Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-210-2017.pdf
PDF · 131.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/210/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: P. M., A. XX.X.XXXX, S. W.: N. XX, W., právne zastúpený advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, so sídlom: Kominárska 141/2,4 Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom: Kubániho 16, Bratislava, o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 56C/194/2016 - 61 zo dňa 8.3.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 56C/194/2016-61 zo dňa 08.03.2017 vo výroku, ktorým určil, že úver podľa úverovej zmluvy strán sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012 je bezúročný a bez poplatkov, p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 56C/194/2016-61 zo dňa 08.03.2017 vo výroku, ktorým rozhodol o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy mení tak, že žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretú stranami sporu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2012, z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie ) rozsudkom č. k. 56C/194/2016 - 61 zo dňa 8.3.2017, prvým výrokom určil, že úver podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.6.2012 je bezúročný a bez poplatkov, druhým výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 je neplatná a tretím výrokom priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 29.6.2012 uzavreli strany sporu medzi sebou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver 1. 200,- eur. Žalobca sa zaviazal tento úver vrátiť spolu s úverovým úrokom 70% ročne v mesačných splátkach po 54,29 eur. Ročná priemerná miera nákladov (RPMN) bola 64,29 %. V ten istý deň bola medzi stranami sporu uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá slúžila na zabezpečenie predmetnej úverovej pohľadávky žalovaného.
3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne vyhodnotil podľa ustanovení § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 551 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čl. 3 ods. 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a uzavrel, že prejednávaný úver je spotrebiteľským úverovým vzťahom, pričom v úverovej zmluve chýbajú údaje o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je potrebné predmetný úver považovať za úver bezúročný. Uviedol, že žalobca jednoznačne uskutočňoval všetky kroky smerom k tomu, aby mu žalovaný poskytol žiadaný úver, preto podpísal všetky listiny súvisiace s úverom predkladané žalovaným a to bez akejkoľvek možnosti individuálneho dojednania. Účelom dohody o zrážkach zo mzdy bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného a táto dohoda bola povinným obsahom formulára žalobcu. Žalovaný, ako veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi alebo platiteľovi iných príjmov žalobcu - dlžníka, na základe čoho bude zamestnávateľ alebo platiteľ iných príjmov povinný vykonávať zo mzdy žalovaného zrážky a tieto bude odvádzať žalovanému. Môže nastať, ak už nenastala situácia, v ktorej si žalovaný môže vymôcť celú pohľadávku voči žalobcovi pomocou zrážok z jeho mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu prekračovať istinu, ktorú by žalobca ako spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu ktorého spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie na to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a od takého postupu ho môžu odradiť neprimerané náklady a ťažkosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto môže vyvolať nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu a tým je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pretože zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Súd prvej inštancie skonštatoval, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) žalovaný vnútil žalobcovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Pokiaľ mal žalobca záujem získať úver musel sa podrobiť vopred pripravenej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), bez toho aby táto bola s ním individuálne dojednaná. Takýto postup súd prvej inštancie vyhodnotil ako v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kvalifikoval ho ako nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu a vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je z týchto dôvodov neplatná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) .
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Ako nesprávny po skutkovej a aj po právnej stránke namietol záver súdu prvej inštancie o tom, že prejednávaný úver je bezúročný a bez poplatkov, keď v prejednávanej zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX chýbajú údaje o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že ohľadom údaja o navýšení úveru, ktorý sa má uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uvádza zákon č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy to, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a úrokovú sadzbu. Uvedené náležitosti uzavretá úverová zmluva obsahuje. Súdom prvej inštancie vyslovená požiadavka podľa názoru žalovaného nemá oporu v žiadnom predpise, pretože popri uvedených údajov žiadny zákon nevyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala ešte uvádzanie (opätovné) údajov, z akých pozostáva navýšenie úveru. Uvedenie samotného údaju RPMN a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. postačujúce. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva označenie príslušnej právnej normy, na základe ktorej k tomu záveru o požiadavke, aby zmluva obsahovala údaje o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, súd prvej inštancie dospel. Žalovaný poukázal na to, že Súdny dvor EÚ sa vo veci C-42/15, zaoberal slovenskou vnútroštátnou úpravou vo vzťahu jej súladu so Smernicou Rady č. 2008/48, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V zmysle tohto záveru potom žalovaný tvrdí, že podmienku uviesť údaje o splátke
splnil, pretože v zmluve je uvedený počet, výška a termíny splátok ako celku (nie ich rozpisovanie). Zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Žalovaný preto namieta, že súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sú dané zákonné dôvody pre to, aby mohol v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vysloviť, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný napáda, ako nepreskúmateľné a nezákonné rozhodnutie. Tvrdí, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne skutkové a právne dôvody, podľa ktorých dospel k záveru o neplatnosti tejto dohody (keďže § 37 Občianskeho zákonníka upravuje niekoľko dôvodov neplatnosti právneho úkonu). Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadnu preukázanú skutočnosť, podľa ktorej by dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8100045803, ako právny úkon bola dotknutá vadou spôsobujúcou jej neplatnosť podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorý zákon v čase jej uzavretia nezakazoval. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v čase vzniku voči dlžníkovi (titulom poskytnutia úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere), a súčasne ktorá môže vzniknúť výlučne v rámci a na základe zmluvného vzťahu z uvedenej zmluvy. Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. Žalovaný preto tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je podložené žiadnymi preukázanými skutočnosťami, ktoré by podľa § 37 Občianskeho zákonníka spôsobovali jej neplatnosť. Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v odvolaní žalovaného je nesprávne pomenovaná forma napadnutého rozhodnutia, ako aj nesprávne pomenovanie opravného prostriedku ako odpor. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd postupom podľa 386 písm. d) CSP odvolanie žalovaného odmietol.
6. Ďalšie vyjadrenie strán sporu k odvolaciemu konaniu podané neboli.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný opravný prostriedok, ktorý podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie č. k. 56C/194/2016 - 61 zo dňa 8.3.2017 nesprávne pomenoval ako odpor, rovnako nesprávne pomenoval aj formu rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 56C/194/2016 - 61 zo dňa 8.3.2017 ako platobný rozkaz. Z obsahu predmetného podania (článok 11 CSP) je však zrejmé, že jeho zmyslom je dosiahnutie účinkov opravného prostriedku, tak ako o tom boli strany sporu súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku poučené a predmetné pochybenia žalovaného, nezakladajú procesnú vadu, pre ktorú by predmetné podanie žalovaného nemalo byť preskúmané ako odvolanie. Odvolací súd na základe neho preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal na pojednávaní, pričom strany sporu boli odvolacím súdom v zmysle § 382 CSP vyzvané, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení právnych predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami sporu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 nie je vecne správne.
8. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd z obsahu súdneho spisu a zo zistení súdu prvej inštancie, pričom pre danú vec považoval za rozhodujúce, že medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobcom, ako dlžníkom bola dňa 29.6.2012 zavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a oznámenie veriteľa o schválení úveru. Žalobca sa zaviazal splatiť žalovanému úver 1. 200,- eur v 42 mesačných splátkach po 64,29 eur, vždy k 14. dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.8.2012 s poslednou splátkou dňa 14.1.2016. Spolu sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému 2. 700,- eur tak, že v konečnej sume je započítaný úverový úrok 70 % ročne. RPMN bola 67,09% a priemerná RPMN predstavovala 46,52 %. V súvislosti s uzavretou revolvingovou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzavreli žalobca a žalovaný aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu, zariadenie Dom tretieho veku za obdobie od júla 2012 do marca 2016 v prospech žalovaného zrazil z jeho mzdy istinu spolu 2. 893,05 eur. Podľa prehľadu úhrad a platieb (č. l. spisu 47) poslednú zrážku zamestnávateľ vykonal dňa 14.6.2016 vo výške 1,94 eur.
9. V súdenej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia, že úver podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.6.2012 je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 je neplatná. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
10. Medzi stranami konania nebolo sporné, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k času uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a stanovuje aj náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Absencia niektorých povinných náležitostí zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Namiesto sankcie neplatnosti zákonodarca veriteľa sankcionoval tým, že ak zmluva neobsahuje v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) určené náležitosti, považuje sa poskytnutý úver podľa § 11 písm. a/ za bezúročný a bez poplatkov.
11. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Záver súdu prvej inštancie, ohľadom absencie tejto náležitosti v predmetnej úverovej zmluve odvolací súd nepovažuje za správny, pretože tento záver neobstojí s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre Bírovej zo dňa 9.11.2016, na ktorý poukazoval aj žalovaný, ako aj s ohľadom na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/146/2017, zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR, ako dovolací súd eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie § 9 odsek 2 písmeno k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129 /2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je potrebné uviesť požadované informácie, vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenal, že aj v zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora (C-42/15) zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o určení, že prejednávaný úver je úverom bez úrokov a bez poplatkov nie je správny ani záver súdu prvej inštancie, že túto právnu skutočnosť spôsobuje absencia vyčíslenia položiek, z ktorých pozostáva navýšenie úveru, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. predmetný údaj, ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedefinuje (§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.).
12. Z obsahu žaloby v spojení s podaním žalobcu zo dňa 23.9.2016 (č. l. spisu 30 ) vyplýva, že žalobca namietal ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie o výške úverového úroku a tvrdil, že tento je neakceptovateľný, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že v zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba 70%.
13. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 70%. Výšku úrokovej sadzby pri úvere žiaden zákon konkrétne neobmedzuje, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán. Nie je možné ani tvrdiť, že pri nebankových spotrebiteľských úveroch by mala výška úrokov kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak z uvedeného nie je možné vyvodiť ani to, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný skúmať aj jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. O takýto stav spravidla ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných
bankovými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie MS SR, sp. zn. 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009), teda určenie najvyššej prípustnej výšky úverového úroku sa odvíja od násobku úrokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú domácnostiam úvery. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2016 na úrovni 12,93 %. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 3 Cdo 137/2003). Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri úvere uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza s primeranou výškou úroku za užívanie požičanej peňažnej istiny, a ktorý svoje peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Dohodnutá výška úrokov 70% ročne viac ako päťnásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2012, ktorý pomer je vo výraznom nepomere k úrokovej miere poskytovanej bankovými ústavmi a takýto úrok nemožno vyhodnotiť ako úrok primeraný, výška predmetného úroku vykazuje znaky nepoctivého úroku a je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu je prejednávaná úverová zmluva v časti dohody týkajúcej sa výšky úverového úroku neplatná (§ 3 ods. 1 OZ), čoho reťazovým dôsledkom je potom absencia úrokovej sadzby v zmluve, nesprávne pri dobe splatnosti úveru 42 mesiacov vyčíslená výška úverovej splátky, a nakoniec aj nesprávne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľský úver a celková čiastku, ktorú má žalobca zaplatiť, ktoré vady spôsobujú, že v zmysle § 11 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. je prejednávaný úver bezúročný a bez poplatkov.
14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dohodu, o ktorej vyhlásil, že je neplatná, fyzicky k dispozícii nemal, (nebola obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX) a teda nepreskúmal, či predmetná dohoda, podľa jej faktického obsahu je z pohľadu ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom. Žalobca podľa jeho vyjadrenia rovnopisom dohody nedisponoval a žalovaný tvrdenia o dohode o zrážkach zo mzdy ako platného právneho úkonu jej predložením nepreukázal. Žalobca neplatnosť zmluvy o zrážkach zo mzdy odvodzoval od vynútenia jej uzavretia žalobcom, keď sa stala predpokladom uzavretia zmluvy. Tvrdenia strán o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy dňa 29.6.2012 pre účely zabezpečenia pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žiadna zo strán nespochybnila, čo je zrejmé z ich písomných podaní k predmetu sporu. Z týchto podaní vyplýva aj to, že žalobca ako podmienku poskytnutia úveru požadoval uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy (č. l. - 22).
15. Podľa § 80 OSP možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
16. S účinnosťou od 1. júla 2016 platí pre civilný súdny proces nový právny predpis - Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z. z..
17. Podľa § 137 CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu
18. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to znamená, že sa nová právna úprava aplikuje aj v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ale deklaruje zásadu zachovania
účinkov procesných úkonov. Teda zachovávajú sa účinky všetkých procesných úkonov súdu a aj procesných úkonov sporových strán.
19. Žaloba žalobcu bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Účinky úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 CSP zachované a v súlade s týmto prechodným ustanovením CSP, ako aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/ 30/2018 z 18.12.2018, je potrebné podmienky procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu posúdiť podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pred samotným posúdením veci prednostne skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. V prípade určovacej žaloby musí mať súd v každom štádiu doloženú existenciu naliehavého záujmu na určení, s výnimkou žalôb, v ktorých je naliehavý právny záujem prezumovaný zákonom. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, teda z úradnej povinnosti. Platí to pre súd prvej inštancie a aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdom teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie otázky o naliehavom právnom záujme) v konaní žalovaný predniesol. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení, že úver zo spotrebiteľského úverového vzťahu je úverom bez úrokov a bez poplatkov je potrebné vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na takomto určení má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskeho spoločenstva, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aké mu zo zmluvy o úvere vyplývajú legitímne peňažné povinnosti, pričom v preskúmavanej veci k času začatia konania (30.6.2016) žalovaný od žalobcu požadoval a aj vymáhal peňažné záväzky (úroky a poplatky), ktoré žalobca voči nemu nemal. Z prehľadu zrážok zo mzdy vyplýva, že k 14. 6. 2016 zamestnávateľ žalobcu zrazil zo mzdy žalobcu peňažnú istinu, pričom v zmysle výsledkov dokazovania to bola posledná zrážka. Teda nastal skutkový stav, podľa ktorého úverový zmluvný vzťah strán sporu zanikol, čím vyvstala v konaní v čase po jeho začatí otázka, či predmetná žaloba je vhodný a účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a to bez ohľadu na interpretačné pravidlo ochrany slabšej strany sporu, a či len nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné súdne konanie, keď podaná žaloba a rozsudok vo veci určenia neukladá žalovanému splnenie povinnosti, ktoré vzniknú ako dôsledok predmetného určenia. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinná novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver je bez úrokov a poplatkov potom nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva z právneho predpisu.
21. V prejednávanej veci však podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spočívajúci v reálnom vykonávaní zabezpečovacieho prostriedku žalovaným nemá oporu v zistenom skutkovom stave veci. Z obsahu súdneho spisu (č. l. 47) totiž vyplýva, že žalobca voči žalovanému z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX nemá záväzky, pretože peňažný záväzok z tejto zmluvy aj cez inštitút zrážok zo mzdy zaplatil, keď uhradil 46 splátok po 64,29 eur a poslednú splátku 1,94 eur, ktorú zaplatil dňa 14.6.2016. Teda neexistuje záväzok, ktorý je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) k tejto zmluve, v dôsledku čoho táto dohoda stratila medzi žalobcom a žalovaným praktické opodstatnenie. Určenie jej neplatnosti nijako nerieši právne postavenie žalobcu voči žalovanému a nepôsobí ani preventívne v zmysle predchádzania sporov medzi nimi. Účelom dohody o zrážkach zo mzdy je podľa § 551 ods. 2 OZ právo veriteľa na výplatu zrážok zo mzdy, ktoré právo veriteľ nadobudne okamihom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. V prejednávanej veci však zamestnávateľ žalobcu (platiteľ mzdy) podľa listinných dokladov v spise, po predložení dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným, zrážky zo mzdy už vykonal a dokončil. Medzi žalobcom a žalovaným už neexistuje ohrozenie majetkovej sféry žalobcu. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za tejto situácie už nijako nezplepšuje postavenie žalobcu, pretože deklarovaným
vyslovením neplatnosti predmetnej dohody už ani nemôže argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby nevykonával zrážky z jeho mzdy, keď jeho zamestnávateľ svoje povinnosti z dohody o zrážkach zo mzdy voči veriteľovi (žalovanému) splnil. Je pravdou, že žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., ale predmetná ochranu nemôže byť samoúčelná. Z uvedených dôvodov potom žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako procesnej podmienky jej vecného prejednania nemá. Ochranu práv žalobcu, pokiaľ mali byť dohodou o zrážkach zo mzdy porušené, možno dosiahnuť žalobou na plnenie, v rámci ktorej sa otázka platnosti/neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy rieši prejudiciálne.
22. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, napriek nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, odvolací súd k odvolacej argumentácii žalovaného poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla veriteľ. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vo vyjadrení k žalobe žalobcu z 15.8.2016 (č. l. 22) sa síce odvoláva na štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, s ktorými mal žalobcu oboznámiť, a podľa ktorého je údaj o tom, že žalovaný vyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy povinným obsahom predmetného formulára, avšak z obsahu spisu vyplýva, že takýto dôkaz žalovaným v konaní predložený nebol. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Žalovaný zostal v konaní nečinný, pojednávania vo veci sa nezúčastnil, čím sa sám zabavil možnosti dôkazne k veci argumentovať.
23. Mimosúdne uspokojenie pohľadávky je pojmovým znakom právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, vo vzťahu k spotrebiteľskej strane právneho vzťahu však inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, ktorým je ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok, teda kontrola, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie veriteľovi z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (Súdny dvor EÚ rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
24. Uzavretie úverovej zmluvy so žalobcom bolo aj podľa vyjadrenia žalovaného podmienené uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Skutočnosť, že žalovaný požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy samo o sebe neplatnosť takéto úkonu nespôsobuje, dôležité sú ale v danej veci okolnosti vzniku tohto zmluvného vzťahu. V súdenej veci žalovaný nemá na úverové úroky pre rozpor úrokovej sadzby 70% s dobrými mravmi, nárok. Dohoda o zrážkach zo mzdy, dovoľovala žalovanému siahnuť na majetok a vymôcť tak aj plnenia, na ktoré žalovaný nárok nemal, čím sa žalobcovi nedostalo právnej ochrany ktorú mu zaručuje zákon č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobca a jeho majetková sféra bola zasiahnutá neprimeranou výškou zrážok zo mzdy, ktorých výšku si jednostranne určil žalovaný a bol to on, kto požadovaním úverového úroku 70% nerešpektoval zákonné podmienky platnosti úverového zmluvného vzťahu (dobré mravy). Takýto právny úkon, aj keby bol právne perfektným právnym úkonom (súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy fyzicky nemal), ktorý nadväzuje na právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, rovnako podľa § 3 ods. 1 OZ nemôže požívať ochranu platného právneho úkonu.
25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že úver z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej stranami sporu dňa 29.6.2012 je bez úrokov a bez poplatkov, je vecne správny, a preto ho i keď z iného právneho dôvodu postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako procesnej podmienky určovacej žaloby, postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, keď takémuto postupu nebránila ani absencia samotnej dohody o zrážkach zo mzdy v konaní.
26. Zmenou napadnutého rozsudku podľa § 369 ods. 2 CSP vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že miera úspechu oboch strán v danom konaní bola rovnaká, keď každá zo strán bola úspešná vo vzťahu k jednému z dvoch určovacích návrhov, rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).