Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. E. XXX/XX, A., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.090,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. augusta 2022, č.k. -112, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.205,55 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.205,55 eur od 02.03.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti napadnutého výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 15,32 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd rozhodoval na základe žaloby, ktorou (po jej zmene) žalobca žiadal od žalovaného, aby mu zaplatil sumu 2.090,79 eur spolu s príslušenstvom. Tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere. Tento úver považoval žalobca za bezúročný a bez poplatkov, pričom preplatil istinu úveru. Preto žiadal od žalovaného uvedenú sumu späť, keďže predstavuje platby nad rámec istiny úveru, čo je bezdôvodné obohatenie. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a zároveň vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 30.01.2014 spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver. Žalobca sa zaviazal úver žalovanému vrátiť v 42 splátkach po 80,37 eur. Súd sa najskôr zaoberal námietkou premlčania nároku vznesenou žalovaným. Uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal. Súd tak vychádzal z toho, že túto informáciu žalobca zistil až po porade so svojím právnym zástupcom, ktorému udelil plnú moc dňa 07.07.2016. Návrh na zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, bol na súd podaný dňa 09.08.2018, teda nebol podaný v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa . Ďalej súd konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa

v spojení s , , o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom ku skutočnosti, že priemerná RPMN vo výške 18,9 % (vychádzajúc zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok roku 2014 na webovom sídle Ministerstva financií SR), bola uvedená rozdielne oproti v zmluve uvedenej výške 45,94 %. Súd zdôraznil, že žalobca na úver žalovanému zaplatil 3.455,91 eur, t.j. 43 zrážok zo mzdy žalobcu po 80,37 eur, čo mal súd preukázané z výpisov platieb, ktoré predložil žalovaný. Rozdiel medzi uhradenou sumou 3.455,91 eur a poskytnutým úverom 1.284,25 eur, tak podľa názoru súdu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Avšak vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol súd prvej inštancie v tom, že úspech žalovaného spočíval v úspešnom uplatnení námietky premlčania. V skutočnosti k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo, a to až vo výške 2.171,26 eur, pri sume poskytnutého úveru vo výške 1.284,25 eur. Túto okolnosť považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ako aj to, že subjektívna premlčacia lehota nemôže začať plynúť skôr, než právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna premlčacia doba. Uviedol, že súd otázku určenia začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby vyriešil tak, že určil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (splynutím s počiatkom behu subjektívnej premlčacej doby) práva na vydanie (v tom čase neexistujúceho) bezdôvodného obohatenia na deň 07.07.2016 pre všetky plnenia poskytované ním na úver zo zmluvy v budúcnosti (t.j. po dni 07.07.2016). Pokiaľ teda nadobudol skutočnú vedomosť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ku dňu 07.07.2016 a následne plnil žalovanému bez právneho dôvodu, nebolo možné ustáliť beh plynutia objektívnej premlčacej doby na deň 07.07.2016 aj pre v budúcnosti poskytované plnenia na zmluvu. Potom platí, že bezdôvodné obohatenie sa nemôže premlčať skôr ako vznikne. Objektívna premlčacia doba plynula pre každú splátku poukázanú ním žalovanému na zmluvu dňom nasledujúcim po dni plnenia a nepremlčala sa skôr ako za dva roky odo dňa, keď bolo plnenie ním žalovanému poskytnuté a z hľadiska aplikácie ustanovenia mohlo dôjsť len k splývaniu premlčacích dôb, t.j. pre každé poskytnuté plnenie (splátku) na zmluvu, teda by plynula len dvojročná premlčacia doba. Preto zdôraznil, že pokiaľ návrh na zmenu žaloby podal dňa 09.08.2018, potom všetky splátky ním zaplatené v čase dva roky pred podaním návrhu na zmenu žaloby, t.j. splátky (podľa dôkazu na č.l. 77 - 78) od 15.08.2016 do dňa 13.10.2017, t.j. 15 splátok po 80,37 eur, spolu 1.205,55 eur, nemôžu byť premlčané. Premlčacia doba (za dva roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo) bola teda najmenej vo vzťahu k splátkam od 15.08.2016 do dňa 03.11.2017 pred podaním návrhu na zmenu žaloby zo dňa 09.08.2018 zachovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí celého nároku je preto podľa jeho názoru nesprávne. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak by súd prvej inštancie mal za to, že podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie sú dané, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v napadnutom rozsahu vyhovie jeho žalobe a prizná mu náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. podľa čiastočne zmeniť a žalobe žalobcu čiastočne vyhovieť a vo zvyšnej časti je potrebné napadnutý výrok I. podľa potvrdiť.

5. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku. Namietal, že 15 splátok (po 80,37 eur) spolu vo výške 1.205,55 eur premlčaných nie je, nakoľko boli realizované v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca žalobou požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného titulom toho, že preplatil istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru.

6. V danej veci odvolací súd vychádzal z týchto odvolaním nenapadnutých východísk súdu prvej inštancie: Žalovaný poskytol žalobcovi úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi istinu vo výške 1.284,25 eur a žalobca vrátil na úver žalovanému 3.455,91 eur.

7. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku žalobcu na tom základe, že žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil prijatím platieb nad rozsah istiny úveru okamihom porady so svojím právnym zástupcom dňa 07.07.2016, ktorého dňa mu udelil plnú moc.

8. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie totiž súčasne zistil, že zamestnávateľ žalobcu vykonal zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného v období od 4/2014 - 9/2017 (bod 14. napadnutého rozsudku). Z uvedeného logicky vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za možné, aby subjektívna premlčacia doba predchádzala počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby.

9. Správne tak namietal žalobca v odvolaní, že nie je možné, aby subjektívna premlčacia doba predchádzala počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba plynie v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Preto aj počiatok subjektívnej premlčacej doby môže splývať s počiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, prípadne nasledovať až po tomto počiatku. Inými slovami povedané, nie je možné posudzovať vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil ešte pred tým, ako vôbec objektívne k bezdôvodnému obohateniu dôjde.

10. Totožný logický dôsledok potvrdzujú aj závery judikatúry. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.11.2014, sp. zn. (plne aplikovateľného aj na tunajšie právne pomery), „objektívna a subjektívna premlčacia doba (, ) sú - čo do svojho počiatku i konca - stanovené odlišne. Obe doby sú na seba nezávislé, takže ak skončí plynutie jednej z nich, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec vznikne (aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť), teda skôr, než začne plynutie objektívnej lehoty, ktorej počiatok je spätý s okamihom, keď sú splnené všetky predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď sa povinný obohatil“.

11. V intenciách uvedeného to znamená, že splátky plnené 2 roky pred podaním žaloby (konkrétne zmeny žaloby) dňa 09.08.2018 premlčané nie sú, nakoľko pri nich neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Tá má počiatok v okamihu, odkedy tieto splátky žalobca žalovanému plnil (a v rovnakom okamihu začala plynúť pri jednotlivo plnených splátkach aj objektívna premlčacia doba). Ako to zistil súd prvej inštancie ( a spochybnené to nie je ani v odvolacom konaní ), žalobca sa dozvedel od porady so svojim právnym zástupcom dňa 07.07.2016, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu sa prostredníctvom žalobcovho zamestnávateľa vykonávali zrážky zo mzdy aj po tomto dátume (čomu mohol efektívne žalobca zabrániť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak na samotný základ nárok - na vydanie bezdôvodného obohatenia - to nemá vplyv), a tak je namieste konštatovanie, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť po 07.07.2016 súčasne s počiatkom objektívnej premlčacej doby (teda okamihom plnenia týchto jednotlivých splátok).

12. Správne tak žalobca uviedol, že splátky plnené od 15.08.2016 až do 13.10.2017 premlčané nie sú. Podľa rozpisu platieb, ktorý predložil žalovaný (č.l. 77, 78), ide o 15 splátok po 80,37 eur a spolu je preto nepremlčaná časť nároku vo výške 1.205,55 eur (15 x 80,37 = 1.205,55).

13. Vzhľadom na to, že žalovaný túto nepremlčanú časť nároku žalobcovi nevrátil, odvolací súd k tejto povinnosti žalovaného zaviazal.

14. Žalobca si súčasne uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 2.090,79 eur od 3. dňa po doručení zmeny žaloby zo dňa 08.08.2018 žalovanému až do zaplatenia. Zo spisu vyplýva, že zmena žaloby bola žalovanému doručená dňa 27.02.2019.

15. Odvolací súd však považuje za dôvodný iba úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 1.205,55 eur (teda nie zo sumy 2.090,79 eur ako si uplatnil žalobca) od 02.03.2019 (ide o 3. deň od doručenia zmeny žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žalobcovi by síce svedčil uplatnený úrok

z jednotlivých nepremlčaných splátok už od okamihu ich splnenia žalovanému, avšak súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vo zvyšnej časti tak bola žaloba čo do úrokov z omeškania zamietnutá súdom prvej inštancie správne.

16. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.205,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.205,55 eur od 02.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

17. O náhrade trov konania vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku bolo potrebné rozhodnúť nanovo. Žalobca žiadal od žalovaného uhradiť sumu 2.090,79 eur (s príslušenstvom, na ktoré sa neprihliada pri výpočte náhrady trov konania, keďže ho žalobca v žalobe nekapitalizoval) a súd mu priznal sumu 1.205,55 eur. Žalobca tak bol úspešný v 57,66 % a žalovaný bol úspešný v 42,34 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v 15,32 % (57,66 – 42,34 = 15,32). V zmysle ust. o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).