.

12. K existencii dodania tovaru žalobca poukázal na Rozsudky Súdneho dvora č. C-78/12, C-494/12 v zmysle ktorých pojem „dodanie tovaru“ neodkazuje na prevod majetku spôsobom uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá oprávňuje druhú stranu nakladať tak, ako by bola majiteľom tohto tovaru. Tiež poukázal na rozhodnutie SDEÚ č. C-439/04 Kittel, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že „právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. Podľa Rozsudku Súdneho dvora zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 sa ustanovenia Šiestej smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej

za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

13. Vo vzťahu k dodávateľovi TOP SALE s.r.o. žalobca v správnej žalobe uviedol, že so záverom žalovaného, že sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou TOP SALE s.r.o. a žalobcom z dôvodu, že pre pri preverovaní spoločnosť TOP SALE s.r.o. (dodávateľ) sa javí ako nekontaktná, na adrese sídla nie označená spoločnosť TOP SALE s.r.o., so správcom dane nespolupracuje, nepredložila žiadne účtovné doklady, evidencie a nepreberá písomnosti, nesúhlasí a má za to, že výsledky rozsiahleho šetrenia zo strany správcu dane závery o uskutočnení zdaniteľného plnenia potvrdzujú. Žalobca uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v a na preukázanie zdaniteľného plnenia. Konkrétne k jednotlivým faktúram predložil objednávku, prepravný doklad obchodnej spoločnosti cargo-partners SR, s.r.o., dodací list a potvrdenie o úhrade kúpnej ceny. Následne na základe výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 22.07.2016 na preukázanie zdaniteľného plnenia predložil správcovi dane ďalšie listinné dôkazy. Žalobca má za to, že predložil dostatok dôkazov nad rámec povinnosti uvedenej v , v nadväznosti na , ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t.j. preukázali, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

14. Žalobca poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 12.11. 2014 spísanú na Daňovom úrade Bratislava, kde sa na predvolanie dostavil A. E. F. (jediný konateľ a spoločník spoločnosti TOP SALE s.r.o. v rozhodnom čase zdaniteľného plnenia), ktorý uviedol, že formát faktúr je totožný s tým, aký používala spoločnosť TOP SALE s.r.o., pečiatka je spoločnosti a podpis je jeho. Spolupráca so spoločnosťou Euro Data SK bola nadviazaná pravdepodobne elektronicky prostredníctvom e-mailu a obchodného servera. Tiež uviedol, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. zastupoval on osobne a za spoločnosť Euro Data SK a.s. vystupoval pán G. a iné osoby, mená si presne nepamätal, tovar bol uskladnený v prenajatých priestoroch pravdepodobne v priemyselnej zóne v Bratislave u daňového subjektu cargo-partner, Kopčianska ulica v Bratislave, tovar sa nakladal v prenajatom sklade a prepravcovi ho odovzdávali zamestnanci carga, preprava tovaru bola zabezpečovaná zmluvným prepravcom, preprava bola v cene tovaru, konkrétne na meno prepravcu si nespomína, túto zabezpečovala spoločnosť cargo-partners. Úhrady boli realizované prevodom na účet v Prima banke, a.s. Zároveň žalobca poukázal na výpoveď A. E. H., ktorý bol vypočutý v postavení svedka Národnou kriminálnou agentúrou, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry stred, Banská Bystrica dňa 08.08.2014, ktorý uviedol, že spoločnosť obchodovala s harddiskami, hracími konzolami rôznych typov, Sony Playstation, procesormi, pamäťami, SSD diskami, USB flash diskami. Tovar bral hlavne od jednej spoločnosti, a to BURBICK s.r.o.. Uviedol tiež, že hlavným odberateľom bola spoločnosť Euro Data SK zo Žiliny a ASBIS SK z Bratislavy. Rovnako uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdil A. F. opakovane aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní č 103309744/2016 zo dňa 09.06.2016, kde okrem iného uviedol, že účtovníctvo bolo vedené obchodnou spoločnosťou LUKRA, ktorá sa mala nachádzať v blízkosti sídla spoločnosti TOP SALE, s.r.o.. Konateľ spoločnosti A. E. H. dňa 12.11.2014 na ústnom pojednávaní potvrdil formát faktúr, pečiatku, podpis a že sa jedná o tovar s ktorým bežne obchodoval – viď zápisnica 9104407/5/501832/2014/Achb. Na skladovanie a prepravu tovaru využíval služby spoločnosti cargo- partner SR, s.r.o. Spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o. potvrdila skladovanie a prepravné služby z ich priestorov do skladov žalobcu, ktoré si u nej objednal TOP SALE s.r.o. Tieto prepravné listy žalobca predložil. Konateľka spoločnosti LUCRA Team spol. s r.o. potvrdila ekonomickú činnosť spoločnosti TOP SALE s.r.o., podávanie dokladov na príslušný Daňový úrad. V období január 2013 žalobca platil na účet spoločnosti TOP SALE s.r.o. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Prima banka, a.s., ktorá potvrdila, že účet bol vedený na spoločnosť TOP SALE s.r.o. a disponentom bol konateľ A. E. H.. Účtovnými dokladmi, ktoré získal správca dane od NAKA, a to zmluva, bankové výpisy, faktúry za dopravu k žalobcovi, ich nákupné faktúry, odberateľské faktúry, denník, apod. je podľa žalobcu jednoznačne dokázané, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru t.j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť u spoločnosti TOP SALE s.r.o. – dodávateľa tovaru, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva aj zo Zápisnice o miestnom

zisťovaní zo dňa 12.05.2015, kde správca dane preveroval vykonanie prepravy tovaru spoločnosťou cargo-partner SR, s.r.o. pre daňový subjekt spoločnosť TOP SALE s.r.o.. Žalobca pokladá uvedené zápisnice za objektívne preukázanie zdaniteľného plnenia aj u dodávateľa, ktoré neboli v daňovej kontrole a následnými skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí ničím spochybnené.

15. Žalobca opakovane uviedol, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Pri preukázaní zdaniteľného plnenia žalobca predložil dôkaz zdaniteľného plnenia, a to pohyb tovaru dodaného spoločnosťou TOP SALE s.r.o., na skladových kartách, z ktorého je zrejmé, že reálne uskutočnené zdaniteľné plnenie, dodaný tovar bol následne použitý v odberateľských vzťahoch s ďalšími subjektmi, ktoré sú detailne rozpísané. Z uvedeného listinného dôkazu je možné identifikovať jednotlivé druhy tovarov, ich následný pohyb a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené dodávateľom a tovar bol následne dodaný odberateľom, pričom tieto odberateľské vzťahy boli zo strany Žalobcu riadne zaúčtované a bola splnená povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Žalobca má za to, že správca dane nepredložil jediný dôkaz, že zdaniteľný obchod nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Svoje tvrdenia žalovaný opiera o skutočnosť, že TOP SALE s.r.o. nepredložil ďalšie požadované účtovné doklady. Toto však žalobca nevie nijako ovplyvniť Uviedol, že zo strany žalobcu boli predložené všetky dôkazy, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúre. Mali platné všetky registrácie, komunikovali prostredníctvom konateľa spoločnosti. Žalobca nemohol vedieť a ani nevedel, že sa stanú neskôr pre finančnú správu nedôveryhodnou firmou, nebudú predkladať doklady a dôjde k prevodu spoločnosti a strate dokladov.

16. Žalobca ďalej v súvislosti so spol. Fulminata s.r.o., pri ktorej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že Žalobca porušil ustanovenie tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z dôvodu, že údajne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte plnenia. Oslobodenie dane bolo uplatnené žalobcom z odberateľskej faktúry vystavenej pre odberateľa Fulminata s.r.o., č. 501302651 zo dňa 21.01.2013 na sumu celkom 60 904,80 Eur z toho 0% DPH. Žalobca nesúhlasí s uvedeným záverom žalovaného, ktorý žalovaný vyvodil zo skutočnosti, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou Fulminata s.r.o. a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť Fulminata s.r.o. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná, adresa sídla sa nachádza v objekte, kde majú sídlo ďalšie spoločnosti, v spoločnosti Fulminata s.r.o došlo ku dňu 11.04.2013 k zmene spoločníka a konateľa. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady, evidencie a nepreberá písomnosti. Žalobca má za to, že výsledky šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú, resp. nebola zo strany žalovaného v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v a nasl. na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane. Na základe týchto dokladov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, má žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane, t.j. preukázali, že tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu.

17. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že boli splnené všetky podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Poukázal na podanie označené ako „Postúpenie dôkazov zo dňa 15.06.2016“, ktoré pod číslom 1102560/2016 zaslalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica a na pobočku Martin bolo odstúpené interným listom č. 1168965/2016 zo dňa 23.06.2016, konkrétne v úradnom zázname je uvedené, že z databáz dostupných správcovi dane bolo za I. štvrťrok 2013 zistené nadobudnutie tovaru od zahraničných platiteľov DPH, a to zo Slovenskej republiky a z Nemecka. Zo Slovenska bolo za mesiac január 2013 zistené nadobudnutie tovaru v hodnote 60 905,00 EUR (1 555 056,91 CZK), pričom uvedená suma sa presne stotožňuje s odberateľskou faktúrou žalobcu č. 501302651.

18. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná nesúčinnosť aktuálneho konateľa v rámci daňového šetrenia nemôže byť arbitrárne na ťarchu daňového subjektu. Poukázal pritom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 15.marca 2011, ktorý poukazuje

na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami.

19. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiam zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť Fulminata s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, žalobca uvádza, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na plnenie.

20. Český správca dane potvrdil za mesiac január nadobudnutie tovaru zo Slovenska v hodnote 60 905,- EUR, čo zodpovedá faktúre číslo 501302651 na sumu 60 904,80 EUR bez DPH. Jednoznačne bolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu EU a odberateľovi uvedenému na faktúre Skutočnosť, že tovar z faktúry č. 501302651 bol objednaný a dodaný spoločnosti Fulminata s.r.o. potvrdil podľa žalobcu aj jej bývalý konateľ I. J. vo výsluchu zo dňa 17.02.2017 vykonanom Českým finančným úradom.

21. Žalobca tiež namietal, že ak spoločnosť Fulminata s.r.o. spravila daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť. Žalobca zastáva právny názor, že na odopretie nároku na odpočet DPH musia byť splnené podmienky vyplývajúce z Rozsudku Najvyššieho súdu SR , ktorý sa odvoláva na Rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-439/04 a C-440/04.

22. V súvislosti s nepriznaním žalobcom uplatneného oslobodenia DPH pre odberateľa Saddron AB žalovaný konštatoval záver, že žalobca porušil ustanovenie tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z dôvodu, že údajne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte plnenia. Oslobodenie dane bolo uplatnené žalobcom z odberateľskej faktúry vystavenej pre odberateľa Saddron AB, č. 501302481 zo dňa 18.01.2013 na sumu celkom 331 500,- Eur, z toho 0% DPH.

23. Žalobca nesúhlasil s uvedeným záverom žalovaného, ktorý vyvodil zo zistení počas daňovej kontroly, a teda, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou Saddron AB a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť Saddron AB (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady, evidencie. Žalobca má za to, že výsledky šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú.

24. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. V Odpovedi na žiadosť o MVI zo strany švédskej daňovej správy, konkrétne z jej prílohy „Transakcie dodávok tovaru od spoločnosti Euro Data SK, a.s. pre Saddron AB“ jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Saddron AB prijala tovar od žalobcu. Uvedené vyplýva aj z Odpovede na žiadosť o MVI číslo 25680/15/Bry, v ktorej holandská daňová správa uviedla, že tovar uvedený na faktúre číslo 501302481, ktorú pre odberateľa Saddron AB vyhotovil žalobca za predaj 5000 kusov Seagate Barracuda SATA 7200 2.0TB bol zaslaný dňa 14.01.2013 na základe CMR do firmy A2B Logistics; zásielka dorazila do A2B Logistics dňa 18.01.2013, podľa priloženej príjemky na sklad to bolo 17.01.2013; spoločnosť Saddron AB e- 17/29 mailom zo dňa 16.01.2013 informovala skladovateľa: A2B Logistics, že predmetná zásielka má byť ihneď po prijatí poslaná ďalej pre spoločnosť MAESTRON.

25. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že samotná nesúčinnosť aktuálneho konateľa, resp. následné nakladanie s dodaným tovarom zo strany spoločnosti Saddron AB v rámci daňového šetrenia nemôže

byť arbitrárne na ťarchu daňového subjektu. Žalobca pritom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 15.marca 2011. Uviedol tiež, že ak spoločnosť Saddron AB spravila daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť. Žalobca zastáva právny názor, že na odopretie nároku na odpočet DPH musia byť splnené podmienky v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR , ktorý sa odvoláva na Rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-439/04 a C-440/04.

26. V súvislosti s nepriznaním žalobcom uplatneného oslobodenia DPH pre odberateľa XADRUM sp. žalovaný tiež konštatoval záver, že žalobca porušil ustanovenie tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z dôvodu, že údajne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte plnenia. Oslobodenie dane bolo uplatnené žalobcom z odberateľskej faktúr vystavených pre odberateľa XADRUM sp. č. 501300666 zo dňa 08.01.2013 na sumu celkom 49.852,42,- Eur z toho 0% DPH, - 501300667 zo dňa 08.01.2013 na sumu celkom 147.987,- Eur z toho 0% DPH,

- 501300669 zo dňa 08.01.2013 na sumu celkom 180.873,- Eur z toho 0% DPH, - 501300670 zo dňa 08.01.2013 na sumu celkom 14.305,41,- Eur z toho 0% DPH.

27. Žalobca nesúhlasil s uvedeným záverom žalovaného, ktorý vyvodil zo zistení počas daňovej kontroly, a teda, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou XADRUM sp. a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť XADRUM sp. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady, evidencie. Žalobca má za to, že výsledky šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú.

28. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Z odpovede poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI číslo 9514401/5/358479614/2014/Glo, Saj 5423/14/Maz jednoznačne vyplýva, že spoločnosť XADRUM, PL7831687776 deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od Žalobcu v hodnote 1.619.941,- PLN v súhrnnom výkaze za január 2013. Pri konverznom kurze PLN/Eur vo výške 4,125 PLN / Eur spoločnosť XADRUM deklarovala inatrakomunitárne nadobudnutie tovaru za mesiac január v sume 393.017,83,- Eur čo zodpovedá odberateľským faktúram č. 501300666, 501300667, 501300668, 501300669 a 501300670. Rovnako potvrdenie intrakomunitárneho dodania tovaru pre spol. XADRUM sp. vyplýva aj z Odpovede poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI č. 25681/15Bry, ktorá preverovala zdaniteľné plnenie u spoločnosti D.M.T. Sp..

29. Podľa žalobcu bolo preukázané, že tovar bol objednaný a dodaný spoločnosti XADRUM sp.. Poľský správca dane potvrdil za mesiac január nadobudnutie tovaru od žalobcu podľa súhrnného výkazu. Firma D.M.T. Sp. z o.o., ktorá poskytovala skladové a prepravné služby pre XADRUM sp. potvrdila prijatie tovaru. Jednoznačne bolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu EU a odberateľovi uvedenému na faktúre, a to aj výpoveďou šoféra prepravcu I. K. v zápisnici č. 101778127/2017 zo dňa 17.08.2017, ktorý podrobne uviedol mechanizmus nakládky a prepravy tovaru.

30. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že samotná nesúčinnosť aktuálneho konateľa, resp. následné nakladanie s dodaným tovarom zo strany spoločnosti XADRUM sp. v rámci daňového šetrenia nemôže byť arbitrárne na ťarchu daňového subjektu. Žalobca pritom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 15.marca 2011. Uviedol tiež, že ak spoločnosť XADRUM sp. spravila daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť. Žalobca zastáva právny názor, že na odopretie nároku na odpočet DPH musia byť splnené podmienky v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR , ktorý sa odvoláva na Rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-439/04 a C-440/04.

31. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. SILVERTONE GB, že žalobca porušil ustanovenie tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z dôvodu, že údajne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte plnenia. Oslobodenie dane bolo uplatnené žalobcom z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa SILVERTONE GB č. 501302626 zo dňa 18.01.2013 na sumu celkom

211.529,76,- Eur z toho 0% DPH a č. 501303141 zo dňa 23.01.2013 na sumu celkom 218.907,70,- Eur z toho 0% DPH. K tomuto záveru dospel žalovaný na základe preverovania obchodných prípadov počas daňovej kontroly, pričom poukázal, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou SILVERTON GB a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť SILVERTON GB. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná, jediný riaditeľ p. E. L. rezignoval dňa 30.07.2013 na svoju funkciu a spoločnosť bola zrušená. S uvedenými závermi správcu dane žalobca nesúhlasí a má za to, že výsledky šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú, resp. nebola zo strany správcu dane v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala, resp. iná skutočnosť, ktorá by spochybňovala, že vlastnícke právo k tovaru uvedeného na faktúre č. 501302626 a 501303141 prešlo na odberateľa SILVERTON GB.

32. Žalobca uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v a nasl. na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane. Žalobca tiež na základe Výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 22.07.2016 na preukázanie zdaniteľného plnenia predložil správcovi dane nad rámec zákonnej povinnosti dôkazného bremena z dôvodu údajných pochybností o materiálnom preukázaní zdaniteľného plnenia aj ďalšie listinné dôkazy. Na základe dokladov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, má žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, nad rámec povinnosti stanovenej v a nasl. , ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane, t.j. preukázali, že tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu.

33. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa , žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Poukázal pri tom na odpoveď holandskej daňovej správy na žiadosť o MVI číslo 25680/15/Bry, kde holandská daňová správa pri preverovaní zdaniteľného plnenia u spoločnosti A2B Logistics BV, Tarwestraat 2, Nieuw Vennep, Holandsko uviedla, že: že tovar uvedený na faktúre číslo 501302626 - podľa CMR zo dňa 16.01.2013 poslal žalobca pre firmu A2B Logistics tovary: : 168 kusov Ps3-500Gb a 1797 kusov Seagate Barracuda SATA 7200 3.0 TB. Príjazd do skladu bol 18.01.2013; zásielka bola určená pre SILVERTON GB v Londýne. Táto zásielka bola následne ďalej predaná nasledovným spoločnostiam: AMTRO; Siqnia Trade B.V.; MAESTRON BV; Qwerty B.V.; Game World. Z obsahu e-maile zo dňa 18.01.2013 vyplýva, že žalobca prikázal firme A2B Logistics uvoľniť tovar pre SILVERTON GB a až dňa 25.01.2013 bola vytvorená skladová výdajka. Rovnako v prílohe zaslal doklady vzťahujúce sa k odberateľskej faktúre č. 501303141 preukazujúce, že prijatie uvedeného tovaru do firmy A2B Logistics dňa 22.01.2013 (podľa CMR); podľa predložených listinných dôkazov bol tovar ďalej predaný firmám: ACLM-TECH BV; Amtro; Mecado B.V.; GTD BV; Scubb; Game Word; IT Trader a Onika. Ďalej bola zaslaná e-mailová komunikácia zamestnanca Žalobcu s logistickým centrom A2B Logistics.

34. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu EU a odberateľovi uvedenému na faktúrach, a to aj výpoveďou šoféra prepravcu E. B. v zápisnici č. 102002582/2017 zo dňa 20.09.2017, ako aj šoféra E. G. v zápisnici č. 102002007/2017 zo dňa 20.09.2017, ktorí podrobne uviedli mechanizmus nakládky a prepravy tovaru. Z uvedených odpovedi na MVI v kontexte listinných dôkazov, ktoré žalobca nad rámec zákonnej povinnosti predložil správcovi dane podľa neho jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva hmotnoprávny nárok žalobcu na oslobodenie od dane v zmysle

35. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná nekontaktnosť, resp. zrušenie spoločnosti SILVERTON GB v rámci daňového šetrenia nemôže byť vykladané arbitrárne na ťarchu daňového subjektu. Uviedol, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na plnenie. Ak spoločnosť SILVERTON GB spravila daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť.

36. Rovnako žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. SILVERTONE NL, že žalobca porušil ustanovenie tým, že neoprávnene

uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu z dôvodu, že údajne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte plnenia. Oslobodenie dane bolo uplatnené žalobcom z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa SILVERTONE NL č. 501301093 zo dňa 10.01.2013 na sumu celkom 181.462,- Eur z toho 0% DPH, č. 501301095 zo dňa 10.01.2013 na sumu celkom 188.916,- Eur z toho 0% DPH, č. 501301094 zo dňa 10.01.2013 na sumu celkom 187.308,- Eur z toho 0% DPH, č. 501301743 zo dňa 15.01.2013 na sumu celkom 192.720,- Eur z toho 0% DPH, č. 501301744 zo dňa 15.01.2013 na sumu celkom 209.739,83,- Eur z toho 0% DPH a č. 501301745 zo dňa 15.01.2013 na sumu celkom 281.826,- Eur z toho 0% DPH. K tomuto záveru dospel žalovaný na základe preverovania obchodných prípadov počas daňovej kontroly, pričom poukázal, že správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou SILVERTON NL a žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť SILVERTON NL. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná, a so správcom dane nekomunikuje. S uvedenými závermi správcu dane žalobca nesúhlasí a má za to, že výsledky šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú, resp. nebola zo strany správcu dane v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala, resp. iná skutočnosť, ktorá by spochybňovala, že vlastnícke právo k tovaru uvedeného na faktúrach č. 501301093, 501301095, 501301094, 501301743, 501301744, 501301745, 501302626 a 501303141 prešlo na odberateľa SILVERTON GB.

37. Žalobca uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly súčinný a poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v a nasl. na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane. Na základe dokladov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, má žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane, t.j. preukázali, že tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu.

38. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa , žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Poukázal pri tom na odpoveď holandskej daňovej správy na žiadosť o MVI číslo 25680/15/Bry, kde holandská daňová správa pri preverovaní zdaniteľného plnenia u spoločnosti A2B Logistics BV, Tarwestraat 2, Nieuw Vennep, Holandsko uviedla, že: tovar uvedený na faktúre číslo 501301093 – dňa 07.01.2013 (podľa CMR) poslal žalobca pre firmu A2B Logistics nasledovné tovary: 500 ks Flaschtronic; 550 ks Seagete Barracuda SATA 7200 500 GB; 2360 ks Seagate Expansion Portable USB 3.0 500GB; 1600 ks Seagate Expansion Portable USB 3.0 1TB a 4950 kusov Seagate Barracuda SATA 7200 500GB. Tovary boli určené firme SILVERTON BUSINESS v Londýne, Anglicko. Táto spoločnosť je registrovaná v Holandsku pod IČ DPH:NL823602692B01. V texte uvádza aj dodanie tovaru na základe faktúry číslo 501301095 zo dňa 10.01.2013 a faktúry číslo 501301094 zo dňa 10.01.2013, ktoré boli vyhotovené pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD, IČ DPH:NL823602692B01.

39. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu EU a odberateľovi uvedenému na faktúrach, a to aj výpoveďou prepravcu M. N. v zápisnici č. 101434574/2017 zo dňa 27.06.2017, ako aj prepravcu I. K. v zápisnici č. 101769577/2017 zo dňa 16.08.2017, ako aj šoféra E. B. v zápisnici č. 102202820/2017 zo dňa 18.10.2017, ako aj šoféra E. G. v zápisnici č. 102202975/2017 zo dňa 18.10.2017, ktorí podrobne uviedli mechanizmus nakládky a prepravy tovaru. Z uvedenej odpovede na MVI v kontexte listinných dôkazov, ktoré žalobca nad rámec zákonnej povinnosti predložil správcovi dane podľa neho jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva hmotnoprávny nárok žalobcu na oslobodenie od dane v zmysle

40. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná nekontaktnosť, resp. zrušenie spoločnosti SILVERTON NL v rámci daňového šetrenia z roku 2012 nemôže byť vykladané arbitrárne na ťarchu daňového subjektu. Uviedol, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na plnenie. Ak spoločnosť SILVERTON NL spravila daňový podvod, resp. získala inú daňovú výhodu, tak žalobca o ňom nevedel a nemohol vedieť.

41. Pokiaľ sa žalovaný vo svojom rozhodnutí v súvislosti so spoločnosťou Nerseco s.r.o. stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že žalobca porušil ust. tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, t.j. že fyzicky opustil územie členského štátu, tak s týmito závermi žalobca nesúhlasí a má za to, že výsledky rozsiahleho šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú. Žalobca k jednotlivým faktúram predložil zálohovú faktúru, potvrdenie objednávky, potvrdenie o prevzatí tovaru, prehlásenie kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ podľa , výpis z účtu potvrdzujúci bezhotovostnú úhradu kúpnej ceny.

42. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane o nepreukázaní, že bol tovar prepravený a odoslaný do iného členského štátu, resp. zistení správcu, ktoré by mali spochybniť reálne dodanie tovaru spoločnosti Nerseco s.r.o. do iného členského štátu, žalobca uviedol, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Poukázal na Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 12.11.2014, kedy sa na predvolanie dostavil O. F. (jediný konateľ a spoločník spoločnosti Nerseco s.r.o. v rozhodnom čase), ktorý na otázky správcu dane uviedol, že v rozhodnom období bol konateľom a spoločníkom spoločnosti Nerseco s.r.o., spoločnosť Euro Data SK je mu známa, bol to jeho hlavný dodávateľ. Tovar si preberal v skladových priestoroch spoločnosti Euro Data SK a.s. v Bratislave. Boli to hlavne tonery do tlačiarní. Tovar bol vždy nakladaný v sklade v Bratislave a vyskladnený v Slavkove u Brna, nikdy ho neviezol priamo k odberateľovi, z dôvodu, že tovar vždy skontroloval. Na prepravu tovarov bolo využívané jeho súkromné motorové vozidlo AUDI A6 EČV: N., ďalej motorové vozidlo požičané od kamaráta P. Q., a to Peugeot Boxer s EVČ: N.. O. F. uvedené potvrdil aj v zápisnici č. 101154886/2018 zo dňa 13.06.2018. Okrem uvedeného konateľ spoločnosti O. F. potvrdil, že tovar vyvážal mimo SR do iného členského štátu EU. Na doklady žalobca uvádzal sídlo spoločnosti Nerseco v Brne. Podľa žalobcu to, že reálne p. O. F. vyvážal tovar do skladových priestorov Slavkov u Brna predsa logicky nie je dôvod na neuznanie vývozu mimo SR do iného členského štátu EU. Slavkov u Brna je rovnako v ČR ako je aj Brno v ČR. Skutočnosti potvrdzujúce výpoveď O. F., jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Nerseco s.r.o., o preprave tovaru zo SR do iného členského štátu, podľa žalobcu potvrdzuje aj Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.09.2014 č. 9514401/5/4325795/2014/Glo, kde sa na Daňový úrad Bratislava dostavil N. P. Q., konateľ spoločnosti omega IT, s.r.o..

43. Potvrdenie obchodných vzťahov, resp. dodanie tovaru zo SR do iného členského štátu bolo potvrdené aj vo svedeckej výpovedi v zápisnici zo dňa 14.08.2015, kde vypovedala p. N. H., zamestnankyňa žalobcu, ktorá uviedla, že spoločnosť Nerseco s.r.o. je jej známa z obchodných vzťahov ako odberateľ výrobkov spoločnosti Euro Data SK, potvrdila dodanie tovaru uvedeného na jednotlivých faktúrach spoločnosťou Euro Data SK a.s. a prevzatie tohto spoločnosťou Nerseco s.r.o. V tejto súvislosti poukázal žalobca na výpoveď A. I. R. v protokole zo dňa 20.11.2017, ktorý potvrdil, že spoločnosť Nerseco s.r.o. fyzicky dovážala tovar do skladu v Slavkove u Brna. V jeho priestoroch bol tovar skladovaný od januára 2013 do prvej polovice 2013 na štyroch europaletách.

44. Vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiam zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť Nerseco s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, zmenou spoločníka a konateľa žalobca uviedol, že v rozhodnom období preverovaného dodania bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. Zo strany žalobcu boli predložené všetky zákonom požadované dôkazy a listiny aj nad rámec zákona, že tovar bol objednaný a dodaný spoločnosti NERSECO s.r.o. Konateľ spoločnosti O. F. potvrdil, že tovar vyvážal mimo SR do iného členského štátu EU. Na doklady žalobca uvádzal sídlo spoločnosti Nerseco v Brne. To, že reálne p. O. F. vyvážal tovar do skladových priestorov Slavkov u Brna podľa názoru žalobcu nie je dôvod na neuznanie vývozu mimo SR do iného členského štátu EU. Slavkov u Brna je rovnako v ČR ako je aj Brno v ČR. Výpoveď A. I. R. potvrdzuje, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. fyzicky dovážala tovar do skladu v Slavkove u Brna

45. Žalobca záverom namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie absentuje zákonnú náležitosť rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, a to náležite odôvodnenie v súvislosti s prijatým záverom o odmietnutí práva žalobcu na odpočítanie dane v nadväznosti na zastabilizovanú judikatúru súdov. Žalovaný podľa názoru žalobcu v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia len popísal

skutkové zistenia z daňovej kontroly u žalobcu bez toho, aby neskôr vyhodnotili, ktoré konkrétne dôkazy, zistenia alebo skutočnosti a z akého dôvodu preukazujú ich závery, že tovar nebol doručený odberateľovi do iného členského štátu, resp. že žalobca vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou daňového podvodu. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov podľa žalobcu absentuje úvaha, ktorou boli daňové orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonali. V nadväznosti na úvahy žalovaného v odôvodnení rozhodnutia žalobca odkázal aj na rozhodnutie SDEÚ č. C-439/04 Kittel a C-277/14. Podľa žalobcu neobstoja argumenty žalovaného, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou SDEÚ, nedostatočne zohľadňujú všetky zistené skutočnosti a neodôvodnene spochybňujú oslobodenie od DPH žalobcu, a zároveň bránia uplatňovaniu jeho základných práv. Žalovaný a ani výsledky daňovej kontroly nespochybnili reálnu existenciu a ani dodanie tovaru žalobcom, ani jeho využitie na zdaniteľné transakcie a ani nespochybnil dostatočnosť dokumentácie podmieňujúcej realizáciu oslobodenia od DPH.

46. Podľa žalobcu žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepredložil jednoznačné a objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o existencií podvodu na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch distribučného reťazca, čo v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ predstavuje dôkazné bremeno správcu dane – žalovaného. Aj na základe vyššie uvedeného preto považuje žalobca argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako nedostatočnú a nedôvodnú s cieľom výlučne hájiť rozpočtové záujmy štátu a nedbať pritom na právom chránené záujmy žalobcu, čo je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 2 zákona o správe daní. Žalobca pritom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.. . Žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to napríklad v konaní č. . Tiež uviedol, že žalovaný sa pri preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, respektíve pre posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia obmedzil prevažne len na skutkové zistenia z daňových kontrol vykonávaných u následných odberateľov v reťazci – a to u odberateľov dokonca nasledujúcich samotnému dodaniu tovaru odberateľovi žalobcu a naopak, sa vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobcu, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti o týchto nasledujúcich dodaniach a ich účasti na podvode nemal a nemohol mať vedomosť. Žalobca pritom počas daňovej kontroly vedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľom. Keďže mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, rovnako tak aj žalovaný počas odvolacieho konania, všetky tieto informácie, dokumenty a záznamy k dispozícii, jeho argumentáciu je potrebné považovať za účelovú, zavádzajúcu a bez právneho opodstatnenia. Zhrnutím vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúcom oslobodenie od DPH nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentmi žalobcu, v konaní jednoznačne nepreukázal vedomosť žalobcu o podvode identifikovanom žalovaným v nasledujúcich stupňoch reťazca, objektívne žiadnym dôkazom nepreukázal zneužitie práva žalobcom, ako ani porušenie ustanovení .

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

47. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Poukázal na skutočnosť, že rozhodoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 03.03.2020, v ktorom súd konštatoval, že v súvislosti s deklarovanými dodávateľmi TECHNet 2 SK s.r.o. a TOP SALE s.r.o., všetky dôkazy vykonané správcom dane preukázali oprávnené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných plnení, pričom dôkazné bremeno bolo prenesené späť na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. V súvislosti s odberateľmi z iných členských štátov (ďalej IČŠ) Fulminata s.r.o., Praha a Nerseco, s.r.o., Brno súd konštatoval, že správne orgány dostatočným spôsobom zhodnotili vykonané dokazovanie a prijali právny záver, ktorý bol riadne odôvodnený, a všetky dôkazy zhromaždené k týmto obchodným prípadom boli vyhodnotené, pričom úvahy a závery boli riadne odôvodnené. V súvislosti s odberateľmi z iných členských štátov Saddron AB, Stockholm (disky); XADRUM Sp., Poznaň (SONY PlayStation); SILVERTONE BUSINESS LTD, Londýn, (disky, PlayStation 3) súd konštatoval, že rozhodnutia daňových orgánov trpia nedostatkom dôvodov v tej časti odôvodnenia, v ktorej konštatujú, že dôvodom na nepriznanie oslobodenia od dane bolo to, že nebolo jednoznačne dokázané, že vlastnícke právo k tovaru prešlo na jednotlivých zahraničných odberateľov, pre ktorých boli preverované faktúry vystavené a že si tieto zdaniteľné osoby v iných členských štátoch splnili daňovú povinnosť pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru od odvolávajúceho sa.

48. Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva, že deklarovaní nadobúdatelia tovaru v iných členských štátoch sú zmiznutí obchodníci, ktorí nepotvrdili vierohodnosť sporných faktúr a nepriznali nadobudnutie tovaru. Taktiež bolo zistené, že žalobca sporné obchody uzatváral prostredníctvom emailov, pričom tovar, ktorý žalobca nakupoval a následne predával sa vrátil opäť na Slovensko, prípadne bol ďalej v reťazci dodaný do IČŠ. Z CMR dokladov vyplýva, že vykládka tovaru sa uskutočňovala na iných adresách, nie na adresách príjemcov (deklarovaných odberateľov), v niektorých prípadoch bola vykládka tovaru v IČŠ a nie v štáte, ktorý bol uvedený na CMR. Úhrada faktúr bola realizovaná na osobné účty konateľov, preverovaný tovar bol fakturovaný a prepravovaný medzi viacerými členskými štátmi, a to opakovane. Podľa žalovaného kolotoč dodaní tovaru medzi IČŠ vyplýva aj zo súhrnných výkazov, ktoré podali zmiznutí obchodníci, pričom z výkazov boli zistené ďalšie spoločnosti v IČŠ, ktoré sa do kolotoča dodaní tovaru zapájali. Tiež uviedol, že z dokladov nie je možné jednoznačne určiť totožnosť tovaru, tovar pri obchodovaní nebol identifikovaný žiadnym kódom, výrobným číslom, šaržou. Z administratívneho spisu a listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že všetok tovar dodaný od spochybneného tuzemského dodávateľa TOP SALE s.r.o. žalobca následne dodal sporným odberateľom do iných členských štátov Saddron AB, Stockholm (disky); XADRUM Sp., Poznaň (SONY PlayStation); SILVERTONE BUSINESS LTD, Londýn (disky, PlyStation 3).

49. Ohľadom odberateľa Saddron AB žalovaný uviedol, že odberateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr. Z odpovede na MVI vyplýva, že z dokladov zaistených k daňovej kontrole nebola zistená žiadna preprava tovaru do Švédska, pričom spoločnosť SADRON AB tovary prijaté od žalobcu predala zákazníkom do Holandska a do Poľska. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež z CMR dokladov, ktoré predložil žalobca, ktoré mal v reálnom čase k dispozícii. Na CMR doklade je síce ako príjemca označený deklarovaný odberateľ Saddron AB, Stockholm, avšak miesto dodania je v spoločnosti A2B Logistics BV v Holandsku. Z uvedeného vyplýva predovšetkým to, že žalobca vedel, že miesto dodania nie je vo Švédsku, ale v Holandsku, pričom z dokladov bolo zrejmé aj to, že tovar bol odovzdaný spoločnosti A2B Logistics BV, Holandsko, tzn., že právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo na deklarovaného odberateľa Saddron AB, Stockholm. Z ďalších záznamov bolo zistené, že tovar bol zaslaný do Anglicka a následne bola zásielka určená pre spoločnosť Axxis Trade opäť na Slovensko. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného preukazujú, že tovar bol predmetom neobvyklej a nelogickej prepravy (dodania), čo jednoznačne podporuje úvahu, že tovar bol súčasťou kolotočového podvodu, na ktorý upozornil aj správca dane vo Švédsku.

50. Ohľadom odberateľa XADRUM Sp. žalovaný uviedol, že odberateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr. Z dokladov, ktoré predložil žalobca, ktoré mal v reálnom čase k dispozícii, vyplýva, že miesto vykladania tovaru bolo v spoločnosti D.T.M. Sp zoo., Brwinov, Poľsko a nie u deklarovaného odberateľa XADRUM Sp. Poznaň. Spoločnosť D.T.M. bola len skladovateľom a dostala pokyn, že tovar má ešte v ten deň odoslať do Česka pre klienta Tostada Media s.r.o., čo je podľa žalovaného veľmi neobvyklé a nelogické. Spoločnosť Tostada Media s.r.o. je zmiznutý obchodník, ktorý si neplní daňové povinnosti a nepodáva daňové priznania. Z dôkazov podľa neho vyplývajú opodstatnené pochybnosti o skutočnom nadobúdateľovi tovaru, nie je zrejmé na koho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a rovnako pochybnosti o mieste dodania tovaru a mieste skutočnej spotreby. Okrem toho bolo zistené, že O. B., štatutár spoločnosti XADRUM Sp. je tiež konateľom spoločnosti BURICK s.r.o., Bratislava, ktorá je spochybneným subdodávateľom toho istého tovaru v reťazci BURICK s.r.o. --- TOP SALE s.r.o. --- žalobca --- XADRUM. Uvedená skutočnosť je podľa žalovaného neštandardná a neobvyklá a podporuje podozrenie, že žalobca bol súčasťou podvodných kolotočových obchodov v oblasti DPH.

51. K odberateľovi SILVERTONE BUSINESS LTD, Londýn, žalovaný uviedol, že odberateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr a následne bol zrušený. Z odpovede na MVI vyplýva, že spoločnosť vykazovala len trojstranné obchody, pričom tovar nikdy neprišiel do Anglicka, pretože bol vždy priamo prepravený konečnému odberateľovi v IČŠ. Miesto dodania sporného tovaru bolo v Holandsku v spoločnosti A2B Logistics BV. Žalobca, ktorý zabezpečoval prepravu vedel o tom, že anglický odberateľ SILVERTONE BUSINESS LTD, použil anglické IČ DPH, ktoré bolo uvedené aj na dokladoch, ktoré mal žalobca v reálnom čase k dispozícii, pričom tovar bol reálne dodaný do Holandska a nie do Anglicka. Príjemcom tovaru v Holandsku bola spoločnosť A2B Logistics BV, na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a ktorej žalobca dával inštrukcie. Príjemcom tovaru nebol deklarovaný anglický odberateľ SILVERTONE BUSINESS LTD. Z odpovede na

MVI vyplynulo, že tovar bol pravidelne prepravovaný zo Slovenska cez Holandsko do Česka, čo je podľa žalovaného neobvyklé a existuje podozrenie, že sa jedná o karuselové podvody.

52. Žalovaný na záver uviedol, že daňové orgány nevyvodili zodpovednosť žalobcu za konanie iných subjektov v zistenom fakturačnom reťazci, pričom dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na oslobodenie od dane nebola skutočnosť, že deklarovaní odberatelia nepriznali daň v IČŠ. Z dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícii v reálnom čase je zrejmé, že tovar nebol dodaný na deklarované miesto dodania a nebol dodaný deklarovanému odberateľovi, čím došlo k porušeniu ustanovení a smernice DPH. Uzavrel, že správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle Rozsudku KS v Žiline sp. zn. zo dňa 03.03.2020.

Posúdenie veci správnym súdom

53. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa . Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. .

54. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej len „“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 31.01.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 15.12.2023.

55. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správcu dane, ako aj postup daňových orgánov v konaní a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa . Súdny prieskum na základe predmetnej žaloby nie je absolútny, je limitovaný rozsahom žalobných bodov, ktorými je správny súd viazaný v zmysle , keďže sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedenú v odseku 2 citovaného ustanovenia.

56. Podľa prvá a druhá veta daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

57. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

58. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

59. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

60. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

61. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

62. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

63. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

64. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

65. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

66. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane určil rozdiel v sume 956 534,34 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013.

67. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) vo výške 7 669,44 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie DPH vo výške 7 669,44 € z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. a vo výške 534 798,75 € z faktúr od dodávateľa TOP SALE s.r.o.. Správca dane taktiež neuznal žalobcovi uplatnené oslobodenie DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľov Fulminata, s.r.o., kde z predmetnej faktúry dopočítal DPH v sume 10 150,80 €, Nerseco s.r.o., kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 4 427,49 €, Saddron AB, kde z predmetnej faktúry dopočítal DPH v sume 55 250,00 €, XADRUM sp., kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 65 502,97 €, SILVERTON GB, kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 71 739,58 €, SILVERTON NL, kde z predmetných faktúr dopočítal DPH v sume 206 995,31 €.

68. Správny súd sa v rámci konania o podanej správnej žalobe oboznámil s doterajšími rozhodnutiami NS SR týkajúcimi sa žalobcu a totožného dodávateľa a odberateľa. Je mu známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11. septembra 2019, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 7. marca 2018, (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2013) ako aj s Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 03.03.2020. Oboznámil sa však aj s ďalšími rozhodnutiami kasačného súdu sp. zn. z 25. februára 2020 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia apríl 2013), ktorým NS SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, v ktorom absentuje náležité a zrozumiteľné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu (sťažovateľa), ako aj s rozhodnutím NSS SR z 30. novembra 2022 (týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia máj 2013), v ktorom kasačný súd posudzoval obchodný vzťah žalobcu a dodávateľa TECHNet SK s.r.o. a tiež intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti Nerseco s.r.o.

69. Podmienky priznania práva na odpočet dane z tovaru daňovníkovi sú upravené v a nasl. , ktorý má pôvod v práve Európskej únie, a to v Šiestej smernici rady č. 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém DPH, ktorá bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Preto je potrebné výsledky rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ nevyhnutne zohľadňovať pri aplikácii vnútroštátneho práva. V zmysle ustálenej judikatúry, vychádzajúc z výkladu právnej úpravy je pri rozhodovaní o priznaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať a rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok uplatnenia nároku. Hmotnoprávnymi podmienkami je preukázanie, že 1. aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, 2. tovar alebo služby, od dodania ktorých odvodzuje právo na odpočítanie dane boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a 3. aby zdaniteľná osoba predmetné tovary, alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemvater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43). Formálnymi podmienkami je preukázanie splnenia podmienok nároku príslušnými daňovými dokladmi.

70. V predmetnej veci správca dane a žalovaný spochybnením deklarovaného dodávateľa spochybňujú preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemvater ProChemie s.r.o. (bod 25) vyplýva, že postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby patrí medzi materiálne podmienky, ale identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne.

71. Smernica o spoločnom systéme DPH bola transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku SR. V zmysle Smernice právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Ide o jednu zo základných zásad systému DPH, a to zásadu neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty. Na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Právo zdaniteľnej osoby, odpočítať si daň z pridanej hodnoty, ktorá už bola zaplatená na vstupe z dodaného tovaru, resp. služieb, ktoré prijala, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uvedený záver vyplýva z viacerých rozhodnutí SD EÚ ako aj vnútroštátnej judikatúry súdov vyššej autority. Podmienky, ktoré musí spĺňať zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočítanie DPH boli po transpozícii predmetnej smernice premietnuté v právnej úprave v o DPH, v zmysle ktorého si zdaniteľná osoba môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti ( ); daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( ); daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ); a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ). Splnenie týchto podmienok musí preukázať platiteľ dane, ktorý preukazuje, že má na uplatnenie práva na odpočet DPH právny nárok.

72. V súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

73. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

74. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie znamená, že správca dane nemusí v zásade viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

75. Správny súd konštatuje, že ani formálne správne daňové doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia postačovať pre uznanie nároku na odpočet DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia reálne došlo tak, ako je to v týchto dokladoch deklarované. Samotné splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane nepostačuje na odpočítanie, t.j., že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/2020 Kemvater ProChemie.

76. Z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá sa opiera o nedávnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že pochybnosti o identite subdodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samé o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia SD EÚ ju vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.). Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.02.2022 vyplýva záver, že finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií, ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať na daňový subjekt, ak nepreukáže jeho účasť na daňovom podvode, alebo vedomosť o ňom. Napokon opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo bod 44 ; rozsudok SD EÚ Kemvater ProChemie bod 28 ).

77. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v predmetnej veci žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť počas daňovej kontroly a predložil písomné podklady, ktoré preukazovali formálne splnenie podmienok priznania práva na odpočet dane z dodania tovaru od spoločností TECHNet SK, s.r.o. a TOP SALE s.r.o.. Správca dane aj žalovaný zastávajú názor, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že deklarovaný obchod aj reálne (materiálne) prebehol tak, ako bol deklarovaný na predložených faktúrach. Daňové orgány nespochybňujú faktické dodanie tovaru, spochybňujú však, že by predmetný tovar bol dodaný od vyššie uvedených fakturačne deklarovaných dodávateľov.

78. Princíp neutrality DPH patrí k základným princípom výberu DPH ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.

79. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. Žalovaný síce vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal vykonané dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti TECHNet SK s.r.o. (najmä poukázal na výpovede bývalého konateľa, účtovníka spoločnosti, či konateľa spoločníka tejto spoločnosti), z ktorého vyvodil neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, z rozhodnutia však nevyplýva, prečo ďalšie dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, vyhodnotil vo veci za irelevantné (napr. listinné dôkazy - objednávky, príjemky, doklady o úhrade, atď, ako aj potvrdenie

uskutočnenia zdaniteľného plnenia A. M. N. a skutočnosti vyplývajúce zo zápisníc o výsluchu svedkov

- E. B. C. a A. C. D., povedať len, že sú všeobecné, v takomto prípade nestačí).

80. Podľa správneho súdu je potrebné sa zaoberať aj otázkou, od koho spoločnosť TECHNet SK s.r.o. tovar, ktorý bol predmetom predaja žalobcovi, nadobudla a či bola daň spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. uhradená. Pri neoprávnenom zamietnutí odpočítania dane na vstupe z dodaného tovaru spol. TECHNet SK s.r.o. žalobcom by bol žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát, čím by bol porušený princíp neutrality DPH. Ak by daň spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. nebola uhradená, teda daň by na tomto stupni reťazca chýbala, mohlo by to indikovať, že ide podvodné konanie. V takom prípade by prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi s dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní, pokiaľ správca dane takúto účasť žalobcu preukáže.

81. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TOP SALE s.r.o. uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou TOP SALE s.r.o., pričom zároveň konštatoval, že na základe dokladov a podaných vysvetlení počas výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že preverovaný tovar mal byť dodaný v uzatvorenom obchodnom reťazci spoločností BURBICK, s.r.o. › TOP SALE s.r.o. › Euro Data SK a.s.. Aj vo vzťahu k tomuto dodávateľovi správny súd konštatuje, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Žalobca predložil faktúry, doklady preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny. Bola preukázaná existencia tovaru, ktorý bol spoločnosťou Cargo – Partners SR s.r.o. preskladnený a dopravený do priestorov žalobcu. Podstatným však bude zistenie skutočnosti, na ktorom stupni reťazca nebola daň zaplatená. V takom prípade by tiež prichádzalo do úvahy nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní, ktorú by však správca dane musel hodnoverne preukázať (Axel Kittel test).

82. Správny súd dospel k záveru, že v oboch vyššie uvedených prípadoch boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pretože bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním zo strany správcu dane, že plnenie (dodanie tovaru) poskytla iná zdaniteľná osoba (obe spoločnosti mali status zdaniteľnej osoby v rozhodnom čase), bolo preukázané dodanie tovaru spojené s jeho prepravou od dodávateľa k prijímateľovi (žalobcovi) a tiež, že prijaté plnenie bolo príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

83. K vyššie uvedeným dodávateľom žalobcu správny súd ešte dodáva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden).

84. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa Nerseco, s.r.o. správny súd uvádza, že v ustanovení upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Prvou je, že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a druhou je, že nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

85. K uvedenému je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-409/04 (Teleos), z ktorého vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

86. V prípade posudzovaného intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska do Českej republiky spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalovaný mal za to, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynuli opodstatnené pochybnosti o splnení uvedených hmotnoprávnych podmienok oslobodenia tohto dodania od DPH. Po preskúmaní veci správny súd dospel k názoru, že v tomto prípade žalobca predložením

potvrdení objednávok, potvrdení o prevzatí tovaru, prehlásení kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie (Českej republiky) a medzinárodných nákladných listov (CMR), v spojení s výpoveďou svedkyne, vrátane príslušných odberateľských faktúr, dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť Nerseco, s.r.o.) a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte. Žalobca tak predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľovi spoločnosti Nerseco, s.r.o..

87. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR a jeho tvrdenia boli potvrdené aj výpoveďou svedkov a bývalého konateľa spoločnosti Nerseco, s.r.o..

88. Z ust. vyplýva, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).

89. Žalovaný nemôže spochybniť prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu Európskej únie na základe takej skutočnosti, že žalobca pre rozpor pri mieste vykládky a okolnosti týkajúce sa ďalšej ekonomickej existencie odberateľskej spoločnosti nepreukázal splnenie tejto podmienky vyžadovanej zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovenej podmienky (prepravy), čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Medzinárodný nákladný list (CMR) je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie prepravcu (v tomto prípade samotného odberateľa, ktorý si prepravu zabezpečoval sám) o prevzatí tovaru na prepravu, o mieste prevzatia na prepravu a potvrdenie adresáta (v tomto prípade opäť odberateľa) o prijatí tovaru a o mieste jeho dodania. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Pokiaľ daňové orgány spochybňujú žalobcom predložené CMR doklady (napríklad z dôvodu ich obsahových nedostatkov alebo nezrovnalostí), mali by mu aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené.

90. NSS SR v predmetnom rozsudku tiež uviedol, že spôsob prepravy tovaru zabezpečený odberateľom spoločnosťou Nerseco, s.r.o. prostredníctvom jej konateľa, aj keď súkromným motorovým vozidlom, alebo vozidlom zapožičaným bez preukázania daňových výdavkov spoločnosťou Nerseco, s.r.o., nemôže v kontexte žalobcom predložených dokladov a svedeckej výpovede jeho zamestnankyne S. H. zohrávať rozhodujúci vplyv na spochybnenie údajov v CMR doklade. Samotný spôsob prepravy je možné považovať za neštandardný, avšak vzhľadom na predmet obchodu (dodávanie tonerov) za nie nemožný.

91. V predmetnom rozsudku kasačný súd vyslovil jednoznačný záver, že vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalobca splnil hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane, a preto za doteraz zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi mu oslobodenie od dane v tejto časti svedčí, pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o ňom, resp. že mal a mohol vedieť, že dochádza k daňovému podvodu v rámci obchodného reťazca, do ktorého sa zapojil.

92. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľov Fulminata s.r.o., Saddron AB, XADRUM sp., SILVERTON GB a SILVERTON NL, žalovaný dospel k záveru, že vznikli opodstatnené pochybnosti o tom, či tovar bol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a či na nich prešlo právo nakladať s predmetným tovarom, a to z dôvodu, že tieto spoločnosti sú nekontaktné a nespolupracujúce, a preto nebolo možné správcom dane preveriť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom. Správca dane aj žalovaný okrajovo tiež

uviedli aj podozrenia z účasti týchto spoločností na daňovom podvode v rámci obchodných reťazcov, avšak neskúmali skutočnosti, ktoré by potvrdzovali účasť žalobcu na podvodnom konaní v rámci týchto obchodných reťazcov, ale uzavreli, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na oslobodenie žalobcu od DPH na základe nekontaktnosti odberateľov žalobcu, ktorí nepotvrdili, či tovar podľa predmetných faktúr bol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a či na nich prešlo právo nakladať s predmetným tovarom.

93. V prípade spoločností Fulminata s.r.o. žalovaný dospel k záveru, že predloženie faktúry a ďalších sprievodných dokumentov vystavených pre zahraničnú spoločnosť – odberateľa žalobcu bez možnosti overenia pravdivosti ich obsahu u tohto odberateľa, sú len formálnym deklarovaním dodania tovaru do iného členského štátu a ktoré neoprávňujú dodávateľa uplatniť si nárok na oslobodenie od dane podľa . Správny súd k tomuto uvádza, že nekontaktnosť odberateľov žalobcu a nemožnosť preverovania odberateľov žalobcu správcom dane z dôvodu ich nespolupráce nemôže byť na ujmu žalobcu (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2023). Žalobca predložením faktúr, dodacích listov, výpisov z účtu o prijatí úhrad za tovar na predmetných faktúrach a medzinárodných nákladných listov (CMR), v spojení s výpoveďou svedkov, podľa správneho súdu dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť Fulminata, s.r.o.) a prepravu tovaru do miesta určenia pre nadobúdateľa v inom členskom štáte. Žalobca tak predložením uvedených dokladov preukázal skutočnosti o dodaní tovaru odberateľovi spoločnosti Fulminata, s.r.o.. Zároveň treba poukázať na skutočnosť, že český správca dane na základe daňového priznania na DPH, ktoré podala spoločnosť Fulminata s.r.o. za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013, potvrdil za mesiac január 2013 nadobudnutie tovaru zo Slovenska v hodnote 60 905,- EUR, čo zodpovedá predmetnej faktúre vystavenej žalobcom číslo 501302651 na sumu 60 904,80 EUR bez DPH a odberateľ zároveň priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru zo Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný spochybňuje pravdivosť obsahu zistených skutočností len z dôvodu nespolupráce tohto odberateľa s českou finančnou správou a nepredložením ďalších dokladov odberateľom, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tieto skutočnosti, takýto postup správcu dane a žalovaného nie je v súlade so zákonom a s rozhodovacou praxou vyšších súdov.

94. V prípade odberateľov Saddron AB a XADRUM sp. má správny súd po preskúmaní administratívneho spisu za to, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie oslobodenia od DPH. Z odpovede na žiadosť o MVI zo strany švédskej daňovej správy vyplýva, že súčasťou odpovede bola príloha „Transakcie dodávok tovaru od spoločnosti Euro Data SK, a.s. pre Saddron AB“, v ktorej sú uvedené dodávky od žalobcu pre odberateľa Saddron AB. Holandská daňová správa potvrdila, že tovar uvedený na faktúre číslo 501302481 bol zaslaný dňa 14.01.2013 na základe CMR do firmy A2B Logistics BV. Do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101778127/2017 zo dňa 17.08.2017 I. K. potvrdil, že ako šofér pre spoločnosť NDG s.r.o. vykonal prepravu tovaru v zmysle predloženého medzinárodného nákladného listu SK E 07753413 vystaveného dňa 16.01.2013. Žalobca predložením množstva dokladov, okrem iného potvrdenia objednávky, potvrdenia o prevzatí tovaru a medzinárodného nákladného listu (CMR), v spojení s výpoveďou svedka, vrátane príslušných odberateľských faktúr, dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť Saddron AB) a prepravu tovaru do miesta určenia pre nadobúdateľa v inom členskom štáte. Žalobca tak predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa Saddron AB. Odberateľ XADRUM sp. podľa MVI poľskej finančnej správy deklaroval v súhrnnom výkaze za január 2013 intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od dodávateľa Euro Data SK, a.s., v hodnote 1.619.941,- PLN a podal daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2013. Z predmetnej MVI poľskej finančnej správy tiež vyplýva, že tovar bol prepravený spoločnosťou I. K., IČO:41783620, na základe medzinárodného nákladného listu CMR, čo potvrdil svedok I. K. do Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101769577/2017. Tiež firma D.M.T. Sp. z o.o., ktorá poskytovala skladové a prepravné služby pre XADRUM Sp. potvrdila prijatie tovaru, čo vyplýva z Odpovede poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI č. 25681/15Bry. Žalobca tak predložením množstva dokladov, okrem iného potvrdenia objednávky, potvrdenia o prevzatí tovaru a medzinárodného nákladného listu (CMR), v spojení s výpoveďou svedkov, vrátane príslušných odberateľských faktúr dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť XADRUM sp.) a prepravu tovaru do miesta určenia pre nadobúdateľa v inom členskom štáte. Žalobca tak predložením uvedených dokladov vyčerpal

svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa XADRUM sp.. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nie je v súlade so zákonom záver žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie žalobcu od DPH založený na nekontaktnosti odberateľov a tým na nemožnosti preverenia skutočností potrebných na overenie tvrdení žalobcu. Bez ďalšieho nie je možné vysloviť pochybnosti o dodaní tovaru odberateľom Saddron AB a XADRUM sp. do iného členského štátu len na základe nekontaktnosti a nespolupráce konkrétneho odberateľa, resp. jeho zániku. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky). Správca dane aj žalovaný tiež uviedli aj podozrenia z účasti týchto spoločností na daňovom podvode v rámci obchodných reťazcov, avšak neskúmali skutočnosti, ktoré by potvrdzovali účasť žalobcu na podvodnom konaní v rámci týchto obchodných reťazcov, resp. či vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje podvodu v rámci obchodného reťazca, do ktorého sa zapojil, ale uzavreli, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na oslobodenie žalobcu od DPH na základe nekontaktnosti odberateľov žalobcu, ktorí nepotvrdili, či tovar podľa predmetných faktúr bol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a či na nich prešlo právo nakladať s predmetným tovarom.

95. Správny súd sa tiež zaoberal posúdením zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od DPH v prípade faktúr vystavených pre odberateľa SILVERSTONE BUSINESS LTD (ktorá má dve registračné čísla, v Anglicku a Holandsku, avšak jedná sa o jednu spoločnosť so sídlom v Anglicku s rovnakým sídlom, vedením a osobou oprávnenou za spoločnosť konať). Žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu dane spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD neumožnila anglickej finančnej správe preveriť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom, nakoľko bola nekontaktná a nespolupracujúca, spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD zrušila vo Veľkej Británii svoju registráciu na DPH dňa 31.05.2013 a jediný riaditeľ p. E. L. rezignoval dňa 30.07.2013. Holandská finančná správa nemohla poskytnúť informácie o preverovaných obchodoch, pretože spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD nemala stálu inštitúciu v Holandsku (išlo iba o účtovnú kanceláriu). Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že tovar nikdy neprišiel do Veľkej Británie a fyzicky ho neprevzala spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD, keďže tento daňový subjekt bol podľa vyjadrenia anglickej finančnej správy výlučne zapojený v trojstranných transakciách. Žalobca však túto skutočnosť nepotvrdil a so záverom žalovaného a správcu dane nesúhlasil. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca predložením množstva dokladov, okrem iného potvrdenia objednávky, potvrdenia o prevzatí tovaru a medzinárodného nákladného listu (CMR), v spojení s výpoveďou svedkov, vrátane príslušných odberateľských faktúr dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľa (spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD) a prepravu tovaru do miesta určenia pre nadobúdateľa v inom členskom štáte. Z výpovedí svedkov a predložených CMR podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že predmetný tovar bol na základe dohody žalobcu s odberateľom SILVERTON BUSINESS LTD doručený pre odberateľa na adresu dodania uvedenú na objednávke odberateľa, t. j. do skladov A2B Logistics a Freight Connection. Holandská finančná správa na základe žiadosti o MVI potvrdila prijatie tovaru dodaného žalobcom na základe CMR a tiež emailovú komunikáciu medzi zamestnancom žalobcu a riaditeľom odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD - pánom E. L.. Aj keď správca dane nezískal viac informácií od holandskej finančnej správy z dôvodu, že odberateľ SILVERTON BUSINESS LTD bol nekontaktný a nespolupracujúci, zrušil vo Veľkej Británii svoju registráciu na DPH dňa 31.05.2013, a jediný riaditeľ p. E. L. rezignoval dňa 30.07.2013, zistené skutočnosti správcom dane a žalobcom predložené doklady odôvodňujú podľa správneho súdu záver, že žalobca preukázal skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností (napríklad týkajúcich sa ďalšej existencie a ekonomickej činnosti odberateľskej spoločnosti) pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné (vo vzťahu k prepravnému dokladu nestačí napríklad len poukázať na rozpor ohľadom miesta vykládky).

96. Správny súd dodáva, že žalovaný (resp. správca dane) môže vyhodnotiť doklady predložené žalobcom, alebo jej tvrdenia ako nepreukazné, avšak takéto závery musia správne orgány spoľahlivo a riadne odôvodniť. Rovnako ako nedôveryhodnosť svedeckej výpovede. Nie je možné prijať záver

o nepreukázaní (nedôveryhodnosti), len na základe voľnej úvahy správneho orgánu, takáto úvaha musí mať racionálny základ a riadne odôvodnenie, čo v tomto prípade absentuje. Správny súd konštatuje, že zmluvné vzťahy nemusia byť len v písomnej forme. Ďalej správny súd konštatuje, že nekontaktnosť odberateľov Fulminata s.r.o., Saddron AB, XADRUM sp., SILVERTON BUSINESS LTD (t.j. SILVERTON GB a SILVERTON NL) v priebehu daňovej kontroly neznamená, že žalobca nedodal tovar deklarovanému odberateľovi a uvedená skutočnosť nemôže byť sama o sebe dôvodom na posúdenie dodávky tovaru ako neintrakomunitárnej, ktorá podlieha zdaneniu DPH, z čoho vychádza aj ustálená právna prax. Dôvody na nepriznanie v tomto prípade oslobodenia od platenia DPH musia byť riadne zdôvodnené a nemôžu stáť len na podružných dôvodoch (nekontaktnosť odberateľa), resp. drobnej chybe v dokladoch (faktúrach). Nateraz dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise (faktúry, dodacie listy, CMR, platby, vyjadrenia svedkov, proforma faktúry, emailová komunikácia, faktúry za vykonanú prepravu) podľa názoru správneho súdu svedčia o tom, že ide o intrakomunitárne dodávky tak, ako tieto boli uvedené na faktúrach žalobcu a teda spĺňajú hmotnosprávne podmienky dodávok, ktoré sú oslobodené v rámci žalobcovej obchodnej činnosti od platenia DPH.

97. Správny súd má za to, že správca dane ani žalovaný relevantne nespochybnili dodanie tovaru deklarovaným odberateľom, preto nebol ani dôvod na prechod dôkazného bremena na žalobcu v záujme vyvrátenia dôvodných pochybností daňových orgánov. Výzvu na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) správca dane vydáva za účelom rozptýlenia pochybností, ku ktorým dospel v rámci preverovania oslobodenia žalobcu od DPH. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Judikatúra súdov vyšších autorít identifikovala okolnosti, ktoré samy o sebe (bez iných) nie sú spôsobilé vyvolať takúto dôvodnú pochybnosť (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť, o nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, resp. o pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2023, bod 25). Preto s odkazom na vyššie citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ, daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, ak rozhodnutia opreli o záver, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane, a to, že tovar nebol skutočne žalobcom dodaný uvedeným odberateľom a neprešlo na nich právo nakladať s predmetným tovarom.

98. Správny súd tiež konštatuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).

99. Podvodné konanie možno zjednodušene definovať ako také konanie, ktorého účelom je nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. Je potrebné poznamenať, že pokiaľ sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Ani konanie s náležitou starostlivosťou (due dilligence) však nemôže byť spojené s neprimeraným zaťažovaním daňového subjektu, ktorý v rámci obchodnej činnosti nemá povinnosť sledovať a nad primeranú mieru dbať o to, či jeho odberateľ, ktorý si sám zabezpečuje prepravu tovaru, prepraví tovar do toho istého miesta v inom členskom štáte, ktoré uvedie ako miesto vykládky v prepravnom doklade. To isté platí aj o dôslednosti pri ekonomickej činnosti odberateľa a štandardoch jeho obstarávacích procesov, v rámci ktorých nevynakladá žiadne daňové výdavky napríklad pri skladovaní obstaraného tovaru z iného členského štátu.

100. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov TECHNet SK s.r.o. a TOP SALE bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní náležite objasniť svoje právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k preukázaniu podmienok na odpočítanie dane za súčasného rešpektovania princípu neutrality dane, rovnako sa vysporiadať s námietkami a argumentami žalobcu, vrátane všetkých ním predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov.

101. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, postupujúc v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je potrebné, aby daňové orgány relevantným a zodpovedným spôsobom:

- spochybnili rozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru odberateľom žalobcu. Takéto spochybnenie sa však v zmysle judikatúry SD EÚ a aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR nemôže zakladať na okolnostiach spočívajúcich v nedostatku kapacít deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov, resp. nestotožnením osoby, ktorá tovar dodala, ale na okolnostiach týkajúcich sa samotného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ sú nedostatky v predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca, z tohto dôvodu nie je možné žalobcovi odoprieť nárok na odpočet DPH (okrem prípadov preukázaného daňového podvodu, alebo zneužitia práva) alebo;

- aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode, alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

102. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd v medziach žalobných námietok konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ich zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa .

103. V ďalšom konaní žalovaný (i správca dane) zohľadní vyslovený právny názor správneho súdu a bude postupovať tomu zodpovedajúcim procesným spôsobom, vrátane vykonávaného dokazovania. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je v ďalšom konaní orgán verejnej správy viazaný v zmysle . Táto viazanosť však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.

104. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

105. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.