Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/248/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: T. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX I. F., zastúpenej: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, proti žalovanému: K. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XX I. F., o zaplatenie sumy 1.153,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. apríla 2XX8 č.k. -63, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 812,92 eura m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 812,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 26.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.153,92 eura s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , čl. 8 ods. 1, 2, čl. 9 ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 4 písm. c), čl. 28 ods. 2, čl. 32 ods. 1 prvá veta Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR). 1.2. Považoval za nesporné, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonávanie práce vodiča žalovaným pre žalobkyňu. Na jej základe bola vykonaná preprava tovaru (160 kusov pneumatík) žalovaným ako vodičom pre žalobkyňu ako dopravcu. Žalovaný k nakládke tovaru neuplatnil v CMR žiadne výhrady. Pri vykládke tovaru bola zistená strata 15 pneumatík a žalovaný sa snažil riešiť situáciu kontaktovaním osoby uvedenej v medzinárodnom nákladnom liste a zástupcu žalobkyne pána Ribariča. Na základe pokynov týchto osôb žalovaný podpísal odovzdanie tovaru s chýbajúcimi 15 kusmi. Voči žalobkyni ako dopravcovi si odosielateľ uplatnil náhradu škody za stratené kusy pneumatík v konaní pred Okresným súdom J., skončeným zmierom, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala nahradiť odosielateľovi sumu 812,92 eura a náklady konania 8.7125,- Kč. Žalobkyňa dňa 07.10.2013 uhradila odosielateľovi sumu 812,92 eura a jeho zástupcovi sumu 341 eur. 1.2. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú stotožniac sa s argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej na vzťah strán sporu nie je možné aplikovať Dohovor CMR. Uviedol, že žalovaný nebol v pozícii dopravcu, ale mandatára, ktorý vykonával prácu vodiča. Hoci Dohovor CMR rieši v čl. 28 ods. 2 uplatňovanie nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti proti osobe, za ktorú dopravca

zodpovedá (zástupcovia, pracovníci, osoby, ktoré použije pri preprave), takáto osoba sa môže dovolať len ustanovení vylučujúcich zodpovednosť dopravcu (čl. 17 a nasl.) a ustanovení určujúcich alebo obmedzujúcich náhradu škody (čl. 23 až 27), nie však ustanovení o premlčaní. Konštatoval, že na nároky medzi stranami sporu vyplývajúce z mandátnej zmluvy nie je možné aplikovať ani , ktorý sa týka len škody na dopravovaných veciach voči zasielateľovi a dopravcovi, teda v súvislosti s plnením zo zmluvy o preprave a zo zasielateľskej zmluvy. Dospel k záveru, že v danej veci potrebné aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá vzhľadom na deň škodovej udalosti 12.12.2012 a deň podania žaloby 26.11.2014 neuplynula. 1.3. K námietke žalovaného, ktorý sa dovolával oslobodenia od zodpovednosti za stratu tovaru podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR, nakoľko táto vznikla z osobitého nebezpečenstva súvisiaceho s manipuláciou, naložením, uložením alebo vyložením zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu, uviedol, že žalovaný neosvedčil ani dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že strata mohla vzniknúť niektorým zo zvláštnych nebezpečenstiev (teda že k strate došlo konaním odosielateľa alebo príjemcu, resp. osobami za nich konajúcimi). 1.4. S poukazom na ustanovenie , konštatoval, že uvedené ustanovenie nezakotvuje zodpovednosť mandatára za prevzatý tovar, lebo sa týka zodpovednosti za veci prevzaté od mandanta (najmä pri uzatváraní zmluvy) a veci, ktoré je mandatár povinný vydať mandantovi bez zbytočného odkladu po ich získaní pre mandanta od tretích osôb (porovnaj ust. 569 ), o ktorú v danej veci nejde. Uviedol, že ani mandátna zmluva neobsahovala osobitné ustanovenia o náhrade škody, ktoré by sa dali aplikovať na daný prípad, teda na stratu tovaru, a ustanovila len zodpovednosť na zverenom vozidle a za škodu na tovare pri nesprávnom uložení alebo zabezpečení. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že nároky žalobkyne je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa a nasl. . 1.5. Uviedol, že všeobecnou povinnosťou žalovaného bolo postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou. Za príčinu vzniku škody nepovažoval žalobkyňou tvrdené porušenie povinnosti žalovaným uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu, nakoľko k tejto škode došlo bez ohľadu na uzatvorené poistenie, preto nebol daný kauzálny nexus. Ani jej tvrdenie, že žalovaný mal byť celý čas prítomný pri nakládke tovaru, nepovažoval za porušenie povinnosti majúcej za následok povinnosť žalobkyne uhradiť škodu odosielateľovi, lebo tvrdenie, že ak by bol žalovaný prítomný pri celej nakládke, ku škode (strate zásielky) by nedošlo, neobstálo z logického hľadiska. K tomu poukázal na tvrdenie zástupcu žalobkyne v konaní pred Okresným súdom v J., ako aj na tvrdenie žalobkyne, že po niekoľkonásobnom pozretí videa z nakládky bolo zistené, že skutočne bolo naložených 160 pneumatík, teda počet, ktorý súhlasil s dokladmi. K tvrdeniu žalobkyne, že škoda bola spôsobená porušením povinnosti žalovaného uviesť v doklade CMR výhradu, že nebol pri nakládke tovaru, resp. že nemal možnosť kontrolovať, či počet nakladaného tovaru súhlasí s dokladom CMR, uviedol, že neuvedenie výhrad neznamená automaticky zodpovednosť vodiča ako mandatára, keďže režim zodpovednosti za škodu sa neriadi Dohovorom , ale . Preto musí osoba domáhajúca sa náhrady škody preukázať, že neuvedenie výhrady bolo príčinou vzniku škody, konkrétne, že neuvedením výhrady jej vznikla povinnosť hradiť škodu za stratený prepravovaný tovar, prípadne škodu spočívajúcu v náhrade trov konania. 1.6. Konštatoval, že v zmysle čl. 17 Dohovoru za stratu zásielky od okamihu prevzatia do okamihu vydania zodpovedá dopravca, preto bezprostrednou vecnou príčinou vzniku zodpovednosti žalobkyne za škodu, bola strata prepravovaného tovaru. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol v doklade CMR výhrady pri nakládke, mala za následok nastúpenie právnej domnienky, že počet kusov, značky a čísla naloženého tovaru sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste, nebola však sama o sebe príčinou vzniku povinnosti dopravcu hradiť škodu za stratenú zásielku a súdne trovy. Ani v konaní pred Okresným súdom J. nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného. Povinnosť žalovaného ako vodiča zabezpečiť, resp. zaplombovať náklad, žalobkyňa nepreukázala, pričom podľa tvrdenia žalovaného ktoré rozporované nebolo, takáto povinnosť bola daná iba v prípade individuálnej dohody s dopravcom. 1.7. Uviedol, že priama príčinná súvislosť by bola daná vtedy, kedy bolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktoré bezprostredne viedlo k strate zásielky, k čomu však v konaní nedošlo. Z vyjadrení zástupcu žalobkyne naopak vyplýva, že stratu, resp. prípadné odcudzenie nemohol spôsobiť žalovaný, z videa z nakládky malo vyplývať naloženie všetkých kusov pneumatík, počas prepravy raz tankoval a 6 minút stál. Hoci bolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného spočívajúce v neuvedení výhrady, nešlo o porušenie takej povinnosti, ktorá by priamo spôsobovala vznik škody. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že nie je daný jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému, a to príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.

1.8. O náhrade trov konania rozhodol podľa , keďže žalovaný bol v konaní úspešný. Uviedol, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo zrušil a vec vrátil na nové konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale vyvodil z neho nesprávne právne závery. 2.2. Poukázala na skutočnosť, že dodávateľ naložil žalovanému na nákladné vozidlo pneumatiky v počte 160 kusov, čo žalovaný svojim podpisom potvrdil a neuviedol žiadne výhrady, najmä skutočnosť, že nemal možnosť počet kusov pri nákladne preveriť. Rovnako žalovaný po naložení tovaru a po vzdialení sa od vozidla nedal toto riadne zabezpečiť a zaplombovať, čím žalobkyni spôsobil škodu. Mala za to, že konaním žalovaného boli v plnom rozsahu naplnené predpoklady jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu v dôsledku porušenia povinnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky pneumatiky boli naložené, preto žiadnu povinnosť pri nakládke tovaru neporušil. Povinnosť zaplombovať vozidlo po naložení tovaru mu nevyplývala zo žiadneho ustanovenia mandátnej zmluvy. Poukázal na ustanovenie . Tvrdil, že zástupca žalobkyne mu dal pokyn, aby všetko podpísal, napriek tomu, že chýbalo 15 kusov pneumatík. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala porušenie záväzkového vzťahu, vyplývajúceho z mandátnej zmluvy. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil, ako vecne správny.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 812,92 eura podľa zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 812,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 26.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa SCP potvrdil.

5. , ktorý bol prijatý a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7.1. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.153,92 eura s príslušenstvom, ako náhrady škody, ktorú jej žalovaný spôsobil pri realizovanej preprave. V žalobe tvrdila, že so žalovaným uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonal pre ňu medzinárodnú prepravu. Po realizovaní prepravy bolo zistené, že zásielka bola nekompletná a vzniknutý schodok musela zaplatiť objednávateľovi prepravy. Tým jej vznikla škoda. Žalovaný do nákladného listu pri nakládke tovaru neuviedol žiadne výhrady, ani neuzatvoril poistnú zmluvu. Žiadala zaplatiť škodu vo výške hodnoty chýbajúceho tovaru a ďalšie náklady spojené so súdnym konaním vedenom na Okresnom súde J. pod sp.zn. . 7.2. Žalovaný namietal, že nárok je premlčaný. Navyše tvrdil, že odosielateľ začal nakládku bez jeho vedomia a rozdiel oproti nákladnému listu zistil až pri vykládke. Namietal voči výške uplatneného úroku z omeškania a tvrdil, že mal byť maximálne 5 %. 7.3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa, ako mandant, a žalovaný ako mandatár, uzatvorili dňa 04.01.2011 mandátnu zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobkyňu prácu vodiča jej

nákladného motorového vozidla. Dňa 12.12.2012 žalovaný vykonal prepravu tovaru, okrem iného 160 kusov pneumatík, na trase U. M. G. republika - Q. N. Z.. Pri vykládke bolo zistené, že z celkového počtu prepravovaných pneumatík podľa nákladného listu, chýba 15 kusov. Okresný súd v J. uznesením zo dňa 23. septembra 2013 č.k. -28 schválil zmier U. SZ s.r.o. M. v procesnom postavení žalobcu a T. J. v procesnom postaví žalovanej, ktorým sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 812,92 eura a náhradu nákladov konania vo výške 8.712 Kč do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Dňa 07.10.2013 zaplatila žalobkyňa objednávateľovi prepravy sumu 812,92 eura a právnemu zástupcovi objednávateľa prepravy sumu 341 eur. 7.4. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

9. Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl. .

10. Podľa prvá veta , mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

11. Právna úprava zodpovednosti za škodu podľa sa vzťahuje jednak na prípady keď škoda bola spôsobená porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu a zároveň aj na prípady keď škoda bola spôsobená porušením povinností ustanovených . Zodpovednosť za škodu vznikne ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, ktorými sú vznik škody, protiprávny úkon, teda porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, prípadne inej povinnosti ustanovenej , a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Ide teda o režim založený na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, ktoré sa predpokladá. Zákon však umožňuje škodcovi oslobodiť sa od tejto zodpovednosti okolnosťami, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť ( ). Splnenie základných (pozitívnych) predpokladov zodpovednosti za škodu je povinný preukázať poškodený, naproti tomu splnenie existenciu liberačných dôvodov vylučujúcich zodpovednosť je povinný preukázať škodca.

12.1. Odvolací preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ale z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver. 12.2. Z hľadiska skutkového stavu považoval súd prvej inštancie za nesporné, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonávanie práce vodiča žalovaným pre žalobkyňu, a na základe ktorej žalovaný vykonal prepravu tovaru (160 kusov pneumatík) so zistenou stratou 15 pneumatík pri vykládke. Ďalej mal za nesporné, že žalovaný na základe pokynov osoby uvedenej v medzinárodnom nákladnom liste a zástupcu žalobkyne podpísal odovzdanie tovaru. Mal preukázané, že žalovaný ako vodič neuplatnil v doklade žiadne výhrady k nakládke tovaru a skutočnosť, že voči žalobkyni ako dopravcovi si odosielateľ uplatnil náhradu škody za stratené kusy pneumatík v konaní pred Okresným súdom v J., skončeným zmierom, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala nahradiť odosielateľovi sumu 812,92 eura a náklady konania 8.7125 Kč, ktorý záväzok žalobkyňa splnila. Za vecnú príčinu vzniku škody považoval stratu prepravovaného tovaru, dospel však k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z mandátnej zmluvy, ktorá by mala za následok vznik škody, keďže nemal povinnosť zabezpečiť, resp. zaplombovať náklad počas prepravy. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie právny záver, podľa ktorého nie je daný jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému, a to príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. 12.3. Z uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Základnou povinnosťou mandatára je postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s odbornou starostlivosťou ( prvá veta ). Aj keď pojem odbornej starostlivosti nedefinuje, povinnosťou mandatára, ktorý vykonáva činnosť vodiča prepravujúceho tovar, je pri tejto činnosti postupovať tak, aby počas prepravy nedošlo k strane tovaru, alebo jeho časti. A to od naloženia tovaru až po jeho vykládku. Ide teda o starostlivosť profesionálnu, na úrovni všeobecne požadovaného štandardu, a neustálu, počas celej doby vykonávania činnosti. Porušenie povinnosti konať s odbornou

starostlivosťou má za následok zodpovednosť mandatára za vzniknutú škodu, teda je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. 12.4. V danej veci žalovaný, ako vodič vozidla, ktorým prepravoval tovar podľa pokynov žalobkyne, pri preprave jednoznačne nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorá sa od profesionálneho vodiča vyžaduje. Jeho povinnosťou totiž nebolo len viesť nákladné motorové vozidlo podľa pravidiel cestnej premávky, ale aj odborne sa postarať o prepravovaný tovar. Starostlivosť o tovar zahŕňa jednak povinnosť tovar riadne prevziať, zabezpečiť ho počas prepravy, a riadne a včas ho doviesť na miesto vykládky. Keďže žalovaný prepravovaný tovar nedoviezol na miesto vykládky riadne (bez straty), podľa v spojení s nesie zodpovednosť za škodu, ktorá porušením jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou vznikla žalobkyni. 12.5. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd, bez potreby zopakovať dokazovanie, odstránil tak, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 812,92 eura zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 812,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 26.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 12.5. Žalobkyňa sa domáhala tiež náhrady škody vo výške 341 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá jej vznikla zaplatením trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde J. pod sp.zn. . Tieto náklady odvolací súd nepovažoval za dôvodné s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v uvedenom konaní uzatvorila súdny zmier. Tým, že žalobkyňa nárok objednávateľa prepravy pre začatím súdneho konania popierala a uznala ho až v priebehu sporu, zavinila náklady, ktoré by inak neboli vznikli. Preto náklady na trovy právneho zastúpenia zaplatené žalobkyňou objednávateľovi prepravy odvolací súd nepovažoval za náklady vynaložené v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 12.5. Ani nárok žalobkyne na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne a od 18.09.2014 odvolací súd nepovažoval za dôvodný. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom do 31.12.2014), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Za prvý deň omeškania bolo potrebné považovať deň podania žaloby, keďže ako zistil súd prvej inštancie, žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému doručila výzvu na náhradu škody pred podaním žaloby. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.11.2014 bola 0,05 % a zákonný úrok z omeškania bol 9,05 % ročne (9 + 0,05 = 9,05), preto v zamietajúcej časti prevyšujúcej takto určený úrok z omeškania a za čas od 18.09.2014 do 25.11.2014 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 812,92 eura podľa zmenil tak, že žalovanému zložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 812,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 26.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa SCP potvrdil.

14. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanému rozsahu 40 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v celom konaní pomerne úspešná. Zo žalovanej istiny 1.153,92 eura bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 812,92 eura (70 %) a v sume 341 eur (30 %) bola žaloba zamietnutá. Preto pomerný úspech žalobkyne bol 40 % (70 - 30 = 40). O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).